Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/284/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Adrianou Dobiášovou, vo veci starostlivosti súdu o deti N.: medzičasom plnoletého T., nar. XX.X.XXXX a maloletého T., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, pracovisko Zlaté Moravce, obe deti bytom u matky, deti rodičov: matky A. N., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, M. W. a otca T. N., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, C., o návrhu otca detí na zníženie vyživovacej povinnosti na deti takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zníženie výživného na maloletého T. N., nar. XX.X.XXXX zamieta. Súd znižuje vyživovaciu povinnosť otca na plnoletého T. N., nar. XX.X.XXXX zo sumy 100 eur mesačne na sumu 55 eur mesačne, a to od 1.6.2016, ktoré výživné je otec dieťaťa povinný platiť vždy do 15- teho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám plnoletého T. N., nar. XX.X.XXXX, čím mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -36 zo dňa 12.3.2015 v časti vyživovacej povinnosti otca na T. N., nar. XX.X.XXXX. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Nitra bol dňa 21.9.2015 doručený návrh otca detí, ktorým sa otec maloletých detí domáhal zníženia výživného na maloleté deti s účinnosťou od 1.10.2015 na sumu 25 eur mesačne na každé z detí jednotlivo a súčasne tak požadoval zmeniť rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -36, ktorým bolo výživné na maloleté deti naposledy upravené. Návrh odôvodnil stavom, že je t.č. nezamestnaný, prácu si intenzívne hľadá, ale nevie si ju nájsť. Poukázal na aktuálny stav pomerov na jeho strane čo sa týka bývania a práce v minulom období. Otec detí na pojednávaní pred súdom uviedol, že v čase rozvodu manželstva vykonával prácu na základe dohody o vykonaní práce, ktorú má aj v súčasnom období, pričom zarobí okolo 40-50 eur mesačne a chodí vykladať kamióny keď ho zavolajú. Uviedol, že v čase rozvodu mu nevyplácali dávku v nezamestnanosti, na ktorú mal nárok a začali mu ju vyplácať až po rozvode, z čoho on platil výživné. Poukázal na stav, že požiadal o výplatu DHN a bol evidovaný ako nezamestnaný na UPSVaR Nitra, odkiaľ ho však vyradili. Vyjadril sa, že žije v 2 izbovom rodinnom dome spolu s jeho priateľkou, s ktorou platia nájomné 200 eur mesačne na polovicu a ďalšie výdavky na energie. Vyjadril sa, že na deti výživné neplatí, lebo čaká na rozhodnutie súdu v tejto veci. Poukázal na stav, že v jeho súčasnej situácii by možno dokázal platiť 100 eur mesačne na obe deti spolu ako výživné. Otec detí v konečnom návrhu uviedol, že vzhľadom k tomu, že je nezamestnaný a robí na dohodu, pričom má príjem 50-60 eur mesačne a jeho priateľka má minimálnu mzdu, žiadal pre T. určiť výživné 55 eur mesačne a pre T. 50 eur mesačne. Takto požadoval výživné znížiť na deti od mesiaca 6/2016. Matka detí na pojednávaní pred súdom uviedla, že je zamestnaná ako operátorka vo výrobe a okrem príjmu od zamestnávateľa poberá ešte prídavky na tri deti v sume 23,52 eur mesačne na každé z detí. Uviedla, že žije s medzičasom plnoletým synom T., s maloletým synom T. a tiež s jej dcérou E., pričom

všetky tri deti študujú mimo miesta bydliska. Vyjadrila sa k pomerom na ich stranách. Poukázala na to, že býva u rodičov, ktorí sú už na dôchodku a ona rodičom na bývanie prispieva. Vyjadrila sa, že otec na výživu detí neplatí výživné od mesiaca 9/2015, pričom ona robí v práci 12-ky už tri týždne. So znížením výživného na deti nesúhlasila. V konečnom návrhu uviedla, že by v podstate súhlasila s riešením výživného u plnoletého T. tak ako navrhol otec dieťaťa a u maloletého T. by požadovala, aby výživné na neho zo strany otca zostalo v sume 100 eur mesačne ako bolo súdom určené. Plnoletý T. N., nar. XX.X.XXXX v konaní pred súdom uviedol, že je slobodný a študuje na SOŠ v N. v prvom ročníku. Uviedol, že sa pridržiava tých skutočností, ktoré k pomerom na jeho strane uviedla jeho mama. Vyjadril sa, že nemá zdravotné problémy a riadne navštevuje školu so zameraním na cestovný ruch. Uviedol, že na jeho strane existujú výdavky a zatiaľ potrebuje, aby rodičia pokrývali jeho výdavky, keďže študuje. Uviedol, že žije s mamou, ktorá sa stará o zabezpečenie jeho potrieb. Výživné na neho zo strany otca požadoval platiť v sume 55 eur mesačne, pričom uviedol, že by súhlasil s tým, aby výživné zo strany jeho otca pre neho bolo znížené na sumu 55 eur mesačne od 1.6.2016. Kolízny opatrovník maloletého T. N. vyjadril nesúhlasné stanovisko so znížením výživného zo strany otca na maloletého T. a požadoval, aby súd návrh otca dieťaťa v tejto časti zamietol. Poukázal pritom na životné minimum pre maloleté nezaopatrené dieťa, ktoré je približne 90 eur mesačne, ako aj výdavky na strane maloletého, ku ktorým sa vyjadrila matka dieťaťa a štúdium T. na strednej škole. Zdôraznil, že otec dieťaťa by mal zmobilizovať všetky svoje sily na to, aby mohol na výživu syna prispievať pôvodnou sumou výživného, ktorá bola určená otcovi dieťaťa v rozvodovom konaní v rozsahu sumy 100 eur mesačne. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, oboznámil návrh, doklady o výdavkoch na strane matky, potvrdenia o návšteve škôl deťmi, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o výške dôchodku rodičov matky, dohodu o vykonaní práce otca, správu Sociálnej poisťovne pob. Topoľčany o výplate DHN otcovi, správu UPSVaR Topoľčany, rozhodnutie UPSVaR Topoľčany o priznaní DHN otcovi, správu Sociálnej poisťovne o výplate dávok v nezamestnanosti otcovi, správu UPSVaR Topoľčany o spoluprácu otca s úradom, potvrdenia o návšteve škôl deťmi rodičov, doplnenie potvrdenia o príjme matky, potvrdenie o príjme otca z výkonu práce na dohodu, rozhodnutie UPSVaR Topoľčany o zvýšení pomoci v hmotnej núdzi otcovi, správu Obce M. W. o doručení zásielky plnoletému T. N., nájomná zmluvu na bývanie a doklady o výdavkoch na bývanie, spis OS Nitra sp. zn. a zistil tento skutkový a právny stav veci. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. -36 zo dňa 12.3.2015 bolo manželstvo rodičov detí rozvedené. Na čas po rozvode súd zveril v tom čase maloleté deti N.: T., nar. XX.X.XXXX a T., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky- navrhovateľky, ktorej určil, že bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a zároveň zaviazal otca detí ako odporcu prispievať na výživu maloletých detí sumou 100 eur mesačne na každé dieťa jednotlivo k rukám matky maloletých detí. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného bola matka maloletých detí najskôr nezamestnaná a evidovaná na ÚPSVaR Nitra. Mala dosiahnuté vzdelanie na ZŠ. Predtým pracovala v spoločnosti Secop prostredníctvom agentúry a pracovný pomer s ňou bol ukončený zo strany jej bývalého zamestnávateľa z dôvodu nadbytočnosti. V tom čase mala prisľúbené už aj zamestnanie, do ktorého v priebehu rozvodového konania aj nastúpila od 23.1.2015 s dohodnutou mzdou 450 eur mesačne netto. V uvedenom období mala matka detí tri vyživovacie povinnosti. Bývala u jej rodičov v ich rodinnom dome. Každý druhý mesiac platila náklady na elektrinu 20 eur a na úver 80 eur. V tom čase plnoletá E. navštevovala SOŠ umeleckú v N.. V tom čase maloletý T. navštevoval Elektrotechnickú školu v N. a maloletý T. 9. ročník ZŠ v M. W.. Deti E. a T. bývali počas týždňa na internáte za poplatok 20 eur mesačne a u E. a T. matka platila pre každého 20 eur mesačne na stravu. Všetky deti boli zdravé. Otec pracoval a žil podľa jeho vyjadrenia v uvedenom konaní do 19.12.2014 v Taliansku, kde mal uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu určitú. Tá sa mu skončila a zamestnávateľ v Taliansku s ním neuzatvoril novú zmluvu. Podľa vyjadrenia otca detí bol jeho príjem v Taliansku asi 1000 eur mesačne. Otec sa následne na Slovensku evidoval na UPSVaR ako nezamestnaný, nevedel ešte predložiť rozhodnutie o priznaní dávok v nezamestnanosti a uvádzal, že aktuálne je bez príjmu, pričom s UPSVaR spolupracuje a prácu si hľadá, pričom býva u jeho sestry v rodinnom dome a sestre neprispieva na bývanie. V tom čase uviedol, že nemá ani žiadne úspory a nevlastní žiadny majetok. V priebehu rozvodového konania obaja rodičia navrhli, že pokiaľ je otec nezamestnaný, požadujú výživné na T. a T., ktorý v tom čase boli obaja maloletí, určiť u každého v sume 100 eur mesačne. Otec detí tiež predložil súdu dohodu o vykonaní práce zo dňa 9.3.2015, kde mal dohodnutý rozsah prác 350 hodín ročne za dohodnutú odmenu 2,184 eur na hodinu. Zároveň doplnil listiny, ktoré súdu predložil aj potvrdením o jeho evidencii na UPSVaR Nitra od 29.12.2014. V súčasnej dobe sú rodičia mal. detí rozvedení. Majú naďalej ako v čase rozvodu ich manželstva vyživovaciu povinnosť ku trom deťom, pričom dcéru E., nar. XX. XX. XXXX stále študuje na SOŠ v N.

dizajn. Je plnoletá a plnoletá bola aj v čase rozvodu manželstva jej rodičov. Do školy denne dochádza. Býva s matkou a bratmi. Výdavky u nej majú bežný charakter na stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby a cestovné do školy a späť. Rodičia majú naďalej vyživovaciu povinnosť i k synovi T., ktorý v priebehu konania v tejto veci dosiahol plnoletosť a je žiakom 1. ročníka SOŠ v N.. Tiež denne do školy a späť. Cesta autobusom ho stojí 1,05 - 1,10 eur a rovnako i späť. V N. využíva na prepravu MHD zo stanice do školy. V rámci dňa zaplatí 2x 50 centov. Príspevok na ZRPŠ je 35 eur na šk. rok. Na obedy v škole nechodí. Za knihy u neho matka zaplatila 75 eur, 7 eru mesačne sa skladajú v škole na stužkovú slávnosť. Je zdravý. V oblečení má pánsku konfekčnú veľkosť. Výdavky u neho sú tiež na stravu, oblečenie, obuv a potreby do školy. Mal. T. je študentom 1. ročníka SOU v Zl. Y.. Cestné hradí 2 eur na deň, nakoľko sa skladajú so spolužiakmi na cestu autom. Za knihy pre T. matka zaplatila 30 eur, ZRPŠ príspevok 30 eur na šk. rok. Maloletý platené aktivity nemá, je zdravý. Na obedy v škole nechodí. Výdavky sú u neho tiež na stravu, ošatenie, obuv, potreby do školy. Matka detí zamestnaná u zamestnávateľa Start People s.r.o. ako operátorka vo výrobe a dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 457,55 eur. Pracovisko má v Zlatých Moravciach. Poberá prídavky na tri deti v sume 23,52 eur mesačne na každé z detí. Je nemajetná. Býva u jej rodičov i s deťmi. Jej rodičia sú dôchodcami. Jej matka poberá dôchodok 279,40 eur mesačne a jej otec poberá dôchodok 335,90 eur. Matka prispieva jej rodičom na bývanie tak, že im dáva polovicu sumy na elektrinu, čo je 12,50 eur mesačne a pomáha im splácať úver mesačnou splátkou 100 eur na dom, v ktorom teraz býva ona s rodičmi a deťmi, pričom úver si brali jej rodičia na dom. Matka trpí tetanickým syndrómom, ktoré jej bol diagnostikovaný po rozvode manželstva. Je sledovaná u všeobecnej lekárky i neurológa. Má ordinované lieky, za ktoré dopláca na pol roka 5 eur. Otec detí je rozvedený a má rovnako tri vyživovacie povinnosti k uvedeným deťom ako aj matka detí. V súčasnej dobe naďalej vykonáva prácu na základe dohody, ktorú vykonáva aj v súčasnej dobe. Podľa jeho vyjadrenia zarobí okolo 40 - 50 eur na mesiac, pretože ide o práce, ktorú on vykonáva keď ho zavolajú a vtedy vykladá kamióny, čo je väčšinou cez víkend, niekedy i cez týždeň. Dohoda o vykonaní práce je uzatvorená medzi zamestnávateľom DREVOREZ PaŠ s.r.o., Radošina a otcom na dobu od 25. 11. 2015 na výkon práce 350 hodín ročne s dohodnutou odmenou 2,184 eur na hodinu. Bola uzatvorená dňa 24. 11. 2015. V čase rozvodu mu nebolo ešte vyplácaná dávka v nezamestnanosti. Tú mu začali vyplácať až po rozvode a z nej on platil výživné. Vlastní ? rodinného domu, čo zdedil po rodičoch. V dome býva jeho sestra, ktorá jemu nič neplatí za užívanie jeho čiastky domu a hradí všetky výdavky za dom. Otec má trvalý pobyt v uvedenom dome a jeho sestra za neho platí smetné. V súčasnej dobe žije v prenajatom 2 izbovom rodinnom dome v obci C. s jeho priateľkou N. I., na. XX. XX. XXXX. Nájomné platia s jeho priateľkou 200 eur mesačne a platia ho na polovicu. Za vodu platia 30 eur polročne a za elektriku 20 eur mesačne. Otec má exekúcie, ktoré však neplatí , lebo nemá z čoho. Uviedol, že má žalúdočný vred. S deťmi sa otec pravidelne nestretáva. Udal, že s nimi bol cez prázdniny. Vyjadril sa, že požiadal o výplatu dávky v hmotnej núdzi, ale v čase konania pred súdom ju ešte vyplácanú nemal. Podľa správy UPSVaR Topoľčany je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 07. 09. 2015, pričom predtým bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 29. 12. 2014 do 21. 08. 2015 a vyradený bol z dôvodu odchodu do členského štátu na obdobie dlhšie ako 15 dní. Poberá dávky v hmotnej núdzi od 01. 10. 2015 to bola suma vo výške 117,40 eur mesačne a od 01. 02. 2016 suma 99,10 eur mesačne. Podľa správy Sociálnej poisťovne pobočky Topoľčany boli otcovi detí vyplácané dávky v nezamestnanosti v období od 29. 12. 2014 do 28. 06. 2015, a to v sumách 81,30 eur, 465,50, v ďalších šiestich mesiacoch. Vyplácaná suma bola už krátená o zrážky. Zrážky mal v mesiacoch 1/2015 - 6/2015 v sumách 374,40 eur, 293,10 eur, 374,40 eur, 374,30 eur, 374,40 eur, 293,10 eur. Exekučné zrážky boli u otca vykonávané na základe exekučného príkazu v úhrnnej sume 2056,70 eur. Otec detí sa v priebehu konania vyjadril, že on v jeho súčasnej situácii by dokázal platiť maximálne 100 eur výživné na obe deti spolu mesačne. Otec a matka v konaní pred súdom vo veci rozvodu ich manželstva sa dohodli, že pokiaľ sa otec nezamestnaná, bude na T. a T. u každého z detí platiť výživné 100 eur mesačne. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení /ďalej len Zákon o rodine/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh otca detí nebol podaný dôvodne, čo sa týka mal. syna T. a preto jeho návrh na zníženie výživného na mal. T. súd zamietol. Ponechal teda na strane otca povinnosť určenú doteraz platným rozsudkom, aby na syna T. otec prispieval výživným v sume 100 eur mesačne. Dôvodom takéhoto rozhodnutia súdu je stav, že pomery na strane mal. T. sa v porovnaní s poslednou úpravou výživného zmenili tým, že v školskom roku 2015/2016 mal. T. navštevuje už 1. ročník SOŠ v A. Y. a výdavky na jeho strane sú preukázateľne zvýšené tým, že do školy denne dochádza, hradí cestovné, výdavky sú na knihy, poplatky do školy. Celkovo sa zvýšili charakterom školy, stavom pokračovania v štúdiu, osobnostným rozvojom a fyzickým vývojom u T.. Matkin príjem sa zásadne nezmenil, vykonáva prácu s približne rovnakým príjmom, ktorý dosahovala pri poslednej úprave výživného, počas ktorej sa zamestnala. Sama sa o deti stará, otec jej nie je nápomocný a navyše jej výživné na deti ani riadne neplatí. U matky došlo ku zhoršeniu zdravotného stavu tým, že jej bol zistený tetanický syndróm. Matka sa podieľa tiež na výdavkoch na domácnosť a bývanie, v ktorej žije u jej rodičov i s tromi deťmi, pričom rodičia matky sú dôchodcami a majú príjem len z poberania nízkych dôchodkov. U medzičasom plnoletého T. súd znížil výživné zo strany otca na neho zo doterajšej sumy 100 eur mesačne na sumu 55 eur mesačne. T. dosiahol plnoletosť v priebehu konania pred súdom. Hoci aj on navštevuje 1. ročník SOŠ v N., s čím súvisia vyššie výdavky na jeho odôvodnené potreby, ako plnoletý sa v konaní vyjadril, že výživné žiada znížiť zo strany jeho otca na neho na sumu 55 eur mesačne od 01. 06. 2016, pričom týmto návrhom bol súd viazaný, keďže v jeho prípade sa jednalo o návrh plnoletého dieťaťa. Navyše s výškou výživného na T. v uvedenom rozsahu súhlasil i otec dieťaťa v priebehu konania pred súdom. Navyše sám otec detí v konaní pred súdom uviedol, že v jeho situácii stavu pomerov by dokázal platiť sumu 55 eur na T. a 50 eur na T.. Podľa názoru súdu sa zásadne nezmenili pomery na strane otca oproti stavu v čase poslednej úpravy výživného pri rozvode. Aj vtedy bol nezamestnaný, nepoberal žiadne štátne dávky, mal prácu na dohodu. Otec detí má podľa názoru súdu možnosti, schopnosti a majetkové pomery na úrovni, ktorá mu dovoľuje podieľať sa na výžive syna T. 55 eur mesačne a na syna T. sumou 100 eur mesačne. Vykonáva prácu na základe dohody a poberá aj dávku v hmotnej núdzi. V minulosti sa dokázal zaradiť na trhu práce v zahraničí a dosahovať príjem na inej úrovni ako v súčasnej dobe. Nemá vážne zdravotné problémy, ktoré by limitovali v zaradení sa na trhu práce. Po ukončení práce v zahraničí získal nárok na poberanie dávok v nezamestnanosti, ktoré mu vyplácala sociálna poisťovňa a súčasne z nich vykonávala aj exekučné zrážky. Práve exekúcie môžu byť dôvodom stavu, že otec nemá záujem zaradiť sa na trhu práce v riadnom pracovnom pomere, z ktorého príjem by mu exekúcie postihli. Samotný otec uviedol, že v čase rozvodu bol nezamestnaný a dávky v nezamestnanosti mu neboli vyplácané, vybavoval si ich výplatu v súvislosti s tým, že predtým pracoval v Taliansku, kde dokázal zarobiť okolo 1000 eur mesačne. V súčasnej dobe žije s jeho priateľkou a spolu sa podieľajú na úhradách výdavkov na bývanie dvojizbovom dome v C., ktorý majú prenajatý, pričom priateľka otca je zamestnaná s príjmom na úrovni 326 eur mesačne. Rozsah určenia vyživovacej povinnosti zo strany rodiča na dieťa je daný jednak odôvodnenými potrebami na mal. alebo plnoletého dieťaťa ale súčasne i možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov a ich životnou úrovňou, na ktorej sa majú právo podieľať i deti rodičov. Pri posudzovaní možností, a schopností rodiča podieľať sa na výžive dieťaťa súd berie do úvahy nielen príjem, ktorý rodič dosahuje z výkonu práce, ale aj jeho celkové možnosti a schopnosti dané vzdelaním, doterajšou praxou,

získanými skúsenosťami, zručnosťami zaradiť sa na trhu práce. Súd má za to, že v danom prípade nie je správne a v záujme detí ak sa otec uspokojí len s príjmom, ktorý dostáva z výkonu práce na dohodu o vykonaní práce, ktorý sa v rámci mesiaca u neho pohybuje na úrovni 30 - 45 eur a s poberaním dávky v hmotnej núdzi 99,10 eur od 01. 02. 2016. Podľa názoru súdu je málo aktívny na trhu práce a nepristupuje z hľadiska jeho rodičovskej zodpovednosti k deťom tak, aby sa na výžive mal. detí mohol adekvátne podieľať. Bremeno vyživovacej povinnosti nemôže niesť len matka dieťaťa, ktorá sa o deti stará, i keď starší T. je už plnoletý, ale zatiaľ nie je schopný živiť sa sám, keď sa sústavným štúdiom pripravuje na budúce povolanie. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že je dôvodné, aby sa otec naďalej na výžive syna T. podieľal sumou 100 eur mesačne ako výživným a u mal. T. platil na neho výživné v sume 55 eur mesačne, ako to požadoval plnoletý T., ktorého návrhom bol súd v danom prípade viazaný a v konečnom dôsledku s ním súhlasil i otec. Otec by si však aj u tohto syna mal uvedomiť reálnu potreby nevyhnutných výdavkov na T. a adekvátne tomu zvážiť finančnú pomoc pre T. na uspokojovanie jeho základných potrieb, ktoré nemôžu ostať len bremenom matky dieťaťa, keď ani ich spoločný syn T. nie je zatiaľ schopný živiť sa sám. Ku zníženiu výživného súd pristúpil u mal. T. od 01. 06. 2016 tak ako to v konaní navrhli plnoletý T. a jeho otec. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a / O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.