Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5C/291/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou , v právnej veci navrhovateľky: I. K., G.. XX.XX.XXXX, bytom G. Ľ.. Š. XX, XXX XX K., občan SR, zastúpená: JUDr. Alenou Pečenkárovou, advokátkou so sídlom Pažiť 188, 958 03 Partizánske, proti odporcovi v l. rade: M. K., G.. XX.XX.XXXX, bytom F.. V. XX, O., občan SR, v 2. rade: mal. P. K., G.. XX.XX.XXXX, bytom G. Ľ.. Š. XX, XXX XX K., zastúpená Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, o zapretie otcovstva, takto

rozhodol:

Súd určuje, že odporca v 1/ rade M. K. G.. XX. XX. XXXX nie je otcom maloletej P. K. G.. XX. XX. XXXX z matky I. K. P.. O..

Súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

Súd odporcovi v 1/ rade zaplatenie súdneho poplatku neukladá.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala proti odporcom v l. a 2. rade zapretia otcovstva z dôvodu, že odporcom v l. rade uzavrela manželstvo dňa 03.10.2009 pred Matričným úradom v K.. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. k. zo dňa 17.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.10.2014.Vo vzťahu s odporcom v l. rade si takmer od začiatku nerozumeli pre rôznosť povahových vlastností a záujmov. Odporca v l. rade v apríli 2011 opustil spoločnú domácnosť a žije v O.. Po odlúčení od manžela udržiavala pohlavný styk s druhom P. R. s ktorým plánovali spoločnú domácnosť. Z pohlavných stykov, ktoré udržiavali vyše roka sa narodila dňa XX.XX.XXXX maloletá P..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu v l. rade, svedka P. R., kolízneho opatrovníka maloletej P., oboznámením sa so správou kolízneho opatrovníka a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Manželstvo navrhovateľky a odporcu v l. rade bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. k. -53 zo dňa 17.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2014. Z pripojeného spisu č.k. vyplýva, že navrhovateľka a odporca v l. rade prestali viesť spoločnú domácnosť v apríli 2011 a od jari 2011 sa intímne nestýkajú ani spolu nehospodária.

Zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že zastupovala navrhovateľku v rozvodovom konaní a odporca v l. rade sa pred ňou vyjadril tak, že nie je otcom mal P. K..

Z výsluchu navrhovateľky v tomto konaní vyplynulo, že s odporcom v l. rade žila v spoločnej domácnosti do konca apríla 2011, kedy sa odporca v l. rade zo spoločnej domácnosti odsťahoval a bolo to tak, že v apríli 2011 bola s maloletým synom a odporcom v l. rade u svokrovcov v O., pričom odporca v l. rade tam už zostal a zo synom Y. sa vrátila domov sama. Intímny vzťah s odporcom v l. rade mala naposledy v decembri 2010. Vo februári 2013 sa spoznala s priateľom P. R. a od polovice marca 2013 spolu začali bývať do novembra 2013. V čase keď spolu žili už bola tehotná s maloletou P., svedok o tom vedel, tvrdila, že len P. R. môže byť otcom maloletej P., lebo v čase rozhodnom pre splodenie maloletej s ním intímne žila, preto odporca v l. rade nemôže byť otcom maloletej P..

Z výsluchu odporcu v l. rade vykonaného dožiadaným súdom v Prešove vyplýva, že súhlasí s vyjadrením navrhovateľky , že od apríla 2012spolu nežili, nemali pohlavný styk, preto nemôže byť otcom maloletej P.. Žije a pracuje v O., delí ich 400 km, pričom intímne naposledy žili v novembri 2011.

Z výsluchu svedka P. R. vyplynulo, že začali s navrhovateľkou intímne žiť v mesiaci marci , apríli 2013. Od mája 2013 spolu bývali v spoločnej domácnosti do júna 2013 a potom ukončili spolužitie. Maloletá môže byť jeho dcérou. Priznal, že v čase rozhodnom pre splodenie maloletej žil intímne s navrhovateľkou . Boli vykonané testy DNA podľa ktorých bol určený za otca dieťaťa.

Podľa § 88 ods.2 Zákona o rodine aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca v l. rade - manžel matky nie je otcom maloletej, lebo v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa navrhovateľka a odporca v l. rade spolu intímne nežili, odporca v l. rade žije od apríla 2012 v O. a odvtedy sa s navrhovateľkou vôbec nestretáva, naposledy mali spolu intímny styk v novembri 2011, teda v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa navrhovateľka a odporca v l. rade spolu intímne nežili, odporca v l. rade sa odsťahoval v apríli 2012 do O., preto nemôže byť otcom maloletej P.. V čase rozhodnom pre splodenie maloletej odporkyni v 2. rade P. K. navrhovateľka intímne žila so svedkom P. R. a to od marca až do júna 2013 bez ochranných prostriedkov. Z pripojeného rodného listu vyplýva, že sa maloletá narodila dňa XX.XX.XXXX, teda v čase rozhodnom pre jej splodenie navrhovateľka intímne žila so svedkom P. R. čo nie je sporné, preto súd rozhodol tak, že určil, že odporca v 1/ rade M. K. G.. XX. XX. XXXX nie je otcom maloletej P. K. G.. XX. XX. XXXX z matky I. K. P.. O..

Navrhovateľke bolo v tomto konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. l OSP, súd odporcovi v l. rade podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch zaplatenie súdneho poplatku neuložil, lebo odporca v l. rade nezapríčinil, že sa viedlo toto konanie.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 ods. l OSP, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v prejednávanej veci, lebo navrhovateľka zavinila tento stav a nebolo by spravodlivé, aby trovy konania znášal odporca v l. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne , písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.