Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4C/248/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa DOMBYT Čadca, U Kyzka 751, Čadca, IČO: 35 658 312, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná 2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849, proti odporcovi N. T., B.. X.X.XXXX, C. XXXX/XX, Č. v konaní o vypratanie bytu takto

rozhodol:

I. Návrh z a m i e t a.

II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Dňa 7.9.2015 navrhovateľ DOMBYT Čadca podal návrh proti odporcovi N. T.. Žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť vypratať byt č. XX v bytovom dome č. XXXX zapísanom na LV č. XXXXX kat. úz. Č. a aby bolo uložené odporcovi odovzdať byt navrhovateľovi. Uviedol, že odporca užíval byt na základe nájomnej zmluvy zo dňa 5.6.2014. Aktívnu legitimáciu navrhovateľ odvodil od zriaďovacej listiny zo dňa 24.2.2000 a zmluvy o zverení majetku mesta Čadca do správy DOMBYTu Čadca, príspevkovej organizácie mesta Čadca zo dňa 31.12.2007 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 15.8.2008. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú - do 31.5.2016. Odporca však neplatil nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu, a to za mesiac február, marec, apríl, preto navrhovateľ doručil odporcovi podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka výpoveď z nájmu bytu. Výpoveď z nájmu bytu zo dňa 6.5.2015 nebola odporcovi doručená fakticky. Neprevzal zásielku v odbernej lehote. Navrhovateľovi bola vrátená dňa 3.6.2015. Navrhovateľ vychádza zo záveru, že platí fikcia doručenia. Preto odporca užíva byt bez právneho dôvodu, nájom bytu skončil uplynutím výpovednej lehoty dňa 31.8.2015. Dňa 7.9.2015 podal návrh na vypratanie bytu.

Odporca N. T. prevzal návrh, výzvu, procesné poučenia vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 OSP v nadväznosti na § 205a OSP vlastnoručne dňa 17.1.2016 (čl. 21 rub spisu). Predvolanie na termín pojednávania, ktorý bol vytýčený na deň 31.5.2016 prevzal dňa 5.5.2016, teda v dostatočnom časovom predstihu. Na pojednávanie sa nedostavil, nepožiadal zo závažného dôvodu o ospravedlnenie, resp. o odročenie pojednávania. Súd je povinný konať, aj keď je odporca nečinný. Súd rozhodol na základe výsluchu právneho zástupcu navrhovateľa, pripojených listinných dôkazov.

Na pojednávaní dňa 31.5.2016 súd určil, čo považuje za sporné a nesporné a čo považuje za predbežný právny názor. Za spornú považoval aktívnu legitimáciu navrhovateľa na podanie výpovede z nájmu bytu a na podanie žaloby o vypratanie odporcu z bytu. Za sporné súd považoval, či platným spôsobom bola doručená odporcovi výpoveď, keď sa nedostala do jeho dispozície a bolo doručené len na základe fikcie doručenia, aj keď výpoveď je hmotnoprávnym a nie procesným úkonom. S poukazom aj na

predchádzajúce pojednávanie za spornú považoval otázku pridelenia náhradného bytu, bývania pre prípad, že súd návrhu vyhovie.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Skutkový stav súd subsumoval pod uvedené ustanovenia zákona. U nehnuteľných vecí nemožno žiadať, aby odporca vydal predmet vlastníctva vlastníkovi alebo tomu, kto má právo ho mať u seba, ale aby túto nehnuteľnosť vypratal, tak ako tomu bolo v tomto prípade.

Aktívnu legitimáciu má vlastník alebo ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Spor sa týka bytu č. XX v bytovom dome č. XXXX zapísanom na LV č. XXXXX kat. úz. Č.. Z LV XXXXX čl. 7 vyplýva, že vlastníkom je mesto Čadca a nie DOMBYT Čadca - navrhovateľ. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka by vlastníkovi svedčilo právo podať žalobu na vypratanie nehnuteľnosti. Súd skúmal, či také právo, aktívnu legitimáciu má navrhovateľ DOMBYT Čadca podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy o zverení majetku čl. 13 spisu z dodatku č. 1 čl. 14 ani zo zriaďovacej listiny čl. 11 nevyplýva aktívna legitimácia navrhovateľa k podaniu žaloby o vypratanie nehnuteľnosti. Z týchto listín vyplýva aktívna legitimácia navrhovateľa k podávaniu žalôb týkajúcich sa správy pohľadávok v príčinnej súvislosti s bytom. Súd teda dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal aktívnu legitimáciu k podaniu žaloby o vypratanie odporcu z bytu.

Žalobu o vypratanie bytu podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka môže podať vlastník alebo ten, kto je oprávnený mať vec u seba vtedy, ak do vlastníckeho práva odporca neoprávnene zasahuje, neprávom mu zadržiava vec.

Medzi zmluvnými stranami bola uzavretá zmluva o nájme bytu zo dňa 5.6.2014 na dobu určitú do 31.5.2016. V dobe rozhodovania súdu dňa 31.5.2016 existoval teda platný právny dôvod bývania odporcu v prenajatom byte. Súd bez ďalšieho nemohol konštatovať, že odporca vlastníkovi bytu neprávom predmet jeho vlastníctva zadržiava.

Bolo preto potrebné prejudiciálne ustáliť platnosť výpovede z nájmu bytu.

V návrhu navrhovateľ v príčinnej súvislosti s výpoveďou z nájmu bytu uviedol, že výpoveď bola daná odporcovi preto, že za mesiace február, marec, apríl nezaplatil nájomné a služby spojené s užívaním bytu. Tento dlh nekonkretizoval takým spôsobom, aby preskúmateľným spôsobom súd mohol zistiť pravdivosť týchto tvrdení a rovnako aj odporca pri ustaľovaní platnosti právneho úkonu výpovede z nájmu bytu. Výpoveď dal odporcovi podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Výpoveď možno dať, podľa názoru súdu, len ak je úkon platným právnym úkonom. Súd vyhodnotil zmluvu o nájme bytu na čl. 5 spisu za platný právny úkon.

Na čl. 15 je výpoveď z nájmu bytu zo dňa 6.5.2015. V zmluve o nájme je uvedený T. N., vo výpovedi z nájmu, ktorá je adresovaná N. T., je konkretizovaná ako nájomníčka aj jeho matka G. T.. Vo výpovedi z nájmu bytu je konkretizovaný dlh za mesiace 2, 3, 4 roku 2015. Tento dlh je konkretizovaný sumou 653,34 € bez bližšej špecifikácie, aká suma z toho predstavuje nájomné, za ktorý mesiac, aká suma z toho predstavuje služby spojené s užívaním bytu, aké a za ktorý mesiac. Výpoveď bola daná podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Konštatuje sa v nej, že výpovedná lehota uplynie 31.8.2015 a podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka nemá právo na bytovú náhradu. Z doručenky o doručení tejto výpovede na čl. 16 spisu vyplýva, že zásielka nebola prevzatá adresátom v odbernej lehote, bola vrátená odosielateľovi dňa 3.6.2015.

Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

Podľa § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty (§ 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sa písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol.

Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do 3 mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu. Tento výpovedný dôvod môže byť výpovedným dôvodom len vtedy, ak ho súd vyhodnotí za hrubé porušenie povinností nájomcu. Súd tento výpovedný dôvod musí hodnotiť v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Teda nie každé nezaplatenie nájomného je hrubým porušením povinnosti nájomcu bez ďalšieho posúdenia. Za nezaplatenie nájomného podľa výpovedného dôvodu § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka sa považuje také neplnenie, ktorého výška predstavuje ku dňu doručenia výpovede sumu zodpovedajúcu 3-násobku mesačných platieb ustálených podľa § 696 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ nie je dostatočným spôsobom určitá výpoveď z nájmu z tohto dôvodu, je neplatná pre neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (Najvyšší súd ČR). Prenajímateľ musí dostatočne určitým spôsobom skutkovo vymedziť uplatnený výpovedný dôvod tak, aby z neho bolo zrejmé, z čoho presne vyvodzuje jeho naplnenie. Nestačí teda, aby napríklad uviedol, že nájomca nezaplatil nájomné a úhrady za služby vo výške zodpovedajúcej 3-násobku týchto mesačných platieb, ale je potrebné, aby špecifikoval, z čoho táto suma pozostáva, za ktoré konkrétne mesiace a koľko nájomca nezaplatil, aby sa zaoberal aj splatnosťou sumy a doručením predpisu.

Z tohto pohľadu je výpoveď neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť. Obsahuje len konkretizáciu, že nezaplatil za mesiace 2, 3, 4 v roku 2015 v celkovej výške 653,34 € bez toho, že by bolo špecifikované, koľko mal zaplatiť na nájomnom, koľko za jednotlivé služby spojené s užívaním bytu v každom z uvedených mesiacov, kedy nastala splatnosť a koľko zaplatil, pričom podmienkou je, že nezaplatil 3-násobok predpisu. Takúto určitosť výpoveď z nájmu na čl. 15 spisu neobsahuje. Už z toho dôvodu je úkon neplatný pre neurčitosť. Naviac, na čl. 17 spisu je zálohový predpis, z ktorého vyplýva, že mesačné zálohy spolu predstavujú 217,26 €. 217,26 x 3 mesiace = 651,78 €. Všeobecne vydefinovaný dlh za uvedené mesiace je vydefinovaný sumou 653,34 € bez ďalšieho vysvetlenia.

Podmienkou behu výpovednej lehoty je platný právny úkon výpovede, čo v danom prípade naplnené nebolo a zároveň doručenie do hmotnoprávnej dispozície nájomcu. Nájomca je v právnom vzťahu slabším subjektom, je potrebné riadnym spôsobom zabezpečiť dodržanie zákona a jeho vedomosť, zvlášť, keď ide o otázku existenčnú, teda skutočnosť, či nájomca „príde o strechu nad hlavou“, alebo nie. Z toho dôvodu súd dospel k záveru, že nie je možné výpoveď hmotnoprávneho úkonu považovať za doručenú na základe fikcie doručenia aj pri vrátení nedoručenej zásielky, tak ako je to pri doručovaní procesných úkonov. Hmotnoprávny úkon, podľa názoru súdu, sa musí dostať do dispozície osoby, ktorej je určený a len v takom prípade s ním zákon spája účinky, teda plynutie výpovednej lehoty. Iný výklad, podľa názoru súdu, by bol v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Výpoveď z nájmu je hmotnoprávny úkon, a to jednostranný. Musí byť doručený adresátovi, v tomto prípade odporcovi ako nájomcovi. Len v takom prípade s nimi môže zákon spájať vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú, v tomto prípade uplynutie výpovednej lehoty z nájmu bytu (§ 34 Občianskeho zákonníka). Účinky môžu nastať len u jednostranného právneho úkonu výpovede, ktorý je platný a ktorý bol doručený (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR , R 97/1998: „Výpoveď z nájmu bytu je jednostranným hmotnoprávnym úkonom prenajímateľa voči nájomcovi; pre tento úkon je predpísaná písomná forma a okrem všeobecných náležitostí právneho úkonu (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka), uvedenia lehoty, kedy má nájom skončiť (§ 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka), musí byť v ňom uvedený aj dôvod výpovede (§ 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak prenajímateľ nedal nájomcovi písomnú výpoveď z nájmu bytu skôr, môže ju pojať aj do žaloby, jej doručením nájomcovi sa stáva účinnou.“

V danom prípade z dôvodov už uvedených výpoveď z nájmu bytu je neplatná a keby bola platná, nebola by ani účinná, pretože nedošlo k jej doručenia do dispozície nájomcu - odporcu.

Z uvedeného dôvodu v nadväznosti na § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v čase rozhodovania súdu odporca ako nájomca v byte býval na základe platného právneho úkonu - nájomnej zmluvy, preto súd nemohol konštatovať, že odporca - nájomca neprávom zadržuje vlastníkovi predmet jeho vlastníctva. Z toho dôvodu súd návrh na vypratanie predmetu vlastníctva - sporného bytu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Úspešným účastníkom konania je odporca. Podľa § 142 ods. 1 OSP mu patrí plná náhrada trov konania. Trovy konania mu nevznikli, ani ich neuplatnil podľa § 151 ods. 1 OSP, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.