Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7C-106-2013.pdf
PDF · 85.2 KB
No categories available
7C/106/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v právnej veci žalobcu: P. J., nar. X. X. XXXX, bytom Ť. XX, XXX XX B., právne zastúpeného: JUDr. Vladimír Poch, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 3, 085 01 Bardejov, proti žalovaným: 1. D.. P. B., nar. XX. X. XXXX, bytom Q. XX, XXX XX B., 2. F.. T. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XX, XXX XX B., právne zastúpení: JUDr. Matúš Hrib, advokát, so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, o vydanie hnuteľnej veci, takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 82,50 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným trovy konania vo výške 50,41 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaných.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa X. X. XXXX domáhal od žalovaných vydania hnuteľnej veci, a to jeleních parohov a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že rodinný dom v obci X., okres B. v spoluvlastníckom podiele 1/8 nadobudol dedením po nebohom otcovi. Zároveň zdedil aj jelenie parohy v podiele 1. Svojej sestre T. C. kúpnou zmluvou sp. zn. Z. XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX predal svoj podiel 1/8 k domu v obci X. s tým, že touto zmluvou nepreviedol na sestru svoj podiel k jelením parohom. Následne sa žalobca dozvedel, že jeho mama, F. J., darovala svoj podiel k domu dcére, T. C., taktiež bez podielu na jeleních parohoch. Po vyžiadaní listín z katastra nehnuteľností žalobca zistil, že P. C. kúpnou zmluvou zo dňa X. X. XXXX predal dom s nehnuteľnosťami okolo domu v obci X. žalovaným, avšak jelenie parohy jednak v predmetnej kúpnej zmluve absentujú a jednak ani nemohli byť predmetom kúpnej zmluvy. Podľa žalobcu je zrejmé, že jelenie parohy, ktoré nadobudol po nebohom otcovi, mu ako spoluvlastníkovi v podiele 1 patria. Uvedené parohy boli súčasťou predaného domu, čo pri osobnom stretnutí potvrdil žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že jelenie parohy zostali v rodinnom dome, niektoré z nich vyhodil, nakoľko k tomu nemá vzťah. Vzhľadom na to, že sa jelenie parohy nachádzajú u žalovaných žiadal o ich vydanie.
Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe namietal skutočnosť, že predmet, ktorého vydania sa žalobca domáha nie je možné identifikovať a zo samotnej žaloby neplynie, na základe akých dôvodov a z akých dôkazov vyplýva pasívna legitimácia žalovaných, teda na akom základe dospel žalobca k záveru, že bližšie neidentifikované parohy sa nachádzajú v dispozičnej sfére žalovaných. V zmysle čl. III. posledná veta Kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX bolo predmetom kúpy okrem nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a XXX, k. ú. X., všetko zariadenie a vybavenie rodinného domu. Žalobcovia boli od
počiatku dobromyseľnými, že hnuteľné veci nachádzajúce sa v dome vrátane parohov nadobudli spolu s nehnuteľnosťou do svojho vlastníctva. Z opatrnosti preto poukázali na ustanovenie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že hnuteľnú vec nadobudli vydržaním, teda dobromyseľnou držbou počnúc 3.5.2013 do 3.5.2013, čo by platilo aj pre akékoľvek parohy, ktoré sa v nehnuteľnosti nachádzali. Osvedčenie o dedičstve sp. zn. Dnot XXX/XX vydané notárom JUDr. Hamarom nebolo žalovaným nijakým spôsobom oznámené. V prípade nestotožnenia sa súdu s argumentáciou o vydržaní hnuteľnej veci, tak potom mali žalovaní za to, že z postupnosti prevodov je zrejmé právne nástupníctvo žalovaných ako spoluvlastníkov 3 parohov, ktorí tento podiel nadobudli kúpou od P. C..
Na pojednávaní konanom dňa 1.6.2016 súd podľa § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil zmenu žaloby v znení: „žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 330 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“
Súd sa oboznámil s obsahom spisu, žalobou, vyjadrením žalovaných zo dňa 7.1.2014 osvedčením o dedičstve sp. zn. D XXX/XX zo dňa X.X.XXXX, Notárskou zápisnicou Z. XXX/XXX, Z. XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, notárskou zápisnicou Z. XX/XXX, Z. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX, rozhodnutím Správy katastra Bardejov zo dňa XX.X.XXXX, s tým, že o obsahu týchto listín mali vedomosť obe procesné strany, keďže im boli doručené, vyjadrením P. C. zo dňa 9.5.2016, fotografiami tvoriacimi prílohu žaloby a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D XXX/XX plynie, že po poručiteľovi X. J., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX jelenie parohy v zostatkovej hodnote 10.000 Sk nadobudli F. J. v podiele 3 a žalobca v 1 bez povinnosti F. J. vyplácať náhradu za dedičské podiely T. C. a P. J., pretože títo sa vzdali svojho podielu v prospech preberateľky bez náhrady.
Z kúpnej zmluvy sp. zn. N XXX/XXX, Nz XXX/XXXX napísanej v Bardejove dňa X.X.XXXX notárom JUDr. Jánom Hamarom na notárskom úrade JUDr. Jána Hamaru vyplýva, že predávajúci P. J.Ý. previedol na svoju sestru T. C. spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam v k.ú X..
Z kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že P. C. predal žalovaným nehnuteľnosti na LV č. XXX a LV č. XXX, okrem pozemkov aj rodinný dom s príslušenstvom s.č. XX, postavený na parcele č. CKN XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 578 m2 v kat. úz. X., zapísané na LV pod B2 s tým, že v zmysle poslednej vety článku III. zmluvy predmetom prevodu je všetko zariadenie a vybavenie rodinného domu. Rozhodnutím Správy katastra Bardejov zo dňa XX.X.XXXX bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe spomenutej kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX.
Z potvrdenia Obvodnej poľovníckej komory zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že podľa dostupnej evidencie (Katalóg trofejí, ev. č. XXX) poľovnícka trofej 7-ročného jeleňa ulovená p. X. J., nar. X.X.XXXX, dosahuje v medzinárodnom ohodnotení bodovú hodnotu 177,97 b. CIC na bronzovú medailu.
Podľa § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Súd vychádzal zo zistenia, že žalobca preukázal svoje vlastnícke právo k hnuteľnej veci (jelením parohom), zobrazeným na fotografiách pripojených k žalobe, a to v podiele 1 z celku, keďže tieto zdedil po svojom otcovi. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D XXX/ XX, Dnot XXX/XX zo dňa X.X.XXXX. O tom, že hnuteľná vec bola zidentifikovaná neboli pochybnosti, keďže aj v podaní právny zástupca žalovaných zo dňa 7.5.2015 uvádza, že pri ohliadke predmetu
- jelenieho parožia - nedošlo k jeho prevzatiu, keďže vec bola poškodená a na pojednávaní nebola rozporovaná skutočnosť, že sa jedná o parožie na pripojených fotografiách, pričom tieto boli videné v kancelárii právneho zástupcu.
Na margo argumentácie žalovaných ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva poukazujúc na ustanovenie článku III. zmluvy medzi P. C. a žalovanými zo dňa X.X.XXXX sa žiada uviesť, že vychádzajúc zo základnej zásady známej už z rímskeho práva „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipset habet“ nie je možné, aby žalovaní nadobudli vlastnícke právo, resp. spoluvlastnícky podiel od nevlastníka veci. Nestalo sa tomu tak ani na základe originárneho spôsobu nadobúdania vlastníckeho práva (vydržaním). Plynutie vydržacej doby malo mať podľa žalovaných počiatok najneskôr od uzavretia kúpnej zmluvy medzi P. C. a žalovanými dňa X.X.XXXX. Žaloba bola podaná na súd dňa X.X.XXXX. V danom prípade teda prinajmenšom neuplynula zákonom požadovaná trojročná vydržacia doba (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže žalobca podal žalobu dňa X.X.XXXX, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Naviac vychádzajúc zo žalovanými nerozporovaného tvrdenia žalobcu v žalobe, žalobca ich oslovil s požiadavkou o vydanie veci pred podaním žaloby, teda aj táto skutočnosť (spochybňovanie oprávnenosti držby) by musela mať význam pri posudzovaní dobromyseľnosti počas plynutia vydržacej doby a dĺžky jej plynutia. Obdobná skutočnosť sa týka posudzovania dobromyseľnosti rodinných príslušníkov žalobcu (T. J., P. J., P. C.), ktorí nepochybne mali vedomosť o majetku zdedenom po poručiteľovi X. J. z Osvedčenia o dedičstve zo dňa X.X.XXXX.
Pretože vec bola v priebehu konania zničená, čo mal súd za preukázané z priložených fotografií a nerozporovania tejto skutočnosti žalovanými, vznikla teda na tejto veci škoda, ktorej výšku mal súd preukázanú z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D XXX/XX, Dnot XXX/XX zo dňa X.X.XXXX vo výške 10.000 Sk. Pri pripustení zmeny žaloby žalobca žiadal priznať sumu 330 eur, ktorá predstavovala hodnotu zničenej veci. Žalovaní až na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. navrhli výšku hodnoty predmetnej veci zisťovať znaleckým dokazovaním, avšak súd predovšetkým vzhľadom na dostatočnú objektivizáciu výšky škody vychádzajúc z hodnoty veci uvedenej v osvedčení o dedičstve, nepovažoval s poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania nariadenie znaleckého dokazovania, ktorého náklady by boli nepochybne vo výraznom nepomere k výške vzniknutej škody, za nadbytočné. Rovnako tak navrhovaný výsluch svedka P. C. považoval vzhľadom na zistené skutočnosti a jeho čestné vyhlásenie za nadbytočný.
Vzhľadom na to, že žalobca bol spoluvlastníkom predmetnej hnuteľnej veci v 1, patrí mu náhrada škody v 1 ceny hnuteľnej veci, teda vo výške 1 zo sumy 330 eur, t.j. 82,50 eur. V ostatnej časti požadovanej náhrady škody, keďže nebol vlastníkom celej veci, bola jeho žaloba nedôvodná, preto ju súd zamietol.
Čo sa týka náhrady trov konania, súd postupoval podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a podľa pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v spore (3/4 k 1/4) priznal žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 50 % účelne vynaložených trov. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za účelne vykonané a požadované úkony právnej služby (vyúčtovanie právneho zástupcu žalovaných zo dňa 7.5.2015), a to 3 úkony právnej služby v roku 2014 á 24,90 eur (úkon vypočítaný podľa tarifnej hodnoty veci - 330 eur) (príprava a prevzatie právneho zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 8.1.2014, účasť na pojednávaní konanom dňa 2.4.2014) a 3 režijné paušály za tieto úkony právnej služby á 8,04 eur, spolu 100,82 eur. Súd nepriznal žalovaným náhradu trov konania za úkon označený ako oznámenie žalobcu, že nedošlo k zmierlivému riešeniu sporu zo dňa 22.7.2014 a úkon označený ako oznámenie o výsledku pokusu o zmier zo dňa 7.5.2015, majúc za to, že tieto oznámenia nespĺňajú kritérium úkonov účelne vynaložených na bránenie práva v súdnom konaní v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., ale len oznámením o neúspešnom mimosúdnom pokuse o zmier realizovanom na návrh oboch strán. Vychádzajúc zo spomenutého pomeru úspechu účastníkov tak žalovaným nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku vznikol v rozsahu 50 %, preto podľa tohto výsledku konania súd žalovaným priznal nárok na náhradu trov za trovy právneho zastúpenia vo výške 50,41 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným trovy na účet ich právneho zástupcu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.