Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_50C-292-2015.pdf
PDF · 105.46 KB
Case nature
Area
Subarea
50C/292/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci navrhovateľa: P.. P. K., Z.. XX.XX.XXXX, O. X, B., zast. JUDr. Helena Dobosová, advokát, Ružová dolina 10, Bratislava, proti odporcom: 1.) Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: 00603481, 2.) ITB Land, s.r.o., Mickiewiczova 9, Bratislava, IČO: 36365548, zast. JUDr. Lívia Krnčoková, advokátska kancelária Ul. 29. augusta č. 5, Bratislava, 3.) Sapientia nostra, Jašíkova 15, Bratislava, IČO: 42113229, o zaplatenie 3.585,62 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 2. rade na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Lívia Krnčoková, advokátska kancelária, ul. 29. augusta č. 5, Bratislava náhradu trov konania vo výške 669,91 Eur.
Súd odporcovi v 1. rade a odporcovi v 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu dňa 15.12.2014, sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcov na zaplatenie 3.585,62 Eur s príslušenstvom, titulom bezdôvodného obohatenia.
Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, špecifikovaných v návrhu, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, obec B. - F..Č.. J., A.. Ú.. J.D., X. J. ".. Tieto nehnuteľnosti navrhovateľ nadobudol na základe dedenia zo zákona, č. XXD/XXX/XXXX zo dňa 15.04.2010, I.-XXXX/XX T. Č.. XXD/XXX/XXXX zo dňa 07.07.2010, I. - XXXXX/XX. Navrhovateľ zistil, že sa na časti jeho nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, na parcele č. XXXX/X, nachádza cudzia stavba. Táto stavba je zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. J., H. B. - F..Č.. J., H. B. D.. Na tomto LV je zapísaná hospodárska budova, ulica Borodáčova so súpisným číslom XXXX, ktorú vlastnia a užívajú odporcovia. Odporcovia sa obohacujú na úkor navrhovateľa. Bez právneho titulu užívajú časť jeho pozemku, na ktorom je postavená nehnuteľnosť odporcov a tí túto budovu užívajú, prenajímajú a berú z nej úžitky. Medzi navrhovateľom a odporcami nie je uzavretá nájomná zmluva.
Navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy vo výške 3.585,62 Eur, ktorú ustálil podľa výmery, ktorú jednotliví odporcovia užívajú pri cene nájmu v sume 15,00 Eur/ m2 ročne.
Tunajší súd vydal dňa 19.01.2015 platobný rozkaz č. XXRo/XXXX/XXXX - XX. Proti platobnému rozkazu podal odporca v 1. rade odôvodnený odpor, preto bol platobný rozkaz ex lege zrušený. Keďže sa rozkaz na plnenie nepodarilo doručiť odporcovi v 3. rade do vlastných rúk, uznesením zo dňa 27.05.2015, č.k. XXRo/XXXX/XXXX - XX ho tunajší súd v súlade s § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.
Odporca v 1. rade svoj odpor zo dňa 13.02.2015 odôvodnil tým, že na LV č.XXXX je zapísaný ako vlastník nebytového priestoru Č..X-Č..X T. Č..X-Č. nachádzajúcich sa na prízemí domu na B. X/A, Q.. Č.. XXXX
- hospodárska budova na parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, A..Ú.. J.. Na predmetnom LV č. XXXX je zapísané právo stavby na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX. Odporca v 1. rade neužíva pozemok, ktorého vlastníkom je navrhovateľ, bez právneho dôvodu, ale má usporiadaný vzťah k tomuto pozemku ex lege vecným bremenom. Odporca v 1. rade sa na úkor navrhovateľa ako vlastníka pozemku bezdôvodne neobohatil z dôvodu, že mu ako vlastníkovi dvoch nebytových priestorov nachádzajúcich sa v stavbe stojacej na pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, vzniklo k tomuto pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Nárok na finančnú náhradu za vznik vecného bremena je majetkovým právom a každé majetkové právo podlieha premlčaniu. Toto právo si mohol odporca mohol uplatniť v deň účinnosti zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, teda 01.09.1993. Trojročná lehota preto uplynula 01.09.1996 a keďže návrh bol podaný na súd až dňa 15.12.2014, došlo k premlčaniu práva.
Právny zástupca odporcu v 2. rade sa podaním zo dňa 23.11.2015 vyjadril k návrhu navrhovateľa, pričom uviedol, že odporcovia sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne neobohatili, nakoľko zo zákona im vzniklo k pozemku navrhovateľa právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré spočíva v ich práve spoluužívania zastavaného pozemku v rozsahu zodpovedajúcemu veľkosti spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu. Medzi účastníkmi konania existuje právny dôvod, ktorý založil právo na užívanie pozemku odporcami, pričom toto právo vyplýva priamo zo zákona, a preto nie je možné hovoriť o bezdôvodnom obohacovaní sa odporcov na úkor navrhovateľa. Navrhovateľ nepreukázal, že by odporca v 2. rade užíval jeho pozemok bez právneho titulu ani nepreukázal opodstatnenosť výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré si v konaní uplatňuje. Odporca v 2. rade sa stal vlastníkom nebytového priestoru a spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení domu dňa 13.01.2014, teda nehnuteľnosť nadobudol už spolu s existujúcim právom z vecného bremena. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 18.06.2015. Počas celej doby trvania vlastníckeho práva odporcu v 2. rade k nehnuteľnosti, odporca v 2. rade užíval pozemok navrhovateľa oprávnene, na základe zriadeného vecného bremena. Odporca v 2. rade zároveň vzniesol námietku premlčania, nakoľko platí všeobecná premlčacia doba v trvaní 3 rokov, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Predmetné právo sa mohlo vykonať prvýkrát v deň účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z., ktorým sa právo vecného bremena zriadilo. Všeobecná trojročná premlčacia doba začala tak plynúť dňom 01.09.1993 a uplynula dňom 01.09.1996. Návrh na vydanie platobného rozkazu navrhovateľ podal na súd dňa 15.12.2014, teda až po uplynutí premlčacej doby.
Súd vykonal dokazovanie prednesom navrhovateľa, odporcov a ich právnych zástupcov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Výpis z LV č. XXXX, č. XXXX, Geometrický plán a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ je okrem iného výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, Zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, parcely reg. "., H. B. D., H. B. -F.. Č.. J., kat. úz. J.. Spôsob využívania pozemku je uvedený ako pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom. Táto stavba na parcele č. XXXX/X je evidovaná na LV č. XXXX. Navrhovateľ predmetné nehnuteľnosti, pozemok, uvedené na LV č. XXXX nadobudol na základe Osvedčenia o dedičstve č. XXD/XXX/XXXX zo dňa 15.04.2010, I. - XXXX/XX T. Č.. XXD/XXX/XXXX zo dňa 07.07.2010, I. - XXXXX/XX.
Nehnuteľnosť, resp. budova, ktorú vlastnia a užívajú odporcovia je zapísaná na LV č. XXXX, kde je označená ako hospodárska budova - B., Q.. Č.. XXXX, X.. Č.. XXXX/X, pričom táto stavba leží na parcelách č. XXXX/X (vo vlastníctve navrhovateľa), XXXX/XX T. XXXX/XX. Parcela XXXX/X pod stavbou je evidovaná na LV č. XXXX. Odporca v 2. rade túto budovu spolu s prislúchajúcim podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu nadobudol na základe Kúpnej zmluvy V. - XXXXX/ XX zo dňa 13.01.2014. Odporcovi v 2. rade prislúcha spoluvlastnícky podiel XXXXX/XXXXX.
Odporca v 3. rade sa stal vlastníkom predmetnej budovy na základe Kúpnej zmluvy V. - XXXXX/XX zo dňa 08.07.2014 a V. - XXXXX/XX zo dňa 30.07.2013. Zároveň na LV č. XXXX je vyznačená ťarcha ako záložné právo v prospech vlastníkov nebytových priestorov a právo stavby na pozemku parc. č. 1355/2. Odporcovi v 3. rade prislúcha spoluvlastnícky podiel XXXXX/XXXXX T. XXXX/XXXXX. Odporcovi v
1. rade prislúcha podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške XXXXX/XXXXX T. XXXX/XXXXX.
Na pojednávaní dňa 25.11.2015 právny zástupca navrhovateľa zotrval na svojom písomnom návrhu. Z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa vyplýva, že v čase, keď si dal navrhovateľ vyhotoviť geometrický plán, zistil, že na jeho pozemku, ktorú má vo výlučnom vlastníctve sa nachádza budova, a to stavba, ktorá prislúcha s konkrétnymi podielmi podľa LV č. XXXX k.ú. J., odporcom s rôznymi podielmi špecifikovanými na LV č. XXXX. Podľa vypracovaných výmerov navrhovateľ vypočítal sumy, ktorých zaplatenia sa domáha od odporcov, pri ustálenej obvyklej cene 15 Eur za m2. Predmetná nehnuteľnosť patrí niekoľko desaťročí rodine navrhovateľa a ten ich zdedil, o čom nie žiadnych právnych pochýb. Odporcovia vedeli, že vlastník nehnuteľnosti je známy. Je zrejmé, že odporca v 1. rade si je vedomý, že tá časť stavby, ktorú vlastní sa nachádza na pozemku navrhovateľa.
Navrhovateľ k veci uviedol, že predmetný pozemok vlastní jeho rodina asi od roku 1950. Pozemok zdedil ako jediný dedič po nebohej starej mame a po nebohom otcovi. O existencií pozemku vedel a po identifikácii parciel došlo k presnej špecifikácii parcely. Tieto identifikácie skončili niekedy pred začiatkom roku 2013. Navrhovateľ už na konci roku 2012 vedel, že identifikácia parciel je hotová, a preto v druhej polovici decembra požiadal o vypracovanie geometrického plánu. Na LV nebolo uvedené žiadne vecné bremeno. Magistrát sám, ako vlastník pozemkov, prenajíma napríklad garážnikom pozemky a berie z toho majetkový prospech. Navrhovateľ je známy vlastník nehnuteľnosti a aj jeho právny predchodcovia v čase keď sa stavala budova boli známy vlastníci. Predmetný pozemok, bol jednoducho zabratý štátnou mocou bez akejkoľvek náhrady alebo vykúpenia a bol zastavaný.
Z výpovede odporcu v 1. rade vyplýva, že vo vzťahu k pozemku je nárok usporiadaný ex lege. Poukázal na § 23 ods. 5 zákona. č. 182/1993 Z. z., z ktorého vyplýva, že je zriadené vecné bremeno, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX v Č. C. ťarchy ako aj na LV XXXX v časti C. ťarchy. Odporca v 1. rade má za to, že nárok je premlčaný, keďže premlčacia lehota začala plynúť od 01.09.1993 t.j. v čase účinnosti zákona o bytoch a uplynula dňa 01.09.1996 teda v 3 ročnej lehote.
Rovnaké skutočnosti uviedol aj odporca v 2. rade, ktorý zároveň poukázal aj na svoj nedostatok pasívnej legitimácie, keďže predmetnú nehnuteľnosť (budovu) nadobudol až v roku 2014.
Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu (pre úplnosť možno v tejto súvislosti dodať, že obdobná úprava je obsiahnutá aj v čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd).
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, možno vo verejnom záujme vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa § 23 ods. 5 Zákona č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.
Súd má na základe vykonaného dokazovania a námietku premlčania vznesenú odporcom v 1. a 2. rade za preukázané, že nárok navrhovateľa je premlčaný v celom rozsahu a preto ho zamietol.
K otázke premlčania náhrady za vecné bremeno sa vyjadril aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn.: II. ÚS 506/2011 zo dňa 03.11.2011, v ktorom konštatoval, že za situácie, ak vecné bremeno odporcov vzniklo na základe osobitného zákona, navrhovateľ by sa mohol od odporcov domáhať vyplatenia náhrady za vecné bremeno, pričom takáto pohľadávka navrhovateľa (právneho predchodcu navrhovateľa) mohla vzniknúť najneskôr od doby účinnosti zákona o vlastníctve bytov č. 182/1993 Zb., teda od 01.09.1993 a premlčuje sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Vzhľadom na uvedené by preto premlčacia doba v danom prípade uplynula dňa 01.09.1996 a keďže návrh bol podaný na súd až dňa 15.12.2014, teda po uplynutí premlčacej doby, aj v prípade existencie uplatneného nároku a vecnej opodstatnenosti podaného návrhu, by bolo nevyhnutné vzhľadom na odporcami vznesenú námietku premlčania návrh zamietnuť z tohto dôvodu.
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Súd sa však pre úplnosť zaoberal aj posúdeniu uplatneného nároku navrhovateľa na zaplatenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku.
Predmetom konania bol nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku z dôvodu jeho zaťaženia vecným bremenom zriadeným na základe zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva z dôvodu existencie práva vlastníkov nebytových priestorov (odporcov) zodpovedajúcemu vecnému bremenu si navrhovateľ určil ako opakujúce plnenie za konkrétne vymedzenú dobu ("cena nájmu"), pričom v návrhu si navrhovateľ uplatnil túto "cenu nájmu" spätne.
V prvom rade bolo pre posúdenie uplatneného nároku rozhodujúce, či právna úprava jeho priznanie v návrhom uplatnenej forme (ako opakujúce plnenie) umožňuje. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry v tejto otázke (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn.: 4 Cdo 89/2008) náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom ako opakujúce plnenie (rentu) nemožno priznať.
Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim, upravený predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Občianske právo definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktoré ho obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež. Ich režim ale nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných bremien, nakoľko sa riadi špeciálnou úpravou právnych predpisov, ktoré upravujú činnosti, na ktorých prevádzkovanie vznikli, pričom však táto úprava nie je tak komplexná, že by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. V prípade, ak tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, tak ako je to v prípade zákona o vlastníctve bytov, riadi sa ich režim všeobecnou občianskoprávnou úpravou.
Pokiaľ ide o náhradu za zriadenie vecného bremena, je nepochybné, že táto náhrada je majetkovým právom vyplývajúcim z vecného bremena. Absencia právnej úpravy otázky náhrady za zriadenie
zákonného vecného bremena v zákone o vlastníctve bytov neznamená, že takáto náhrada za zriadenie vecného bremena nepatrí. Takýto výklad by bol v rozpore s Ústavou SR a s Listinou základných práv a slobôd, ktorá v čl. 11 ods. 4 pripúšťa obmedzenie vlastníckeho práva len zo zákona a za náhradu, pričom za obmedzenie práva považuje akékoľvek obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľností. Teda, ak je vlastník nehnuteľnosti - pozemku pod budovou, proti svojej vôli obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva a vzhľadom na okolnosti iné riešenie ochrany práv tohto vlastníka prakticky nie je možné, poskytnutie náhrady za nútené obmedzenie vlastníctva je jediným možným spôsobom, ako poskytnúť ochranu právam tohto vlastníka. Je teda potrebné vychádzať z toho, že náhrada vlastníkovi nehnuteľnosti patrí a za podmienky splnenia ďalších predpokladov je vymožiteľná aj súdnou cestou. K obmedzeniu vlastníckeho práva navrhovateľa k spornej parcele došlo v danom prípade zriadením vecného bremena. Finančná náhrada za takéto obmedzenie je teda jednorazová a nemá charakter opakujúceho sa plnenia.
Navrhovateľ si náhradu uplatnil v podobe opakujúceho sa plnenia. Priznanie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vo forme opakujúceho sa plnenia však nemá oporu v špeciálnom predpise (zákon o vlastníctve bytov) ani Občianskom zákonníku (§ 151n ods. 3) a ani v inej právnej norme, ktorá by bola súčasťou slovenského právneho poriadku. Nemožno preto vlastníkovi pozemku priznať náhradu za zriadenie vecného bremena a z toho vyplývajúceho obmedzenia vo výkone vlastníckych oprávnení v podobe opakujúceho plnenia, a to ani za konkrétne vymedzenú dobu minulú a nepochybne ani ako opakujúce sa plnenie do budúcnosti. Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva v súvislosti so vznikom vecných bremien je totiž v súlade s ustálenou judikatúrou koncipovaná ako jednorazová náhrada, na ktorej zaplatenie vzniká právo tomu, kto je vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia (vzniku) vecného bremena, voči tomu, v prospech koho sa zriadilo a existuje.
Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je teda nepochybne majetkovým právom osoby, ktoré patrí povinnému subjektu z vecného bremena (navrhovateľovi). Predmetné vecné bremeno vzniká "in rem" a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na zmenu vlastníctva a spôsob tejto zmeny. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne u každého nového vlastníka zaťaženého pozemku, avšak iba, ako už bolo uvedené, zásadne len vo vzťahu k vlastníkovi zaťaženého pozemku v čase vznik vecného bremena. Keďže, ako už bolo taktiež uvedené vyššie, je táto finančná náhrada za vznik vecného bremena jednorazová a nemá charakter opakovaného plnenia, bolo by nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku voči oprávneným z vecného bremena nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. V prípade opačného výkladu by bolo možné dospieť k absurdnému, a preto neprijateľnému záveru, že v prípade opakovaného prevodu vlastníctva by každý nový vlastník zaťaženej nehnuteľnosti mohol voči oprávnenému z vecného bremena vznášať nové nároky, hoci ten už náhradu za vecné bremeno poskytol jeho právnemu predchodcovi. Možno preto uzavrieť, že predmetný nárok je iba jeden a má ho výlučne len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena, teda v danej veci v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z., t.j. 01.09.1993 (v tom čase vlastnili pozemok právni predchodcovia navrhovateľa). Navrhovateľ, ktorý túto nehnuteľnosť zdedil v roku 2010 už "zaťaženú" vecným bremenom, a teda nadobudol pozemok aj s vecným bremenom, už preto nemôže od odporcov požadovať finančnú náhradu za užívanie jeho pozemku na účely umiestnenia stavby.
Predmetné vecné bremeno teda vzniká zo zákona a zápis do katastra nehnuteľností je len deklaratórny. V tejto súvislosti možno poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 13/2010-24, ako aj rozsudok Krajského súdu v X. č. 3 C.-XXX z 22.04.2009, z ktorých je možné odvodzovať, že nárok na odplatu za zriadenie vecného bremena má len vlastník pozemku v čase zriadenia vecného bremena. - od 01.09.1993. Už vtedy mal vlastník pozemku právo žiadať finančnú náhradu.
Zároveň súd dodáva, že vzhľadom na to, že medzi navrhovateľom a odporcami existuje právny dôvod, ktorý založil právo na užívanie pozemku odporcami, toto právo vyplýva priamo zo zákona, nie je možné v danej veci posudzovať nárok navrhovateľa ani ako bezdôvodné obohatenie sa odporcov na úkor navrhovateľa a priznať mu návrhom uplatnený nárok z tohto titulu (v podobe opakujúceho sa plnenia vo výške zodpovedajúcej bežnému nájmu pozemkov, tak ako si to odvodzuje v návrhu navrhovateľ).
Nároky uplatňované navrhovateľom v tomto konaní vo forme náhrady za pretrvávajúce (pokračujúce) obmedzovanie jeho vlastníckeho práva k spornej parcele vo výške primeraného nájomného nemajú
oporu v zákone. V skutkovom a právnom rámci charakterizujúcom prejednávanú vec sa navrhovateľ nemôže domáhať náhrady za výkon práv, ktoré oprávneným subjektom vyplývajú z právneho vzťahu založeného § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že výlučne právnym predchodcom navrhovateľa mohlo vzniknúť právo na zaplatenie jednorazovej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zo zákonného vecného bremena (napr. sp. zn. I. ÚS 1/2012 zo dňa 11.01.2012). Keďže v konaní bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, pozemku, na ktorom sa nachádza hospodárska budova vo vlastníctve odporcov až v roku 2010, a teda nehnuteľnosť nadobudol už s obmedzením spočívajúcim v zákonom zriadenom vecnom bremene, ktoré na neho prešlo po pôvodných vlastníkoch, ktorým zároveň vzniklo právo na náhradu za vecné bremeno, navrhovateľovi nevzniklo voči odporcom právo na zaplatenie uplatnenej peňažnej náhrady a preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Navyše nárok navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade nie je opodstatnený aj z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, keďže navrhovateľ žiadal náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva za obdobie od 13.01.2014 do 13.12.2014, pričom odporca v 2. rade nadobudol vlastnícke právo kúpnou zmluvou, pričom vklad do katastra nehnuteľností bol povolený až dňa 18.06.2015.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľa, ktorý je v celom rozsahu premlčaný, nie je dôvodný.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 O. s. p. Odporcovia mali vo veci plný úspech. Nakoľko odporcovi v 1. a 3. rade žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne trovy neuplatnili, súd im ich náhradu nepriznal. Súd však úspešnému odporcovi v 2. rade priznal proti neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia právnym zástupcom vo výške 669,91 Eur.
Podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov súd priznal odporcovi v 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - vyjadrenie, účasť na pojednávaní dňa 25.11.2015, účasť na pojednávaní dňa 01.06.2016 - tarifa za 1 úkon á 131,13 Eur x 4 = 524,52 Eur, režijný paušál 3 x 8,39 Eur (rok 2015) + 1 x 8,58 Eur (rok 2016) = 33,75 Eur všetko zvýšené o 20% DPH, t.j. spolu 669,91 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde , písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1, veta prvá OSP).