Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0Er/723/1999

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Dušan Čonka AKON, s miestom podnikania Liptovská Porúbka 379, IČO: 10 854 231, pre vymoženie pohľadávky 848,60 eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, so sídlom Exekútorského úradu Nešporova 4, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. Ex 181/1999, takto

rozhodol:

Exekúcia sa z a s t a v u j e. Povinnému sa ukladá zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi trovy exekúcie vo výške 25,14 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom sa dňa 9. 6. 1999 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 181/1999 na vymoženie pohľadávky vo výške 27.597,- Sk, priznanej rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš č. 251-332-6023/97 zo dňa 12. 11. 1997. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 *004235 zo dňa 8. 7. 1999, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 27.597,- Sk a trov exekúcie. Uznesením č. k. -17 zo dňa 27. 1. 2016, právoplatným 31. 3. 2016, súd exekúciu v časti o vymoženie 67,45 eur zastavil a v časti o vymoženie 848,60 eur pripustil, aby z konania vystúpila oprávnená Sociálna poisťovňa a na jej miesto vstúpila do konania ako nová oprávnená Slovenská konsolidačná, a.s.

V priebehu konania súd zistil, že exekučný titul už nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať.

Podľa § 235 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 1. 2002 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Materiálnym predpokladom výkonu exekúcie je vykonateľný exekučný titul. V prípade ak sa exekučný titul po začatí exekúcie stane neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu.

Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo, resp. nevykonalo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona, a na jej zánik súd prihliadne z úradnej povinnosti.

Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Sociálnej poisťovni“) pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

Podľa § 148 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách podľa § 239 a penále podľa § 240 (ďalej len "pohľadávka") vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

Predmetom konania je vymáhanie povinnosti zaplatiť poistné, uloženej rozhodnutím podľa zákona o Sociálnej poisťovni. Novelizáciou zákona o Sociálnej poisťovni s účinnosťou od 1. 7. 2001 bola okrem iného predĺžená premlčacia lehota pre vymáhanie poistného a sankcií a súčasne bola stanovená prekluzívna lehota na vykonanie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým bolo predpísané poistné a sankcie (§ 30 zákona o Sociálnej poisťovni). Takéto rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti s tým, že ustanovenia zákona o správnom konaní (§ 71 ods. 3) sa nepoužijú. Zákon o Sociálnej poisťovni bol zrušený zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý v prechodných ustanoveniach (§ 277 ods. 1, 2) upravuje aj postup pri platení a vymáhaní poistného a sankcií, ak povinnosť platiť poistné a sankcie vznikla pred 1. januárom 2004 a do 31. 12. 2003 nebola splnená, a to tak, že po 31. 12. 2003 sa postupuje podľa predpisov účinných pred 1. 1. 2004. Z uvedeného je zrejmé, že pri vymáhaní poistného, ktoré je predmetom konania, je potrebné postupovať podľa zákona o Sociálnej poisťovni, ktorý bol účinný pred 1. 1. 2004, keďže povinnosť platiť uložené poistné vznikla pred 31. 12. 2003 a do 31. 12. 2003 nebola splnená. Prekluzívna lehota bola síce zavedená až po vydaní exekučného titulu, avšak pri absencii prechodných ustanovení k predmetnej novele zákona o Sociálnej poisťovni je potrebné vychádzať zo všeobecných zásad pre to ktoré právne odvetvie. V danom prípade ide o ustanovenie procesnej povahy, preto je potrebné toto aplikovať aj na rozhodnutie vydané pred jeho účinnosťou; rozhodujúci je stav právnej úpravy v čase rozhodovania súdu. Napokon súd uvádza, že aj zákon o sociálnom poistení, ktorým bol zrušený zákon o Sociálnej poisťovni, upravuje 10-ročnú lehotu na vykonanie rozhodnutí (§ 148 ods. 2).

Nakoľko osobitný právny predpis, ktorým je zákon o Sociálnej poisťovni, ustanovuje osobitnú úpravu preklúzie rozhodnutia, ktorým bolo predpísané poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, resp. sankcie za nesplnenie povinností podľa predmetného zákona, na výkon exekučného titulu sa nevzťahuje § 71 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní. Rozhodnutia o povinnosti zaplatiť pohľadávky na poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a sankcie je možné súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Ide o prekluzívnu lehotu, z ktorej formulácie vyplýva, že v jej priebehu musí byť konanie nielen začaté ale i skončené. Uplynutím lehoty sa rozhodnutie stáva neúčinným.

Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22. 2. 1997. Desaťročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni vykonať, sa potom skončila dňom 25. 2. 2007 a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.

Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 128,38 eur.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Oprávnená nijakým spôsobom nezavinila zastavenie exekúcie a nie je daný ani iný dôvod, aby bola prelomená zásada vyjadrená v ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný. Súd preto zaviazal povinného nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.

Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 4. 2008 (ďalej len ,,vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súdnemu exekútorovi patria v zmysle § 27a vyhlášky trovy podľa predpisov účinných do 30. 4. 2008.

Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky vyhodnotil ako účelne vynaložený čas na túto exekúciu spolu 1 hodinu a 15 minút, a potom patrí súdnemu exekútorovi odmena za dve začaté hodiny vo výške 13,28 eur (400,- Sk). Jedná sa o čas potrebný na prijatie návrhu a jeho preskúmanie - 10 minút, vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie - 15 minút, upovedomenie o začatí exekúcie - 20 minút, a uplatnenie trov exekúcie - 30 minút.

Súd sa nestotožnil s časovou špecifikáciou niektorých úkonov súdneho exekútora, a to prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preskúmanie (30 minút), uplatnenie trov exekúcie (50 minút). Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie sleduje, či sú splnené podmienky účelnosti, primeranosti, hospodárnosti a preukázateľnosti. Nakoľko súd vzhľadom na rozsah a obsah týchto úkonov usúdil, že ich vykonanie nemohlo objektívne trvať čas uvedený v špecifikácii súdneho exekútora, určil sám v súlade so zásadou účelnosti a hospodárnosti trov exekúcie primeraný a hospodárny čas trvania týchto úkonov na účely priznania odmeny súdneho exekútora. V súlade so zásadou zákazu duplicitného odmeňovania za jednotlivé úkony exekučnej činnosti súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a za vypracovanie žiadosti sociálnej poisťovni, nakoľko súdnemu exekútorovi patrí za tieto úkony paušálna odmena podľa § 15 vyhlášky, pričom v odmene za získanie poverenia už je zahrnutá odmena za úkony súdneho exekútora, ktoré predchádzali získaniu poverenia (najmä vypracovanie žiadosti, prípadná výzva na odstránenie vád návrhu). Súdnemu exekútorovi nepatrí ani hodinová odmena, ktorú si uplatňoval za úkony označené ako založenie návrhu a doručovanie jednotlivých písomností, nakoľko v týchto prípadoch ide len o administratívne práce, za ktoré v zmysle § 25 vyhlášky osobitná odmena nepatrí. Súdnemu exekútorovi ďalej nepatrí odmena za jednotlivé úkony vykonané po uplynutí prekluzívnej lehoty. Napokon, súd nemohol priznať ani odmenu za budúce úkony súdneho exekútora (vypracovanie prípisu vrátenie poverenia, ukončenie spisu, vyznačenie v registri, vyúčtovanie, archivácia), nakoľko exekučný súd je pri rozhodovaní o trovách exekúcie viazaný stavom, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia (ust. § 154 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), a preto nemôže zaväzovať na úhradu budúcich trov. Navyše ide predovšetkým o administratívne práce, za ktoré súdnemu exekútorovi nepatrí osobitná odmena (§ 25 vyhlášky).

Podľa § 15 vyhlášky súd exekútorovi okrem hodinovej odmeny priznal aj paušálnu odmenu po 3,32 eur (100,- Sk), a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. a/) a zisťovanie platiteľa mzdy povinného v súčinnosti so sociálnou poisťovňou (§ 15 ods. 1 písm. h/), spolu za 2 úkony vo výške 6,64 eur (200,- Sk). Odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie súd exekútorovi neuznal, nakoľko súdny exekútor doručoval túto písomnosť poštou, za čo mu patrí len náhrada hotových výdavkov. Nárok na odmenu za úkony doručovania vzniká súdnemu exekútorovi len vtedy, keď doručuje písomnosti sám alebo prostredníctvom svojich zamestnancov.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Okrem odmeny za výkon exekučnej činností má exekútor nárok aj na náhradu hotových výdavkov. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného za doručovanie upovedomenia oprávnenej (pomerne pre 14 exekúcií, 0,07 eur) a povinnému (0,96 eur), celkom náhradu hotových výdavkov vo výške 1,03 eur, nakoľko na základe predloženého exekútorského spisu považoval tieto náklady za účelne a preukázateľne vynaložené pri vykonávaní exekučnej činnosti. Súd pri určení sumy poštovného vychádzal z cien Slovenskej pošty, a.s., platných v čase doručovania. Vynaloženie iných nákladov na poštovné nie je na základe predloženého exekútorského spisu preukázané, zvlášť ak z neho vyplýva, že súdny exekútor doručoval viaceré zásielky súdu osobne (t. j. bez vynaloženia nákladov na poštovné) a vo vyúčtovaní trov exekúcie neuviedol presný rozpis poštovného, ale toto určil len vcelku sumou 3,05 eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu materiálových nákladov („obálky, kancelársky papier“). V zmysle vyhlášky má súdny exekútor nárok len na náhradu skutočne vynaložených nákladov, čo sa týka „materiálových nákladov“, musí ísť o náklady priamo vynaložené na predmetnú exekúciu, nie o akékoľvek „materiálové“ výdavky Exekútorského úradu. Pokiaľ súdny exekútor uvedie výdavky len paušálnou sumou (v tomto prípade 1,01 eur) bez akejkoľvek špecifikácie, ide o nepreskúmateľnú položku, pretože vyhláška nepozná paušálnu náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora.

Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil odmenu a náhrady priznané spolu vo výške 20,95 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 4,19 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty, hoci tento nárok súdneho exekútora Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 8. 2005 výslovne nestanovoval. Zmyslom trov exekúcie je však nielen odmeniť súdneho exekútora, ale zároveň mu nahradiť aj účelne vynaložené náklady v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Daň z pridanej hodnoty pritom nie je príjmom súdneho exekútora, ale štátneho rozpočtu, nebolo by preto spravodlivé, ak by mu súd nepriznal DPH z náhrady hotových výdavkov. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právne závery obsiahnuté v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 17. 12. 2004.

Celkom tak súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 25,14 eur, z toho na hodinovú odmenu pripadá 13,28 eur, na paušálnu odmenu 6,64 eur, na náhradu hotových výdavkov 1,03 eur a na DPH 4,19 eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi povinný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.