Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44C/97/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v právnej veci navrhovateľky: L.. O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N., C. XX, štátny občan SR, v zastúpení : JUDr. Ladislav Szabo, advokát, AK Jókaiho 21, Bratislava, proti odporcovi: N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N., S. XX, štátny občan SR, v zastúpení : MV Legal s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Jedenásta 16, IČO: 36 857 947, o zaplatenie 3.651,33, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 100 %, o výške ktorých súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 11.02.2015 domáhala rozhodnutia, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 3.651,33 istiny s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 30.06.2014 do zaplatenia z dlžnej sumy a trovy konania a trovy právneho zastúpenia, titulom zmluvy o pôžičke.

Návrh odôvodnila skutočnosťou, že manželom H. - odporcovi a svojej dcére O.. V. H. požičala 220.000,-Sk ( 7.302,66 Eur) na dokončenie a zariadenie bytu s tým, že sa dohodli, že peniaze vrátia do 30.06.2014. Pôžičku poskytla tak, že sumu 52.000,-Sk v hotovosti a sumu 168.571,40 Sk zo svojho stavebného sporenia č. zmluvy XXXXXXXXXX v Prvej stavebnej sporiteľni. Manželstvo H. bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č .k. - 111 dňa 12.06.2014, čo potvrdil aj odvolací súd rozsudkom zo dňa 20.01.2015. Vzhľadom na to, že peniaze požičiavala svojej dcére a zaťovi, zmluva o pôžičke bola dohodnutá len ústne. Odporcu vyzvala na zaplatenie dlžnej čiastky v polovičnej výške t. j. v žalovanej sume a to k 30.06.2014.

Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že nárok navrhovateľky neuznáva a v celom rozsahu popiera. Nárok uplatnený navrhovateľkou považuje za fiktívny a účelový. Považuje ho za atak na svoju osobu zo strany rodiny jeho exmanželky, keď v súčasnosti prebieha i konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi dcérou navrhovateľky a odporcom a zrejme týmto návrhom sa navrhovateľka pokúša o získanie určitých výhod pre svoju dcéru. Navrhovateľka resp. jej dcéra podali na odporcu si aj niekoľko neopodstatnených trestných oznámení, ktoré boli zamietnuté, pričom spôsobujú odporcovi iba ďalšie zbytočné nepríjemnosti. Navrhovateľka nepreukázala tvrdenia uvedené v žalobe. Výpis z jej sporiaceho účtu v stavebnej sporiteľni preukazuje výšku sumy na účte navrhovateľky v čase jeho vyhotovenia, nepreukazuje však pravdivosť výroku navrhovateľky uvedeného v žalobe. Pre prípad, že by súd čo i len čiastočne uznal uplatnený nárok, odporca vznáša námietku premlčania v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, výpisom z účtu navrhovateľky z 30.04.2008, výzvami na vrátenie pôžičky z 12.04.2014 a z 23.09.2014, Zmluvou o medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 20.03.2008, listami Prvej stavebnej sporiteľne z 03.09.2015, 11.11.2015, 30.03.2016 a zistil tento skutkový stav:

Podľa navrhovateľky je nesporné, že poskytla odporcovi, vtedy ešte ako manželovi jej dcéry, teda im ako manželom sumu 52.000,- Sk v hotovosti a sumu 168.571,40 Sk v rámci stavebného sporenia, keď predtým vo svojom stavebnom sporení doplatila 11.03.2008 sumu 70.000,- teda konečný zostatok bol 168.571,54 Sk, na základe čoho jej dcéra s odporcom dostali medziúver vo výške 2-násobnku t.j. 330.000,- Sk. K pôžičke došlo v marci 2008 ústne, keďže to bolo v rámci rodiny. Sumu 168.571,40 Sk navrhovateľka preukazuje listinnými dôkazmi zo stavebného sporenia. Sumu 52.000,- SK v hotovosti, odovzdala v prítomnosti svedkov - rodinných príslušníkov. Bolo dohodnuté, že pôžičku splatia do 30.06.2014.

Zo zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 20.03.2008 súd zistil, že ju uzavreli navrhovateľka ako dlžník, jej manžel ako spoludlžník a odporca ako ručiteľ s Prvou stavebnou sporiteľňou, jej predmetom bolo poskytnutie medziúveru vo výške 330.000 Sk navrhovateľke s tým, že po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok a všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 163.899,-Sk.

Z potvrdenia Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa 14.12.2015 súd zistil, že, úver bol schválený dňa 28.03.2008 - zmluva o medzi úvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX vo výške 330.000,-Sk. Účel použitia úverových prostriedkov bol - modernizácia bytu. Celková výška predložených dokladov účelového použitia úveru bola vo výške 337.489,40 Sk, predložené doklady účelového použitia: lepidlo, tmel, tvárnica, kovanie, rúra, malta, doska, elektroinštalačný materiál, dvere ( 50.000,-Sk), dlažba ( 68.217,-Sk), káble (9.683,80 Sk), farba, škárovacia hmota, geberit ( 10.036,-Sk), cement, ventilátor, kuchynská linka (5.779 a 58.670,-Sk), umývadlo, vstavaná rúra a varná doska ( 26.500,-Sk), bezpečnostné dvere ( 35.009,-Sk), lepený koberec ( 16.280,-Sk). Úver bol splatený k 31. 8. 2015.

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že v rámci stavebného sporenia v Prvej stavebnej sporiteľni, celkovo nasporila sumu 96.377,10 Sk a dňa 11.03.2008 doložila 70.000,- Sk a to preto, aby splnila limit na nárok poskytnutia stavebného medziúveru vo výške 2-násobnku nasporenej sumy t.j. 330.000,- Sk. Táto suma, ktorú navrhovateľka ako dlžník na svoje meno dostala na základe zmluvy o medziúvere bola určená pre odporcu a jej dcéru, ktorí v tom čase boli manželia a potrebovali peniaze na dokončenie bytu a jeho zariadenie. Dohoda medzi nimi bola taká, že zmluva je síce na meno navrhovateľky, avšak splácať ju bude odporca, ktorý bol na zmluve uvedený ako ručiteľ. Ďalším dlžníkom bol manžel navrhovateľky. Odporca tento úver aj splácal až do januára 2015, kedy navrhovateľka dostala upomienku, že nebola uhradená mesačná splátka 76,68 Eur. Od 1/2015 preto začala navrhovateľka platiť mesačne 76,68 Eur namiesto odporcu s tým, že celkovo uhradila sumu 536,76 Eur a následne zistila, že od 2/2015 odporca opätovne splácal, takže úver bol splatený o pol roka skôr. Navrhovateľka sa domáha v tomto konaní polovice úhrady tých 168.571,40 Sk ako časti, ktorú ona nasporila na stavebné sporenie, pretože nepredpokladala, že sa jej dcéra rozvedie a odporcovi to nechce darovať. Pokiaľ ide o sumu 52.000,- Sk, túto odovzdala odporcovi a dcére v prítomnosti manžela a syna v čase, keď si brali uvedený medziúver, teda v marci 2008. Tých 52.000,- Sk mala z podnikateľského účtu, nakoľko v tom čase ešte podnikala, dodávala pracovné odevy do nemocníc a tie peniaze mala. Peniaze im dala z dôvodu, že vtedy peniaze nemali s tým že keď budú mať, tak jej ich vrátia, vtedy zariaďovali byt. Mali ich vrátiť do 30.06.2014. Chce len polovicu z peňazí, ktoré im poskytla, resp. darovala vo výške 52.000,- Sk v hotovosti a 168.571,40 Sk.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že je pravdou, že bol ručiteľom na stavebnom úvere zo stavebného sporenia navrhovateľky, ale nemá vedomosť, že by cez neho prešli nejaké peniaze. Pokiaľ ide o údajné pôžičky od navrhovateľky, tak išlo to cez jej dcéru - exmanželku odporcu. Vie, že navrhovateľka im poskytla nejakú sumu, ktorú mal splácať tým, že splatil stavebný úver. O použití 330.000,-Sk odporca nemá vedomosť s tým, že niečo sa použilo pri zariaďovaní bytu, boli od toho bloky a doklady ale nevie prečo žaluje iba jeho, keď uviedla, že pôžičku poskytla manželom. Vzťahy v rodine boli v tom

čase výborné, vie že navrhovateľka s manželom neboli na tom s peniazmi najlepšie a čo im mohli poskytnúť bolo to stavebné sporenie, ale odporca ten úver poctivo splatil. Zo strany navrhovateľky išlo o ich finančnú podporu, nevie však presne v akej výške a či išlo o dar alebo o pôžičku. Zariaďovali byt, odporca na nehnuteľnosti pracoval sám a pomáhala mu manželka a navrhovateľka sa im starala o deti. Zariaďovala sa kuchyňa a nejaké drobnosti, lebo keď sa nasťahovali, nebolo to plne zariadené, odporca to odhadol na 100.000 až 120.000,- Sk. Bolo to začiatkom 1/2008, na jar sa sťahovali. Suma, ktorú odporca splatil ako ručiteľ je vyššia ako tá, ktorá im bola poskytnutá navrhovateľkou. Poskytnutá suma nebola nikde presne zadefinovaná, financie mala na starosti exmanželka. Dohoda o vrátení podľa odporcu nebola, on mal za to, že splatením toho úveru je to vysporiadané. Navrhovateľka od neho začala žiadať tie peniaze v súvislosti s rozvodom manželstva s jej dcérou. Podľa odporcu predkladali nejaké bloky z Ikea a spotrebiče cez internetové obchody. Ak by im aj navrhovateľka poskytla nejaké financie, či už ako pôžičku alebo ako dar, odporca vylúčil, že by tá suma presiahla 100.000 až 120.000,-Sk. K položkám uvedeným v potvrdení Prvej stavebnej sporiteľne, odporca uviedol, že kuchynská linka a dvere môžu zodpovedať uvedenej sume, bol to holobyt a zásuvky tam už boli, takže káble a elektroinštalačný materiál tam už nebol treba. Podľa odporcu väčšina dokladov bola z iného zdroja a nie z dokončovania ich bytu, kde je uvedená celková výška 337.489,40 Sk.

Z výsluchu svedka Mgr. S. C. - manžela navrhovateľky súd zistil, že bol spoludlžník stavebného úveru. Dcéra s odporcom si kúpili holobyt za 4. 500 000,- Sk, pričom oni mali len 4.100.000,-Sk a od ich syna si požičali 400.000,- Sk, takže nemali ani korunu, potrebovali peniaze a navrhovateľka bola taká ústretová, že stavebné sporenie, kde bolo nasporených nejakých 100.000,- Sk doložila sumou okolo 70.000,- Sk, takže dostala stavebný medziúver 330.000,- Sk. Bolo dohodnuté, že tento stavebný úver dcére a odporcovi ako zaťovi požičia s tým, že nad tú sumu 178.000,- Sk do tých 330.000,- budú splácať ten úver. Odporca to aj splácal. Pokiaľ ide o 52.000,- Sk, tak predtým ako dcéra so zaťom mali medziúver, potrebovali si kúpiť zariadenie a tých 52.000 Sk mala navrhovateľka v hotovosti doma. K odovzdaniu peňazí došlo u nich doma v obývačke na jar v piatok v roku, kedy byt dostavali. Bol to rok 2008, bolo to v prítomnosti ich dcéry, odporcu, ich syna a jeho priateľky. Dohoda o vrátení peňazí bola do 30.06.2014.

Z výsluchu svedka Ing. arch. O. C. - syna navrhovateľky súd zistil, že bol pri tom, keď mama sestre a odporcovi požičala sumu 52.000,- Sk, ktoré potrebovali na dokončenie bytu. Bolo to asi 6 rokov dozadu a boli pri tom mama, otec, sestra a odporca. Splatnosť pôžičky bola dohodnutá tak, že to mali splatiť čo najskôr, maximálne do 5 rokov. Sestra s odporcom mu dlhujú 14.600,- Eur, majú na to aj písomnú zmluvu, ktorú odporca podpísal.

Z výsluchu svedkyne V. H. - dcéry navrhovateľky a exmanželky odporcu súd zistil, že v roku 2008 na jar po Veľkej noci sa s odporcom sťahovali na S. 2 vo S. do mezonetového holobytu. Nemali peniaze a mama im požičala v hotovosti 52.000,- Sk a medziúver zo stavebného sporenia v sume 220.000,- Sk, t.j. každému 110.000,-. Z tých prostriedkov, ktoré čerpali z medziúveru zakúpili do bytu čo bolo treba, kuchynskú linku, dlažby, sanitu, bielu techniku. Tú hotovosť v obálke im dala u rodičov v obývačke. Splatnosť pôžičky dohodli tak, že keď sa im začne dariť, tak to splatia. Nebol to dar, ale pôžička.

Podľa ustanovenia § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 O.z., pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka Ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 100 ods. 1 O. z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 O. z. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď nemu došlo.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú účastníka konania zaťažujúce povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka konania, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

Keďže navrhovateľka svoj nárok uplatňuje titulom zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť medzi účastníkmi uzatvorená, tak rozsah dôkazného bremena je určený citovaným ustanovením § 657 O.z.. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne. Samotná zmluva neposkytuje veriteľovi žalobný nárok, tento vzniká až odovzdaním požičaných vecí. Má reálnu povahu t. j. vyžaduje sa reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Právnym dôvodom pôžičky je odovzdanie druhovo určenej veci - napríklad peňazí. Na vznik pôžičky je teda potrebná dohoda strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky.

V tomto smere vykonaným dokazovaním a jeho vyhodnotením dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľky na zaplatenie polovice zo sumy 52.000,- Sk ( 1.726,08 Eur) t. j. 863,04 Eur, navrhovateľka v konaní preukazovala existenciu ústnej zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť uzatvorená medzi ňou na jednej strane a jej dcérou a odporcom na strane druhej. Právnym dôvodom tejto pôžičky je odovzdanie sumy 52.000 Sk v hotovosti v prítomnosti rodinných príslušníkov vypočutých v tomto konaní. Navrhovateľka v konaní preukázala výpisom z účtu, že dňa 28.04.2008 vyberala sumu 51.000,- Sk. Pokiaľ ide o určenie času uzatvorenia predmetnej zmluvy o pôžičke z výsluchov navrhovateľky, odporcu a svedkov vypočutých v konaní bolo ustálené, že to bolo na jar v roku 2008. Účelom pôžičky malo byť dokončenie bytu odporcu a jeho v tom čase manželky - dcéry navrhovateľky. Vzhľadom na navrhovateľkou predložené vyššie uvedené dôkazy, súd dospel k záveru, že k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi na jar roku 2008 prišlo a to medzi navrhovateľkou ako veriteľom ak dlžníkmi

- odporcom a dcérou navrhovateľky. Predmetom pôžičky boli peniaze - 52.000,-Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca namietol premlčanie nárokov navrhovateľky, súd sa musel vysporiadať s okolnosťou určenia splatnosti v predmetnej pôžičky. V tomto smere navrhovateľka ako veriteľ tvrdila, že dohoda účastníkov právneho úkonu zmluvy o pôžičke bola len, že ju vrátia do 30.06.2014, čo preukazovala výsluchmi rodinných príslušníkov, prítomných pri odovzdávaní predmetnej hotovosti a to - manžela navrhovateľky, syna a dcéry navrhovateľky. Ďalej súdu predložila písomné výzvy adresované odporcovi zo dňa 12.04.2014 a 23.09.2014.

V tomto smere z výsluchov účastníkov a svedkov nebolo jednoznačne ustálené, aká bola dohoda účastníkov pôžičke o splatnosti pôžičky.

Navrhovateľka uviedla, že dohoda bola taká, že peniaze jej vrátia, keď budú mať, najneskôr do 30.06.2014.

Odporca uviedol, že vie že im navrhovateľka poskytla nejakú sumu, avšak mal za to, že splatením stavebného úveru je to vysporiadané.

Dcéra navrhovateľky uviedla, že dohoda o vrátení pôžičky bola v tom smere že, keď sa im začne dariť, tak to splatia.

Manžel navrhovateľky uviedol, že dohoda o vrátení peňazí bola do 30.06.2014.

Syn navrhovateľky uviedol, že splatnosť pôžičky bola dojednaná do piatich rokov.

Na základe týchto zistení súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebola jednoznačne preukázaná dohoda účastníkov pôžičky o jej splatnosti. Za tejto situácie súd má za to že vzhľadom na doterajšiu judikatúru treba prisvedčiť k námietke odporcu, že nárok navrhovateľky v tejto časti je premlčaný.

Právo na plnenie od dlžníka podľa ustanovenia § 480 nasledujúcich O.z. vzniká okamihom, kedy nastane právna skutočnosť, s ktorou právny predpis alebo zmluva spája vznik práva na plnenie.

Čas splnenia (splatnosť) dlhu je doba, v ktorej má dlžník dlh splniť a veriteľ toto plnenie prijať. Ak doba splnenia nebola určená jedným zo spôsobov uvedených ustanovení § 563 občianskeho zákonníka, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie požiadal veriteľ. Okamih splatnosti práva na plnenie má rozhodujúci význam pre posúdenie či a kedy nastal začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby ako aj premlčacej doby pri práve na plnenie záväzku alebo pre začiatok omeškania dlžníka.

Splatnosť záväzku nastáva v deň nasledujúci po uplynutí času splnenia dlhu. Dohoda o čase plnenia (splatnosť) ponechanej na vôľu veriteľa je dojednaním, ktorým je čas splnenia dohodnutý (určený). Tento záver je určujúci pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby pri práve na plnenie. Ak čas splnenia dlhu nebol dohodnutý ani inak stanovený, premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po tom, kedy dlh vznikol ( R 28/1984). Ak čas splnenia dlhu nebol účastníkmi dohodnutý ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa § 563 O.z. povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať o plnenie dlhu, t. j. hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky ( R 91/2004). Pre začiatok premlčacej doby je teda rozhodný deň nasledujúci po dni, keď došlo ku vzniku tohto právneho vzťahu, nie až deň, keď došlo k splatnosti dlhu.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok ( súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, pričom oprávnená osoba určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčaním však nárok sám o sebe nezaniká, oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu

Z dokazovania vyplynulo, že k požičaniu hotovosti došlo v marci roku 2008, pričom navrhovateľka ako veriteľ mohla prvý krát požiadať odporcu o splnenie dlhu v deň nasledujúci po vzniku dlhu, od ktorého začala plynúť premlčacia doba. Všeobecná premlčacia lehota v zmysle ust. § 101 O.z. je trojročná, teda uplynula v marci 2011, návrh bol podaný 11. 2. 2015, teda po uplynutí premlčacej lehoty.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľky na zaplatenie polovice zo sumy 168.571,40 Sk ( 5.595,55 Eur ) t. j. 2.797,77 Eur taktiež titulom pôžičky súd dospel k záveru, že navrhovateľka opätovne nepreukázala naplnenie hmotnoprávnej hypotézy ustanovenia § 657 O.z., keď nedošlo k reálnemu odovzdaniu žalovanej sumy odporcovi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že suma 168.571,40 Sk bola vlastne nasporenou sumou navrhovateľky v rámci stavebného sporenia s tým že v marci v roku 2008 navrhovateľka ako dlžník, jej manžel ako spoludlžník a odporca ako ručiteľ uzavreli s Prvou stavebnou sporiteľňou zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie medziúveru vo výške 330.000 Sk navrhovateľke s tým, že po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok a všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 163.899,-Sk. Z potvrdenia stavebnej sporiteľne vyplýva skutočnosť, že celková výška predložených dokladov účelového použitia úveru bola vo výške 337.489,40 Sk, úver bol splatený k 31. 8. 2015. Z výsluchov účastníkov konania vyplynulo, že na základe vnútornej dohody v rámci rodiny predmetný medziúver splácal odporca z dôvodu, že finančné prostriedky boli použité na zariadenie bytu na S. ulici vo S.. V konaní teda nebolo preukázané reálne odovzdanie žalovanej sumy odporcovi a preto súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľky na zaplatenie tejto sumy z titulu zmluvy o pôžičke je nedôvodný.

Vzhľadom na to, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že časť finančných prostriedkov z medziúveru bola použitá na majetok odporcu a dcéry navrhovateľky ( holobyt na S. ulici vo S.), mohlo by ísť o nárok navrhovateľky z titulu bezdôvodného obohatenia, keď boli investované navrhovateľkou nasporené finančné prostriedky do cudzej veci. Avšak aj z tohto právneho dôvodu nemožno nárok navrhovateľke priznať, nakoľko odporca namietol premlčanie akéhokoľvek nároku navrhovateľky a súd túto námietku považoval za dôvodnú. K použitiu týchto peňazí na byt odporcu došlo v marci roku 2008, premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia je dvojročná ( vzhľadom na to, že navrhovateľka mala vedomosť kto sa na jej úkor obohatil pri uzavieraní zmluvy o stavebnom úvere ), uplynula v marci 2010, návrh bol podaný 11.02.2015, teda po uplynutí premlčacej lehoty.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o o náhrade trov konania rozhodnúť tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Súd úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu a o jej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.