Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/245/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci žalobcu: T. P. O., so sídlom Starý Smokovec 1, Vysoké Tatry, IČO: 32 65 85, právne zast.: SCHUBERT & partners, s.r.o., so sídlom Vansovej 2, Bratislava, IČO: 34 117 709, proti žalovanému 1/ O., H. U., so sídlom Hlavná 1416/28, Poprad, IČO: 00 152 421, právne zast. JUDr. Elenou Ľalíkovou, advokátkou, AK so sídlom Podbrezovská 34, Bratislava, a žalovanému 2/ C. Ú. L., W. C., so sídlom J.Curie 3, Poprad, v konaní o určenie vlastníckeho práva s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca podal dňa 31.10.2008 na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva s tým, že je výlučným vlastníkom pozemku - parcela číslo 4409/52 o výmere 60952 m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Tatranská Lomnica, zapísaného na LV č. 1 v katastri nehnuteľnosti vedenom žalovaným 2/, ktorého geometrické a polohové určenie je vyznačené v geometrickom pláne č. 243-3403-380-83, vyhotovenom dňa 10.1.1984, organizáciou OEN 3403 Poprad. Zároveň sa žalobca v konaní vo veci samej domáhal v druhom výroku určenia, že súčasťou pozemku - parcela číslo 4409/52 o výmere 60952 m2 nachádzajúcom sa v katastrálnom území Tatranská Lomnica, zapísaného na liste vlastníctva č. 1 sú aj pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území Tatranská Lomnica s parcelnými číslami 4409/55, 4409/99, 4409/100, 4409/101 zapísané na liste vlastníctva 432. V treťom výroku sa žalobca v konaní vo veci samej domáhal, uloženia povinnosti žalovanému v 2. rade vyznačiť hranice pozemku - parcela číslo 4409/52 o výmere 60 952 m2, druh pozemku: ostatné plochy, v katastrálnom území Tatranská Lomnica, podľa geometrického plánu č. 243-3403-380-83 vyhotoveného dňa 10.1.1984 organizáciou OEN 3403 Poprad, v katastrálnej mape katastrálneho územia Tatranská Lomnica.

Uznesením č.k. -110 zo dňa 12.2.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.9.2009 súd konanie v časti tretieho výroku žaloby zastavil a zároveň rozhodol, že po právoplatnosti tohto uznesenia postúpi vec v tejto časti žalovanému 2/ na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie bolo potvrdené krajským súdom a zároveň odmietnuté dovolanie žalobcu v predmetnej veci.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.12.2010 žalobca zmenil žiadal o pripustenie zmeny petitu žaloby tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia č.k. -177 zo dňa 10.2.2011, ktorým súd pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: Súd u r č u j e, že pozemok - parcela číslo 4409/55 o výmere 29806 m2, druh pozemku: ostatné plochy, v katastrálnom území Tatranská Lomnica, zapísaný na liste vlastníctva č. 432, v katastri nehnuteľností vedenom žalovaným v 2. rade, je súčasťou pozemku - parcela číslo 4409/52 o výmere 608952 m2,

druh pozemku: ostatné plochy, v katastrálnom území Tatranská Lomnica, zapísaného na LV č.1, v katastri nehnuteľností vedenom žalovaným 2/, ktorého geometrické a polohové určenie je vyznačené v geometrickom pláne č. 243-3403-380-83 vyhotovenom dňa 10.1.1984 organizáciou OEN 3403 Poprad. Zároveň súd tým istým uznesením pripustil zmenu návrhu spočívajúcu v rozšírení žalobného návrhu o alternatívny žalobný petit k v poradí druhému petitu návrhu tak, že tento znie: Súd u r č u j e , že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku - parcela číslo 4409/55 o výmere 29806 m2, druh pozemku: ostatné plochy, v katastrálnom území Tatranská Lomnica, zapísaného na liste vlastníctva č. 432, v katastri nehnuteľností vedenom žalovaným 2/.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.5.2014 upresneným na základe výzvy súdu podaním doručeným súdu dňa 23.7.2014 žalobca uviedol, že berie späť svoj návrh v časti prvého petitu ako aj v časti druhého petitu žaloby a navrhuje, aby súd rozhodol len o upravenom alternatívnom petite žaloby ako o jedinom petite žaloby, ktorého znenie je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Zároveň žalobca predložil súdu znalecký posudok č. 6/2014 znalca Ing. Jozefa Bujňáka, ktorý podľa žalobcu preukazuje oprávnenosť vlastníckeho nároku žalobcu na pozemok parcelné č. 4409/55 nachádzajúci sa v kat. území Tatranská Lomnica.

Ďalším uznesením Okresného súdu v Poprade sp.zn. -918 zo dňa 10.12.2014 súd zastavil konanie v časti I.petitu žaloby, v časti II. petitu žaloby a v časti pripusteného alternatívneho petitu k v poradí II. petitu žaloby.

Predmetom konania teda ostal návrh žaloby o určenie vlastníckeho práva k pozemku parc.č. 4409/55 o výmere 29806 m2, druh pozemku ostatné plochy v k.ú. Tatranská Lomnica zapísaného na LV č. 432 v katastri nehnuteľnosti vedenom žalovaným 2/, ktorého geometrické a polohové určenie je vyznačené v geometrickom pláne č. 16/2014 vyhotovenom znalcom v odbore geodézia a kartografia Ing. Jozefom Bujňákom zo dňa 18.6.2014.

Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 10.1.1984 bol organizáciou OEN 3403 Poprad vyhotovený geometrický plán č. 243-3403-380-83 na oddelenie pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. Tatranská Lomnica a to pozemku parc.č. 4409/8 v pôvodnej výmere 30754 m2, druh pozemku zastavaná plocha, pozemku parc.č. 4409/7 v pôvodnej výmere 2472 m2, druh pozemku ostatná plocha, pozemku parc.č. 4409/4 v pôvodnej výmere 47464 m2, druh pozemku zastavaná plocha, pozemku parc.č. 4409/3 v pôvodnej výmere 144732 m2, druh pozemku zastavaná plocha. Na základe uvedeného geometrického plánu bola z pôvodnej parcely č. 4409/8 odčlenená časť tejto parcely o výmere 23163 m2, z pôvodnej parcely č. 4419/7 bola odčlenená časť tejto parcely o výmere 2308 m2, z pôvodnej parcely č. 4409/4 bola odčlenená časť tejto parcely o výmere 5408 m2 a z pôvodnej parcely č. 4409/3 bola odčlenená časť tejto parcely o výmere 30073 m2, pričom z uvedených odčlenených častí bola vytvorená nová parcela č. 4409/52 o výmere 60952 m2 a táto parcela bola v užívaní bývalého Mestského národného výboru Vysoké Tatry, Starý Smokovec. Hospodárskou zmluvou o prevode správy národného majetku č. 2/84, ktorá bola uzavretá v apríli 1984 medzi Správou Tatranského národného parku Tatranská Lomnica a MsNV Vysoké Tatry, Starý Smokovec, došlo k prevodu správy pozemku parcely č. 4409/4 o výmere 5408 m2 v k.ú. Tatranská Lomnica podľa vyššie označeného geometrického plánu zo správy TANAP Tatranská Lomnica na MsNV Vysoké Tatry, Starý Smokovec ku dňu 1.4.1984. Ďalej žalobca poukázal na ďalšiu hospodársku zmluvu a to konkrétne Hospodársku zmluvu o prevode správy národného majetku č. 4/84 uzavretú v marci 1984 medzi Podnikom zariadení cestovného ruchu Javorina, Liptovský Mikuláš a Mestským národným výborom Vysoké Tatry, Starý Smokovec, na základe ktorej došlo k prevodu správy pozemku parcely č. 4409/3 o výmere 30073 m2 v k.ú. Tatranská Lomnica podľa vyššie označeného geometrického plánu z Podniku zariadení cestovného ruchu Javorina na MsNV Vysoké Tatry, Starý Smokovec ku dňu 1.4.1984. Ďalšou hospodárskou zmluvou o prevode správy národného majetku č. 5/84 uzavretou v máji 1984 medzi Správou Tatranského národného parku Tatranská Lomnica a Mestským národným výborom Vysoké Tatry, Starý Smokovec došlo k prevodu správy pozemku parcely č. 4409/7 o výmere 2308 m2 v k.ú. Tatranská Lomnica podľa vyššie označeného geometrického plánu zo Správy TANAP Tatranská Lomnica na MsNV Vysoké Tatry, Starý Smokovec ku dňu 1.5.1984. Hospodárskou zmluvou o zrušení práva trvalého užívania nehnuteľného majetku č. 5/85 uzavretou dňa 29.3.1985 medzi Mestským národným výborom Vysoké Tatry, Starý Smokovec a Tatranskou správou účelových zariadení Slovenskej organizácie ČSZTV Nový Smokovec došlo k zrušeniu práva trvalého

užívania pozemku, ktoré užívala Tatranská správa účelových zariadení Slovenskej organizácie ČSZTV Nový Smokovec, parcely č. 4409/8 o výmere 30754 m2 v k.ú. Tatranská Lomnica ku dňu 1.4.1985. Ďalšou hospodárskou zmluvou o prevode vlastníctva majetku č. 6/85 uzavretou dňa 2.4.1985 medzi Tatranskou správou účelových zariadení Slovenskej organizácie ČSZTV Nový Smokovec a Mestským národným výborom Vysoké Tatry, Starý Smokovec došlo k prevodu vlastníckeho práva k parkovisku Šport Camp, parcely č. 4409/8 o výmere 23163 m2 v k.ú. Tatranská Lomnica z Tatranskej správy účelových zariadení Slovenskej organizácie ČSZTV Nový Smokovec na MsNV Vysoké Tatry, Starý Smokovec ku dňu 1.5.1985. Listom zo dňa 15.8.1985, podaným na Stredisku geodézie Poprad dňa 21.8.1985, MsNV Vysoké Tatry, Starý Smokovec požiadalo stredisko geodézie o vykonanie zápisu do listu vlastníctva k novovzniknutej parcele č. 4409/52 o výmere 60952 m2 v k.ú. Tatranská Lomnica v prospech Mestského národného výboru Vysoké Tatry, Starý Smokovec a to na základe vyššie označených listín - hospodárskych zmlúv týkajúcich sa častí parciel ako boli jednotlivo vyššie označené. Parcela č. 4409/52 o výmere 60952 m2 v k.ú. Tatranská Lomnica vznikla na základe geometrického plánu č. 243-3403-380-83 zo dňa 10.1.1984 z časti pôvodnej parcely č. 4409/8 o výmere 23163 m2, z časti pôvodnej parcely č. 4409/7 o výmere 2308 m2, z časti pôvodnej parcely č. 4409/4 o výmere 5408 m2 a z časti pôvodnej parcely č. 4409/3 o výmere 30073 m2.

V zmysle zák.č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení, ktorý nadobudol účinnosť 23.11.1990, boli dovtedajšie mestské národné výbory zrušené a ich právnym nástupcom sa stali obce, v tomto prípade Mesto Vysoké Tatry, t.j. žalobca.

Dňa 1.5.1991 nadobudol účinnosť zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Na základe § 2 ods. 1 tohto zákona do vlastníctva obcí prešli z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu a to zák.č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, právo hospodárenia národným výborom, na území ktorého sa nachádzajú. V zmysle § 2 ods. 7 zák.č. 138/1991 Zb. veci podľa vyššie uvedeného § 2 ods. 1 tohto zákona nadobudla obec dňom účinnosti tohto zákona, teda dňom 1.5.1991.

Žalobca poukázal, že vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam, s poukazom na zákon o obecnom zriadení a na zákon o majetku obcí, je žalobca výlučným vlastníkom pozemku parc.č. 4409/52 o výmere 60952 m2, druh pozemku ostatné plochy v k.ú. Tatranská Lomnica vytvoreného na základe geometrického plánu č. 243-3403-380-83 zo dňa 10.1.1984.

Ďalej v žalobe žalobca uviedol, že listom zo dňa 24.6.2005 požiadal Správu katastra Poprad o prešetrenie hraníc parcely č. 4409/52 o výmere 60952 m2, druh pozemku ostatné plochy v k.ú. Tatranská Lomnica, vo výlučnom vlastníctve žalobcu podľa LV č. 1. Hranice parcely č. 4409/52 mali byť evidované v katastrálnej mape k.ú. Tatranská Lomnica na základe uvedeného geometrického plánu, ale tieto hranice tam vyznačené neboli. Dňa 20.9.2006 správa katastra vydala rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte, ktorým zamietla návrh Mesta Vysoké Tatry vo veci duplicitného vlastníctva k nehnuteľnostiam pozemkom parc.č. 4409/52, 4409/55, 4409/99, 4409/100 a 4409/101 nachádzajúcich sa v k.ú. Tatranská Lomnica.

Žalobca poukázal na to, že hoci je zapísaný na LV č. 1 ako výlučný vlastník predmetného pozemku - parc.č. 4409/52, hranice tejto parcely neboli doteraz vyznačené v katastrálnej mape podľa geometrického plánu č. 243-3403-380-83 zo dňa 10.1.1984. Naopak, v katastrálnej mape v katastri nehnuteľností, ale aj na LV č. 432 k.ú. Tatranská Lomnica, je ako výlučný vlastník zapísaný žalovaný 1/

- Tatramat a.s. k pozemku parc.č. 4409/55 o výmere 21708 m2, druh pozemku ostatné plochy, parc.č. 4409/99 o výmere 2699 m2, druh pozemku ostatné plochy, parc.č. 4409/100 o výmere 2699 m2, druh pozemku ostatné plochy, parc.č. 4409/101 o výmere 2700 m2, druh pozemku ostatné plochy. Žalobca ďalej uviedol, že uvedené parcely, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu 1/ podľa LV č. 432 v ich celkovej spoločnej výmere 29806 m2, tvoria časť pozemku parc.č. 4409/52 o výmere 60952 m2, ktorého výlučným vlastníkom je žalobca podľa LV č. 1. Takémuto stavu duplicitného vlastníctva k časti pozemku došlo z toho dôvodu, že bývalé Stredisko geodézie Poprad opomenulo vyznačiť do katastrálnej mapy v k.ú. Tatranská Lomnica hranice spomínaného pozemku parc.č. 4409/52, ktorá je na LV č. 1 zapísaná v prospech jej vlastníka Mesto Vysoké Tatry. Duplicitnosť vlastníckeho práva k pozemkom parc.č. 4409/55, 4409/99, 4409/100 a 4409/101 a k pozemku parc.č. 4409/52 v k.ú. Tatranská Lomnica konštatovala aj Správa katastra v rozhodnutí o oprave chyby v katastrálnom operáte.

Žalobca ďalej v návrhu odôvodnil naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k pozemku parc.č. 4409/52 a to z tých dôvodov, že žalovaný 1/ je taktiež zapísaný ako výlučný vlastník už spomínaných pozemkov, t.j. pozemkov identických s časťou uvedeného pozemku parc.č. 4409/52, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, pričom bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo v tomto prípade k uvedenému pozemku existuje, by bolo ohrozené toto vlastnícke právo žalobcu, resp. právne postavenie žalobcu vo vzťahu k tomuto pozemku by sa stalo neistým a navyše existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným 1/, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a tento stav právnej neistoty nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom ako rozhodnutím súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu k spomínanému pozemku.

Žalobca uviedol, že žaluje žalovaného 2/ - Správu katastra Poprad z toho dôvodu, aby mu súd v zmysle žalobného petitu uložil povinnosť zosúladiť právny stav medzi popisnými informáciami v katastri nehnuteľnosti a geodetickými informáciami katastra nehnuteľností s geometrickým plánom č. 243-3403-380-83 zo dňa 10.1.1984. Uznesením Okresného súdu Poprad -110 zod ňa 12.2.2009 bolo zastavené konanie v časti 3.výroku žaloby o uloženie povinnosti žalovanému 2/ vyznačiť hranice pozemku podľa geoplánu č. 243-3403-380-83 zo dňa 10.1.1984 a vec bola postúpená žalovanému 2/ na ďalšie konanie, nakoľko je zrejmé, že ide o opravu chyby v katastrálnej mape, čo nepatrí do právomoci súdu. Nedostatok právomoci je nedostatok podmienky konania. Krajský súd v Prešove potvrdil uznesenie OS Poprad pod sp.zn. zo dňa 30.4.2009. Voči týmto rozhodnutiam bolo zo strany žalobcu podané dovolanie a uznesením NS SR zo dňa 28.5.2010 bolo dovolanie žalobcu odmietnuté.

Žalovaný 1/ prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že návrh žalobcu nie je dôvodný a ani závery, ktoré sú v predmetnom návrhu uvedené, nie sú pravdivé, pretože je zistiteľné, že spomínaný geometrický plán spolu s hospodárskymi zmluvami boli zapísané pod číslom zmeny 55/85 - LV č. 1. Zároveň žalovaný 1/ predložil fotokópiu listiny - zápis do evidencie nehnuteľností z 31.7.1978 č. 38, z ktorej vyplýva, že hospodárska zmluva č. 1/1978 Správa TANAPu previedla na PZCR Javorinu parcelu č. 4409/3 o výmere 141474 m2 geometrickým plánom č. 761-172/72, ktorá bola vedená na LV č. 13. Z tejto parcely časť pozemku o výmere 30073 m2 malo prejsť na základe hospodárskej zmluvy č. 4/84 na právneho predchodcu žalobcu a časť pozemku o výmere 70416 m2 vrámci privatizácie prešla 22.4.1992 na Eurocamp a.s., ktorá zmena sa v katastri nehnuteľností zapísala 15.10.1993 pod č. 103/93; z celkovej výmery 141474 m2 ostala časť o výmere 40985 m2. Geometrickým plánom č. 476/1995 Eurocamp rozdelil parcelné číslo 4409/3 o výmere 70416 m2 na novovytvorené parcely č. 4409/3 o výmere 24.276 m2, 4409/54 o výmere 16334 m2 a 4409/55 o výmere 29806 m2.

Kúpnou zmluvou zo dňa 26.10.1995 previedol Eurocamp a.s. parcelu č. 4409/55 o výmere 29806 m2 na kupujúceho IPF II VSŽ - Sporiteľňa, ktorého nástupcom sa následne stala Cassovia Invest Credit a.s. Košice. Cassovia Invest Credit parcelu 4409/55 rozdelil na parcelu č. 4409/55 o výmere 21708 m2, ktorú kúpnou zmluvou z 7.2.2006 previedol na Tatramat a.s. (žalovaného 1/) a parcelu č. 4409/99 o výmere 8098 m2, ktorú kúpnou zmluvou z 15.5.2003 previedol na Prior Poprad. Prior Poprad uvedenú parcelu geoplánom rozdelil na parcelu č. 4409/99 o výmere 2699 m2, túto previedol kúpnou zmluvou 8.4.2004 na Ing. J.Kozlera, na parcelu č. 4409/100 o výmere 2699 m2, ktorú previedol JUDr. Ovšonkovi a parcelu č. 4409/101 o výmere 2700 m2, ktorú previedol na Ing. Mišku a tieto sú evidované na LV č. 678, 714 a 715. Tieto fyzické osoby previedli sporné parcely na žalovaného 1/ v r.2008.

Právna zástupkyňa žalovaného 1/ poukázala aj na evidenčnokatastrálnu stránku s tým, že samovyhotovenie geometrického plánu podľa judikatúry NS SR nemá žiadne právne následky, pretože také môže mať okrem rozhodnutia súdu len perfektný právny úkon (kúpna zmluva a podobne). Ďalej poukázala na zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, ktorý platil až do 1.1.1993 a z ktorého je zrejmé, že zákresy vlastníckych hraníc v mapách EN, ktoré boli vykonané nesprávne, opravia chybné nákresy orgány geodézie po predchádzajúcom zistenom súhlase vlastníkov dotknutých pozemkov. Zápisy údajov a zákresy vlastníckych hraníc v EN nemali vplyv na skutočné právne vzťahy k nehnuteľnostiam, pokiaľ boli s týmto zápisom v rozpore.

Aj podľa zák.č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností naďalej platilo, že v prípade rozporu medzi údajmi katastra nehnuteľností a skutočným stavom práv k nehnuteľnostiam platil skutočný stav. Ten, kto

vychádza zo zápisu do katastra urobeného po 1.1.1993 je v dobrej viere, že stav katastra zodpovedá skutočnému stavu veci, iba žeby musel vedieť, že stav v katastri nezodpovedal skutočnosti.

Ďalej právna zástupkyňa namietala podanie žalobného návrhu voči žalovanému 2/ s poukazom na skutočnosť, že súd nemá právomoc ukladať žiadané povinnosti Správe katastra s tým, aby tento vyznačil po 25 rokoch hranice pozemku na základe geoplánu z r.1983. V tejto časti pokladajú návrh za nedôvodný.

Ak priebeh hraníc časti pozemku ako parcely č. 4409/52 nebol pôvodne v evidenčnej mape č. XIII-8/9 vyznačený v súlade s geoplánom č. 243-3403-380/83, na základe čoho mohol vzniknúť nesúlad medzi písomnou časťou operátu a geodetickými operáciami evidencie či katastra, geometrickým plánom č. 31693598476/1995 sa mohli zamerať hranice pozemku ako parcely č. 4409/55 pre iného vlastníka (právneho predchodcu žalovaného 1/) než bol žalobca, ktorých predchodcom bol totožný vlastník Javorina PZCR Liptovský Mikuláš, ktorý vlastnil pôvodnú parcelu 4409/3 o výmere 141474 m2 a v hraniciach geometrického plánu č. 761-172/72 pozemku o výmere 30073 m2, ktorých správu majetku previedol na MsNV Vysoké Tatry, a časť pozemku o výmere 70416 m2 vložil do novovytvorenej a.s. Eurocamp ešte v r.1993, ktorá ju geometrickým plánom č. 476/1995 právne relevantným spôsobom rozdelila na 3 parcely (4409/3, 4409/54 a 4409/55, ktorých súhrn výmer je 70416 m2).

Žalobca sa určovacou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva, v ktorej tvrdí, že zápisom práva v prospech žalovaného 1/ bol on vo svojom práve k nehnuteľnostiam ukrátený a teda poškodený. Žalovaný 1/ je od r.2006 evidovaným vlastníkom k parcele č. 4409/55 o výmere 21708 m2. Žalobným dôvodom ukrátenia vlastníckeho práva žalobcu v parcelách 4409/52, 99, 100 a 101, ktoré sa nevyznačili ako súčasť parcely č. 4409/52 o výmere 60952 m2 v k.ú. Tatranská Lomnica podľa geometrického plánu z r.1983, bol teda formálne nesprávny zápis alebo zápis odporujúci skutočnému právnemu stavu, za ktorý žalobca považoval všetky zápisy od r.1992 až po koncových vlastníkov, ktorými sú jednak žalovaný 1/ a potom aj ďalšie tri fyzické osoby. Právna zástupkyňa poukázala na ust. § 154 ods. 1 OSP, podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a teda existencia alebo neexistencia právneho vzťahu alebo práva nemôže byť určovaná ani za dobu minulú ku r.1983 ani do budúcnosti, ale len k času vyhlásenia rozsudku. Preto nemožno vo výroku rozsudku určiť vlastníctvo k tým nehnuteľnostiam alebo ich častiam, ktoré v čase rozhodovania súdu už neboli vo vlastníctve žalobcu. Súd musí prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré nastali vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam a ktoré mali vplyv aj na ich vlastnícky režim počnúc rokom 1984 a nasl. Žalovaný 1/ a rovnako aj právnické a fyzické osoby nedržali časť sporných nehnuteľností v dobrej viere po celú vydržaciu dobu (10 rokov), avšak vyvstáva otázka, či si môže tento účastník započítať aj dobu, po ktorú držal dotknuté nehnuteľnosti jeho predchodca a kedy došlo k tej právnej skutočnosti, ktorá mala za následok vznik dobromyseľnej a oprávnenej držby ako nevyhnutné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva. Opätovne poukázala na zákon o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam č. 265/1992 Zb. a č. 162/1995 Z.z., na dobrú vieru nadobúdateľa v správnosť aktov štátu, ktorá chráni ako ústavný princíp tak aj osobu, v prospech ktorej sa konštituovalo konkrétne vlastnícke právo, na princíp právnej istoty ako aj na nespochybniteľný začiatok plynutia dobromyseľnej držby oprávneného subjektu, čo možno určiť vytvorením parcely č. 4409/52 o výmere 29806 m2 geometrickým plánom č. 476/1995 zo dňa 13.10.1995 pre právneho predchodcu žalovaného 1/. Dobromyseľnosť sa musí vzťahovať ku konkrétnej nehnuteľnosti, parcele alebo v prírode označenému pozemku, lebo ide o vnútorný vzťah subjektu držby k jeho objektu. Žalobca takto konkrétne vymedzenú nehnuteľnosť nikdy nemal. Túto dobromyseľnosť nestratili ani ďalší nadobúdatelia, ktorí sa stali vlastníkmi sporných nehnuteľností. Preto ak žalovaný 1/ predmetné nehnuteľnosti kupoval v r.2006 od spoločnosti Cassovia Invest a v r.2008 od fyzických osôb, kupoval ich už od nesporných vlastníkov na základe perfektnej kúpnej zmluvy, ich vlastníctvo teda nadobudol platne a v súlade s právnymi predpismi. Žalobca až do podania žaloby nijakou svojou aktivitou nenarušil držbu uvedených osôb a žalovaného v tejto držbe nikto nerušil.

Svoje podanie právna zástupkyňa doplnila aj na pojednávaní dňa 28.4.2011 a uviedla, že hospodárskou zmluvou č. 4/1984, ktorou sa previedla správa majetku z podniku Javorina na MNV Vysoké Tatry, touto zmluvou sa nemenilo vlastnícke právo štátu k parc.č. 4409/3 o výmere 30073 m2, len prechádzala správa majetku na nového správcu, ale vlastníkom parcely naďalej ostal Československý štát. Zamenením a nečinnosťou právneho predchodcu žalobcu sa stalo, že táto zmena sa nepremietla do katastrálnej mapy. V r.1992 Fond národného majetku dňa 22.4.1992 zriadil akciovú spoločnosť Eurocamp FICC a.s. Tatranská Lomnica, do ktorej bol vložený nepeňažný majetok a to parcela č. 4409/3 o výmere

70416 m2. Z notárskej zápisnice je zrejmé, že vlastníkom nehnuteľnosti sa stala a.s. Eurocamp. Tento prechod vlastníckeho práva bol vykonaný aj v katastri nehnuteľností a to 15.10.1993 a od toho dňa sa vlastníkom parcely stal Eurocamp. Keďže sa jedná o to, že Eurocamp sa stal vlastníkom parcely na základe privatizácie, toto rozhodnutie je vydané Vládou SR a toto rozhodnutie je potrebné rešpektovať, nie je možné ho preskúmať žiadnym orgánom SR a teda dňa 15.10.1993 sa vlastníkom nehnuteľnosti stal Eurocamp a.s. a následne táto akciová spoločnosť už robila právne úkony, ktoré ako vlastníkovi svedčia.

Žalobca doplnil svoje podanie predložením dôkazov, ktorými chcel ako vlastník preukázať nakladanie so svojim pozemkom evidovaným ako parc.č. 4409/52 o výmere 60952 m2 a predložil súdu listiny vo veci výstavby záchytného parkoviska na parc.č. 4409/3, 4409/8 a 4409/4 k.ú. Tatranská Lomnica a to rozhodnutie MsNV Vysoké Tatry, Starý Smokovec z 3.2.1983 o umiestnení stavby záchytné parkovisko na uvedených pozemkoch, stavebné povolenie z 16.9.1984, ktorým bola povolená stavby záchytného parkovacieho bodu automobilovej dopravy, zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby z 6.1.1987 ako prevádzkovosociálne zariadenie pri záchytnom parkovisku, ktorému bolo pridelené súpisné číslo, kolaudačné rozhodnutie z 15.6.1987, ktorým bolo povolené užívanie stavby záchytného parkoviska. Ďalej poukázal na listiny, ktoré preukazujú že žalobca ako vlastník pozemku parc.č. 4409/52 s týmto pozemkom nakladal formou prenájmu tretím osobám a teda preukazujú spôsob užívania tohto pozemku a jedná sa o zmluvu o nájme pozemku č. 59/2002 z 6.11.2002 uzavretú medzi žalobcom ako prenajímateľom a Štátnymi lesmi TANAPu s účelom nájmu zriadenie skládky kalamitného dreva, nájomcovi bola prenajatá časť pozemku o výmere 2,7 ha. Ďalej predložil zmluvu o nájme nehnuteľnosti č. 22/2003 z 31.3.2003 uzavretú medzi žalobcom ako prenajímateľom a Štátnymi lesmi TANAPu za účelom zriadenia skládky dreva, manipulácie s ním a vytvorenie sociálneho a prevádzkového zázemia pre zamestnancov nájomcu, pričom bola prenajatá plocha o výmere 30879 m2 a na ňom postavenú sociálnoprevádzkovú budovu o zastavanej ploche 220,3 m2. Ďalej predložil zmluvu o nájme nehnuteľnosti č. 1/2010 z 12.1.2010 uzavretú medzi žalobcom ako prenajímateľom a Ing. Zuzanou Čierňavovou od 1.1.2010 do 28.2.2010 za účelom nájmu manipulácie a skladovania drevnej hmoty a bola prenajatá časť o výmere 3825 m2 a ďalej zmluvu o nájme nehnuteľnosti č. 70/2010 z 27.4.2010 medzi tými istými účastníkmi nájomného vzťahu od 1.5.2010 do 30.4.2015. Taktiež predložil zmluvu o prenájme nehnuteľnosti č. 151/2011 z 14.12.2011 uzavretú medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou Mlyn K.M.K. s.r.o. ako nájomcom od 15.12.2011 do 31.12.2012 za účelom nájmu manipulácia a skladovanie drevnej hmoty, pričom predmetom nájmu bola časť pozemku o výmere 3000 m2. Ďalej poukázal na to, že popri užívaní pozemku parc.č. 4409/52 sa žalobca o tento pozemok staral prostredníctvom svojich organizácií a to príspevkovej organizácie Technické služby mesta Vysoké Tatry a obchodnej spoločnosti VPS s.r.o.

Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že z privatizačnej dokumentácie z r.1992, ktorá sa týka založenia spoločnosti Eurocamp FICC a.s. nevyplýva priestorové umiestnenie a hranice privatizovanej parcely č. 4409/3 o výmere 70416 m2, keďže na tento účel nebol vypracovaný geometrický plán. Z týchto dôvodov navrhol vykonať znalecké dokazovanie a dal do pozornosti, že žalobca sa stal vlastníkom pozemku parc.č. 4409/52 o výmere 60952 m2 zo zákona č. 138/1991 Zb. s účinnosťou od 1.5.1991, čiže vlastnícke právo k pozemku nadobudol dávno predtým ako ho mohol nadobudnúť žalovaný 1/ resp. jeho právny predchodca. Preto žiadal, aby znaleckým dokazovaním bolo preskúmané, ktorá konkrétna majetková podstata z parcely č. 4409/3 bola vložená do majetku spoločnosti Eurocamp FICC a.s. v r.1992, pri ktorej nebol vyhotovený geometrický plán a teda nie je zrejmé, ktorá časť parcely sa privatizovala a ktorú časť nadobudol žalobca zo zákona. K tomuto právna zástupkyňa žalovaného 1/ uviedla, že ani znalecký posudok na prípadné stotožnenie parciel s novovytvorenými parcelami už na základe právnych úkonov ako bolo privatizačné rozhodnutie a naň nadväzujúce kúpne zmluvy, nič nemení na terajšej skutočnosti, ktorá bola založená v r.1992 a ktorú po 20 rokoch žalobca spochybňuje z hľadiska platnosti po sebe idúcich majetkových prevodov, ktoré boli realizované v súlade s platným právom.

Súd nepripustil návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, pretože znalecký posudok by sa týkal právnych otázok, ktoré nesúvisia s odborným posúdením znalca z odboru kartografie.

Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že ani právni predchodcovia žalovaného 1/ a to konkrétne Ing. Kozler, Ing. Miška a JUDr. Ovšonka nemohli byť v tejto držbe dobromyseľní, pretože žalovaný 2/ listom č. X-174/05 zo dňa 13.6.2006 oznámil ako vtedajším vlastníkom pozemkov, že začína katastrálne

konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte z podnetu žalobcu a toto konanie sa týka prešetrenia hraníc pozemku parc.č. 4409/52, kde už sa konštatuje duplicita vlastníckeho práva k pozemkom parc.č. 4409/55, 4409/99, 4409/100 a 4409/101 a k časti pozemku parc.č. 4409/52 o výmere 60952 m2 a teda v čase, kedy im bol doručený spomínaný list z 13.6.2006, došlo k strate ich dobrej viery, keď sa oboznámili so skutočnosťami opísanými v liste, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, či im predmetné pozemky patria. Taktiež žalobca vyjadril nesúhlas so zámerom žalovaného 1/ pod názvom Rekreačný areál Juniperus Tatranská Lomnica. Ďalej poukázal na to, od čoho odvodzuje svoje vlastnícke právo k uvedenému pozemku, z čoho všetko je zrejmé, že dňom 1.5.1991 sa stal zo zákona žaloba výlučným vlastníkom pozemku parc.č. 4409/52 o výmere 60952 m2. Keďže platí zásada rímskeho práva, že nikto na iného nemôže previesť viac práv ako sám má, uplatňujúca sa aj v právnom poriadku SR v ust. § 37 OZ, nemohla spoločnosť Eurocamp FICC a.s. platne nadobudnúť vlastníctvo k tej časti pozemku parc.č. 4409/3 o privatizovanej výmere 70416 m2, ktorú časť z tejto parcely už vlastnil žalobca od 1.5.1991 zo zákona vrámci parcely č. 4409/52. Nemohlo teda dôjsť na základe ďalších právnych úkonov ani k platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemku, ktorý je v súčasnosti vedený vo vlastníctve žalovaného 1/ pod parc.č. 4409/55. Čiže právne úkony týkajúce sa pozemku parc.č. 4409/3 a ďalších z tejto parcely oddelených pozemkov vrátane súčasného pozemku parc.č. 4409/55 (od r.1992 do r.2008), boli vykonané v rozpore s právnym poriadkom SR a preto v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR nadobudnutie takéhoto majetku nepožíva právnu ochranu. Súd by mal poskytnúť právnu ochranu žalobcovi ako skoršiemu vlastníkovi aj tej časti pozemku, ku ktorej existuje duplicita vlastníckeho práva žalobcu a žalovaného 1/.

Právna zástupkyňa žalovaného 1/ v tejto súvislosti poukázala aj na uplatnenie ďalšej ústavnej zásady, ktorou je právna istota v ochrane dobromyseľne nadobudnutých práv. Poukázala aj na rozhodnutie NS ČR sp.zn. , ktorý riešil obdobnú situáciu s tým, že aj „zákon č. 497/1990 Zb. nezakladá priamy prechod vlastníctva na štát. I tento zákonný prechod musí mať svoju realizačnú fázu, aby bolo jasné, z koho na koho a aké nehnuteľnosti prechádzajú. Tieto veci museli byť označené v adresnom právnom úkone voči konkrétnemu subjektu, ktorý mal povinnosť tieto veci vydať. Obec nemohla automaticky nadobudnúť nehnuteľnosti podľa zák.č. 172/1991 Zb. do svojho vlastníctva, pokiaľ štát predtým nepostupoval v intenciách ústavného zákona č. 497/1990 Zb. Právo vždy vyžaduje určitú aktivitu a to predovšetkým zo strany tých osôb, ktoré sa cítia byť jeho nositeľmi.“

Žalobca dal vypracovať znalecký posudok č. 21/2013 znalkyni Ing. Kataríne Kumorovitzovej na ocenenie nehnuteľnosti, ktorej súčasťou je aj nový geometrický plán, ktorý pre tento účel vypracovala, pričom v technickej správe vyhotoviteľa Antona Vrábeľa sa uvádza, že pozemok parc.č. 4409/52 bol vytvorený geometrickým plánom 243-3403-380/83 o výmere 60952 m2 a bol zapísaný do vlastníctva mesta Vysoké Tatry, na LV č. 1 k.ú. Tatranská Lomnica, nebol však zakreslený do katastrálnych máp č. XIII-8-9 a XIII-8-10. Keď v r.1995 firma Geoplan s.r.o. Kežmarok vyhotovovala geometrický plán č. 31693598-476/1995, vznikla ním aj parcela č. 4409/55 o výmere 29806 m2, ktorá bola síce odpočítaná od pozemku parc.č. 4409/3, vyhotoviteľ ale vychádzal zo zlého zákresu v mapách a tak v skutočnosti táto parcela bola vytvorená na pozemku parc.č. 4409/52, z ktorej bola neprávom oddelená vyššie citovaná výmera. To, že to nebolo správne, potvrdzuje aj výmera pozemku 4409/3, od ktorej výmera 29806 m2 bola odpočítaná a týmto plánom určená 24276 m2. Keďže v súčasnosti je výmera tohto pozemku 54082 m2, znamená to, že k nej bola sporná výmera 29806 m2 späť pripočítaná. Pozemok č. 4409/55 teda vlastne vznikol „z ničoho“. Bol však zapísaný na LV č. 432 k.ú. Tatranská Lomnica a takto vznikla duplicita výmery 29806 m2, ktorú vlastnia dvaja vlastníci. Ďalej dal žalobca vypracovať znalecký posudok č. 16/2014 znalcom Ing. Jozefom Bujňákom v odbore geodézia a kartografia. Z predmetného znaleckého posudku vyplýva, že parcela C KN 4409/52 o výmere 60952 m2 zapísaná na LV č. 1 k.ú. Tatranská Lomnica v prospech výlučného vlastníka mesta Vysoké Tatry je zapísaná korektne a v súlade s právnymi listinami. Časť parcely 4409/52 je duplicitne zapísaná aj na LV č. 393 k.ú. Tatranská Lomnica označená ako parcela č. 4409/55 o výmere 29806 m2. Podľa výkazu výmer geometrického plánu č. 31693598-476/1995 parcela C KN 4409/55 o výmere 29806 m2 k.ú. Tatranská Lomnica mala byť formálne vytvorená z popisných údajov parcely C KN 4409/3 o výmere 70416 m2 zapísanej na LV č. 393. Podľa grafického zobrazenia geometrického plánu parcela C KN 4409/55 o výmere 29806 m2 bola vytvorená z parcely C KN 4409/52 o výmere 60952 m2 zapísanej na LV č. 1 k.ú. Tatranská Lomnica v prospech výlučného vlastníka mesta Vysoké Tatry. Podľa katastrálneho zákona a jeho ustanovenia § 59 je možné opraviť chyby v katastrálnom operáte spôsobené vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných osôb. Správa katastra vydala rozhodnutie č. X-126/07/SP zo dňa 26.6.2007, ktorým sa v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností

neodstránila chyba nesprávnym zápisom listiny. Týmto zápisom sa obnovila výmera parcely C KN 4409/3 na pôvodnú 70416. Vytvoril sa stav aký bol pred spísaním kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.1995, ako keby kúpnou zmluvou sa neodpredala žiadna časť pozemku. Duplicitné vlastníctvo vzniklo z titulu zmätočného a zavádzajúceho geometrického plánu č. 31693598-476/1995. Zmätok v evidencii pozemkového vlastníctva spôsobil nekorektný geometrický plán spoločnosti Geoplan s.r.o. Kežmarok, ktorý v stave právnom výkazu výmer riešil iný pozemok ako bol zobrazený v grafickej časti geometrického plánu. Novovytvorenú parcelu č. 4409/55 o výmere 29806 m2 umiestnil do pozemku parc.č. 4409/52 zapísanej na LV č. 1 vo vlastníctve mesta Vysoké Tatry. Vo výkaze výmer formálne vykázal, že táto parcela bola vytvorená z parcely č. 4409/3 zapísané na LV č. 393 k.ú. Tatranská Lomnica v prospech právneho predchodcu. Súčasťou tohto znaleckého posudku je aj geometrický plán č. G1-459/14 zo dňa 18.6.2014, ktorý je úradne overený.

Právny zástupca žalobcu na poslednom pojednávaní dňa 1.6.2016 poukázal na predložený znalecký posudok a uviedol, že predmetom tohto sporu je vlastníctvo k parcele 4409/55 podľa geometrického plánu č. G1-459/14 zo dňa 18.6.2014. Tejto parcely sa nedotkla privatizácia, nakoľko od r.1991 je výlučným vlastníkom parcely mesto Vysoké Tatry. Mesto sa nikdy nezúčastnilo privatizácie a nie je jasné, z akých dôvodov by malo byť v privatizácii zasahované do jeho majetku. Zmluva medzi Eurocamp a Investičným privatizačným fondom z r.1995 sa jednoznačne týkala pozemku 4409/3, z ktorého mala byť odčlenená parcela pre žalovaného a jeho právnych predchodcov, pričom pozemky v geometrickom pláne neboli odčlenené z parcely 4409/3, ale z parcely 4409/52, čo je zrejmý a jasný zásah do vlastníckeho práva. Zmluva sa toho nedotýkala a bez akejkoľvek právnej skutočnosti došlo k takémuto zásahu. Vlastník pozemku predsa nemôže prísť o svoje vlastníctvo. Je zrejmé, že mesto svoj pozemok riadne prenajímalo a staralo sa o svoj pozemok ako vlastník, čo vyplýva aj zo svedeckých výpovedí či už primátora mesta a riaditeľa technických služieb. Nie je predsa možné, aby mesto kontrolovalo všetky pozemky v katastri, či mu niekto nejakým spôsobom neodcudzil časť pozemkov, pričom vo svojom LV má uvedenú správnu výmeru na správnej parcele. Taktiež poukázal na to, že v súčasnosti neexistuje žiadna vkladuschopná listina, ktorá by preukazovala to, že došlo k odňatiu parcely 4409/52 v prospech iného vlastníka. Na základe zmluvy medzi Eurocamp a Investičným privatizačným fondom Sporiteľňa zo dňa 26.10.1995 je jasné, že iná osoba odpredala pozemok, ktorý bol vyznačený v katastri na parcele 4409/52, pričom vlastník nebol ani účastníkom konania. Tieto dve zásadné veci postačujú na to, aby si súd vytvoril právny názor na to, že mesto Vysoké Tatry je vlastníkom parcely č. 4409/55.

Právna zástupkyňa žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 1.6.2016 uviedla, že aj predložený znalecký posudok, ktorý dal vypracovať žalobca, svedčí o skutočnostiach, ktoré už boli na pojednávaniach právne kvalifikované a skutkovo obsiahnuté v jednotlivých výpovediach. Znalecký posudok svedčí o stave právnom aj skutkovom, čiže nie je to nič nové. Tento znalecký posudok ako dôkaz nerieši situáciu. Poukázala na predložený nález Ústavného súdu SR, ktorý riešil obdobnú problematiku ako je predmet súdneho sporu v tomto konaní a vyslovil určitý právny názor. Aj v tomto prípade nie je sporné, že na liste vlastníctva žalobcu je vedená výmera parcely, ktorá duplicitne bola po tomto akte znovu daná do vlastníctva inej právnickej osoby a to v prospech Eurocampu v r.1992. Je zrejmé, že geometrický plán z r.1983 sa nepremietol do katastrálnej mapy a v tomto smere poukazuje na nezodpovednosť k správe majetku, ktorý dostal právny predchodca žalobcu od štátu, čiže zakreslenie na katastrálnej mape nesvedčilo o tom, že pozemky sú vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu. V ďalšom je potrebné poukázať, že v r.1992, keď FNM privatizoval podnik Javorina a pri tejto privatizácii rozhodnutím štátu už odpredal do vlastníctva Eurocampu cca 70.000 m2 nehnuteľností, tento právny úkon vykonal štát vrámci svojej privatizácie a toto sa premietlo aj do katastra aj na list vlastníctva. Za tieto nehnuteľnosti Eurocamp vrámci privatizácie uhradil kúpnu cenu, čím štát získal finančné prostriedky. V náleze ÚS SR sp.zn. na strane 5 je uvedené, že „súd dospel k záveru, že niet najmenšieho dôvodu korigovať ustálený právny názor z minulosti, totiž že rozhodovanie štátu o privatizácii podľa zák.č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby je síce rozhodovaním štátu nie ako nositeľa verejnej moci, ale štátu ako doterajšieho vlastníka privatizovaného majetku, ktoré nepodlieha žiadnej kontrolnej právomoci zo strany všeobecných súdov“. Na základe takéhoto nálezu je nesporné, že majetok, ktorý odpredal štát akciovej spoločnosti nie je možné preskúmavať tento predaj alebo spochybňovať alebo vracať sa späť do minulosti r.1983, jednoducho štát tento majetok predal za určitú kúpnu cenu a preto právna zástupkyňa vyslovuje právny názor, že žalobca sa mal domáhať náhrady škody z titulu nesprávneho postupu štátu. Súd rozhoduje a vydáva rozsudok podľa skutočnosti a stavu v ten deň aký je, nemožno uprieť nadobúdateľom sporných nehnuteľností vlastnícke právo, ktoré sa na základe riadnych kúpnych zmlúv podľa zákona SR evidované katastrom, kde Eurocamp dostal

pri odpredaji časti pozemku od investičného fondu kúpnu cenu, investičný fond bol v konkurze, jeho právny nástupca Cassovia Invest znova pri predaji získal peniaze od ďalšieho nadobúdateľa a tento sled prevodov nebol účelový, ale bol s úmyslom na predmetných pozemkoch stavať rodinné domy. Teda vôbec tu nemožno hovoriť o špekulatívnom postupe subjektov, ktoré nadobúdali sporné pozemky a za ktoré vždy bola uhradená kúpna cena. Bolo by nespravodlivé, ak by žalovaný 1/ mal možno ako šiesty nadobúdateľ o tieto pozemky prísť, ktoré riadne kúpil, zaplatil za ne cenu, ktorá je obvyklá a nebola to cena poddimenzovaná a nedá sa všetky tieto prevody teraz vyhlásiť, že sú neplatné len na základe toho, že v minulosti ešte správca nehnuteľnosti od r.1983 sa o svoj majetok nezaujímal, urobil chybu tým, že do katastrálnej mapy túto svoju správu nedal zapísať a aj keď žalovaný 1/ žiadal stavebný úrad o vydanie územného rozhodnutia na výstavbu rodinných domov, ešte aj niekoľko rokov, keď o tomto územnom rozhodnutí na mestskom zastupiteľstve rokovali, nebolo spochybnené vlastníctvo žalovaného 1/. Až v r.2006 zistili, že tu ide o duplicitný zápis pozemku, na základe čoho žiadali opravu v katastri, čo bolo zamietnuté, pričom sa voči takému rozhodnutiu o zamietnutí opravy ani neodvolali. Znovu teda z pohľadu právneho nebolo urobené dosť na to, aby svoje právo obhájili a hájili. Smerodajné je nadobudnutie vlastníckeho práva od privatizácie, odkiaľ sa všetko odvíja. Ďalej poukázala, že v predmetnom náleze ÚS je aj opísaný princíp dobrej viery chrániaci účastníkov v súkromnoprávnych vzťahoch ako jeden z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, v tomto prípade žalovaný 1/, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojím vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Aj ústavný súd, pokiaľ ide o poskytnutie ústavnoprávnej ochrany, musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Žalovaný 1/ nepochybil, dodržiaval zákon a len pre nečinnosť žalobcu v minulosti bol spôsobený tento stav. Poukázala aj na to, že ústavný súd vo svojom náleze vyslovil záver, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný nijako sa dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po katastrálnom konaní. Poukázala aj na názor ÚS ČR vo veci , kde bol vyslovený záver o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri od právneho úkonu, ktorý by bol hoci aj neskôr posúdený ako absolútne neplatný (čo nie je tento prípad). Nevyhnutným predpokladom pre tento originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá vôľa nadobúdateľa. Je nesporné, že žalovaný 1/ bol dobromyseľným a nemal možnosť dozvedieť sa o predchádzajúcich prevodoch vlastníckeho práva, ktoré sa týkali nehnuteľnosti, ktorú kúpili riadnym spôsobom a teda súd takémuto vlastníkovi je povinný poskytnúť súdnu ochranu.

Žalovaný 2/ na pojednávaní dňa 1.6.2016 uviedol, že znalecký posudok, ktorý dal vypracovať žalobca, je zhrnutím všetkých skutočností, ktoré zistila aj vtedajšia správa katastra. Potvrdzuje všetky kroky a všetky závery katastrálneho odboru. V tejto veci boli vydávané dve rozhodnutia. Najprv rozhodnutie v r.2006 na návrh mesta Vysoké Tatry, ktorým žiadali opravu hraníc pozemkov tak, aby bola daná do súladu písomná a grafická časť. V tomto prípade bol návrh na opravu zamietnutý, nakoľko zo všetkých skutočností vyplývalo, že chybný stav v katastri je dotknutý ďalšími právnymi zmenami, o ktorých správny orgán nemôže rozhodnúť. Druhá žiadosť o opravu bola zo strany Eurocampu, kde tento chybný stav v súvislosti s výmerou bol 2-krát odrátaný od výmery pozemkov Eurocampu, tejto žiadosti bolo vyhovené a výmera pozemku bola opravená bez toho, aby sa zasahovalo nejakým spôsobom do katastrálnej mapy. Rozdiel medzi týmito dvoma konaniami bol v tom, že v prípade mesta Vysoké Tatry by sa musela opraviť výmera pozemku evidovaná v liste vlastníctva, čo opäť nebolo v súlade s právnymi listinami. Posúdenie právnych listín už nespadá do kompetencie správneho orgánu. Určite v minulosti došlo ku chybe, keď geometrický plán z r.1983 nebol premietnutý do katastrálnej mapy. Až druhý geometrický plán, ktorý bol spomenutý v predloženom znaleckom posudku, mal tieto všetky náležitosti zistiť a preveriť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s pripojenými listinami, výpoveďami svedkov ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Predloženými listinnými dôkazmi a to hospodárskou zmluvou o prevode správy majetku č.2/84 zo dňa 1.4.1984, hospodárskou zmluvou o prevode správy majetku č.4/84 zo dňa 1.4.1984, hospodárskou zmluvou o prevode správy majetku č.5/84 zo dňa 1.5.1984, hospodárskou zmluvou o o zrušení práva trvalého užívania nehnuteľného majetku č.5/85 zo dňa 29.3.1985, hospodárskou zmluvou o prevode vlastníctva majetku č.6/85 zo dňa 1.5.1985, žalobca (právny predchodca Mestský národný výbor Vysoké

Tatry, Starý Smokovec) nadobudol do správy majetok a to konkrétne nehnuteľnosť novovytvorenú parcelu 4409/52 o výmere 60952 m2 v k.ú. Tatranská Lomnica tak ako bola vytvorená na základe geometrického plánu č. 243-3403-380-83 zo dňa 10.1.1984. Táto nehnuteľnosť bola zapísaná na LV č. 1 k.ú. Tatranská Lomnica, avšak geometrický plán č. 243-3403-380/83 nebol zakreslený do katastrálnych máp č. XIII-8-9 a -10. V zmysle zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení boli dovtedajšie mestské národné výbory zrušené, ich právnymi nástupcami sa stali obce, v tomto prípade Mesto Vysoké Tatry. Dňa 1.5.1991 nadobudol účinnosť zákon 138/1991 Zb. o majetku obcí. V zmysle ust. 2 ods. 1 zákona do vlastníctva obcí prešli z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu podľa zákona 369/1990 Zb. právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Z parcely 4409/3 časť pozemku o výmere 30073 m2 na základe hospodárskej zmluvy č. 4/84 prešla na právneho predchodcu žalobcu a časť pozemku o výmere 70416 m2 vrámci privatizácie prešla dňa 22.4.1992 na Eurocamp a.s., ktorá zmena sa v katastri nehnuteľností zapísala 15.10.1993 pod č. 103/93. Geometrickým plánom č. 476/1995 Eurocamp a.s. rozdelil parcelu 4409/3 o výmere 70416 m2 na novovytvorené parcely a to parcelu č. 4409/3 o výmere 24276 m2, 4409/54 o výmere 16334 m2 a 4409/55 o výmere 29806 m2. Kúpnou zmluvou zo dňa 26.10.1995 previedol Eurocamp a.s. parcelu č. 4409/55 o výmere 29806 m2 na kupujúceho Investičný privatizačný fond II VSŽ Sporiteľňa , ktorého nástupcom sa následne stala Cassovia Invest - Credit a.s. Košice. Tento vlastník rozdelil parcelu 4409/55 na parcelu 4409/55 o výmere 21708 m2, ktorú kúpnou zmluvou zo dňa 7.2.2006 previedol na Tatramat a.s. (žalovaný 1/) a parcelu 4409/99 o výmere 8098 m2 kúpnou zmluvou zo dňa 15.5.2003 previedol na obchodný dom Prior a.s. Poprad. Obchodný dom Prior túto parcelu č. 4409/99 rozdelil geometrickým plánom na parcelu č. 4409/99 o výmere 2699 m2, túto previedol kúpnou zmluvou 8.4.2004 na Ing. Kozlera, 4409/100 o výmere 2699 m2, ktorú previedol na JUDr. Ovšonku a 4409/101 o výmere 2700 m2, ktorú previedol na Ing. Mišku. Tieto fyzické osoby previedli sporné parcely na Tatramat a.s. v r.2008. Toto vyplýva z predložených listinných dôkazov - kúpnopredajných zmlúv ako aj z listiny o založení Eurocamp FICC a.s., ktorá bola založená jednorázovo Fondom národného majetku na základe zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, notárskej zápisnice, zakladateľskej listiny, špecifikácie nehnuteľností vkladaných do majetku a.s., výpisov LV č. 432, 678, 714, 715 k.ú. Tatranská Lomnica.

Z ďalších pripojených listinných dôkazov, zo správy katastra, z predložených listov vlastníctva, geometrických plánov a v neposlednom rade aj zo znaleckého posudku č. 16/2014, ktorý dal vypracovať žalobca vyplýva, že časť parcely 4409/52 je duplicitne zapísaná aj na LV č. 393 k.ú. Tatranská Lomnica označená ako parcela 4409/55 o výmere 29806 m2 a to na základe geometrického plánu 31693598-476/1995. Táto parcela mala byť formálne vytvorená z popisných údajov parcely 4409/3 o výmere 70416 m2, čo viedlo k tomu, že duplicitné vlastníctvo vzniklo aj z titulu zmätočného a zavádzajúceho geometrického plánu, ktorý však bol vypracovaný na základe chybného zákresu v katastri nehnuteľností.

Zo svedeckej výpovede N.. L. J. vyplýva, že menovaný je v pracovnom vzťahu so žalobcom resp. v súčasnosti konateľom spoločnosti Verejnoprospešných služieb Vysoké Tatry, ktorý uviedol, že v 1992 nastúpil u žalobcu do pracovného pomeru, v tom čase sa starali o stavbu záchytného parkoviska a súvisiace zelené plochy k tomu priľahlé. Na predmetnej nehnuteľnosti sa kosila tráva, cez tieto pozemky idú aj inžinierske siete, rozvody vody a elektriky vo vlastníctve mesta Vysoké Tatry a v prípade opravy porúch žalobca vždy uviedol, že tieto pozemky sú v jeho vlastníctve a na opravu nemusia žiadať súhlas iných osôb. Dodržiaval sa tak zákon o obecnom zriadení v zmysle starostlivosti o majetok obce a dodržiavali sa aj zákony na ochranu prírody, keďže tieto parcely sa nachádzajú na území TANAPu, nemohol sa tam robiť žiaden zásah do drevinovej zložky.

Zo svedeckej výpovede N.. V., ktorý pracuje u žalovaného 2/, vyplýva, že geometrický plán z r.1983 bol zapísaný do evidencie nehnuteľností, zákres tohto geoplánu mal byť zakreslený v katastrálnej mape, k čomu pravdepodobne nedošlo. Následne bol do katastra nehnuteľností zapísaný v poradí druhý geometrický plán z r.1995, ktorým vznikla parcela 4409/55. Porovnaním týchto dvoch geoplánov je zrejmé, že diel D parcely 4409/52 je zhruba identický s parcelou 4409/55. Čiže v r.1985 bola vyčlenená parcela 4409/52, parcela 4409/55 nemala vzniknúť odčlenením od parcely 4409/3, ale odčlenením od parcely 4409/52.

Z rozhodnutia Správy katastra Poprad zo dňa 20.9.2006 pod č. X-174/05/SP vyplýva, že správa katastra zamietla návrh účastníka konania - Mesta Vysoké Tatry vo veci duplicitného vlastníctva k nehnuteľnostiam pozemkom parc.č. 4409/52, 4409/55, 4409/99, 4409/100 a 4409/101 nachádzajúcich sa v k.ú. Tatranská Lomnica, v súčasnosti zapísaných na LV č. 1, 432, 678, 714 a 715.

Podľa § 123 vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 130 ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 132 ods. 1 vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 132 ods. 2 ak sa vlastníctvom nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 133 ods. 2 ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 1 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe oprávnený predchodca.

Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 135 ods. 1 OSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týka základných ľudských práv a slobôd.

Z predložených listinných dôkazov, z výpovedí účastníkov, zo svedeckých výpovedí žalobca skutočne preukázal nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Svedeckou výpoveďou N.. J. bolo preukázané aj bežné nakladanie a hospodárenie s majetkom, toto vyplýva aj z predložených urbanistických štúdií a ďalších listinných dôkazov označených žalobcom týkajúcich sa prenájmu nehnuteľnosti. Taktiež nemožno žalobcovi vyčítať, žeby nepreukázal naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, lebo rozhodnutie súdu môže byť aj podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností a bol preukázaný aj aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným 1/ a tento stav právnej neistoty bolo možné odstrániť rozhodnutím súdu o určení vlastníckeho práva k spomínanému pozemku.

Tiež je však pravdou, že aj žalovaný 1/ na základe predložených listinných dôkazov s poukazom na ust. § 134 preukázal riadne vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, jeho dobromyseľnosť, držbu, ktorá trvala viac ako 10 rokov, pri započítaní doby, po ktorú mali vec v oprávnenej držbe aj právni predchodcovia, dokonca aj k dátumu, kedy bola podaná žiadosť o opravu v katastri v r.2005, ako aj nakladanie s majetkom od r.1992 až doposiaľ spolu so zámerom využitia pozemku u posledného vlastníka. Navyše žalovaný 1/ bol dobromyseľným už v čase nadobudnutia predmetného vlastníckeho práva a nemal možnosť sa dozvedieť o predchádzajúcich prevodoch vlastníckeho práva, ktoré sa týkali nehnuteľnosti v minulosti.

Podľa nálezu Ústavného súdu -34 zo dňa 16.3.2016, podľa ktorého rozhodovanie štátu o privatizácii podľa zák.č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov je síce rozhodovaním štátu, ale nie ako nositeľa verejnej moci, ale štátu ako doterajšieho vlastníka privatizovaného majetku, ktoré nepodlieha žiadnej kontrolnej právomoci zo strany všeobecných súdov. Aj keď občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery od nadobúdateľa, s výnimkou vydržania, nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Treba poskytnúť zásadnú ochranu aj tej osobe, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý prezentovaný skutkový stav. Navyše ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci (kataster nehnuteľnosti, súd a podobne). Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nemohol byť istý svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Otázkou dobrej viery takéhoto nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Ústavný súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Ak však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť k princípu všeobecnej spravodlivosti, kedy je nutné zvažovať ako všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, tak aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Ak teda nadobúdateľ pri nadobudnutí nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností konal v dobrej viere v konštitutívny akt štátu, mal by požívať ústavnú ochranu. Obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd ČR, ktorý v náleze sp.zn. zo dňa 28.1.2016 zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Predpokladom pre tento originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Toto pravidlo možno použiť aj pre riešenie skutkovo podobných prípadov na území Slovenska, lebo dáva rozumný zmysel na usporiadanie celej matérie pri rovnakom právnom základe.

Žalovaný 1/ bol jednoznačne v dobrej viere pri odkúpení predmetných nehnuteľností, dodržiaval riadne zákon, nepochybil. Možno konštatovať, že sa jedná o šiesteho nadobúdateľa v poradí, ktorý nehnuteľnosť riadne odkúpil, zaplatil cenu, ktorá je obvyklá a užíval ju aj s určitým zámerom, keď aj požiadal o vydanie územného rozhodnutia na výstavbu rodinných domov, resp. o výstavbu rekreačného zariadenia Junipresu. Toto vlastníctvo žalovaného 1/ nebolo spochybnené.

Pokiaľ sa týka žalobcu, taktiež mu nie je možné vytknúť bežné hospodárenie s majetkom, či už sa to týka prenájmu predmetnej nehnuteľnosti, resp. predložených urbanistických štúdií so zámerom výstavby záchytného parkoviska. Z výpovede svedka bolo preukázané, že sa jednalo o bežnú údržbu nehnuteľností, úpravy zelene, kosenia a podobne. Tiež možno dať za pravdu právnemu zástupcovi žalobcu, že nie je reálne, aby mesto kontrolovalo všetky pozemky zapísané v katastri, či tieto majú správnu výmeru na správnej parcele, ak sú riadne zapísané v liste vlastníctva, ktorý nebol spochybnený. V tomto smere však súd poukazuje na rozhodnutie NS SR pod sp.zn. , „podľa ktorého aj zákon č. 497/1990 Zb. nezakladá priamy prechod vlastníctva na štát. I tento zákonný prechod musí mať svoju realizačnú fázu, aby bolo jasné, z koho na koho a aké nehnuteľnosti prechádzajú. Tieto veci museli byť označené v adresnom právnom úkone voči konkrétnemu subjektu, ktorý mal povinnosť tieto veci vydať. Obec nemohla automaticky nadobudnúť nehnuteľnosti podľa zákona 172/1991 Zb. do svojho vlastníctva, pokiaľ štát predtým nepostupoval v intenciách ústavného zákona 497/1990 Zb. Právo vždy vyžaduje určitú aktivitu a to predovšetkým zo strany tých osôb, ktoré sa cítia byť jeho

nositeľmi.“ Žalobca teda aj po roku 1990 v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí mal možnosť dať do súladu právny a skutkový stav týkajúci sa aj nehnuteľností, ktoré obec alebo mestá preberali do svojho vlastníctva a teda mal možnosť aj do katastrálnej mapy zakresliť v uvedenom čase hranice, ktoré zakreslené nie sú podľa geometrického plánu z r.1983. Ani počas ďalších rokov k tomuto nedošlo a až v r.2005 žalobca prvýkrát požiadal listom správu katastra o opravu. Jedná sa teda o dlhodobý stav a kedy žalobca nevyvinul žiadnu činnosť, ktorá by smerovala k odstráneniu daného stavu a odstránenie duplicity zápisu. Súd sa stotožňuje s názorom právneho zástupcu žalovaného 1/, že žalobca by sa mal domáhať náhrady škody z titulu nesprávneho postupu štátu a nemožno sa v tomto prípade vracať do r.1983, keď rozsudok sa vydáva podľa skutočnosti a stavu, aký je ku dňu vyhlásenia rozsudku. Navyše v tomto smere je potrebné poukázať aj na ust. § 80 OSP, že návrhom možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, pričom dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania má naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľa. O naliehavý právny záujem môže podľa názoru súdu ísť vtedy, ak bez súdom vysloveného určenia, či tu právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo navrhovateľa alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Súčasne je podmienkou existencie naliehavého právneho záujmu predpoklad, že rozhodnutie vo veci nevyvolá ďalšie spory. V tomto prípade je zrejmé, že rozhodnutie o určení vlastníckeho práva by bolo podkladom pre viacero súdnych sporov, nakoľko žalovaný 1/ je v podstate šiestym nadobúdateľom predmetnej nehnuteľnosti. Navyše pokiaľ sa týka nadobudnutia vlastníctva vrámci privatizácie, v tomto súd jednoznačne konštatuje, že je to rozhodnutie štátu ako vlastníka privatizovaného majetku, ktoré nepodlieha žiadnej kontrolnej právomoci. Vzhľadom k uvedeným okolnostiam súd návrh žalobcu zamietol a rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.