Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoKR/78/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha, členov senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek Glemba, so sídlom kancelárie Mýtna 50, 811 07 Bratislava, správca úpadcu: BEGOKON, p.v.o.d. v likvidácii, „v konkurze“, so sídlom Žilinská 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 038 679, proti žalovanému: BOSKOP Poľnonákup Trenčín, a.s., so sídlom Hlavná 1, 911 05 Trenčín, IČO: 36 304 352, zastúpenému: Mgr. Alžbeta Štefánková, advokátka so sídlom kancelárie Hlavná 1, 911 05 Trenčín, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -47 zo dňa 27.09.2018, pomerom hlasov 3:0, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -47 zo dňa 27.09.2018 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa ukladá povinnosť nahradiť žalovanému, k rukám jeho právneho zástupcu, plnú náhradu trov odvolacieho konania do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka, po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Vo výroku identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie I.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že: „Vyhlásenie o ručiteľskom záväzku medzi úpadcom ako ručiteľom a žalovaným ako veriteľom zo dňa 18.04.2013 (ďalej len: „Vyhlásením o ručiteľskom záväzku“), je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež: „ZoKR“), ktorý je neúčinný voči veriteľom úpadcu. Žalovaný nie je z titulu pohľadávky založenej vyššie uvedenou dohodou oprávnený domáhať sa uspokojenia v rámci konkurzného konania vedeného na majetok žalobcu a ani mu neprislúchajú práva veriteľa z titulu vyššie uvedenej pohľadávky.“. II.) Žalovanému, ako úspešnej strane sporu, priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania podľa (ďalej tiež: „CSP“). 1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca svoj návrh opieral o to, že ručením obsiahnutým v predmetnom Vyhlásení o ručiteľskom záväzku sa úpadca zaručil plniť v prospech žalovaného v prípade, ak spoločnosť VAJEX výroba vajec a hydiny, akciová spoločnosť Kežmarok, so sídlom Slavkovská cesta 57, Kežmarok, IČO: 31 672 019 (ďalej len: „VAJEX, a.s.“), nesplní pohľadávky z Kúpnej zmluvy č. z 10.01.2012, Kúpnej zmluvy č. 011/KZ/2013 z 23.12.2012 a z Kúpnej zmluvy uzatvorenej v budúcnosti. Správca ako žalobca bol názoru, že bez tohto dodatočného zabezpečenia záväzku by VAJEX, a.s., nevstúpila, resp. nebola úspešná vo svojej snahe vstúpiť do obchodného vzťahu v zmysle týchto kúpnych zmlúv a nebol by jej poskytnutý tovar. Keďže Vajex, a.s.,

profitovala z ručenia majetkom úpadcu, žalobca ju považoval za zvýhodnenú osobu a ručenie za právny úkon, ktorým úpadca neúmerne a bezodplatne zaťažil svoj majetok. 1.2. Prvoinštančný súd vychádzal z toho, že konkurzné konanie na majetok úpadcu bolo začaté dňa 07.02.2014, s účinkami odo dňa 08.02.2014 (uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 03.02.2014) a ručiteľský záväzok úpadcu vznikol dňa 18.04.2013, čím bola žaloba podaná v zákonom predpokladanej lehote (žaloba bola podaná osobným podaním dňa 10.04.2015). 1.3. Zo zistení prvoinštančného súdu plynie, že žalovaný si v konkurze na majetok úpadcu uplatnil pohľadávky v celkovej sume 596.313,42 Eur (zoznam pohľadávok č. 33 až 99), titulom neuhradenej kúpnej ceny za tovar dodaný v čase od 28.09.2012 do 26.02.2013, teda v čase pred sporným a správcom úpadcu napadnutým Vyhlásením o ručiteľskom záväzku. Uvedené podľa súdu vylučuje tvrdenie správcu o tom, že bez tohto ručiteľského záväzku by VAJEX, a.s., nevstúpila, resp. nebola úspešná vo svojej snahe vstúpiť do obchodného vzťahu so žalovaným. 1.3.1. Správca žalovaným prihlásené pohľadávky poprel, čo malo za následok podanie žaloby proti správcovi (dňa 15.08.2014) o určenie ich pravosti. Konanie je vedené Okresným súdom Bratislava I (teraz Mestským súdom Bratislava III) pod sp. zn. . 1.3.2. Zo zistení súdu úpadca ako ručiteľ žalovanému ako veriteľovi neposkytol žiadne plnenie. V tomto smere prvoinštančný súd konštatoval, že aj v prípade, ak by k takémuto plneniu došlo, nemohlo by sa jednať o ukrátenie konkurzných veriteľov, pretože úpadca ako ručiteľ by bol oprávnený požadovať od dlžníka plnenie, ktoré za tohto poskytol. Podpísaním ručiteľského záväzku podľa súdu za týchto okolností nedošlo k zníženiu majetku úpadcu. 1.3.3. Prvoinštančný súd tiež uviedol, že žalobcovi sa v priebehu konania nepodarilo preukázať splnenie podmienok existencie ukracujúceho právneho úkonu, za ktoré považoval -úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov; - existenciu vedomosti žalovaného o takom úmysle dlžníka; - prezumovanú vedomosť žalovaného o takom úmysle dlžníka. Žalobca podľa súdu v tomto konaní nepreukázal minimálne jednu z obligatórnych podmienok subjektívnej stránky ukracujúceho právneho úkonu. 1.3.4. Ostatne prvoinštančný súd hodnotil, že žalobca nepreukázal, že majetok dlžníka pred účinnosťou ručiteľského záväzku stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči dlžníkovi a v súvislosti s jeho účinnosťou došlo k ukráteniu ich uspokojenia resp., že aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie pohľadávok veriteľov, po účinnosti ručiteľského záväzku sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Podľa súdu mal žalobca preukázať hodnotu majetku dlžníka pred a po účinnosti ručiteľského záväzku (pred a po 18.04.2013) a následne identifikovať sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z majetku dlžníka a v akej miere uspokojovať. Ak by i preukázal zmenšenie hodnoty majetku úpadcu, toto zmenšenie by muselo mať presah do zmenšenia rozsahu uspokojenia pohľadávok veriteľov. Teda podľa súdu sa žalobcovi nepodarilo preukázať ani objektívnu stránku odporovateľnosti veriteľov úpadcu ukracujúceho právneho úkonu.

2. Voči vyhlásenému rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca z dôvodov plynúcich z , a a navrhoval napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.1. Nesprávnosť právneho posúdenia veci videl odvolateľ v tom, že súd prvej inštancie žalobu posudzoval cez inštitút odporovateľnosti veriteľov úpadcu ukracujúceho právneho úkonu ( ZoKR), pričom žaloba bola koncipovaná ako odporovacia titulom právneho úkonu bez primeraného protiplnenia ( ZoKR). 2.2. Vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, odvolateľ videl v tom, že súd prvej inštancie odvolávajúc sa na to, že správca nepreukázal zmenšenie majetku dlžníka titulom ručenia (podmienku stanovenú ZoKR), nevychádzal z informácií plynúcich z verejného registra. Podľa odvolateľa hodnota majetku dlžníka je zistiteľná z Registra účtovných závierok a pokiaľ súd mal za to, že nie je zrejmá hodnota majetku dlžníka v čase vzniku odporovaného právneho úkonu, potom mal povinnosť postupovať v zmysle a vykonať sám dokazovanie o hodnote majetku k momentu vzniku ručenia z tohto registra 2.2.1. Ohľadom stavu hodnoty majetku úpadcu správca súdu navrhoval dôkazy, na ktoré poukazoval v žalobe a následných vyjadreniach (súpis všeobecnej podstaty, zoznam pohľadávok prihlásených veriteľov), ktoré tento vôbec nevykonal. Konštatoval, že k zmenšeniu uspokojenia veriteľov v danej veci dôjde až momentom rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty. Mal za to, že zámerom zákonodarcu bolo postihnúť odporovateľnosťou aj takéto právne úkony, aby sa zabránilo cykleniu a predlžovaniu konkurzov tým, že po rozvrhu, kde sa plní na prihlásenú pohľadávku napríklad z ručenia správca, bude musieť uplatňovať regres voči primárnemu dlžníkovi a nebude môcť zrušiť konkurz, kým sa nevysporiadal s touto

otázkou. Uvedené odvodzoval od toho, že § 57 ods. 4 ZoKR uvádza, že „odporovať možno len tomu právnemu úkonu, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky“ a neobsahuje gramatický tvar „ukrátil“, z ktorého dôvodu stačí správcovi preukázať, že neuspokojí pohľadávky veriteľov rozvrhom na 100 % a, že účinnosťou odporovateľného právneho úkonu naviac dôjde ešte k zníženiu uspokojenia prihlásených veriteľov.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že skutkový stav považuje za dostatočne preukázaný pre vyvodenie právneho záveru a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 3.1. Odvolávajúc sa na svoje vyjadrenie zo dňa 14.03.2016 a 31.05.2018 uviedol, že žalovaný ako záložný veriteľ mal všetky svoje pôvodné pohľadávky voči dlžníkovi VAJEX, a.s., zabezpečené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 23.05.2013. V rámci výkonu záložného práva dňa 18.08.2014 žalovaný uspokojil časť svojej pohľadávky vo výške 503.518,28 Eur, preto predmetom konania pred Okresným súdom Bratislava I (teraz Mestským súdom Bratislava III) pod sp. zn. , po čiastočnom zastavení konania, je určenie pohľadávok v celkovej výške 92.794,64 Eur (zoznam pohľadávok pod č. 33 až 43). 3.2. Žalovaný mal za to, že ručenie nie je možné označiť ako právny úkon bez primeraného protiplnenia, keďže samo o sebe nevedie k zmenšeniu majetku úpadcu. Ani prípadným plnením správcu v prospech žalovaného by k zníženiu majetku u úpadcu nedošlo, nakoľko tento má právo žiadať späť to, čo by plnil, od dlžníka (zvýhodnenej osoby). 3.3. Žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu. Uviedol, že s úpadcom nebol v žiadnom obchodnom vzťahu. Žalovaný ako veriteľ žiadal VAJEX, a.s., ako svojho dlžníka o zabezpečenie svojej pohľadávky, na čo úpadcu ako ručiteľa zabezpečil VAJEX, a.s. To, že úpadca vstúpil do ručiteľského záväzku je výsledkom dohody s VAJEX, a.s., ktorá je vo Vyhlásení o ručiteľskom záväzku aj nepriamo spomenutá (vzťah ručiteľa a dlžníka je predmetom ich vzájomnej dohody). 3.3.1. Vyhlásenie o ručiteľskom záväzku predstavovalo, podľa žalovaného, v právnom vzťahu dlžníka/ VAJEX, a.s., a úpadcu zmluvný zabezpečovací inštitút, ktorý mal len akcesoricky význam. Jeho účelom bolo poskytnúť žalovanému garancie uspokojenia jeho pohľadávky, ktorú mal voči svojmu dlžníkovi/VAJEX, a.s., len ako protiplnenie za plnenie, ktoré mu poskytol. Uviedol, že predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov a žalobca musí uviesť a preukázať, že týmto právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku, čo podľa žalovaného žalobca nesplnil a splniť ani nemohol, keďže k plneniu ručiteľského záväzku dosiaľ nedošlo, ale ani pre to, že žalobca by mal právo žiadať, čo by plnil za dlžníka VAJEX, a.s.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( ), prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a po oboznámení sa s obsahom spisu, s procesným postupom súdu prvej inštancie, s vyjadreniami strán sporu, dospel k záveru, že vyhlásený rozsudok je vecne správny a tento rozsudok potvrdil.

5. Z predmetného spisu je nesporným, že žalobca v lehote podanú žalobu (10.04.2015) koncipoval ako odporovaciu ručiteľskému záväzku úpadcu, ktorý záväzok považoval za právny úkon bez primeraného protiplnenia (§ 58 ZoKR). Titulom vzniku a existencie ručiteľského záväzku úpadcu je Vyhlásenie o ručiteľskom záväzku. Konkurzné konanie na majetok úpadcu bolo začaté dňa 07.02.2014, s účinkami odo dňa 08.02.2014. Začatiu konkurzného konania predchádzala likvidácia úpadcu, do ktorej spoločnosť BEGOKON, p.v.o.d., vstúpila dňa 19.08.2013 5.1. Nespornou je tiež skutočnosť, že úpadca ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie nevykonal žiadnu úhradu žalovanému, čo by ručiteľ za dlžníka/VAJEX, a.s., uvedené podporuje popretie prihlásenej pohľadávky žalovaného ako veriteľa v predmetnom konkurze. 5.2. Rovnako nespornou skutočnosťou je to, že v rámci výkonu záložného práva dňa 18.08.2014 veriteľ/ žalovaný uspokojil časť svojej pohľadávky vo výške 503.518,28 Eur z majetku svojho dlžníka/VAJEX, a.s.

6. Podľa § 57 ods. 3, 4 ZoKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 58 ods. 1 až 3 ZoKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 62 ods. 1, 2 písm. b) ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu.

Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Predmetom posúdenia správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia bola jeho vecná opodstatnenosť teda, či toto rozhodnutie dôvodne hodnotí predmetný právny úkon ako nespĺňajúci charakter právneho úkonu bez primeraného protiplnenia. 7.1. Pre takéto hodnotenie je nutné v konkrétnej veci vychádzať z nasledovných zákonom predpokladaných podmienok:

- právny úkon dlžníka/úpadcu (ručiteľský záväzok) ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z jeho veriteľov;

- za bezodplatný alebo odplatný právny úkon dlžníka/úpadcu sa považuje taký jeho právny úkon, na ktorého základe sa dlžník/úpadca zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe má získať;

- právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas jeho úpadku;

- právny úkon bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania.

8. K všeobecnej podmienke odporovateľnosti, ktorou je ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu, treba uviesť, súhlasne z prvoinštančným súdom, že ručiteľský záväzok bez ďalšieho neukracuje uspokojenie veriteľov prihlásených pohľadávok, keďže poskytnuté plnenie má ručiteľ možnosť získať od toho, za koho plnil. V predmetnej veci je nesporné a súčasne nezanedbateľné to, že k takémuto plneniu zo strany úpadcu ani nedošlo. 8.1. V tomto smere nemožno súhlasiť s odvolateľom, že k zmenšeniu uspokojenia prihlásených pohľadávok dôjde až neskôr - až v štádiu rozvrhu výťažku, pričom zámerom zákonodarcu bolo postihnúť takéto právne úkony, aby sa zabránilo cykleniu a predlžovaniu konkurzov, nakoľko zmenšenie majetkovej podstaty úpadcu = ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov. Zmenšenie majetkovej podstaty úpadcu správca sleduje bezprostredne, v priebehu svojej pôsobnosti. Ku zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu z titulu ručenia dosiaľ nedošlo a to, že by k nej dôjsť mohlo, je len hypotézou. Ak by k takejto situácii hypoteticky došlo (správca by uhradil z pozície úpadcu/ručiteľa dlžnú čiastku), bolo by povinnosťou správcu (bezprostredne) požadovať od dlžníka/VAJEX, a.s., náhradu toho, čo za tohto dlžníka plnil. Teda došlo by k situácii, že by sa nejednalo o ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov, hoci iba teoreticky mohlo dôjsť k predĺženiu konkurzného konania. 8.2. Bezodplatnosť tohto právneho úkonu vo vzťahu k žalovanému je zrejmá, keďže z jeho strany opak preukázaný nebol. V tomto smere poukaz na text Vyhlásenia o ručiteľskom záväzku o vzájomnej dohode, ktorej predmetom je vzťah medzi úpadcom a dlžníkom/VAJEX, a.s., je nereprezentatívny. 8.3. Správca v predmetnom konaní nepreukázal a táto okolnosť neplynie z verejných registrov, že by Vyhlásenie o ručiteľskom záväzku ako právny úkon spôsobil úpadok dlžníka/úpadcu alebo bol urobený

počas jeho úpadku. Z obchodného registra vyplýva, že BEGOKON, p.v.o.d. (úpadca v tomto konaní), dňa 19.08.2013 vstúpil do likvidácie (štyri mesiace po Vyhlásení o ručiteľskom záväzku). Režim likvidácie majetku dlžníka predpokladá minimálne rovnováhu v aktívach a pasívach dlžníka. Teda inak, likvidácia vylučuje predĺženie, nakoľko stav predĺženia by nutne predpokladal zákonný postup - podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. 8.3.1. Odkaz žalobcu na správu nezávislého účtovníka (č. l. 41 spisu), čo by dokladu preukazujúceho úpadok úpadcu na deň 31.03.2013, teda v čase vzniku Vyhlásenia o ručiteľskom záväzku, nie je podľa odvolacieho súdu interpretovaný súladne s jeho obsahom. Nezávislý účtovník bez dátumu, kedy analýzu vypracoval, analyzuje účtovné výkazy úpadcu za obdobie roku 2012 a 01.08.2013. Záporné vlastné imanie úpadcu (- 4.387.791,- Eur) má za vykázané k 18.08.2013, oproti obdobiu roku 2012 (zrejme vychádzal z účtovnej závierky za rok 2012), kedy vlastné imanie úpadcu za toto účtovné obdobie predstavovalo hodnotu 6.970.868,- Eur. Od obdobia mesiaca marec 2013 nezávislý účtovník eviduje pokles účtovných zápisov. Zaznamenáva, že v období január – apríl 2013 spoločnosť predávala tovary a služby so stratou, čím došlo k poklesu tržieb. Záporné vlastné imanie úpadcu vykazuje spoločnosť až k 18.08.2013, ku ktorému výrazným ukazovateľom podľa predmetnej správy prispeli nevýhodné postúpenia pohľadávok, resp. ich úplný odpis. 8.3.2. Uvedený záver správy, že: „možno konštatovať, že k predĺženiu spoločnosti došlo v období k 31.03.2013“, odvolací súd hodnotí ako nemajúci základ v opísaných zisteniach pre vyvodenie záveru, že v čase k 31.03.2013 bol úpadca v predĺžení. 8.4. Hodnotenie včasnosti podania odporovacej žaloby je uvedené vyššie.

9. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a zodpovedajúci požiadavkám zákona, čo bolo dôvodom vedúcim k jeho potvrdeniu podľa . V konaní sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že právny úkon dlžníka/úpadcu (ručiteľský záväzok) viedol k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z jeho veriteľov, ani to, že by tento právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas jeho úpadku. Podmienky stanovené zákonom pre odporovaciu žalobu musia byť splnené kumulatívne, z čoho plynie, že nesplnenie aj len jednej z týchto podmienok nutne znamená neúspech žalujúceho.

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , kedy úspešnému žalovanému, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania riadne uplatnil, odvolací súd priznal plný nárok na ich náhradu. 10.1. Keďže podľa ZoKR z uspokojenia v konkurze sú (okrem iného) vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním (za takéto spory možno považovať i predmetný spor), priznané trovy konania je, vzhľadom na dikciu citovaného ustanovenia, potrebné považovať za nevymáhateľné v konkurznom konaní (nie je možné ich vymáhať ani proti správcovi úpadcu ako fyzickej, resp. právnickej osobe). Po skončení konkurzu je táto pohľadávka vymáhateľná voči úpadcovi (Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. IM Obdo V 1/2005). Pričom pohľadávku titulom trov konania nemožno považovať za neoprávnenú, pretože z hľadiska hmotného práva nezaniká a nie je vylúčené, že po skončení konkurzného konania zostane majetok dlžníka, z ktorého bude možné ju uspokojiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).