Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/315/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: N. D., T.. X.X.XXXX, H. H., H. XX, zastúpená: JUDr. Martin Staroň, advokát, so sídlom v Prešove, Hlavná 89 p r o t i žalovaným: 1. I. I., T.. XX.X.XXXX, H. C., D. XX a 2. N. G.Á., T.. X.X.XXXX, H. C., D. XX, obaja zastúpení JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom v Prešove, Masarykova 2, o zaplatenie 1.399,79 Eur a prísl. a o protižalobe žalovaných o zaplatenie 515,55 Eur a prísl. takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne sumu 515,55 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne od 27.1.2015 do zaplatenia a je tiež povinná nahradiť žalovaným trovy konania na účet ich právneho zástupcu vo výške 628,87 Eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa ako prenajímateľka žalobou zo dňa 8.9.2014 sa domáhala voči žalovaným zaplatenia 1.399,79 Eur. Nárok uplatnila z nájomnej zmluvy zo dňa 10.8.2012 uzavretej so žalovanými ako nájomcami na jej byt. Vychádzala z toho, že k ukončeniu nájmu došlo až jej odstúpením od zmluvy z 16.6.2014, ktoré nadobudlo účinnosť jeho doručením. Uplatnila tak nedoplatok na dlžnom nájomnom za marec až jún 2014 vo výške 1080 Eur (4 x 270 Eur). Žiadala od žalovaných aj nedoplatky z ročného vyúčtovania v súlade s nájomnou zmluvou a to za rok 2012 vo výške 114,38 Eur a za rok 2013 vo výške 205,41 Eur.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili a podaním zo dňa 20.1.2015 protižalobou uplatnili voči žalobkyni nárok na zaplatenie 992,91 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne odo dňa nasledujúceho po doručení protižaloby. Mali za to, že odstúpili od nájomnej zmluvy podaním z 17.2.2014 a 28.2.2014 byt žalobkyni odovzdali, hoci ona ho odmietla prevziať, preto nájomné platili len do konca februára 2014.

K nedoplatkom z vyúčtovania uviedli, že žalobkyňa nedôvodne od nich požaduje aj platbu vo forme mesačných splátok za úver, ktorý bol použitý na rekonštrukciu domu a je záväzkom len vlastníkov bytov. Žalobkyňa ich o tomto úvere ani neinformovala, prvýkrát sa o ňom dozvedeli až v januári 2014, keď im prvýkrát doručila ročné vyúčtovanie. Po odpočítaní nákladov za splátky úveru z ročných vyúčtovaní za roky 2012 a 2013 potom žalovaným vznikol preplatok za rok 2012 vo výške 177,60 Eur a za rok 2013 vo výške 515,31 Eur. Napokon svojou protižalobou žiadali aj o vrátenie kaucie 300 Eur, ktorú podľa nájomnej zmluvy zaplatili na poškodenie vecí v byte, ku ktorému nedošlo.

V priebehu konania žalovaní svojou protižalobou podaním zo dňa 26.4.2016 sa domáhali už len sumy 515,55 Eur spolu s úrokmi z omeškania a v tomto podaní uplatnili aj ďalší nárok na vrátenie preplatku za

rok 2014 z ročného vyúčtovania vo výške 437,64 Eur. Súd toto ich podanie posúdil ako zmenu žaloby vzhľadom na to, že v ňom rozšírili nárok aj o preplatok z vyúčtovania za rok 2014. Pri tejto zmene protižaloby žalovaní vychádzali z vysloveného právneho názoru súdu o ukončení nájmu koncom mája 2014. Za 5 mesiacov v roku 2014 nájomné činilo 1.525 Eur (5 x 304 Eur). Z neho zaplatili nájomné za prvé dva mesiace vo výške 610 Eur. Po započítaní vzájomných pohľadávok a to vrátane ich pohľadávok uplatnených v pôvodnom podaní vyčíslili svoj nárok na 515,55 Eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, nájomnou zmluvou zo dňa 10.8.2012, odstúpením od nájomnej zmluvy zo dňa 16.6.2014, výpoveďou nájomnej zmluvy zo dňa 17.2.2014, vyúčtovaním SVB za rok 2012, vyúčtovaním spracovaným žalobkyňou, vyúčtovaním SVB za rok 2013 a 2014, nájomnou zmluvou zo dňa 8.2.2014, prehľadom transakcií a zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa ako vlastníčka bytu č. 35 v Prešove na ulici Mukačevskej 7 uzavrela písomnú nájomnú zmluvu so žalovanými ako nájomcami dňa 10.8.2012 a to na dobu určitú od 11.8.2012 do 10.8.2013 a dodatkom č. 1 /13 z 10.8.2013 došlo k predlženiu doby nájmu do 10.8.2014.

Článok IV. riešil nájomné a ďalšie platby. V bode 4.1 sa uvádza, že nájomca sa zaväzuje platiť prenajímateľovi mesačné nájomné vo výške 270 Eur, ktoré pozostáva z nájomného za užívanie bytu 140 Eur a poplatkov za spotrebu v byte a spoločných priestoroch (okrem elektrickej energie a plynu, napr. vodné, stočné, upratovanie a iné zálohovo 130 Eur mesačne s tým, že prenajímateľ bez zbytočného odkladu predloží nájomcom vyúčtovanie spotreby v byte a vráti mu prípadné preplatky a v prípade nedoplatkov sa nájomca zaväzuje bez zbytočného odkladu tieto doplatiť na konkrétne č. účtu.

V bode 4.5 sa uvádza, že nájomca zaplatil prenajímateľovi s prvým nájomným aj kauciu na poškodenie vecí a zariadenia v byte ako aj samotného bytu vo výške 300 Eur. Po skončení nájomného vzťahu, ak nedôjde k žiadnemu poškodeniu, bude táto vrátená nájomcom do 3 dní od skončenia vzájomného vyúčtovania medzi prenajímateľom a nájomcami.

Zánik nájmu je upravený v článku VI. V bode 6.1.1 je uvedené, že nájomca má výpovednú lehotu z nájmu 3 mesiace, pričom sa toto obdobie počíta od oznámenia ukončenia nájmu prenajímateľovi. Pred uplynutím dohodnutej doby nájmu možno nájomný vzťah ukončiť vzájomnou písomnou dohodou alebo odstúpením od zmluvy jednou zo zmluvných strán pre podstatné porušenie zmluvy (bod 6.2). Dôvody pre odstúpenie od zmluvy zo strany nájomcu sú nasledovné: a/ byt je odovzdaný v stave nespôsobilom k riadnemu bývaniu b/ prenajímateľ v primeranej lehote neuskutočnil opatrenia k ochrane nájomcu alebo tieto opatrenia boli neúčinné v prípade, kedy tretia osoba uplatňovala práva nezlučiteľné s nájmom c/ byt sa stane nespôsobilý k riadnemu užívaniu bez toho, aby nájomca porušil niektorých zo svojich povinností d/ niektorá z miestností v byte sa stane bez zavinenia nájomcu zdravotne závadnou.

Žalovaní riadne uhrádzali dohodnuté nájomné, dokonca od júla 2013 dobrovoľne začali uhrádzať po 305 Eur mesačne z dôvodu navýšenia úhrad za spotrebu, teda na sumu 165 Eur mesačne.

Ročné vyúčtovanie úhrad spojených s užívaním bytu im žalobkyňa prvýkrát doručila až v januári 2014, podľa neho vznikol nedoplatok za rok 2012 vo výške 279,18 Eur, išlo o vyúčtovanie spracované žalobkyňou (č.l. 64). Až z tohto vyúčtovania žalovaní zistili, že jeho súčasťou sú aj splátky úveru, o ktorých pri uzatváraní zmluvy reč nebola. Žalobkyňa pritom na pojednávaní dňa 4.6.2015 výslovne prehlásila, že žalovaných neupozornila, že súčasťou vyúčtovania služieb bude aj poplatok za správu úveru. Žalovaní preto po doručení spomínaného vyúčtovania odmietli túto položku (splátku úveru) akceptovať a keďže žalobkyňa na nej trvala, listom zo dňa 17.2.2014 označeným ako „výpoveď nájomnej zmluvy“ nájomný pomer ukončili. V liste sa uvádza, že z dôvodu hrubého porušenia nájomnej zmluvy bodu 4.1 dávajú okamžitú výpoveď nájomnej zmluvy, keďže vyúčtovanie za rok 2012 im bolo doručené až v januári 2014, navyše bolo nesprávne a neakceptovateľné a obsahuje sporné a zamlčané poplatky, ktoré nemajú s nájomným nič spoločné.

Listom zo dňa 28.2.2014 žalobkyňa oznámila žalovaným, že ich výpoveď je neplatná, keďže neobsahuje kvalifikovaný dôvod podľa bodu 6.2 a 6.4 nájomnej zmluvy a preto ich nájomný pomer stále trvá.

Následne žalobkyňa listom zo dňa 16.6.2014 od nájomnej zmluvy odstúpila pre omeškania s platením nájomného.

Žalovaní v predmetnom byte nebývajú asi od polovice februára 2014, dňa 8.2.2014 uzavreli nájomnú zmluvu s Petrom Kolesárom na byt na ulici Volgogradskej 14, kde bývajú aj v súčasnosti a za ktorý aj uhrádzajú nájomné od februára 2014 (č.l. 86).

Podľa ročného vyúčtovania úhrad spojených s užívaním bytu žalobkyne spracovanom správcom SVB za rok 2012 bol vykázaný preplatok 92,57 Eur. Súčasťou tohto vyúčtovania je aj položka označená ako „splátka úveru, kotolňa, zateplenie, okná“ vo výške 750,52 Eur. Náklady na služby za tento rok boli vyčíslené na 1.648,80 Eur a zálohy 1.738 Eur. Vo vyúčtovaní za rok 2013 sú náklady na položky správa úveru vo výške 720,72 Eur a celkové náklady vo výške 1942,41 Eur. Za celý rok vznikol nedoplatok 38,12 Eur. Podľa ročného vyúčtovania za rok 2014 vznikol žalobkyni preplatok 463,22 Eur. V danom roku boli náklady vyčíslené na sumu 1479,69 Eur a z toho sporná položka za úver vo výške 735,04 Eur.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 580 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

V danom prípade bolo potrebné najprv ustáliť dobu trvania nájomnej zmluvy vzhľadom na rozdielne predstavy účastníkov ohľadom nej. Vychádzajúc z ustanovenia § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že nájomný pomer k bytu môže byť ukončený výpoveďou tak zo strany prenajímateľa, kde však môžu byť len zákonnom stanovené dôvody alebo zo strany nájomcu. Výpovedná lehota je trojmesačná a plynie odo dňa nasledujúceho po doručení výpovede, čo napokon korešponduje aj s dohodnutou nájomnou zmluvou. Súd mal za to, že k ukončeniu nájmu bytu žalobkyne došlo výpoveďou zo strany nájomcov a to listom zo dňa 17.2.2014. Nepochybne nejednalo o odstúpenie od zmluvy, čo si účastníci dohodli ako ďalší spôsob ukončenia nájmu v nájomnej zmluve, čomu nasvedčoval aj obsah spomínaného listu, ale súd tento právny úkon žalovaných vyhodnotil ako výpoveď z nájmu, ako napokon bol aj označený list. Neboli totiž splnené podmienky pre platné odstúpenie od zmluvy a to

dôvody odstúpenia uvedené v bode 6.4 nájomnej zmluvy. Nájomný pomer sa teda ukončil uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty plynúcej od marca 2014 do 31.5.2014.

Predmetom žaloby je nezaplatené nájomné za marec až jún 2014, keďže žalobkyňa sa nesprávne domnievala, že nájom bol ukončený až jej odstúpením od zmluvy z júna 2014. Žalobkyňa má teda nárok na dohodnuté nájomné vo výške 270 Eur mesačne, ale len za mesiace marec až máj 2014, čo činí 810 Eur (3 x 270 Eur).

Následne sa súd musel vysporiadať s uplatnenými nárokmi z ročného vyúčtovania za roky 2012 až 2014 a to nielen s ohľadom na nárok uplatnený žalobou, ale aj nárok žalovaných uplatnených protižalobou. Podstatná pri tomto posúdení je dohoda účastníkov obsiahnutá v nájomnej zmluve v bode 4.1. Podľa nej bola dohodnutá záloha vo výške 130 Eur mesačne za úhradu plnení za spotrebu v byte a spoločných priestorov okrem elektriny a plynu, čo uhrádzali žalovaní osobitne. Príkladmo je uvedené vodné, stočné, upratovanie. Z ročných vyúčtovaní spracovaných správcom však vyplýva, že do nákladov spomínaných služieb bola zahrnutá aj splátka úveru, ktorý bol použitý na rekonštrukciu bytového domu. Žalobkyňa nepreukázala, že by so žalovanými si dohodla platenie aj tejto splátky. Žalovaní to výslovne popreli a napokon aj žalobkyňa na pojednávaní potvrdila, že na splátku úveru ich neupozornila. Splátku za úver nie je možné považovať za poplatok za spotrebu v byte a spoločných priestoroch, ktorá bola dohodnutá v nájomnej zmluve. Spotreba sa vzťahuje len na služby a plnenia dodávané do bytu a spoločných priestorov, čo je zrejmé napokon aj z toho, čo bolo uvedené v zmluve ako príklad (vodné, stočné, upratovanie). Splátka úveru rozhodne nepredstavuje poplatok za spotrebu. Ide o záväzok vlastníkov bytu za poskytnutý úver, ktorý bol použitý na zhodnotenie ich majetku a preto niet dôvodu požadovať od žalovaných platenie splátok za úver. Ako už súd uviedol, bolo by to možné len v prípade ak by sa účastníci na tom výslovne dohodli, čo však žalobkyňa nepreukázala a napokon ani netvrdila.

Súd preto z ročných vyúčtovaní spracovaných správcom odpočítal položku označenú ako splátka úveru.

Za rok 2012 správca vyčíslil náklady na byt žalobkyne vo výške 1645,80 Eur a po odpočítaní splátky za úver vo výške 750,52 Eur, rozdiel teda predstavuje čistú spotrebu vo výške 895,28 Eur. Z tejto sumy však bolo potrebné vypočítať pomernú časť spotrebu žalovanými vzhľadom na to, že v byte začali bývať od 11.8.2012 odkedy vznikol ich nájomný pomer. Od uvedeného dátumu do konca roka 2012 ide o 143 dní. Za uvedené obdobie pomerná časť spotreby teda nákladov na plnenia spojené s užívaním bytu činili 350,75 Eur (895,28 : 365 x 143). Za uvedené obdobie nájmu v roku 2012 žalovaní zaplatili na zálohách sumu 608 Eur. Konkrétne išlo o sumu 88 Eur za služby za august 2012 (čo odsúhlasili obe procesné strany) a 52 Eur za 4 mesiace po 130 Eur. Rozdiel teda predstavuje sumu 257,25 Eur ako preplatok žalovaných, na vrátenie ktorého v zmysle nájomnej zmluvy majú nárok voči žalobkyni. Keďže žalovaní si uplatnili za rok 2012 vrátenie preplatku len vo výške 177,60 Eur, vychádzajú z dispozičnej zásady v konaní upravenej v § 153 ods. 2 O.s.p., súd im priznal len požadovanú sumu 177,60 Eur za rok 2012.

V roku 2013 celkové náklady na byt žalobkyne podľa vyúčtovania správcu činili 1942,41 Eur a po odpočítaní splátky úveru vo výške 720,42 Eur čistá spotreba predstavovala 1221,99 Eur. V roku 2013 žalovaní zaplatili na zálohách sumu 1770 Eur (6 x 130 + 6 x 165 Eur). Rozdiel opäť v ich prospech predstavuje sumu 548,01 Eur. Keďže si však uplatnili za tento rok nárok na vrátenie preplatku len vo výške 515,31 Eur, súd opäť mohol priznať im nárok len v uplatnenom rozsahu.

V roku 2014 náklady na byt žalobkyne podľa vyúčtovania správcu predstavovali 1479,69 Eur a splátka za úver sumu 735,04 Eur. Čistá spotreba tak predstavovala 744,65 Eur. Vzhľadom na to, že nájomný pomer žalovaných trval len 5 mesiacov v roku 2014, pomerná časť tejto spotreby predstavovala 310,27 Eur (744,60 : 12 x 5). V roku 2014 žalovaní zaplatili na zálohách za služby spojené s užívaním bytu 390 Eur za január a február (2 x 165 Eur). Zároveň súd vzhľadom na to, že do pohľadávky žalobkyne voči žalovaným zarátal aj zálohy vo výške 130 Eur za ďalšie tri mesiace (ako súčasť celkovej pohľadávky žalobkyne vo výške 810 Eur) súd započítal už do úhrad žalovaných aj spomínané zálohy za tri mesiace vo výške 390 Eur, teda celkove ich úhrady za spomínaných 5 mesiacov predstavujú 720 Eur, čo je opäť rozdiel v ich prospech vo vyúčtovaní vo výške 409,73 Eur (720 - 310,27).

Žalovaní napokon majú nárok aj na vrátenie kaucie v zmysle nájomnej zmluvy, keďže nájomný pomer bol ukončený, k poškodeniu bytu ani zariadenia nedošlo a v rámci tohto súdneho sporu došlo aj k vzájomnému vyúčtovaniu ich nárokov. Po zosumarizovaní všetkých už spomenutých pohľadávok

účastníkov súd dospel k záveru, že žalobkyňa má nárok voči žalovaným na zaplatenie nájomného vo výške 810 Eur a žalovaní majú pohľadávku voči žalobkyni v celkovej výške 1.402,64 Eur (preplatky z ročných vyúčtovaní vo výške 177,6 Eur + 515,31 Eur + 409,73 Eur + kaucia 300 Eur).

Žalovaní svojou protižalobou urobili prejav k započítaniu týchto vzájomných pohľadávok účastníkov, v dôsledku ktorého dochádza k ich zániku v časti, v ktorej sa vzájomne kryjú a to s poukazom na § 580 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Po započítaní týchto vzájomných pohľadávok vo výške 1402,64 Eur, čo je pohľadávka žalovaných s pohľadávkou žalobkyne vo výške 810 Eur, preto žalovaným ostala pohľadávka voči žalobkyni vo výške 592,64 Eur. Opäť však vzhľadom na už spomenutú dispozičnú zásadu súd mohol priznať žalovaným nárok len vo výške jeho uplatnenia t.j. vo výške 515,55 Eur. Z tejto sumy súd priznal aj úroky z omeškania, na ktoré majú žalovaný nárok s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úroky z omeškania boli priznané odo dňa nasledujúceho po doručení protižaloby právnemu zástupcovi žalobkyne tak ako si to uplatnili žalovaní.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešní v konaní boli žalovaní, súd im preto priznal náhradu trov konania nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 150 O.s.p., ktorý možno použiť len vo výnimočných prípadoch.

Trovy konania žalovaných pozostávajú z trov právneho zastúpenia v zmysle § 10 ods. 1, ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a), písm. c) a písm. d) v spojení s § 11 ods. 1 vyhlášky, § 13 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 1.7.2013.

Tarifná odmena podľa § 10 ods. 1, ods. 2 vyhlášky za jeden úkon právnej služby predstavuje 81,33 Eur (z tarifnej hodnoty sporu vo výške 1.915,34 Eur, t.j. 1.399,79 Eur + 515,55 Eur).

Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 81,33 Eur, ktorá sa v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, teda na sumu 40,67 Eur.

Spolu ide o tarifnú odmenu vo výške 284,69 Eur za:

- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 13.1.2015 40,67 Eur

- vyjadrenie k žalobe zo dňa 15.1.2015 40,67 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 4.6.2015 40,67 Eur

- ďalšie porada s klientom dňa 29.3.2016 40,67 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 30.3.2016 40,67 Eur

- písomné podanie vo veci samej dňa 25.4.2016 40,67 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 1.6.2016 40,67 Eur

Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je tiež 81,33, ktorá sa v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, t.j. na sumu 40,67 Eur.

Tarifná odmenu predstavuje sumu vo výške 284,69 Eur za:

- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 13.1.2015 40,67 Eur

- vyjadrenie k žalobe zo dňa 15.1.2015 40,67 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 4.6.2015 40,67 Eur

- ďalšie porada s klientom dňa 29.3.2016 40,67 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 30.3.2016 40,67 Eur

- písomné podanie vo veci samej dňa 25.4.2016 40,67 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 1.6.2016 40,67 Eur

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tarifná odmena podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, vyhlášky vo vzťahu ku každému zo žalovaných je vo výške 284,69 Eur, celkovo vo výške 569,38 Eur (2 žalovaní x 284,69 Eur).

Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 59,49 Eur, t.j. 3 x 8,39 Eur za rok 2015 a 4 x 8,58 Eur za rok 2016, ktorý bol rovným dielom rozdelený za zastupovanie žalovaných, čo predstavuje sumu 29,75 Eur pripadajúcu na každého zo žalovaných (2 žalovaní x 10,33 Eur).

Trovy právneho zastúpenia predstavujú spolu sumu 628,87 Eur (569,38 Eur + 59,49 Eur), pričom na každého zo žalovaných pripadá suma 314,44 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Tieto trovy je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne, na účet ich právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.