Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/308/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú C. N. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov K. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcej vo C. D. XX W. H. L. L. L. XEG. a N. N. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v N. N. C. č. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 25.8.2015 č.k. -89 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od matky pre mal. C. N. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 8.10.2008 č.k. -54 z 33,19 € (1.000 Sk) na 150 € mesačne, ktoré je matka povinná platiť k rukám otca vždy k 15. dňu v mesiaci vopred od mesiaca jún 2014. Dlžné výživné za obdobie od júna 2014 do augusta 2015, to znamená za 15 mesiacov v celkovej výške 1.752,15 € povolil matke splácať v mesačných splátkach po 80 € spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia dlžného výživného s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh na zvýšenie výživného zamietol alebo rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vyjadrila názor, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z toho dôvodu nesprávne rozhodol, nakoľko vychádzal z jej neaktuálnych a nesprávnych životných nákladov. Tieto sú za rok 2015 za bývanie mesačne 475,82 libier (voda 16,70 libier, smetí 43 libier, nájomné 350 libier, elektrina a plyn 54 libier, televízia 12,12 libier s tým, že druhú polovicu nákladov hradí jej druh W. D., ďalej mobil 30 libier, strava 100 libier, hygiena 10 libier, ošatenie 15 libier, cestovné do práce 200 libier, t.j. spolu 830,82 libier. Teda po odpočítaní z jej príjmu 860 libier jej ostáva mesačne 30 libier, t.j. pôvodne určené výživné. Uviedla, že tvrdenie otca, že na výživu maloletej ničím neprispieva sa nezakladá na pravde, nakoľko maloletej zakúpila šaty, pomôcky do školy, telefón, počítač, tablet, čiže všetko, o čo ju maloletá telefonicky alebo cez Skype požiada, samozrejme podľa jej možností. Taktiež súd nezohľadnil skutočnosť, že maloletá je u nej dva mesiace ročne, za ktoré obdobie taktiež platí výživné a otec žiadne výdavky v tomto období na maloletú nemá. Otcom uvádzané náklady za služby s užívaním domu 100 €, stravné 250 €, hygiena 70 €, ošatenie 200 € považuje za simulované a nadsadené. Už počas ich spoločného spolužitia rodičom otca na bývanie neprispievali a tento stav podľa jej vedomostí trvá doposiaľ. V prípade, ak by mala uhradiť dlžné výživné, bola by nútená zobrať si na túto sumu pôžičku, pričom pri mesačnej platbe bežného výživného by sa dostala do insolventnosti a stavu sociálnej núdze. Vo Veľkej Británii nemá možnosť nájsť si lepšie platenú prácu vzhľadom na úroveň

ovládania anglického jazyka. Uvedené skutočnosti súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy, t.j. pochybil pri hodnotení dôkazov, keď neposúdil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti v zmysle § 132 O.s.p.. Vyjadrila názor, že v konaní bolo preukázané, že jej príjmy a výdavky jej neumožňujú platiť výživné v súdom určenej výške.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že matka uvádza, že jej aktuálne životné náklady v roku 2015 sú vyššie oproti roku 2014, ktorých polovica je 475,82 libier mesačne, pričom druhú polovicu hradí jej druh. Neuvádza však, že v ich spoločnej domácnosti už viac ako dva roky býva aj jej plnoletý brat C. N., ktorý pracuje a mal by sa rovnako podieľať na nákladoch na bývanie, čo sa v konečnom dôsledku zobrazí na celkovej výške životných nákladov matky. Zotrváva na svojom tvrdení, že matka na výživu maloletej mimo výživného ničím neprispieva a čo si maloletá od matky žiada, matka sa s ním nikdy neporadila, či to maloletá naozaj potrebuje. Maloletá bola u matky prvýkrát v roku 2014 jeden mesiac a v roku 2015 skoro celé letné prázdniny, kedy jej matka podľa jeho názoru účelovo nakúpila veci do školy, viac oblečenia, tablet a mobil, lebo predtým jej kupovala len drobnosti ako hry, gumičky a hlavne sladkosti. Nakoľko minuloročný pobyt u matky bol pre maloletú príliš dlhý, chce stráviť letné prázdniny u otca jeden mesiac a u matky jeden mesiac. Pokiaľ ide o výšku jeho životných nákladov, vychádzal z toho, že sú štvorčlenná rodina a náklady pre jednu a štyri osoby sú rozdielne. Je pravdou, že počas doby, kedy žili s matkou maloletej v spoločnej domácnosti, jeho rodičom finančne neprispievali. Bolo to však pred desiatimi rokmi a príjem jeho rodičov bol iný, rovnako aj ich zdravotný stav. Toho času sa však finančne podieľa na úhrade nákladov na vedenie domácnosti.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Matka v stanovisku k vyjadreniu otca k jej odvolaniu uviedla, že skutočnosti uvedené otcom vo vyjadrení hrubo skresľujú skutkový stav veci, lebo ako už uviedla vo svojom odvolaní, súd prvého stupňa vychádzal z neaktuálnych a nesprávnych životných nákladov, ktoré opäť zopakovala. Uviedla, že jej brat už takmer rok nežije s ňou v spoločnej domácnosti, poskytla mu pre začiatok bezplatné bývanie, aby sa mohol vo Veľkej Británii uchytiť a zabezpečiť si vlastné bývanie. Opäť uviedla, že maloletej kúpila veci, tak ako už uvádzala vo svojom odvolaní. Tvrdenia otca, že sa podieľa na nákladoch spojených s bývaním u svojich rodičov a stravovaním sú tendenčné. Vzhľadom na uvedené trvá na svojom odvolaní, ako aj jeho dôvodoch v plnom rozsahu.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s ust. § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine porovnal pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania o výživnom a dospel k odôvodnenému záveru, že potreby maloletého dieťaťa sa v dôsledku jeho veku, rastu a školskej dochádzky podstatne zvýšili, keďže maloletá bola v čase predchádzajúcej úpravy výživného v predškolskom veku a v súčasnosti je žiačkou základnej školy. V súvislosti so skúmaním odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je potrebné zdôrazniť, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, finančne náročnej záujmovej činnosti alebo štúdia, ktoré skutočnosti je potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť, a preto nie je potrebné ich osobitne dokazovať, pričom dokazovať je potrebné len špeciálne zvýšené potreby dieťaťa vybočujúce z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky. V tomto prípade otec neprezentoval žiadne špeciálne zvýšené výdaje maloletej vybočujúce z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Na

zvýšených potrebách maloletého dieťaťa sú však povinní podieľať sa obaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj takzvanú valorizačnú klauzulu obsiahnutú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene výživného, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá aj sama o sebe odôvodňuje zmenu výšky výživného. Objektívne preukázaný vývoj životných nákladov v spoločnosti od roku 2008 do roku 2014, resp. 2016 dovoľuje záver, že výživné 33,19 € v roku 2008 pokrylo potreby maloletej spolu s podielom otca na výživnom aspoň v nevyhnutnom rozsahu, kým v súčasnosti nezabezpečuje potreby dieťaťa ani len na hranici prežitia. Ponechanie výživného na doterajšej úrovni by znamenalo posunúť zodpovednosť matky za zdravie a život dieťaťa na otca dieťaťa, ktorý sa osobne stará o dieťa a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu na hranici svojich možností s prihliadnutím na to, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k manželke a dieťaťu narodenému z terajšieho manželstva, v dôsledku čoho je otcova manželka odkázaná na príjem z rodičovského príspevku, teda aj jej možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k ich spoločnému dieťaťu je obmedzená. Na druhej strane matka mal. C. nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť a pokiaľ poukazuje na svoj príjem a životné náklady, ktoré jej neumožňujú prispievať na výživu svojej dcéry vyšším výživným ako 33,19 €, odvolací súd musí konštatovať, že jej výdavky sú neprimerané jej príjmom, preto je jej povinnosťou, keďže vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, usmerňovať svoje výdaje tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že matka v odvolaní argumentuje tým, že súd vychádzal z jej neaktuálnych životných nákladov, ktoré paradoxne vyčísľuje v nižšej sume ako uzavrel súd prvého stupňa. Navyše matka v konaní nepreukázala druhú najvyššiu položku jej nákladov, a to cestovné do práce. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii matky, že si plnila vyživovaciu povinnosť k dieťaťu nad rámec určeného výživného počas pobytu maloletej u nej, odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ je povinnému rodičovi rozhodnutím súdu uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa stanoveným výživným, je táto povinnosť splnená poukázaním určených finančných prostriedkov na účet osoby oprávnenej preberať výživné pre maloleté dieťa, t.j. v tomto prípade otca dieťaťa, avšak za splnenie takejto povinnosti nie je možné považovať naturálne plnenia povinného rodiča, t.j. nákup rôznych vecí pre maloleté dieťa, iba ak by sa na tom obaja rodičia výslovne dohodli. Rozsah vyživovacej povinnosti má teda zohľadňovať všetky odôvodnené potreby dieťaťa s tým, že povinnému rodičovi nevzniká ďalšia povinnosť uhrádzať akékoľvek potreby dieťaťa, nakoľko rodič oprávnený preberať výživné, je povinný spolu so svojím podielom na výživnom z určeného výživného uhradiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa. Navyše plnenia počas styku rodiča s dieťaťom, prípadne dary nemajú charakter plnenia vyživovacej povinnosti, pretože sa nimi neuspokojujú potreby dieťaťa ako výživa vo vlastnom zmysle slova, bývanie, náklady na školskú dochádzku, záujmovú činnosť, zdravotný stav a podobne. Pretože súd prvého stupňa správne určil rozsah vyživovacej povinnosti matky k dieťaťu, správne vyčíslil dlh na výživnom a rozhodol o jeho splatnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.