Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_14C-403-2012.pdf
PDF · 95.99 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/403/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: T. U., B.. X.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX T. Š. X, právne zastúpená: JUDr. Martina Kožárová Jenčová, advokátka so sídlom Slovenská 69, Prešov, proti žalovanému: AGRO - LENT, s.r.o. so sídlom 080 01 Malý Šariš 189, IČO: 31 403 123, právne zastúpený: JUDr. Blanka Nagyová, advokátka so sídlom Štúrova 44, Košice, v konaní o zaplatenie 601,54 EUR s prísl. takto
rozhodol:
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 222,25 EUR a
- 8,75 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 92,81 EUR od 13.7.2012 do zaplatenia,
- 5 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 129,44 EUR od 26.5.2016 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
o trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobou súdu doručenou elektronicky dňa 31.8.2012 a doplnenou súdu osobne doručeným podaním dňa 3.9.2012 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 601,54 EUR spolu s 8,75 %-tným ročným úrokom z omeškania od 13.7.2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Uznesením zo dňa 20.5.2016 pripustil zmenu žaloby - jej rozšírenie o sumu 129,44 EUR, teda žalobkyňa si spolu uplatnila sumu 730,98 EUR a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 601,54 EUR od 13.7.2012 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 129,44 EUR od 16.5.2016 do zaplatenia.
V rámci žaloby poukázala na to, že je výlučnou, resp. podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností evidovaných v W..Ú.. T. Š. v celkovej výmere 26.503,03 m2. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalovaný je spoločnosť zaoberajúca sa poľnohospodárskou činnosťou, ktorú vykonáva aj na parcelách žalobkyne, pričom v roku 2009 zaslal žalovaný žalobkyni návrh nájomnej zmluvy, ktorý však neakceptovala, keďže nesúhlasila s navrhovaným nájomným. Žalovaný napriek neuzatvoreniu zmluvy pozemky žalobkyne naďalej užíval bez toho, aby jej uhrádzal obvyklé nájomné. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že v zmysle ustálenej judikatúry o plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej, či inej zmluvy alebo iného titulu. Žalobkyňa si teda uplatnila svoj nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, pričom toto predstavuje obvyklé nájomné, ktoré je tržným nájomným. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia žalobkyňa vychádzala z odborného vyjadrenia N.. Y. Š., ktorý určil trhové nájomné vo výške 0,01227 EUR za 1 m2 na rok. Pri takomto výpočte vychádza ročné nájomné v sume 325,19 EUR a žalobkyňa si tento nárok uplatnila za obdobie od 1.9.2010 do 1.9.2012, t.j. v celkovej výške
650,38 EUR, od ktorého odrátala žalovaným zaplatenú sumu 36,63 EUR, ktorú žalovaný žalobkyni za uvedené obdobie zaplatil.
Súd v predmetnej vydal dňa 15.10.2012 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor v rámci ktorého navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že nájomnú zmluvu je možné uzavrieť aj ústne, resp. konkludentne. Taktiež namietal skutočnosť, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že žalovaný skutočne užíva celú výmeru poľnohospodárskej pôdy, pričom podľa jeho údajov užíva nižšiu výmeru než výmeru, ktorú uviedla v žalobe žalobkyňa.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, ako aj oboznámením listinných dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, výpis z obchodného registra spoločnosti AGRO LENT, s.r.o., výpisy z LV k.ú. T. Š. Č.. XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX a k.ú. P. Š. I. Č.. XXXX, návrh nájomnej zmluvy zo dňa 1.10.2009, výpočtový list na ročný nájom v sume 36,63 EUR, prehľad
- zoznam pozemkov vlastníka žalobkyne, odborné vyjadrenie 1/2012 N.. Y. Š., predžalobná výzva zo dňa 17.7.2012, mimosúdny pokus o zmier zo dňa 12.6.2012, poštová poukážka na sumu 109,89 EUR, odpoveď na výzvu zo dňa 13.7.2012, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 31.10.2012, vyjadrenie žalovaného k odporu zo dňa 24.1.2012, nájomná zmluva zo dňa 31.7.2006, výpočtový list (ročný nájom 48,93 EUR), doplnenie dôkazov - prehlásenie žalovaného zo dňa 3.12.2013, vyjadrenie K.W. W., Agrofarma zo dňa 17.12.2013, vyjadrenie CVRV Piešťany zo dňa 18.12.2013, vyjadrenie PD Svinia zo dňa 16.12.2013, vyjadrenie spoločnosti AGROFARMA - K, s.r.o. Medzany zo dňa 27.12.2013, výňatok z publikácie Ekonomika poľnohospodárstva ročník XIII.1/2013, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 31.3.2014, znalecký posudok č. 17/2012 N.. Z. O., vyjadrenie žalobkyne zo dňa 25.7.2014, doklady o úhrade súm nájomného za rok 2012 a 2013 zo dňa 7.2.2014, resp. 13.2.2014 na sumu 36,63 EUR, znalecký posudok č. 2/2015 N.. Y. Z., vyjadrenie žalobkyne zo dňa 16.5.2016, vyjadrenie pôdohospodárskej platobnej agentúry zo dňa 11.2.2015, nájomná zmluva č. 1516/9/2013, príloha č. 1 k tejto zmluve, ako aj ostatný obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že výmera parciel žalobkyne, ktorú užíva žalovaný predstavuje 22.795 m2. Žalovaný predložil žalobkyni návrh nájomnej zmluvy č. 1223 zo dňa 1.10.2009, ktorý však žalobkyňa neakceptovala z dôvodu nízkeho nájomného a žiadala úpravu nájomného vo vyššej sume. Z týchto dôvodov zároveň dala vypracovať N.. Š. odborné vyjadrenie č. X/XXXX, pričom menovaný v rámci výsluchu pred súdom poukázal na to, že žalobkyňa ho ubezpečila, že odborné vyjadrenie má slúžiť na účely jednania so žalovaným a nie pre účely súdu, pretože v opačnom prípade by bol vypracoval uvedené odborné vyjadrenie odbornejšie a precíznejšie, aj keď by samozrejme zotrval na jeho záveroch. Taktiež uviedol, že pri výpočte nájomného nerealizoval porovnávaciu metódu, keďže nemal k dispozícii porovnávacie materiály. S poukazom na skutočnosť, že účastníci zaujali odlišné stanoviská k určeniu výšky nájomného, žalobkyňa trvala na podanej žalobe a žalovaný namietal, že primeraná výška nájomného je 36,63 EUR ročne, čo má predestavovať 1,5 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy, súd na základe návrhu účastníkov pribral do konania znalca z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, ktorý k výberu použitej metódy a zdôvodneniu výberu uviedol nasledovné: Určenie všeobecnej hodnoty nájmu za užívanie poľnohospodárskej pôdy v okrese Prešov, katastrálnom území T. Š. H. P. Š. sa vykoná ako určenie obvyklého nájomného v danej oblasti, nakoľko existujú objektívne podklady na porovnanie v danej lokalite k dátumu za obdobie od 1.9.2010 do 1.9.2012 a to vyjadrenia poľnohospodárskych organizácií a nájomné zmluvy uzatvorené podľa zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. Zákonom č. 504/2003 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2004 došlo k novej právnej úprave k nájmu pozemkov pre poľnohospodárske účely, a ten špeciálne právne upravuje nájom poľnohospodárskej pozemkov pri prevádzkovaní poľnohospodárskeho podniku a jeho účelom je aj stabilizovať právne vzťahy k pôde z dôvodu istoty podnikateľov podnikajúcich na pôde. Ak bol pozemok daný do podnájmu na dlhší čas ako 1 rok, má prenajímateľ právo na nájomné priamo voči podnájomcovi. Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi pozemok, aby ho dočasne v dojednanej dobe užíval alebo z neho bral aj úžitky. Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak obvykle nájomné v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania (§ 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nájomca je oprávnený využívať poľnohospodársky pozemok na poľnohospodárske účely
pri prevádzkovaní podniku, primerane druhu pozemku podľa zákona o katastri nehnuteľnosti a v súlade s rastlinárskou starostlivosťou, z hľadiska zabezpečenia striedania kultúr v plánovaných cykloch, v súlade s používaním hnojív a najmä v súlade s ochranou poľnohospodárskeho pôdneho fondu a ochranou prírody a krajiny. Výška nájomného sa dohodne v zmluve. Ak nie je dohodnuté inak, nájomné z pozemkov sa platí ročne pozadu k 1. októbru kalendárneho roka. Zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely na neurčitý čas možno vypovedať k 1. novembru. Výpovedná lehota je 1 rok, ak sa nedohodne inak. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme, na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pre prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej ručenia, pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška MP SR č. 38/2005 Z.z. v závislosti od hodnoty BPEJ - bonito-pôdno ekologickej jednotky, čo vychádza zo zistenej reálnej skutočnosti, že poľnohospodárske podniky aj SHR hospodáriaci na poľnohospodárskej pôde sa takto riadia zmluvným nájmom. Ak nemôže nájomca dosiahnuť žiaden výnos v dôsledku zmeny hospodárskych pomerov, ak klesol výnos pod polovicu obvyklého výnosu, má právo na odpustenie alebo primeranú zľavu z nájomného. Právna úprava zákona č. 504/2003 Z.z. má poskytnúť dostatočné záruky podnikateľom prevádzkujúcim poľnohospodársku výrobu a jej osobitosti. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že výpočet nájmu je v súlade so zákonom č. 504/2003 Z.z. o nájme, pričom sadzba poľnohospodárskej pôdy je stanovená vo vyhl. č. 38/2005 Z.z. (hodnoty pozemkov podľa BPEJ) ktorou sa riadia poľnohospodárske subjekty pri stanovení obvyklého nájomného. Táto hodnota je najviac preukázna, je totožná so skutočným nájmom, ktorý je obvyklý a reálny nájom v okolitých poľnohospodársky hospodáriacich subjektoch v Prešovskom regióne pri rovnakej kultúre pôdy a spôsobe užívania. Výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy spol. AGRO - LENT, s.r.o. Malý Šariš, vlastníčky pozemkov T. U., T. Š. X, v katastrálnych územiach T. Š. H. P. Š. s ohľadom na uvedené a na výšky nájomného v % rozpätí obvyklej výšky nájmu 1 % až 2,8 % vzhľadom na trend postupne sa zvyšujúceho nájomného znalkyňa vo svojom znaleckom posudku doporučila na 2,0 % nájom z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa BPEJ, čo predstavuje za 2 roky (od 1.9.2010 do 1.9.2012) celkovú sumu 129,44 EUR.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov (ďalej len zákon), pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté. Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona, ak prenajatý pozemok slúži na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, spravujú sa práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu ustanoveniami § 1 až 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/504/20150101>, ak nie je v tejto časti ustanovené inak. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, nájomca je oprávnený využívať prenajatý pozemok riadnym spôsobom na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, primerane druhu pozemku a v súlade s osobitnými predpismi. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, nájomca môže vykonať zmenu druhu pozemku alebo inú zmenu na pozemku len s písomným súhlasom vlastníka pozemku a v súlade s osobitnými predpismi, ktoré upravujú zmenu druhu pozemku alebo inú zmenu na pozemku. Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona, na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, akú výmeru pôdy vo vlastníctve žalobkyne užíva žalovaný. Táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná, pričom títo zhodne vyhlásili, že sa jedná o výmeru 22 795 m2. Spornou ostala otázka určenia výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré je reprezentované nájomným z titulu užívania poľnohospodárskej pôdy bez právneho titulu. Práve z tohto dôvodu súd pribral do konania znalkyňu, ktorá sa tak ako bolo vyššie citované, vyjadrila k výberu použitej metódy a zdôvodneniu výberu. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobkyne argumentovala tým, že v danej veci mala byť použitá vyhláška č. 492/2004, tak súd na druhej strane poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade bola na mieste aplikácia špeciálneho právneho predpisu, teda zákona č. 504/2003 Z.z. a súvisiacej vyhlášky č. 38/2005, nakoľko je nesporné, že pozemky, ktoré sú predmetom konania sú nepochybne využívané na poľnohospodárske účely, teda v danom prípade má tento špeciálny predpis prednosť pred všeobecnou úpravou.
Súd taktiež v konaní nemal preukázané skutočnosti namietané žalovaným a teda, že došlo k ústnemu, resp. konkludentnému uzavretiu nájomnej zmluvy, keďže z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že návrh zmluvy zo dňa 1.10.2009 žalobkyňa neakceptovala práve z dôvodu nízkeho nájomného a za týmto účelom si dala vypracovať odborné vyjadrenie, resp. následne podala túto žalobu.
V súvislosti s určením výšky nájomného súd poukazuje aj na listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu a z ktorých vyplýva, že nájomné za poľnohospodársku pôdu je okolitými poľnohospodárskymi subjektmi vyplácané vo výške cca 17 - 20 EUR za hektár ročne. Taktiež z predloženého časopisu Ekonomika poľnohospodárstva Č.. X/XXXX vyplýva, že priemerná výška nájomného v prešovskom kraji predstavovala sumu 18,82 EUR. Súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na skutočnosť, že znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku použila množstvo porovnávacích materiálov, preto aj z tohto dôvodu je namieste akceptovať jej závery, pričom použitie porovnávacej metódy objektívne odzrkadľuje stav v danom regióne a určené odporúčané nájomné vo výške 64,72 EUR ročne zodpovedá aj koncepcii spravodlivého vyriešenia sporu medzi účastníkmi.
S poukazom na vyššie uvedené preto súd priznal žalobkyni nájomné tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, teda za obdobie od 1.9.2010 do 31.8.2012 priznal 129,44 EUR mínus žalovaným uhradená suma 36,63 EUR ako to vyplýva zo samotnej žaloby, t.j. sumu 92,81 EUR spolu s príslušným ročným zákonným úrokom z omeškania od 13.7.2012 ako si to uplatnila žalobkyňa, a to s poukazom na skutočnosť, že žalovaný listom zo dňa 13.7.2012 odpovedal na výzvu žalobkyne zo dňa 12.6.2012, teda minimálne od tohto dátumu mal vedomosť o nároku žalobkyne. Na základe rozšírenia žaloby súd taktiež priznal žalobkyni bezdôvodné obohatenie za obdobie od 16.5.2014 do 16.5.2016, t.j. v sumu 129,44 EUR spolu s príslušným ročným zákonným úrokom z omeškania od 26.6.2016, keďže uznesenie o pripustení zmeny žaloby bolo právnej zástupkyni žalovaného doručené až dňa 25.5.2016 a až nasledujúcim dňom sa žalovaný mohol dostať do omeškania s plnením dlhu, teda nie už od 16.5.2016 ako to navrhla žalobkyňa. V prevyšujúcej časti ohľadom istiny resp. príslušenstva pohľadávky súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že nárok žalobkyne za obdobie od 1.9.2010 do 3.9.2010 nie je premlčaný, keďže žalobkyňa podala žalobu elektronicky dňa 31.8.2012 a túto doplnila v zákonnej lehote v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 O.s.p. osobným podaním žaloby dňa 3.9.2012.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia a skutočnosti, že účastníci sú povinní trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.