Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/57/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu G. E. K., K.. Q.. X.., K. K. S. Č.. X, XXX XX C., P.: XX XXX XXX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému O. E., H.. XX.X.XXXX, C. K. H. N., t. č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom pre konanie Mestom Spišská Nová Ves, v konaní o zaplatenie 7.461,39 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.461,39 eur, úroky z omeškania zo splátok za obdobie od 21.12.2010 do 24.2.2013 v celkovej sume 208,39 eur a ročný úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 7.461,39 eur od 25. 2. 2013 až do zaplatenia a trovy konania v prospech právneho zástupcu žalobcu v sume 4.137,61 eur (pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 3.690,11 eur a zaplateného súdneho poplatku 447,50 eur), všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 7.461,39 eur s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.12.2010 do 24.2.2013 vo výške 208,39 eur a ročný úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 7.461,39 eur od 25.2.2013 až do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 19.9.2008 Zmluvu o úvere č. 523892298 (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“). Na základe tejto zmluvy boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky za podmienok upravených v zmluve a VOP. Dňa 13.12.2012 právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola uplatnená pohľadávka postúpená na žalobcu. Ku dňu postúpenia predstavovala sumu 8.108,08 €, ktorá pozostávala z istiny 6.395,76 €, riadneho úroku 1.235,45 €, úroku z omeškania 432,02 € a ostatného príslušenstva 44,85 €, pričom posledné dve položky si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Žalobca si uplatňuje neuhradené splátky úveru splatné od 20.12.2010 do 20.8.2018 v počte 93 á 80,23 €, t.j. v celkovej výške 7.461,39 €. Ďalej si žalobca uplatňuje v zmysle § 517 ods. 2 úrok z omeškania a to z jednotlivých splatných splátok úveru za obdobie od 21.10.2010 do 24.2.2013 vyčíslený na 208,39 € a úrok z omeškania 8,75 % ročne z istiny 7.461,39 € od 25.2.2013 do zaplatenia. Taktiež si žalobca uplatnil trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia. K návrhu žalobca predložil kópiu predmetnej Zmluvy o splátkovom úvere č. 523892298 zo dňa 19.9.2008, príslušné VOP vrátane ich dodatkov, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2012 (od právneho predchodcu žalobcu), Výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 5.2.2013 (od žalobcu) a Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012. Podaním doručeným súdu dňa 25.6.2014 žalobca detailne špecifikoval ním uplatnenú pohľadávku a to v rozsahu celej uplatnenej istiny a jej jednotlivých zložiek vrátane zaúčtovania čiastočných úhrad zo strany

žalovaného. Zároveň predložil žalobca aj kompletný účtovný prehľad úveru žalovaného resp. prehľad platobnej histórie žalovaného.

Súd vo veci ešte dňa 9.12.2013 rozhodol platobným rozkazom, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, nakoľko jeho adresa pobytu, na ktorej by preberal súdne písomnosti, nebola zistená, kvôli čomu mu bol súdom ustanovený opatrovník.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to všetkými vyššie uvedenými dokumentmi a zistil tento skutkový stav:

Súd do rozhodnutia vo veci samej vytýčil viacero pojednávaní, na ktoré sa dostavil iba zástupca žalobcu, ktorý v mene žalobcu trval na žalobnom návrhom v celom rozsahu a v podstate sa pridržiaval žalobného návrhu. Tieto pojednávania boli odročené z procesných dôvodov, kedy bol žalobca dodatočne vyzývaný na preukazovanie súdom požadovaných skutočností. Ustanovený opatrovník žalovaného sa z účasti na pojednávaniach ospravedlnil z dôvodu neodkladných pracovných povinností a samotné rozhodnutie ponechal na rozhodnutí súdu tak, aby boli zachované práva žalovaného. Na pojednávanie konané dňa 18.9.2015 sa však dostavil aj sám žalovaný, ktorý potvrdil, že s predchodcom žalobcu mal uzatvorenú zmluvu o úveru a povinnosti z nej vyplývajúce si neplnil riadne. Potvrdil tiež, že dostal od Slovenskej sporiteľne, a.s. nejaké papiere, avšak pokiaľ sa týka mimoriadnej splatnosti úveru, tak túto vyhlásil až terajší žalobca. Dlžnú sumu je ochotný splácať, no nie je schopný to uhradiť jednorázovo. Rozhodnutie vo veci prenechal na zváženie súdu.

Z predložených listín má súd za preukázané, že dňa 19.9.2008 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 523892298, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebný úver vo výške 140.000,- Sk (4.647,15 €) pri úrokovej sadzbe 15,95 % ročne a RPMN 18,87 %, pričom tento úver sa zaviazal žalovaný splatiť v 119 mesačných splátkach vo výške 2.417,- Sk (80,23 €). Celková suma, ktorú sa povinný zaviazal splatiť je preto vo výške 287.623,- Sk (9.547,33 €). Celkové náklady spojené s úverom boli vo výške 151.007,30 Sk (5.012,52 €) a konečná splatnosť bola dojednaná 20.8.2018. Súd z hľadiska aktívnej vecnej legitimácie skúmal, kedy došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa tvrdení žalovaného k tomuto vyhláseniu došlo až zo strany žalobcu a nie ešte zo strany jeho právneho predchodcu pred postúpením pohľadávky. Súd pre dôsledné skúmanie splnenia zákonnej povinnosti podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyzval aj priamo právneho predchodcu žalobcu, ktorý v podaní doručenom súdu dňa 20.11.2015 oznámil, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. ešte ku dňu 10.12.2012, t.j. pred postúpením pohľadávky dňa 13.12.2012, nakoľko žalovaný bol so splácaním predmetného úveru v nepretržitom omeškaní viac ako 90 dní a písomne bol vyzvaný k úhrade ešte dňa 10.12.2010.

Z vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu mal súd teda za preukázané, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ešte pred postúpením pohľadávky, ktorú mal zasa súd za preukázanú na základe zmluvy o postúpení zo dňa 13.12.2012. Tým mal súd za preukázanú aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu v spore.

Ku dňu postúpenia pohľadávka žalobcu predstavovala sumu 8.108,08 €, z ktorej si žalobca uplatnil 93 nesplatených splátok tohto úveru á 80,23 € splatných za obdobie od 20.12.2010 do 20.8.2018, čo spolu predstavuje sumu 7.461,39 €. K istine úveru si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania z jednotlivých nesplatených splátok za obdobie od 21.12.2010 do 24.2.2013 (t.j. do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zo strany žalobcu) v celkovej sume 208,39 € a ročný úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 7.461,39 € od 25.2.2013 až do zaplatenia. Táto uplatnená suma je celkom zrejme nižšia než hodnota postúpenej pohľadávky, z čoho má súd za to, že žalobca si uplatnil pohľadávku v nižšej výške.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované

za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom so 30.10.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Po preskúmaní a vyhodnotení všetkých predložených listinných dôkazov má súd za to, že návrh žalobcu je opodstatnený a to v celom rozsahu. Žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o splátkovom úvere č. 523892298 zo dňa 19.9.2008 a to v zmysle vyššie citovaných ustanovení Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebný úver vo výške 140.000,- Sk (4.647,15 €), pričom celkové náklady spojené s úverom boli dojednané vo výške 151.007,30 Sk (5.012,52 €) a to v 119 mesačných splátkach po 80,23 €. Žalovaný preukázateľne tento úver riadne a včas nesplácal splátkami dojednanými v zmluve, kvôli čomu zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k zosplatneniu úveru. Žalovaný túto samotnú skutočnosť v priebehu konania žiadnym spôsobom nenamietal a svoju dlžnú pohľadávku aj nepriamo uznal vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18.9.2015. Samotná výška žalobcom uplatnenej pohľadávky pozostáva z neuhradených splátok úveru vo výške 7.461,39 € vrátane dojednaného úroku a príslušných poplatkov a tiež zo zákonného úroku z omeškania a to za obdobie od 21.12.2010 do 24.2.2013 kapitalizovaného na sumu 208,39 € a ročného úroku z omeškania vo výške 8,75 % z istiny 7.461,39 € od 25.2.2013 až do zaplatenia. Súd preto celý tento žalovaný nárok žalobcovi priznal a žalovaného zaviazal na jeho úhradu.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania medzi účastníkmi rozhodol súd podľa § l42 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Súd preto priznal žalobcovi trovy konania a žalovaného zaviazal na ich náhradu.

Právny zástupca žalobcu predložil súdu dňa 6.6.2016 (podané na poštovú prepravu dňa 2.6.2016) vyčíslenie trov konania žalobcu pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 4.387,95 € a z uhradeného súdneho poplatku vo výške 447,50 €.

Podľa § 9 vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa § 13a ods. 1 vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v účinnom znení, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa § 13a ods. 4 vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v účinnom znení, za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny.

Podľa § 15 vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Právny zástupca žalobcu vychádzal pri určení odmeny za jeden úkon právnych služieb v rámci vyčíslenia trov právneho zastúpenia z ustanovenia § 10 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky a určil si ju z priznanej sumy istiny vo výške 7.461,39 €. Právny zástupca žalobcu preto správne určil základnú hodnotu jedného úkonu právnej služby vo výške 237,34 €.

Súd priznal advokátovi náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v účinnom znení za nasledovné úkony a v nasledovnej výške:

- 4.11.2013 - prevzatie a príprava zastúpenia 237,34 €,

- 5.11.2013 - podanie žaloby 237,34 €,

- 28.3.2014 - účasť na pojednávaní 237,34 €,

- 16.5.2014 - účasť na pojednávaní 59,34 € (krátená na štvrtinu podľa § 13a ods. 4 vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z., nakoľko došlo k odročeniu pojednávania bez prejednania veci),

- 20.6.2014 - odpoveď na výzvu 237,34 €,

- 13.10.2014 - - účasť na pojednávaní 59,34 € (krátená na štvrtinu podľa § 13a ods. 4 vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z., nakoľko došlo k odročeniu pojednávania bez prejednania veci),

- 18.9.2015 - účasť na pojednávaní 237,34 €,

- 21.9.2015 - odpoveď na výzvu 237,34 €,

- 3.2.2016 - účasť na pojednávaní 237,34 €,

- 8.2.2016 - odpoveď na výzvu 237,34 €,

- 1.6.2016 - účasť na pojednávaní 237,34 €.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za úkon „pokus o zmier“, nakoľko tento úkon bol vykonaný dňa 28.10.2013, t.j. ešte pred podaním žaloby resp. začatím konania vo veci samej. Spolu s týmto úkonom súd nepriznal ani príslušný režijný paušál.

Súd teda celkovo priznal advokátovi odmenu vo výške 2.254,74 € za vykonané úkony právnych služieb. K týmto úkonom súd priznal advokátovi aj roku vykonania úkonu zodpovedajúci réžijný paušál spolu vo výške 109,92 € (2x 7,81 € + 4x 8,04 € + 2x 8,39 € + 3x 8,58 €).

Súd priznal právnemu zástupcovi náhradu cestovného za pracovnú cestu osobným motorovým vozidlom na 6 pojednávaní konaných v Spišskej Novej Vsi, t.j. cestovné na trase Košice - Spišská Nová Ves a späť dňa 28.3.2014, 16.5.2014, 13.10.2014, 18.9.2015, 3.2.2016, 1.6.2016 vo výške 164,70 € ako náhrada za použitie osobného motorového vozidla a vo výške 49,05 € ako náhrada za spotrebované pohonné hmoty, t.j. spolu vo výške 213,75 €.

Popri náhrade cestovného súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj náhradu za stratu času počas uvedených ciest na pojednávania a späť ako 3x 6 začatých polhodín á 13,40 €, 1x 6 začatých polhodín á 13,98, 2x 6 začatých polhodín á 14,30 €, t.j. v celkovej výške 496,68 €.

Priznaná odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty, keďže podľa predloženého osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty právny zástupca žalobcu je platcom DPH. Právny zástupca si uplatnil DPH vo výške 20% z odmeny a náhrad, ktoré spolu predstavujú v tomto prípade sumu 3.075,09 € a z nej 20% daň predstavuje sumu 615,02 €.

Celkovo preto nevyhnutné trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú sumu 3.690,11 €. K týmto trovám právneho zastúpenia súd priznal žalobcovi právo aj na náhradu ním uhradeného súdneho poplatku z návrhu vo výške 447,50 €.

Trovy vyčíslené žalobcom súd považoval za dôvodné a nezistil žiadne skutočnosti pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.