Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Co-348-2015.pdf
PDF · 85.05 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/348/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpený advokátom JUDr. Oliverom Balážom, so sídlom Zámocká 10, 811 01 Bratislava proti žalovanej F. U., nar. X.XX.XXXX, bytom J. XX, o zaplatenie 532,74 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 08. 04. 2014, č. k. 2C/534/2013-33 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol a vo výroku o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 200,80 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 10. 10. 2011 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty žalobu zamietol a vyslovil, že trovy konania účastníkom nepriznáva.
Vo vzťahu k výroku v zamietavej časti súd prvého stupňa uviedol, cit.: „Žalovaná si riadne neplnila svoje povinnosti včas platiť za poskytnuté služby počas viazanosti a dopustila sa tým takého konania, že žalobca dňa 12. 01. 2011 od zmluvy odstúpil. Účastníci konania uzavreli 14. 11. 2008 dodatok zmeny, na základe ktorej žalovanej bol poskytnutý zľavnený mobilný telefón v hodnote 175,60 Eur za 0,03 Eur. Žalovaná sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov a riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. Faktúrou splatnou 09. 10. 2011 žalobca vyúčtoval žalovanej zmluvnú pokutu 331,94 Eur.
Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody, resp. zmluvnej pokuty vyplýva, že sa ich domáha z dôvodu porušenia povinnosti. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom k vzniku tzv. všeobecnoobčiansko právnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Pri neexistencii čo i len jednej zo zodpovednosti, zodpovednosť za škodu nie je daná. Súd má za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdení o spôsobenej škode ako ušlých tržieb. Žalobca len konštatoval, že išlo o ušlé tržby za 5 mesiacov, počas ktorých mal žalovaný zotrvať v zmluvnom vzťahu. Nijako túto sumu nešpecifikoval., relevantne právne nezdôvodnil a opakovane by chcel žalovaný sankcionovať, že riadne a včas neuhrádzala faktúry za poskytnuté služby.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p., a to vzhľadom na pomer úspech účastníkov v konaní“.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvého stupňa pri rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznil, že právny predchodca žalobcu si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, aj zo zákona, plnil riadne a včas a žalovanému sprístupnil služby v zmysle zmluvných dojednaní, tiež mu poskytol mobilné zariadenie za akciovú cenu 0,03 Eur, ktorého skutočná hodnota bola v čase predaja vo výške 175,60 Eur, čomu zodpovedal záväzok v podobe 24 mesačnej doby viazanosti, ktorý žalovaný preukázateľne porušil. Pri poskytovaní telekomunikačných služieb sa jedná o verejnú službu, žalobca je kontrolovaný a sankcionovaný za porušenie svojich povinnosti priamo zo zákona štátom. Odvolateľ je toho názoru, že výška zmluvnej pokuty bola primeraná vo vzťahu k výške záväzku, ktorý zabezpečoval v čase uzatvorenia dodatku, dokonca výška zmluvnej pokuty ani len nedosiahla výšku záväzku, ktorý zabezpečovala. Vzhľadom na uvedené je preukázané, že v danom prípade dojednanie o zmluvnej pokute nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, resp. neplatným právnym dojednaním. Zmluvná pokuta je spravodlivá, primeraná a plniaca svoj účel vo vzťahu k porušovanej povinnosti a žalobca má nárok na jej zaplatenie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a zaviazal žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu s príslušným úrokom z omeškania.
Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok v zamietavej časti je potrebné potvrdiť (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu žalobca si v predmetnom konaní uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie sumy 331,94 Eur titulom zmluvnej pokuty odôvodňujúc, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť dodržania 24 mesačného využívania služieb zo zmluvy; v súvislosti s prevzatím záväzku žalovaného byť viazaný v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a využívať služby žalobcu počas doby viazanosti mu žalobca poskytol zľavu na mobilný telefón. Majetok žalobcu sa znížil o túto sumu, čím podľa žalobcu mu vznikla priama škoda. Žalovaný si dodatkom dohodol balík služieb, a to v cene stanovenej v dodatku Super hit 100 a nedodržaním dojednanej doby, počas ktorej mal žalovaný využívať služby a platiť za ne spôsobil žalobcovi výpadok tržieb. V čase odstúpenia od zmluvy zmluvná pokuta zabezpečovala záväzok a žalobca si preto uplatňuje dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur.
Zo žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca ponúkol na trh mobilný telefón značky Y. P. X. XXXi za cenu, pre ktorú sa ako mobilný operátor dobrovoľne rozhodol v rámci svojej „ofenzívnej“ obchodnej politiky. Inú ako predajnú cenu (0,03 Eur) zaplatenú na základe kúpnej zmluvy preto odvolací súd nepovažuje z hľadiska záväzku žalovanej za relevantnú.
Ušlý zisk predstavuje v podstate to, čo poškodenému ušlo v dôsledku poškodenia a o čom možno dôvodne predpokladať, že by získal nebyť škodovej udalosti. Ide o majetkovú ujmu majúcu podstatu v tom, že majetok poškodeného sa očakávaným spôsobom nezhodnotil, nezvýšil (R 25/71, R 55/77). Na rozdiel od ušlého zisku skutočná škoda predstavuje zmenšenie majetkového stavu poškodeného, ktorý vznikol v dôsledku a v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.
Cenový rozdiel medzi slobodne zmluvne dohodnutou cenou telekomunikačného zariadenia medzi účastníkmi konania a cenou, za ktorú sa predáva na trhu nekorešponduje priamej škode ani ušlému zisku.
Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od judikatúry súdov v obdobných veciach a poukazuje na odôvodnenie rozsudku napr. Okresného súdu Košice - okolie č.k. 17C/294/2012 - 52 zo dňa 28.01.2013, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje, cit.: „Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t. j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku. Obe tieto formy sú v zásade rovnocenné a existencia jednej z nich nie je podľa platného práva podmienkou vzniku a uplatnenia druhej formy. Skutočná škoda
je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej straty, odobratia či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu o hodnotu tejto veci v dobe pred tým, než napr. došlo k jej strate, odobratiu či zničeniu prišlo.
...Z uvedených ustanovení vyplýva, že do majetkovej sféry a teda do vlastníctva žalovaného sa telefón S. dostal po tom, ako zaplatil dohodnutú kúpnu cenu 19 eur. Žalobca nepopieral, že by žalovaný túto sumu nezaplatil, a teda jej úhradu sa stal vlastníkom veci. Žalobca v pozícii predávajúceho ako jediný mohol ovplyvniť to, či vôbec tretej osobe nejakú vec predá, a za akú cenu. Cenu veci určil on a žalovaný ju zaplatil. Žalobcovi teda nemohla vzniknúť na veci - mobilnom telefóne škoda, keďže už nebol jej vlastníkom a žiadna iná povinnosť žalovanému vo vzťahu k žalobcovi z titulu „zľavnenej kúpnej ceny“ nevznikla, pretože žiadna takáto povinnosť v zmluve upravená nie je“.
Odvolací súd navyše poukazuje na fakt reálneho obídenia neželaného cieľa, na ktorý upozorňuje judikatúra súdneho dvora. Napadnutý rozsudok nie je ničím iným ako sofistikovaným priznaním rovnakého majetkového prospechu ako z nečestnej zmluvnej podmienky. Súd mal pritom povinnosť zbaviť spotrebiteľa akýchkoľvek účinkov neprijateľnej zmluvnej podmienky (čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Aplikačná prax zaznamenala zo strany žalobcu rozsiahle zmeny žalôb zo zmluvnej pokuty na náhradu škody, pričom sa suma zásadne nemení. Nemali by byť pochybnosti, že sa tak stalo po tom, ako súdy judikovali zmluvnú pokutu žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách (porov. rozsudky Krajského súdu v Prešove vo veciach 16Co 31/2012). Inter alia sa ako dôvod neprijateľnosti uvádza, že zmluvná pokuta bola nemenná bez ohľadu na čas porušenia záväzku a teoreticky aj v posledný mesiac doby viazanosti umožňovala žalobcovi dosiahnuť rovnaký majetkový prospech ako za porušenie povinnosti platiť cenu služby na začiatku doby viazanosti. Pritom nie je významné, že sa tak mohlo stať len teoreticky, pretože posudzovanie zmluvných podmienok sa vykonáva z objektívneho pohľadu bez ohľadu na postupy, či záujmy účastníkov zmluvy.
Súdny dvor Európskej únie judikoval, že sa nepripúšťa modifikácia neprijateľnej zmluvnej podmienky (rozsudok vo veci C-618/10 Banco Espanol, cit.: Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov (Real Decreto Legislativo 1/2007 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General para la Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias) zo 16. novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky).
Súdny dvor Európskej únie tak rozhodol aj s odôvodnením, že sa tým sleduje odradenie dodávateľa od ďalšieho používania nekalej podmienky (bod 69 rozsudku C-618/10).
Vo svojich dôsledkoch sa zmenou žaloby z neprijateľnej zmluvnej pokuty na náhradu škody nijako nezmení spoločnosťou neželaný výsledok. Navrhovateľ ho sleduje dosiahnuť len zmenou typu záväzku zo zmluvy na záväzok z porušenia práva.
Sledovaná konštrukcia náhrady škody prichádza do úvahy teoreticky aj za porušenia povinnosti spotrebiteľa v posledný mesiac či ku koncu doby viazanosti. Z tohto pohľadu sa oproti dôsledkom neprijateľnej zmluvnej pokuty situácia nijako nemení stav, pred ktorým má súd spotrebiteľa chrániť (obdobne ako v rovine pravidiel verejného poriadku, uznesenie C-76/10 POHOTOVOSŤ, bod 50), ktorý navrhovateľ dosiahne len premenovaním právneho dôvodu.
Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti riadne a včas uhrádzať sumu za poskytnuté služby a ušlým ziskom nie je daná tam, kde do deja vstúpila iná skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca, teda keď bol vznik škody vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah k porušeniu povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Dôsledkom porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby nie je vznik škody spočívajúci v nedosiahnutom hospodárskom výsledku,
ktorý by bol žalobca dosiahol v prípade trvania zmluvy počas celej dohodnutej doby viazanosti. To, že žalobca nedosiahol tento ušlý zisk (hospodársky výsledok), je až dôsledkom toho, že využil oprávnenie (nie povinnosť) od zmluvy odstúpiť, čím zanikla povinnosť žalovaného naďalej platiť za služby, ako predpokladu pre tvorbu hospodárskeho výsledku (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci 29Cdo 407/2007 analogicky).
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania medzi účastníkmi potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a tomu zodpovedá i výrok o náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.