Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21S-11-2016.pdf
PDF · 165.79 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/11/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX N., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Margita Medveczká, D. O. XX, XXX XX U., proti žalovanému: Poľovnícky spolok HRBIK, IČO: 42 433 47, so sídlom Hlavná 325, 029 44 Rabča, právne zastúpený: JUDr. Peter Vevurka, advokát, so sídlom J. XXX, Q., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o vylúčení žalobcu zo dňa 22.11.2015, písomne vyhotoveného ako oznámenie o zrušení členstva v PS HRBIK zo dňa 14.12.2015, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. oznámenie o zrušení členstva v PS HRBIK zo dňa 14.12.2015 ako aj uznesenie z členskej schôdze žalovaného konanej dňa 22.11.2015 v časti bodu 5a vo vzťahu k žalobcovi a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 889,44 Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 819,44 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote ( § 250b ods. 1 O.s.p. ) domáhal proti žalovanému preskúmať zákonnosť rozhodnutia členskej schôdze zo dňa 22.11.2015, ktorým bol žalobca vylúčený z poľovníckej organizácie a rovnako aj jeho písomného oznámenia o zrušení členstva v PS HRBIK zo dňa 14.12.2015. V žalobe žalobca poukazuje na to, že má za to, že kárne konanie, ktorého výsledkom je rozhodnutie o vylúčení člena poľovníckej organizácie je jednoznačne rozhodnutím zasahujúcim do práva fyzickej osoby - člena žalovaného, a preto podlieha súdnemu preskúmaniu. Poukázal aj na rozhodnutia najvyššieho súdu 1Sžr/153/2011, 1Sžr/150/2011 a 10Sžr/157/2011. Žalobca je členom žalovaného a to dňom konania ustanovujúcej členskej schôdze dňa 20.09.2015. Žalobca nemá doklad o konaní tejto ustanovujúcej schôdze, má len pozvánku na jej zasadnutie. Niekedy v období medzi 11.11 a 21.11.2015 mu bola doručená pozvánka na členskú schôdzu žalovaného, kde v rámci programu schôdze pod piatou odrážkou bol uvedený bod programu: prejednanie a určenie postupu pri disciplinárnom konaní voči členom PS. Žalobca vôbec netušil, že tento bod programu sa ma týkať konkrétne jeho, pretože pred konaním tejto schôdze nebol zo strany žalovaného žiadnym spôsobom upozornený na porušenie povinnosti, ktoré mal ako člen žalovaného. Až dňa 22.11.2015 sa priamo na členskej schôdzi PS HRBIK dozvedel, že výbor žalovaného podáva návrh na zrušenie členstva žalobcu v PS HRBIK. Toto zrušenie členstva bola toho istého dňa schválené nadpolovičnou väčšinou PS HRBIK. Návrh výboru na zrušenie členstva žalobcu u žalovaného nebol ani písomne vyhotovený, ani zaslaný žalobcovi. Členovia žalobcu nevedeli, že bude prebiehať hlasovanie o zrušení členstva žalobcu. Listom zo dňa 14.12.2015 bolo žalobcovi doručené oznámenie o zrušení členstva v PS HRBIK. V poučení žalovaný uvádza, že proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V konaní žalovaného sú zistené viaceré pochybenia: 1) žalovaný postupoval na základe stanov, ktoré neboli prijaté zákonom stanoveným spôsobom, a teda ani nemôžu byť platné - zmenu stanov zo dňa 31.08.2015 neurobil orgán oprávnený zmeniť stanovy, 2) žalovaný nedodržal procesný postup, ktorý je pre vylúčenie člena daný stanovami žalovaného - najskôr mal rozhodnúť výbor a až následne členská schôdza, teda porušil aj pôvodné platné znenie stanov, ako aj stanovy v zmysle zmeny zo dňa 31.08.2015, ktoré považuje žalobca za neplatné, 3) rozhodnutie žalovaného nemá oporu v stanovách, ani jedno zo znení stanov neumožňuje zrušenia členstva z dôvodu, ktorý uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí. Ad 1./ Žalovaný vznikol na základe dohody z pracovnej schôdze PZ Rabča, ktorá sa konala dňa 08.05.2015 a na ktorej sa dohodli prítomní na založení žalovaného. Na tomto základe požiadali zvolení členovia prípravného výboru o registráciu poľovníckej organizácie a to návrhom zo dňa 15.05.2015. Okresný úrad v Námestove tomuto návrhu vyhovel a dňa 18.05.2015 žalovaného zaregistroval, čo potvrdil na poslednej strane prijatých stanov žalovaného ako aj vydaným oznámením o registrácii zo dňa 18.05.2015. Žalobca sa až oneskorene dozvedel, že prípravný výbor mal dňa 31.08.2015 schôdzu, ktorej programom bola okrem iného zmena stanov žalovaného. Podstatou schválených zmien bolo zníženie hlasovacieho kvóra členskej schôdzi - pôvodne bolo dohodnuté, že na platnosť uznesení členskej schôdze rozhodujúcej o vylúčení člena je potrebný súhlas viac ako 2/3 hlasov všetkých členov žalovaného, prípravný výbor upravil svojvoľne stanovy tak, že na platnosť takéhoto uznesenia stačí súhlas nadpolovičnej väčšiny členov žalovaného. Uvedené vyplýva z článku 7 bod 3 písm. c) a článku 7 bod 4 stanov prijatých pôvodne v máji 2015, ako aj opravených na základe rozhodnutia prípravného výboru zo dňa 31.08.2015. Žalobca má za to, že postup prípravného výboru je v rozpore so zákonom, stanovami žalovaného, a preto zmena stanov zo dňa 31.08.2015 nie je platná. Prípravný výbor nie je oprávnený meniť stanovy žalovaného. Uvedené vyplýva jednak zo stanov žalovaného, ale aj tiež z ust. § 33 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Konanie výboru je teda v rozpore s článkom 7 stanov, podľa ktorých o zmene stanov môže rozhodnúť len členská schôdza, prípravný výbor takúto právomoc nemá. Poukázal teda na článok 7 ods. 3 písm. a) a aj na článok 7 ods. 4 stanov žalovaného zo dňa 15.05.2015. Z ust. § 33 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve vyplýva, že prípravný výbor je oprávnený konať až do vytvorenia orgánov v mene poľovníckej organizácie, avšak nie v mene orgánov, ktorých vytvorenie bol povinný zabezpečiť. Tým, že prípravný výbor konal namiesto členskej schôdze, zapríčinil nielen to, že zmenil pôvodnú dohodu zakladajúcich členov z 08.05.2015, ale zabezpečil si priestor na odstránenie tých členov, ktorí sa mu nepáčili. Žalobca má za to, že postup prípravného výboru je v rozpore so zákonom, ako aj so stanovami žalovaného, a preto stanovy žalovaného v znení prijatom 31.08.2015 nie sú platné. Žalobca tvrdí, že o vylúčení žalobcu mala rozhodnúť členská schôdza, na ktorej by prejavili súhlas najmenej dve tretiny všetkých členov žalovaného, čo sa nestalo. Žalobca žiadal, aby sa ako predbežnou otázkou súd zaoberal posúdením platnosti stanov žalovaného. Ad 2./ Žalobca poukazuje na článok 11 ods. 1, 2 a 3 stanov žalovaného. Ďalej tiež na ust. § 32 ods. 1 písm. d) zákona o poľovníctve. Žalovaný riadi svoju činnosť vlastnými stanovami, ktoré musia byť v súlade so zákonom o poľovníctve a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zo stanov žalovaného vyplýva, že žalovaný v prípade dôvodného podozrenia a potreby kárneho postihu voči svojmu členovi, žalobcovi mal postupovať tak, že výbor mal rozhodnúť o uložení kárneho opatrenia - návrhu na vylúčenie, ktoré mal doručiť žalobcovi a žalobca mal mať možnosť odvolať sa voči tomuto opatreniu na členskú schôdzu do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi stanovami, keď žalobcovi nedoručil návrh výboru PS o uložení kárneho opatrenia - návrhu na vylúčenie z PS a dokonca výbor porušil stanovy keď vôbec nevypracoval takýto návrh, a tento nedoručil žalobcovi. Uvedeným konaním bolo žalobcovi odňaté právo vyjadriť sa a najmä odvolať sa voči tomuto opatreniu na členskú schôdzu. Ad 3./ Žalovaný nepostupoval správne, ak o vylúčení z PS rozhodovala členská schôdza bez toho, aby všetci členovia PS vedeli o tom, že sa bude konať a hlasovať o vylúčení žalobcu. Členskej schôdzi sa nezúčastnili osobne všetci členovia PS HRBIK. Je možné, že ak by boli vedeli, že sa bude hlasovať o vylúčení konkrétne žalobcu, boli by sa takejto členskej schôdze zúčastnili. Dôvody vylúčenia nie sú jasne vymedzené a nemajú oporu ani v právnom poriadku Slovenskej republiky, ani v stanovách žalovaného či Slovenskej poľovníckej komory, ktorej je žalovaný členom. Poukázal na dôvody, ktorými žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie. 1.) Uviedol, že žalobca ako člen PS HRBIK a zároveň splnomocnenec vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 27.01.2015 vystupoval proti postúpeniu poľovných pozemkov PS HRBIK. Žalobca mal za to, že na ZVPP žalobca vystupoval ako fyzická osoba, splnomocnenec iných osôb vlastníkov poľovných pozemkov, čo preukázal aj splnomocneniami, ktoré boli zvolávateľmi ZVPP uznané ako platné. Žalobca bol týmito osobami splnomocnený k určitému
konaniu a bol povinný v zmysle týchto pokynov postupovať. Mal za to, že povinnosťou člena žalovaného nie je vykonávať úkony, ktorými žalobcu poverili tretie osoby podľa pokynov žalovaného, ale podľa pokynov osôb, ktoré poverenie/splnomocnenie udelili. To, že sa pokyny tretích osôb môžu líšiť od želania žalovaného, je prejavom demokracie. V žiadnom prípade nemôže byť porušením povinnosti žalobcu voči žalovanému skutočnosť, že žalobca konal podľa svojho svedomia a v súlade s pokynmi osôb, ktorého ho konaním v danej veci poverili a žalobca tvrdí, že žalobcovi povinnosť konať v súlade s pokynmi vedenia žalovaného zo žiadnych predpisov nevyplýva. Zastal názor, že žalovaný nemôže za takéto konanie žalobcu sankcionovať. Žalobca má za to, že nemôže byť vylúčený z PS HRBIK z dôvodu, že vyjadril svoj názor a zároveň zastupoval aj vyjadroval vôľu inej fyzickej osoby spôsobom, ktorý sa vedeniu žalovaného nepáči. Žalobca na ZVPP nehlasoval vo svojom mene, ale v mene vlastníkov poľovných pozemkov. Na základe uvedeného žalobca považuje tento dôvod vylúčenia z PS HRBIK za nezákonný a neprípustný. 2.) Ďalším dôvodom vylúčenia žalobcu je údajne spochybňovanie plných mocí na ZVPP. Žalobca spolu s inými osobami len poukazoval na to, že existujú nájomné zmluvy medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a družstvom. Príslušné orgány sa však uvedeným nezaoberali a nájomné nepreskúmali, čím zamedzili tomu, aby prípadní vlastníci poľovných pozemkov, ktorí neboli zastúpení prítomnými splnomocnencami, ale zástupcom družstva, mali prístup k hlasovaniu o výkone práva poľovníctva na ich pozemkoch. Dokonca ani zástupcom družstva nebolo umožnené zúčastniť sa ZVPP, na čo ho splnomocňovali nájomné zmluvy a splnomocnenie. Podotkol, že toto konanie a postup, ktorý prebiehal počas ZVPP žalobca naďalej považuje za nesprávny. Žalobca je občanom SR, ktorý má povinnosť dodržiavať právne predpisy. Má za to, že nikto nemôže byť sankcionovaný, pretože požaduje prešetrenie toho, či zhromaždenia, ktorého sa zúčastňuje sa koná v súlade so zákonom. Sankcia vo vzťahu k žalobcovi je v rozpore so stanovami žalovaného v zmysle ktorých je povinný prerokovať a včas riešiť návrhy, pripomienky a sťažnosti, dôsledne dodržiavať právne predpisy. 3.) Posledným dôvodom na vylúčenie žalobcu bolo podanie výzvy pre PS HRBIK na zdržanie sa konania vo veci týkajúceho sa výkonu práva poľovníctva a zvolávania ZVPP a jeho postúpenia výkonu práva poľovníctva. Poukázal na to, že pri zvolávaní a schôdzi ZVPP vystupoval žalobca ako splnomocnenec vlastníkov poľovných pozemkov, konal v ich záujme. Nevystupoval ako člen PS HRBIK, a preto nemohol konať proti záujmom PS HRBIK. Žalobca ďalej zdôraznil chýbajúce náležitosti rozhodnutia žalovaného. Žalovaný neuviedol v rozhodnutí a dostatočne nepreukázal, akého porušenia svojej povinnosti vyplývajúcej mu z členstva v PS sa žalobca mal dopustiť v zmysle stanov žalovaného. Ani v zákone o poľovníctve, ani v inom právnom predpise, či internom predpise spolu nie je ustanovené také porušenie, ktoré by korešpondovalo s tým, za čo bol žalobca vylúčený z PS HRBIK, ktoré by bolo nezameniteľné a jednoznačné. Stanovy žalovaného riešia možnosť vylúčenia v článku 11 nazvanom Disciplína členov. Stanovy žalovaného riešia povinnosti členov v článku 4 bod 7 a 8, ale ani v tomto ustanovení nie je uvedená žiadna povinnosť, ktorej porušenie by zakladalo možnosť vylúčiť člena na základe takých dôvodov ako uviedol žalovaný. Žalobca vo vzťahu k dôvodom v oznámení o zrušení členstva zo dňa 14.12.2015 považoval za potrebné uviesť, že stanovy žalovaného v článku 3 bod 1 uvádzajú, že spolok je budovaný na humanitných a demokratických zásadách, ak je to tak, nie je jasné žalobcovi, prečo žalovaný vylúčil žalobcu, ktorého cieľom bolo to, aby boli dodržiavané právne predpisy a záujmy členov žalobcu, aby ani ostatní členovia či vlastníci poľovných pozemkov neboli uvedení do omylu, keď z jeho stanov vyplýva, že túto povinnosť mal plniť samotný žalovaný. Rozhodnutie žalovaného nemá ani náležitosti podľa ust. § 47 Správneho poriadku, ale ani pojmovo nie je súladné so stanovami žalovaného. V stanovách je možnosť vylúčiť člena, nie zrušenie členstva ale v oznámení je uvedené, že členstvo bolo zrušené. Pojem vylúčenie sa v oznámení žalovaného nachádza až v časti odôvodnenia. Vyššie uvedeným postupom a rozhodnutím žalovaného došlo k porušeniu práv žalobcu ako člena žalovaného na spravodlivé prejednanie a rozhodnutie vo veci, a taktiež k obmedzeniu jeho práv v zmysle stanov žalovaného. Rozhodnutie vychádzalo z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, dôvody, ktoré žalovaný uviedol v odôvodnení nezakladajú žalovanému právo vylúčiť žalobcu. Žalovaný konal nad rámec svojich oprávnení. Ide o takú vadu konania, ktorá podľa názoru žalobcu má vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie, ktoré súdu bolo doručené dňa 18.03.2016. Namietal, že označený žalovaný neexistuje ako Poľovný spolok HRBIK, na adrese Hlavná 325, Rabča, existuje subjekt - Poľovnícky spolok HRBIK, IČO: 42 433 479. Žalovaný žiadne nezákonné rozhodnutie, ktorého zákonnosť je žalobou napádané neprijal. Navrhol konanie zastaviť z dôvodu toho, že subjekt, ktorý označil žalobca v žalobe právne neexistuje a nie je spôsobilý mať práva a povinnosti, nemôže byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p. a § 20 O.s.p.. Ak súd konanie nezastaví a bude vo
veci konať, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. S dôvodmi uvedenými v žalobe sa žalovaný nestotožňuje. Poľovnícky spolok vznikol ako poľovnícka organizácia podľa § 32 a nasledujúce zákona o poľovníctve. Prípravný výbor pripravil stanovy poľovníckej organizácie v zložení troch členov výboru zo dňa 15.05.2015, ktoré bolo registrované Okresným úradom, pozemkovým a lesným odborom Námestovo dňa 18.05.2015. Následne sa konalo zasadnutie prípravného výboru dňa 31.08.2015 obsahom ktorého bolo okrem iného aj rokovanie o zmene stanov, ktorú zmenu prípravný výbor schválil. V znení zmeny stanov schválenej prípravným výborom dňa 31.08.2015 bola vykonaná prípravným výborom dňa 11.09.2015 na Okresnom úrade, pozemkovom a lesnom odbore registrácia stanov v znení zo dňa 31.08.2015. Okresný úrad nemal dôvod zaregistrovať stanovy v znení ako ich navrhol prípravný výbor a ani registráciu stanov neodmietol. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že zmenu stanov v znení zo dňa 31.08.2015 neurobil orgán oprávnený meniť stanovy. Nesporné je, že pre Poľovnícky spolok HRBIK sú jediným platným dokumentom, podľa ktorého si usporiadal vlastné vnútorné pomery. Stanovy v znení 31.08.2015 riadne zaregistrované Okresným úradom Námestovo. Dňa 29.9.2015 sa konala ustanovujúca členská schôdza žalovaného, ktorej programom bolo okrem iného aj schválenie stanov, voľba orgánov, a to členov výboru, dozornej rady, ako aj hlasovanie o prijatí nových členov za členov PS HRBIK. Uznesením ustanovujúcej členskej schôdze bola výboru uložená povinnosť pripraviť podklady na zhromaždenie zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona príprava, ktorá skutočnosť bola zásadným bodom vzhľadom k príprave konania a uznaní poľovného revíru, zmluvy o užívaní poľovného revíru s vlastníkmi poľovných pozemkov. Bez tohto procesu by poľovnícky spolok HRBIK, jeho členovia nemohli vykonávať právo poľovníctva v uznanom revíri. Na ustanovujúcej členskej schôdzi bol za člena Poľovníckeho spolku HRBIK prijatý aj žalobca. Žalobcovi vzniklo členstvo 29.9.2015, ktoré potvrdil aj podpisom stanov. Vnútorné pomery poľovníckeho spolku sa riadia prijatými stanovami, čo do kreovania a počtu orgánov ich kompetencií vzniku a zániku členstva v súlade s § 33 zákona č. 274/2009 Z. z.. Ak stanovy v článku 11 upravujú disciplínu členov, ako aj spôsob postihov za porušenie povinnosti vyplývajúcich z členstva, tak táto úprava sa neprieči žiadnemu zákonu a nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalobcu, ktorý popiera toto právo. Žiadny právny predpis neukladá poľovníckej organizácií ako si má upraviť práva a povinnosti svojich členov a tiež spôsob kárneho konania, resp. zániku členstva v spolku. Analogicky, ak na vznik členstva sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny členov, potom má za to, že aj na zánik - vylúčenie je potrebný nadpolovičný počet všetkých hlasov. Ak Poľovnícky spolok HRBIK chcel vykonávať práva poľovníctva, musel pripraviť zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov a prípravu zmluvu o užívaní poľovného revíru podľa zákona poľovníctve. Vzhľadom na vysokú rozdrobenosť pozemkov v k. ú. Rabča, množstvo spoluvlastníkov vlastniacich poľovné pozemky bola činnosť výboru žalovaného pri zabezpečovaní tejto úvahy mimoriadne vyčerpávajúca a vyžadovala mimoriadne úsilie, obetavosť a nemálo osobného času všetkých, ktorí pripravovali podklady ku zhromaždeniu vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Rabča. Žalobca ako člen žalovaného, miesto toho, aby sám napomohol v príprave týchto dokumentov, listami nazvanom výzva zo dňa 19.10.2015 vyzval vo vlastnom mene, ako aj iných osôb tiež členov PS HRBIK, splnomocnených zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov, aby sa zdržali konania vedúceho k uzatvoreniu zmluvy o užívaní poľovného revíru pre Poľovnícky spolok HRBIK, Rabča. Teda ako člen, ktorý vlastnoručne podpísal stanovy žalovaného, zaviazal sa ich plniť, konal vedome a úmyselne proti základnému cieľu Poľovníckeho spolku HRBIK, ktorého bol členom, a to vykonávať právo poľovníctva v územnom poľovnom revíri Rabča. Jeho konanie bolo spôsobilé ohroziť, resp. zmariť prácu celého kolektívu podliehajúce sa na príprave základných dokumentov pre naplnenie cieľov, pre ktoré bol poľovnícky spolok založený, a to výkon práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíri Rabča. Žalobca konal proti základným článkom stanov, ktoré sa zaviazal plniť, a to článku 2 ods. 1, ako aj povinnosti vyplývajúcej mu z členstva v zmysle článku 4 ods. 1 - presadzovanie oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, čím podľa žalovaného poprel základy zmyslu svojho členstva v Poľovníckom spolu HRBIK, ak konal proti jeho záujmom. Výbor Poľovníckeho spolku HRBIK po zistení uvedenej skutočnosti na svojom zasadnutí dňa 05.11.2015 dospel k záveru, že konanie žalobcu vyvíjajúce činnosti proti základným záujmom Poľovníckeho spolku HRBIK nie je zlučiteľné s jeho členstvom v poľovníckom spolku, a posúdilo jeho konanie ako hrubé porušenie stanov, pre ktoré navrhol vylúčenie žalobcu. Návrh na vylúčenie žalobcu - zrušenie jeho členstva výbor predniesol na členskej schôdzi dňa 22.11.2015, na ktorej z prítomných 20 členov - 18 prítomných + 2 zastúpení, 16 členov hlasovalo za vylúčenie - zrušenie členstva žalobcovi pre dôvody uvedené v návrhu. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že postup poľovníckeho spolku nebol správny, ak o vylúčení rozhodovala členská schôdza bez toho, aby všetci členovia PS vedeli o tom, že sa bude hlasovať o vylúčení žalobcu. Žalovaný má 25 členov, z ktorých na schôdzi bolo prítomných 20 členov a za návrh výboru na vylúčenie
žalobcu hlasovalo 16, teda nadpolovičná väčšina všetkých členov. Nie je zrejmé o čo sa argumentácia žalobcu opiera, schôdza bola riadne zvolaná, bolo na nej prítomných viac ako polovica členov, akonáhle sa v súlade s príslušnými ustanoveniami stanov, a ako vyplýva z prezenčnej listiny bola uznášania schopná a návrh výboru aj s dôvodmi bol na schôdzi prednesený pred všetkými prítomnými. Postup žalovaného bol v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. c) stanov. Nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu, že výbor mal rozhodnúť o vylúčení a mal dať možnosť odvolať sa žalobcovi na členskú schôdzu. Zo stanov Poľovníckeho spolku HRBIK nič také nevyplýva. Výbor nemá právo sám svojim rozhodnutím zrušiť členstvo, resp. člena vylúčiť. Právo vylúčiť, resp. rozhodnúť o vylúčení člena má len členská schôdza na návrh výboru, čo v danom prípade sa stalo. S poukazom na uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd v Žiline vo veci nariadil pojednávanie na deň 1.6.2016.
Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na dôvodoch žaloby, doplnila, že postup žalovaného je aj v rozpore s § 77 ods. 1 zákona o poľovníctve.
Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese na pojednávaní zotrval na písomnom stanovisku k žalobe.
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ( uznesenia z členskej schôdze žalovaného zo dňa 22.11.2015 ako aj oznámenia o zrušení členstva žalobcu v PS HRBIK zo dňa 14.12.2015 ), ako aj postupu, ktorý mu predchádzal, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu, mal za to, že je potrebné zrušiť označené uznesenie z členskej schôdze žalovaného ako aj oznámenie o zrušení členstva v PS HRBIK zo dňa 14.12.2015, a to pri aplikácii § 250j ods. 2 pís.a) Občianskeho súdneho poriadku a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 250i ods. 3 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z.o poľovníctve, na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a) je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b) má sídlo na území Slovenskej republiky, c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie.
Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z., poľovnícka organizácia vzniká registráciou dňom, ku ktorému je zapísaná do centrálneho registra poľovníckych organizácií, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.
Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z., návrh na registráciu poľovníckej organizácie (ďalej len "návrh na registráciu") môžu podať najmenej traja občania Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorí sú držiteľmi platných poľovných lístkov (ďalej len "prípravný výbor"). Návrh podpíšu členovia prípravného výboru a uvedú v ňom svoje meno, priezvisko, rodné číslo, bydlisko a číslo poľovného lístka a kto z nich
je oprávnený konať v ich mene (ďalej len "splnomocnenec"). K návrhu na registráciu pripoja dva výtlačky stanov poľovníckej organizácie, v ktorých musí byť uvedené: a) názov poľovníckej organizácie, b) sídlo, c) pôsobnosť, d) cieľ a rozsah jej činnosti, e) práva a povinnosti členov, f) orgány poľovníckej organizácie, ich kompetencie, spôsob ich vytvorenia, určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene organizácie, g) spôsob registrácie členov a organizačných zložiek, h) ustanovenia o organizačných zložkách, ak sú vytvorené a ak konajú vo svojom mene, i) zásady hospodárenia.
Podľa § 33 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z., v mene poľovníckej organizácie až do vytvorenia orgánov uvedených v odseku 2 písm. f) koná prípravný výbor alebo splnomocnenec.
Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z., ministerstvo vedie centrálny register poľovníckych organizácií (ďalej len "centrálny register"), ktorý obsahuje: a) názov poľovníckej organizácie, b) identifikačné číslo organizácie, c) sídlo, d) pôsobnosť, e) údaje o štatutárnom zástupcovi, ktorými sú meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu a kontaktné údaje, f) údaje o organizačných zložkách poľovníckych organizácií, ktoré majú právnu subjektivitu: 1. názov, 2. sídlo, 3. štatutárny zástupca, meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu a kontaktné údaje, 4. dátum vzniku, 5. identifikátor, ktorým je číslo pozostávajúce z identifikačného čísla poľovníckej organizácie/poradové číslo pridelené poľovníckou organizáciou, g) dátum vzniku poľovníckej organizácie.
Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z., návrh na registráciu podáva prípravný výbor alebo splnomocnenec okresnému úradu príslušnému podľa sídla organizácie.
Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z., ak poľovnícka organizácia, ktorá má byť zaregistrovaná, nespĺňa podmienky podľa § 32 ods. 1 alebo návrh na registráciu nemá náležitosti podľa § 33, alebo ak sú údaje v návrhu neúplné alebo nepresné, alebo stanovy poľovníckej organizácie neobsahujú náležitosti podľa § 33 ods. 2, okresný úrad upozorní na to prípravný výbor alebo splnomocnenca bezodkladne, najneskôr do 10 dní od doručenia návrhu s tým, že ak tieto nedostatky nebudú odstránené, registrácia nebude vykonaná.
Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 zákona č. 274/2009 Z. z., zmenu stanov oznámi poľovnícka organizácia písomne okresnému úradu do 15 dní od jej schválenia príslušným orgánom poľovníckej organizácie a pripojí vo dvoch vyhotoveniach text zmeny. Ak zmena stanov nie je v súlade s § 32 a 33 alebo ak sú uvedené údaje neúplné alebo nepresné, alebo ak by obsah zmeny stanov zakladal dôvody na odmietnutie registrácie podľa § 35 ods. 1, okresný úrad bezodkladne vyzve poľovnícku organizáciu na odstránenie nedostatkov. Poľovnícka organizácia je povinná tieto nedostatky odstrániť do 60 dní odo dňa doručenia upozornenia a v lehote ďalších 10 dní o tom upovedomí okresný úrad. Ak tak neurobí, okresný úrad poľovnícku organizáciu rozpustí. Ak nie je dôvod na postup podľa odseku 2, zašle okresný úrad poľovníckej organizácii do 10 dní od doručenia oznámenia podľa odseku 1 jedno vyhotovenie zmeny stanov, na ktorom vyznačí, že zmenu berie na vedomie.
Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. disciplinárnym previnením je konanie držiteľa poľovného lístka, ktoré nevykazuje znaky trestného činu, 34) priestupku podľa § 76 alebo iného správneho deliktu podľa § 78 a je v rozpore s disciplinárnym poriadkom vydaným komorou.
Podľa § 77 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. disciplinárne previnenie rieši komora podľa disciplinárneho poriadku.
Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb ( Správny poriadok )., ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 79 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z., všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na a) posúdenie projektu podľa § 6 a 7, b) zaradenie poľovného revíru do kvalitatívnej triedy podľa § 8, c) evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13, d) vymenovanie a odvolanie poľovníckeho hospodára podľa § 19 a členov poľovníckej stráže podľa § 28, e) schválenie alebo zmenu poľovníckych plánov podľa § 30, f) vydanie povolenia podľa § 56 ods. 1 a 3, g) rozhodovanie ministerstva podľa § 72 okrem písmena d), h) rozhodovanie okresného úradu v sídle kraja podľa § 73 okrem písmena c), i) rozhodovanie okresného úradu podľa § 74 ods. 1 písm. h) a i) a § 74 ods. 2 okrem ukladania pokút za iné správne delikty podľa § 78.
Podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku, tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 1 ods. 2 Správneho poriadku, správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Podľa § 46 zákona č.71/1967 Zb. - Správny poriadok, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.
Podľa Stanov Poľovníckeho spolku HRBIK zo dňa 31.08.2015, ktorá zmena stanov bola vzatá na vedomie Okresným úradom Námestovo, pozemkový a lesný odbor dňa 11.09.2015 pod č. OU-NO-PLO 20LI/013023, konkrétne článku 6 orgánmi PS sú: 1. členská schôdza PS, 2. výbor PS, 3. dozorná rada PS.
Podľa článku 7 ods. 1 Stanov, členská schôdza PS je najvyšším orgánom PS. Schádza sa podľa potreby, najmenej dvakrát do roka, z toho jedenkrát do konca februára bežného roka ako výročná členská schôdza.
Podľa článku 7 ods. 3 Stanov, do pôsobnosti členskej schôdze PS patrí podľa písm. c) rozhodnutie o prijatí, alebo vylúčení členov PS na návrh výboru PS, k čomu je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých hlasov PS.
Podľa článku 7 ods. 4 Stanov na platnosť uznesenia o zmene stanov PS, voľbe a odvolaní členov orgánov PS, prijímaní a vylučovaní členov pri kárnom opatrení je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých členov PS.
Podľa článku 11 ods. 1 Stanov, členovia PS, ktorí porušili svoju povinnosť vyplývajúcu z členstva v PS a na nápravu vzhľadom na závažnosť porušenia nepostačuje pohovor, môže výbor PS podľa závažnosti a ostatných okolností uložiť niektoré z týchto opatrení: a) pokarhanie pred výborom, b) dočasné obmedzenie lovu zveri v poľovnom revíri na dobu 1 - 5 rokov, c) navrhnúť členskej schôdzi vylúčenie z PS.
Podľa článku 11 ods. 2 Stanov, člen, ktorý hrubo alebo opätovne po predchádzajúcom uložení kárneho opatrenia výborom PS porušil stanovy PS, interné predpisy PS, alebo predpisy upravujúce a súvisiace s výkonom práva poľovníctva, alebo si dlhodobo neplní povinnosti voči PS, môže byť vylúčený z PS.
Podľa článku 11 ods. 3 Stanov, rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia sa musí vypracovať písomne a zaslať doporučeným listom s návratkou, alebo osobne proti podpisu doručiť členovi, ktorému bolo kárne opatrenie uložené. Proti kárnemu opatreniu uloženému výborom PS sa možno odvolať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na členskú schôdzu PS. Odvolanie podané kárne stíhaným členom PS v stanovej lehote má odkladný účinok. Rozhodnutie vynesené v odvolacom konaní je konečné.
Z predloženého administratívneho spisu mal súd zistené, že na základe oznámenia o zrušení členstva v PS HRBIK zo dňa 14.12.2015 bolo žalobcovi oznámené, že na základe uznesenia členskej schôdze PS HRBIK, ktorá sa konala dňa 22.11.2015 bol žalobca upovedomený, že na návrh výboru PS HRBIK podľa stanov PS HRBIK v článku 11 bod 1c, členská schôdza svojou nadpolovičnou väčšinou vo vzťahu k žalobcovi zrušila členstvo v PS HRBIK. V odôvodnení oznámenia bolo uvedené, že žalobca ako člen PS HRBIK a zároveň splnomocnenec vlastníkov poľovných pozemkov revíru Rabča vystupoval pri hlasovaní na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanej na Oraviciach dňa 27.10.2015 proti postúpeniu výkonu práva poľovníctva Poľovníckemu spolku HRBIK. Na tomto zhromaždení spochybňoval právoplatnosť splnomocnení vlastníkov poľovných pozemkov. Ďalej podal výzvu pre PS HRBIK na zdržanie sa konania vo veci týkajúceho sa výkonu práva poľovníctva a zvolávania ZVPP a jeho postúpenia výkonu práva poľovníctva. V poučení bolo uvedené, že proti rozhodnutiu členskej schôdze, ako najvyššieho orgánu PS HRBIK nie je možné odvolanie.
Ďalej z obsahu pripojených listín nachádzajúcich sa v administratívnom spise mal súd preukázané, z uznesenia zo schôdze výboru Poľovníckeho spolku HRBIK konaného dňa 05.11.2015 v bode B/ ods. 3 bolo uvedené, že schôdza výboru schvaľuje návrh na disciplinárne konanie voči žalobcovi, a to návrhom na vylúčenie z členstva v PS HRBIK - viď zápisnica z výboru.
Zo zápisnice zo schôdze výboru Poľovníckeho spolku HRBIK konanej dňa 05.11.2015 mal súd zistené, že v bode 5 bolo uvedené, disciplinárne konanie sa týka členov: Jozef Kornhauser, okrem iných, teda aj vo vzťahu k Jozefovi Kornhauserovi, teda k žalobcovi.
V administratívnom spise sa nachádza aj pozvánka na členskú schôdzu PS HRBIK, ktorá sa mala konať dňa 22.11.2015 o 16:00 hod. v zasadačke Urbárneho domu v Rabči, pričom programom schôdze podľa iného bolo aj prejednanie a určenie postupu pri disciplinárnom konaní voči členom PS.
V administratívnom spise sa nachádza aj zápisnica z členskej schôdze žalovaného konaná dňa 22.11.2015, pričom programom členskej schôdze bolo aj prejednanie a určenie postupu pri disciplinárnom konaní voči členom PS. V bode 5 zápisnice bolo uvedené, že predseda schôdze vyzval
žalobcu o vysvetlenie členom výboru jeho konania voči PS. Po vypočutí a zvážení závažnosti konania žalobcu výbor navrhol členskej schôdzi vylúčenie z členstva žalovaného v zmysle stanov PS článok 4 ods. 7 písm. d) a článok 11 ods. 1 písm. c). V zdôvodnení bolo uvedené, že vystupovanie na ZVPP revíru Rabča proti žalovanému, a to pri hlasovaniach vo veci postúpenia práva poľovníctva v prospech žalovaného bol proti, napriek tomu, že je členom tohto spolku. Bol proti zvolaniu zhromaždenia, čo malo za následok to, že nefiguroval ako zvolávateľ zhromaždenia vlastníkov. Na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov spochybňoval platnosť predložených splnomocnení. Na zhromaždení tvrdil, že nebol informovaný o tom, že za farnosť Rabča bude vlastníka zastupovať D. R.. Podal výzvu pre žalovaného na zdržanie sa konania vo veci týkajúcej sa výkonu práva poľovníctva, vrátane ZVPP a jeho postúpení výkonu práva poľovníctva, viď notárska zápisnica zo dňa 27.10.2015. Za zrušenie členstva žalovaného vo vzťahu k žalobcovi hlasovalo - za - 16, proti boli 2, zdržali sa 2.
Ďalej sa v administratívnom spise nachádza aj uznesenie z členskej schôdze žalovaného konanej dňa 22.11.2015, pričom v bode 5 je uvedené, že disciplinárne konanie voči členom PS, hlasovanie za vylúčenie členstva v PS HRBIK vo vzťahu k žalobcovi - viď zápisnica z ČS za - 16, proti 2, zdržali sa 2.
V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že označenie žalovaného ako Poľovnícky spolok HRBIK ( teda nie Poľovný ), so sídlom Hlavná 325, Rabča vyplýva priamo z predložených napádaných rozhodnutí žalovaného, ktoré súdu predložil žalobca a napokon aj samotný žalovaný spolu s predloženým administratívnym spisom. Vzhľadom na uvedené je teda bezpredmetná námietka žalovaného, že žalobca v žalobe označil neexistujúci subjekt - Poľovný spolok HRBIK. Súd ďalej konal so žalovaným označeným ako Poľovnícky spolok HRBIK, napokon uvedené označenie vyplynulo aj z registra poľovníckych organizácii. Preto nebol dôvod na zastavenie konania.
Predmetom preskúmania v predmetnej veci je skutočnosť, či žalovaný postupoval správne pri vylúčení žalobcu z členstva Poľovníckeho spolku HRBIK, a to jednak či postupoval v súlade so zákonom o poľovníctve č. 274/2009 Z.z. a jednak v súlade s interným predpisom žalovaného -Stanovami žalovaného. V predmetnej veci sa jedná o rozhodnutia o právach a povinnostiach člena poľovníckeho združenia.
Žalobca v žalobe namieta, že súd by predbežne mal posúdiť platnosť, resp. neplatnosť stanov Poľovníckeho spolku HRBIK, pričom poukazuje na prijaté Stanovy zo dňa 15.05.2015, ktoré boli registrované na Okresnom úrade Námestovo, pozemkový a lesný odbor dňa 18.05.2015 a zmenené Stanovy zo dňa 31.08.2015, ktoré boli registrované, resp. zmena stanov bola vzatá na vedomie uvedeným úradom dňa 11.09.2015. Súd poukazuje na to, že Stanovy, resp. zmena Stanov zo dňa 31.08.2015 bola vzatá na vedomie Okresným úradom Námestovo, pozemkový a lesný odbor ku dňu 11.09.2015 a to s poukazom na ust. § 37 ods. 3 zákona o poľovníctve. K tomuto súd udáva, že pokiaľ sa žalobca nedomáha platnosti, resp. neplatnosti zmeny príslušných Stanov zo dňa 31.8.2015 v inom konaní, resp. pokiaľ o neplatnosti týchto Stanov nebolo rozhodnuté súdom, je namieste, aby súd vychádzal práve z tých Stanov, ktoré sú registrované na Okresnom úrade Námestovo, pozemkový a lesný odbor, ktoré boli aj týmto úradom vzaté na vedomie dňa 11.09.2015. Súd túto otázku v rámci tohto prieskumného konania nemôže posudzovať ani ako otázku predbežnú ( a následne vyhodnocovať platnosť resp . neplatnosť Stanov ), práve vzhľadom na vykonaný zápis zmeny Stanov, ktorý má zaväzujúcu povahu vo vzťahu k ostatným členom žalovaného resp. aj vo vzťahu k tretím subjektom navonok. Súd poukazuje na povahu tohto konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., ktorá je zameraná na prieskum rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Preto súd vychádzal zo Stanov zo dňa 31.08.2015, ktorá zmena Stanov bola vzatá na vedomie Okresným úradom Námestovo dňa 11.09.2015.
V oznámení o zrušení členstva v PS HRBIK vo vzťahu k žalobcovi resp. aj uznesenia z členskej schôdze žalovaného vo vzťahu k žalobcovi je možné konštatovať, že ide o rozhodnutia - trestanie za určité porušenie povinnosti, ktoré vyústilo do zrušenia členstva u žalovaného, resp. vylúčenie členstva žalovaného z poľovníckej organizácie.
V článku 11 Stanov žalovaného je upravená disciplína členov, z ktorého článku 11 ods. 1 písm. c) vyplýva, že výbor PS podľa závažnosti a ostatných okolností môže navrhnúť členskej schôdzi vylúčenie z poľovníckeho spolku. Ďalej v ods. 2 článku 11 Stanov je stanovené, že člen, ktorý hrubo alebo opätovne po predchádzajúcom uložení kárneho opatrenia výborom PS porušil stanovy PS, interné predpisy PS,
alebo predpisy upravujúce a súvisiace s výkonom práva poľovníctva, alebo si dlhodobo neplní povinnosti voči PS môže byť vylúčený z PS.
Vylúčenie člena PS je upravené v článku 7 bod 3 písm. c) Stanov, podľa ktorého do pôsobnosti členskej schôdze PS patrí rozhodnutie o vylúčení členov PS na návrh výboru PS. Pričom podľa článku 7 ods. 4 Stanov na platnosť uznesenia o vylučovaní členov pri kárnom opatrení je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých členov PS. V danom prípade rozhodoval žalovaný v tzv. jednostupňovom konaní o vylúčení z PS žalobcu. Takýto postup je upravený v samotných stanovách žalovaného.
V danom prípade, keďže ide v prípade rozhodnutia žalovaného o vylúčení resp. zrušení členstva žalobcu v poľovníckom združení o tzv. administratívne trestanie v rámci tzv. disciplinárnych deliktov ( vyvodenie zodpovednosti za porušenie povinností či už zákonných alebo iných interných ), je potrebné zohľadniť v danom prípade na prejednávanú vec aj Odporúčanie výboru ministrov R(91)1 o správnych sankciách, ktoré sa uplatňuje vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov ukladajúcich sankciu osobám za ich protiprávne správanie sa. Princípy formulované odporúčaním R(91)1 sa majú uplatňovať v správnom konaní, výsledkom ktorého je rozhodnutie o uložení správnej sankcie fyzickej alebo právnickej osobe. Za správnu sankciu je potrebné považovať v zmysle vysvetľujúceho memoranda k Odporúčaniu len opatrenie represívnej povahy vo vlastnom slova zmysle.
Článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor) upravuje právo na spravodlivé súdne konanie. Aj keď sa vzťahuje predovšetkým na vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti osôb súdmi, Európsky súd pre ľudské práva vo svojich judikátoch dospel k záveru, že akékoľvek verejnoprávne ustanovenia sankčnej povahy nemožno posudzovať podľa ich označenia, ale podľa ich obsahu a účelu. Platí teda, že aj pri postihu fyzických a právnických osôb za správne delikty je potrebné vychádzať z princípov zakotvených v tomto článku medzinárodnej zmluvy. Túto skutočnosť rešpektuje tak česká ako aj slovenská súdna judikatúra. S citovaným článkom 6 úzko súvisí aj článok 7 Dohovoru, ktorý upravuje pravidlo ukladania trestov výlučne na základe zákona. Účelom odporúčania výboru ministrov R(91)1 o správnych sankciách bolo vymedziť princípy pre vyvodzovanie administratívnoprávnej zodpovednosti a tým garantovať ochranu súkromnej osoby. Majú sa uplatňovať v správnom konaní, ktorého výsledkom je rozhodnutie o uložení správnej sankcie fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá sa správala v rozpore s platnými právnymi predpismi. Je pritom irelevantné, či takáto administratívno-právna sankcia má podobu pokuty alebo iného represívneho opatrenia nepeňažného charakteru. Za správnu sankciou v zmysle vysvetľujúceho memoranda k odporúčaniu R(91)1 je potrebné považovať len opatrenia represívnej povahy vo vlastnom slova zmysle. Odporúčanie R(91)1 zakotvuje princípy, ktoré by sa mali uplatňovať v rámci hmotnoprávnej i procesnoprávnej úpravy administratívnosprávneho trestania právnických a fyzických osôb za správne delikty univerzálne, t. j. bez ohľadu na to, o akú právnu kategóriu správneho deliktu podľa vnútroštátneho právneho poriadku členského štátu Rady Európy ide. Ide o nasledujúce princípy: 1. Princíp legality. Tento princíp ovláda činnosť verejnej správy ako celok, preto nemôže byť vylúčený pri uplatňovaní právomocí vykonávateľov verejnej správy, ani v rámci administratívneho trestania. Vyplýva to nielen z článku 1 Ústavy SR, ale aj z jej článku 2 ods. 2, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu spôsobom, ktorý stanoví zákon a z článku 13, ktorý upravuje pravidlá pre ukladanie povinnosti a úprave medzí základných práv a slobôd.
Podľa článku 1 odporúčania R(91)1 správne sankcie a podmienky, za ktorých môžu byť použité ustanoví zákon. Ide o vyjadrenie zásady nullum crimen, nulla poena sine lege, ktorá úzko súvisí s ochranou práv osôb. Aby sa v právnej praxi naplnil zákon musí upravovať:
- určité, jasné a presné vyjadrenie skutkových podstát deliktov (t. j. tým dáva odpoveď na otázku, čo sa z právneho hľadiska považuje za správny delikt),
- uzavretý (taxatívny) výpočet sankcii, ktoré možno za správny delikt uložiť páchateľovi zahrňujúci nielen druh sankcie, ale aj ich sadzbu a kritéria správnej úvahy orgánu pri výbere sankcie a určenie jej rozpätie,
- kompetenciu orgánu verejnej správy (vyvodzovať administratívnu zodpovednosť a ukladať správne sankcie fyzickým a právnickým osobám stojacim mimo verejnú správu).
2. Zákaz spätnej pôsobnosti zákonného ustanovenia upravujúceho zodpovednosť za správny delikt - zákaz retroaktivity.
3. Princíp ne bis in idem, odporúčanie zakazuje, aby osoba bola v správnom konaní potrestaná dvakrát za ten istý čin, na základe toho istého zákona alebo na základe predpisov ochraňujúcich totožný verejný záujem.
4. Princíp postihu za protiprávne správanie v primeranej lehote.
5. Princíp vyjadrujúci právo obvineného zo správneho deliktu, aby konanie o jeho delikte bolo ukončené rozhodnutím orgánu.
6. Špeciálne procesné princípy uplatňujúce sa pri prejednávaní správnych deliktov. Vyjadrujú základné požiadavky na postup orgánov verejnej správy (tým aj záujmovej samosprávy) a zabezpečujú právo obvineného zo správneho deliktu na spravodlivý proces. Pri uplatňovaní sankcií sa musia uplatňovať: o všeobecné procesné princípy zakotvené v rezolúcii (77)31 výboru ministrov Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri vydávaní správnych aktov, o špeciálne procesné princípy uvedené v článku 6 ods. 1 odporúčania R(91)1. Špeciálne procesné princípy vyjadrujú procesné práva osoby obvinenej zo správneho deliktu, a to: právo byť oboznámená s dôvodmi, pre ktoré sa konanie o správnom delikte uskutočňuje, právo na to, aby jej bol poskytnutý dostatočný čas na prípravu obhajoby, právo vyjadriť sa ku každej veci, o ktorej sa má v konaní o správnom delikte rozhodnúť, právo aby rozhodnutie o uložení sankcie bolo riadne zdôvodnené. 7. Princíp - povinnosť dokazovania spočíva na správnom orgáne.
8. Princíp preskúmateľnosti rozhodnutia o správnych sankciách. Odporúčanie R(91)1 zakotvuje požiadavku, aby rozhodnutia orgánov verejnej správy o správnych sankciách boli preskúmateľné z hľadiska zákonnosti nezávislým a nestranným súdom. To neznamená, že by zákonnosť rozhodnutia nemohol preskúmať aj správny orgán najbližšie vyššieho stupňa v odvolacom konaní. Vnútroštátna úprava, ktorá by však vylučovala možnosť preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy súdom, by bola nielen v rozpore s odporúčaním R(91) ale aj s článkom 6 ods. 1 Dohovoru.
Je nesporné, že aj na konanie o vylúčení ( zrušení ) z členstva žalovaného sa vzťahuje Správny poriadok, a to zákon č. 71/1967 Zb., vyplýva to z ust. § 79 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve. Z tohto dôvodu je nepochybné, že Uznesenie z členskej schôdze žalovaného zo dňa 22.11.2015, kde v bode 5a sa hlasovaním rozhodlo o vylúčení žalobcu z členstva žalovaného resp. ani oznámenie žalovaného zo dňa 14.12.2015 o zrušení členstva žalobcu v PS HRBIK nespĺňa náležitosti rozhodnutia v zmysle ust. § 46 a § 47 zákona o správnom konaní- zákona č. 71/1967 Zb..
Práva, povinnosti členov Poľovníckeho spolku HRBIK a zánik členstva je upravený v Stanovách, konkrétne v čl. 4. Disciplína členov je upravená v čl. 11 Stanov. Pôsobnosť členskej schôdze žalovaného je upravená v čl. 7 Stanov.
Žalovaný resp. Výbor žalovaného - vyplýva to z obsahu zápisnice zo schôdze výboru žalovaného zo dňa 5.11.2015, že tento v zmysle Stanov - čl. 11 ods. 1 pís. c) navrhol členskej schôdzi žalovaného žalobcu vylúčiť z PS HRBIK z tam uvedených dôvodov, ktoré korenšpondujú s dôvodmi uvádzanými v zápisnici z členskej schôdze dňa 22.11.2015 resp. aj v oznámení o zrušení členstva zo dňa 14.2.2015.
Z uznesenia z členskej schôdze žalovaného zo dňa 22.11.2015 (konkr. vo vzťahu k žalobcovi - bod 5a ) ako aj z oznámenia žalovaného zo dňa 14.12.2015 nie je vôbec zrejmé, čo konkrétne, akú konkrétnu povinnosť žalobca v zmysle Stanov resp. zákona porušil. Je nesporné, a vyplýva to aj zo Stanov žalovaného, že každý člen PS má povinnosť dodržiavať platné právne predpisy o poľovníctve, zbrane a strelive, ochrane životného prostredia, veterinárne predpisy, stanovy PS a ďalšie vykonávacie predpisy a smernice, ktoré sa týkajú výkonu práva poľovníctva, organizačný, rokovací a interný domáci poriadok, uznesenia orgánov PS a plniť úlohy z nich vyplývajúce a prehlbovať svoje odborné vedomosti, ďalej má každý člen povinnosť riadne si plniť všetky záväzky a úlohy, ktoré mu vyplývajú z členstva ( čl. 4 ods.6,7 Stanov ). Z takýchto rozhodnutí žalovaného nie je zrejmé, a ani teda v zmysle článku 11 ods. 2 Stanov žalovaného, čo konkrétne špecifikovaným konaním ( ktoré je vyjadrené a špecifikované v bode 5 zápisnice zo schôdze výboru PS HRBIK zo dňa 5.11.2015 a teda z tohto dôvodu výbor PS navrhol členskej schôdzi žalovaného vylúčiť žalobcu z členstva žalovaného ) akú konkrétnu povinnosť či už zákonnú, alebo inú najmä teda v zmysle Stanov - čl. 4 ods. 6,7 Stanov mal žalobca porušiť, a z tohto dôvodu mal byť vylúčený z členstva žalovaného.
Aj keď je možné konštatovať, že je skutok špecifikovaný tzv. odôvodnením vylúčenia žalobcu, ale len v zápisnici z členskej schôdze žalovaného zo dňa 22.11.2015. Avšak ani tu a ani v oznámení o zrušení členstva zo dňa 14.12.2015 nie je vôbec uvedené, čo konkrétne žalobca porušil, či sú to stanovy PS Hrbik, či sú to iné interné predpisy PS alebo predpisy upravujúce a súvisiace s výkonom práva poľovníctva, alebo či si dlhodobo neplní povinnosti voči PS. V danom prípade teda bola porušená zásada legality, t. j. zákonnosti, ktorá je spojená s uplatnením zásady nullum crimen sine lege, t. j. žiadny trestný čin bez zákon, nulla poena sine lege, t. j. žiadny trest bez zákona. V danom prípade teda musí byť zrejmé podľa názoru súdu, čo konkrétne žalobca daným špecifikovaným konaním porušil, čo z oznámenia o zrušení členstva, resp. z rozhodnutia - uznesenia žalovaného zo dňa 22.11.2015 nie je zrejmé. V predmetných rozhodnutiach musí byť podľa názoru konkrétny poukaz, konkrétne porušenie povinnosti presne uvedené či už uvedením porušenia povinnosti, ktoré vyplývajú z platných právnych predpisov resp. interných predpisov žalovaného, aby žalobca vôbec vedel, za čo konkrétne, za aké porušenie povinnosti bol vylúčený z PS HRBIK, čo v danom prípade splnené nebolo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k zrušeniu rozhodnutí žalovaného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Zároveň súd konštatuje, že z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že až priamo na členskej schôdzi žalovaného dňa 22.11.2015 sa žalobca dozvedel, že výbor žalovaného podáva návrh na zrušenie členstva žalobcu v PS HRBIK. Tohto istého dňa sa o tomto zrušení rozhodovalo. Súd konštatuje, že v danom prípade nebol zachovaný ani dostatočný časový priestor na prípravu obhajoby žalobcu, keď následne v ten istý deň, ako bolo žalobcovi oznámené, že sa bude rozhodovať o jeho vylúčení z členstva žalovaného bolo zároveň rozhodnuté aj o jeho vylúčení z členstva žalovaného. Oznámenie žalovaného zo dňa 14.12.2015 a aj uznesenie členskej schôdze žalovaného zo dňa 22.11.2015 sú absolútne nepreskúmateľné z hľadiska toho, že v nich nie je uvedená ktorá konkrétna povinnosť či už zákonná alebo vyplývajúca z interných predpisov ako napr. uvedené v čl. 4 ods. 6, 7 resp. v čl. 11 ods. 2 Stanov bola zo strany žalobcu porušená. Porušenie povinnosti podľa názoru súdu musí byť uvedené jednoznačne aj z hľadiska preskúmania zákonnosti a postupu rozhodnutí žalovaného súdom. Rozhodnutie o vylúčení žalobcu z členstva žalovaného aj v zmysle čl. 11 ods. 3 Stanov a aj v zmysle ustálenej judikatúry v týchto veciach musí obsahovať popis skutku - to za čo konkrétne bol žalobca vylúčený z členstva žalovaného a aj konkretizáciu porušenej povinnosti žalobcu či už zákonnej alebo inej v zmysle Stanov, musí byť uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, nestačí keď to bude uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Uvedené rozhodnutia žalovaného nespĺňajú tento aspekt a z týchto dôvodov súd ich považuje za nezákonné.
V ďalšom konaní žalovaný rozhodne o vylúčení žalobcu z členstva žalovaného zákonným spôsobom, o jeho vylúčení vydá riadne rozhodnutie, ktoré bude obsahovať aj formálne náležitosti výroku, odôvodnenia a poučenia v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. ( § 46 a 47 ), s poukazom na konkretizáciu porušenej povinnosti zo strany žalobcu ( konkrétne uvedenie zákonného ustanovenia, ktoré žalobca porušil alebo porušenia interného predpisu žalovaného - Stanov), čo jednoznačne nespĺňa ani oznámenie žalovaného zo dňa 14.12.2015.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k zrušeniu oznámenia o zrušení členstva PS HRBIK ako aj uznesenia členskej schôdze Poľovníckeho spolku HRBIK zo dňa 22.11.2015.
Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania podanom v zákonnej lehote v celkovej výške 889,44 Eur, pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia - 143 Eur, 2. žaloba (21.01.2016) - 143 Eur, 3. účasť na pojednávaní (01.06.2016) - 143 Eur; a ďalej z náhrady hotových výdavkov - režijný paušál 3 x 8,58 Eur, náhrady za stratu času v sume 114,40 Eur, cestovného v sume 113,73 Eur a 20 % DPH.
Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.
A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ").
Výpočtový základ pre rok 2016 predstavuje sumu 858 Eur.
Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.
Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2016 predstavuje sumu 143 Eur.
V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia o vylúčení člena poľovníckeho združenia, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu.
Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za: 1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 15.01.2016, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 143 Eur, 2. písomne podanie na súd - žaloba zo dňa 21.01.2016 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 143 Eur, 3. zastupovanie na pojednávaní dňa 01.06.2016 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 143 Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu 429 Eur.
B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný paušál za rok 2016 (3 x 8,58 Eur); režijný paušál spolu 25,74 Eur.
C/ Zároveň súd v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhlášky a v súlade so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách priznal aj náhradu preukázaných cestovných výdavkov - cestovné použitím osobného motorového vozidla Volkswagen Tiguan, ev. č. BL632Z v súvislosti s pojednávaním dňa 01.046.2016 na trase Bratislava- Žilina a späť v sume 113,73 Eur (205 x 2 x 0,183) + (410 x 7,6/100 x 1,242) : počet kilometrov (405) x počet ciest (2) x náhrada za jeden kilometer jazdy podľa opatrenia MPSVR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách účinného ku dňu 01.06.2016 (0,183 €) pri spotrebe paliva na 100 km (7,6 l) a cene paliva - benzín natural 95 (1,242 €/l) .
D/ Súd priznal v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. b), § 17 vyhlášky náhradu za stratu času za čas strávený na ceste Bratislava - Žilina a späť v súvislosti pojednávaním v trvaní 8 polhodín (14,30 Eur x 8) v sume 114,40 Eur.
E/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 136,57 Eur, o ktorú sa zvýšila súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady. Overením identifikačného čísla SK1044263143 na www stránke ?http://ec.europa.eu/taxation_customs/vies/vatResponse.html? mal súd preukázané, že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane.
Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 819,44 Eur považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva.
F/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.