Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13CoE-76-2015.pdf
PDF · 76.39 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/76/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36613843, proti povinnému: K. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ., A.. N. XXX/XX, o vymoženie 1.595,65 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 21.11.2014 pod č. k. 6Er/1030/2013, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok vyššie označeným uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a to podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Vychádzal zo zistenia, že oprávnený podal dňa 18.10.2013 na exekútorsky úrad návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, zo dňa 16.4.2013 sp. zn.: N. XXXXX/XX. K návrhu pripojil ako prílohu - fotokópiu vyššie uvedeného rozhodcovského rozhodnutia a fotokópiu Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, uzavretej dňa 18.4.2012 medzi oprávneným a povinným. V bode 4 uvedenej Dohody je upravená rozhodcovská doložka, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté medzi nimi budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore v Košiciach, c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Konštatoval, že z vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva síce spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovskými súdmi, avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu na rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ žalobu na všeobecný súd, neplatí ustanovenie vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ je v takom prípade nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou doložkou, a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde. Táto rozhodcovská doložka teda v skutočnosti nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom (v prípade, ak je spotrebiteľ žalovaným), čím je podľa názoru exekučného súdu obmedzené právo „slabšej“ zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde. Preto exekučný súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podľa ustanovenia § 53 ods. 1 v spojení s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský súd tak odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky, ktorá ako každá neprijateľná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve je, podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka spôsobuje nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, čím je exekučný titul v rozpore
so zákonom a exekučný súd bol preto podľa § 44 ods. 2, predposledná veta, Exekučného poriadku povinný zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýka súdu, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok). Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. Poukázal na nesprávny preklad rozhodnutia ASTURCOM, z ktorého vychádzajú exekučné súdy pri svojom rozhodovaní. V slovenskom práve je výslovne zakotvený postup pre prípad, ak sa neplatnosť rozhodcovskej doložky zistí v zákonom na tento účel určenom konaní o neplatnosť rozhodcovského nálezu. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a/, a c/, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu vedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z uvedeného vyplýva, že slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, je preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Rozhodujúcim bude len to, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.
Povinný sa na odvolanie oprávneného písomne nevyjadril.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vecne správne rozhodol, ak napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Preto v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie uznesenia okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací súd dopĺňa:
V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že zo Zmluvy/Žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty zo dňa 13.9.2005 (č. l. 14), uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného (I. G. M..N..) a povinným, z jej obsahu nepochybne vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (povinný nie je podnikateľom, je fyzickou osobou). Preto sa odvolací súd zaoberal rozhodcovskou doložkou uvedenou v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 18.4.2012 (č. l. 17). V čl. 4 Dohody sa zmluvné strany dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore v Košiciach, c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Takto dojednaná rozhodcovská zmluva má formálne charakter rozhodcovskej doložky, pretože je súčasťou listiny podpísanej oboma zmluvnými stranami. Napriek tomu táto rozhodcovská doložka je neplatná, pretože nespĺňa podmienku individuálneho dojednania. Individuálnosť jej dojednania totiž je na strane oprávneného. Ak ju nepreukáže, má sa za to, že individuálne dojednaná nebola.
Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním.
Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú. Z Dohody zo dňa 18.4.2012 (č. l. 17), ani z ďalších listín, ktoré mal rozhodcovský súd a exekučný súd k dispozícii, nevyplýva, že povinný pred podpisom zmluvy bol oprávneným takto poučený. V dôsledku toho nastupuje zákonom stanovená domnienka, že tam dohodnutá rozhodcovská doložka sa nepovažuje za individuálne dojednanú, inými slovami povedané, bola uzavretá neplatne. To má za následok to, že rozhodcovský súd nemohol daný spor prejednať (absentuje exekučný titul).
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012, v ktorom sa uvádza, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je, ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy, premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
V exekučnom konaní je v každom štádiu potrebné skúmať existenciu podmienok konania, pričom jednou z nich je existencia exekučného titulu. Ak tento bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc (rozhodcovská doložka v Dohode zo dňa 19.1.2012 je neplatná, pretože nebola individuálne dojednaná), potom ide o akt, ktorý nemá atribúty exekučného titulu. Výsledkom toho je odmietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.