Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/41/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú C.D. B., N.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: X. B., N.. XX.X.XXXX, A. B. XX, K., zast. Advokátska kancelária Hopferova, s.r.o. so sídlom Bajzova 2, Košice a otec: M. B., N.. X.XX.XXXX, A. T. XX, K. o návrhu starých rodičov: Y. B., N.. XX.X.XXXX P. K. B., N.. XX.X.XXXX, obaja bytom T. XX, K., obaja zast. JUDr. Timea Schwarcová, advokátka so sídlom Pražská 4, Košice, o úpravu styku starých rodičov s mal. C. B. takto

rozhodol:

U p r a v u j e styk mal. C.D. B., N.. XX.XX.XXXX so starými rodičmi B. Y. P. K. každú párnu stredu v mesiaci od 15,00 hod. do 18,00 hod., každú nepárnu sobotu od 15,00 hod. do 18,00 hod., prvé tri stretnutia za prítomnosti matky, počas Vianočných sviatkov 26.12. od 9,00 hod. do 19, 00 hod., v období letných prázdnin v mesiaci júl od prvého týždňa každý deň od pondelka do piatka od 9,00 hod. do 19,00 hod, v mesiaci august od prvého týždňa každý deň od pondelka do piatka od 9,00 hod. do 19,00 hod.

Matka je p o v i n n á v súdom určenom čase mal. dieťa pripraviť a odovzdať starým rodičom a po skončení styku dieťa prevziať.

U k l a d á matke X. B., N.. XX.X.XXXX a mal. C.D. B., N.. XX.XX.XXXX podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko - psychologických služieb pri Úrade práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach v rozsahu 30 hodín za účelom zlepšenia komunikácie mal. dieťaťa a matky so starými rodičmi s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu starých rodičov.

Po uplynutí obdobia je Referát poradensko - psychologických služieb pri Úrade práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach p r e d l o ž i ť v lehote 10 dní správu.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

O trovách štátu r o z h o d n e po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Starí rodičia návrhom doručeným súdu dňa 7.3.2014 žiadali, aby upravil styk s mal. C. B. tak, že sú oprávnení sa s ňou stretávať každý týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod..

Matka s návrhom nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 14.4.2014 ponechal rozhodnutia na úvahu súdu s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa.

Z výpovede starej matky súd zistil, že mal. C. B. pochádza z manželstva syna M. B. B. X. B.. S maloletou sa do rozvodu manželstva syna pravidelne stretávali. Matka dieťaťa im presne určovala v akom čase sa môžu s mal. C. stretávať, pretože si neželala ich pravidelné návštevy. Pomáhal im s výchovou maloletej pravidelne a mali s maloletou veľmi dobrý vzťah. Keďže bývali v jednom bytovom dome aj v jednom vchode bolo prirodzené aj pre maloletú, že spoločne chodili na prechádzky a výlety. Mali vytvorený veľmi silný citový vzťah, keďže obaja sa veľmi intenzívne venovali. Zo strany matky už žil len jej otec, avšak ten nebol ani na svadbe vlastnej dcéry, takže mali pocit, že aj matke suplujú rodinu, ktorý jej veľmi chýbala.

Aj po rozvode manželstva sa s maloletou pravidelne stretávali. Pretože styk otca s dieťaťom bol súdom určený, podľa ich názoru len v minimálnom rozsahu, ako starí rodičia boli pri styku s maloletou prítomní. Bývali v jednom vchode a stále sa na ňu tešili. Maloletá bola s nimi veľmi šťastná, väčšinou zabudla na svoj strach z toho, že nesmela im prejavovať radosť a náklonnosť, pretože sa bála matky. Mysleli si, že to prejde a matka sa umúdri v prospech dieťaťa ale jej agresivita sa voči nim len stupňuje. S mal. C. chodili aj na veľmi krátke výlety, aby sa pohrala a tešila a bola s nimi šťastná. Niekedy nechcela ísť domov, avšak syn nesmel meškať ani pol hodinu, pretože už matka volala policajtov, že mešká. Maloletá bola v ich prítomnosti naozaj veľmi spokojná a veselá.

Mysleli si, že časom budú môcť ísť aj na spoločnú dovolenku. Maloletej nakúpili aj rôzne veci, avšak tieto matka odmietla od otca prevziať a všetko čo kúpili doniesol naspäť domov. Bola situácia keď jej kúpili ružovú mikinu podľa jej výberu. Nechcela si ju zobrať domov lebo sa bála. Povedala, že aj tak jej ju nedovolia nosiť a že jej ju zoberú. Maloletá keď sa vracala domov, stále sa pýtala, či určite pre ňu otec príde a tešila sa na ďalšie stretnutie.

Matka už pri rozvodovom konaní bola presvedčená, že maloletá nemá vyrastať pri starých rodičoch, ale pri svojich vlastných rodičoch a teda najmä u matky. Je však podstatné, že maloletá teraz vyrastá najmä u svojho dedka. Matka takisto ako v čase rozvodu, ich syn chodí do práce na smeny a starostlivosť o maloletú zabezpečuje väčšinou starý otec zo strany matky.

Mrzí ich, že v dôsledku postoja matky voči otcovi a jeho rodine, matka a jej otec robia všetko preto, aby stratili kontakt s maloletou. Potvrdzuje to aj sťažnosť otca matky zo dňa 14.3.2013, v ktorej ich bezdôvodne označuje ako ľudí, ktorí túžia po pomste. V liste uvádza skutočnosti, ktoré nie sú pravdivé. Smutné je, že s týmto pánom neboli v kontakte, vôbec ho nepoznajú, pretože sa hneval na dcéru, že sa ide vydávať. Na svadbe svojej dcéry ani nebol a fakticky z rodiny nikto sa svadby nezúčastnil. Ak tieto veci rozpráva aj maloletej, je to hrozné. Je to pre nich príšerný pocit, že vnučka by mala mať o nich celý život takú mienku, že sú psychicky chorí a že chcú ju odtrhnúť od matky. Ich syn pri rozvodovom konaní nerobil matke žiadne problémy. Súhlasil so všetkými požiadavkami matky.

Pri poslednej úprave styku syn požiadal, aby pri styku s maloletou mohli byť prítomní aj oni ako starí rodičia. Matka s tým však nesúhlasila.

Právo dieťaťa na svoju rodinu v tomto prípade matka nie je schopná pochopiť a ani uznať ani v súlade s prijatými platnými predpismi.

Starý otec sa pripojil k výpovedi starej matky.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo s M. B. bolo od začiatku problémové a postavené na klamstvách z ich strany. Do rodinného systému výrazne zashovala jeho matka. Celé manželstvo, jej bývalý manžel a celá rodina vyjadrovali stále poslušnosť voči matke. Vyostrilo narodením mal. C. tak ako uviedli bývalí svokrovci, že sa stretávali s dcérou je klamstvo. Po incidente v septembri 2010 vyše roka k nim neprišli. Aj keď išla po ulici s dcérou, tak na ňu ani na malú ani nepozreli, nezastavili sa pri svojej vnučke. Susedia ju chytali za rúčky ale nie jej stará matka. Je výslovné klamstvo, že im presne určovala v akom čase sa môžu stretávať s maloletou. Ich vtieravosť a každodenné návštevy dosť dlho znášala. Ale keď jej chceli diktovať kde má ísť s malou, pretože majú návštevu a oni si želajú návšteve ukázať malú ako cvičenú opičku, tak sa proti nim postavila. Ich záujem o malú bol vždy len v čase nejakej návštevy, aby sa predviedli. Inak dieťa nikdy nevychovávali. S maloletou neabsolvovali žiadne prechádzky a výlety. Vždy len ona chodila na prechádzky s maloletou, dokonca ani bývalý manžel nemal záujem. Maloletá nikdy z matky nemala strach, lebo je medzi nimi vytvorený silný citový vzťah. Stará matka nikdy nesuplovala matku, ako matku si predstavuje jednu milujúcu osobu, ale ona

ako jej svokra ju v živote neprivítala a nepobozkala ako nevestu. Pretože manželstvo bolo v kríze, odišla od neho po prvýkrát. Keďže chcela mať rodinu, tak dala manželstvu ešte šancu. Zavolala mu a dohodli sa, že sa vráti k nemu po mesiaci. Súhlasil ale musel sa opýtať svojho otca, matky, či s tým súhlasia. Manželstvo ukončila po incidente jeho matky Y. B., ktorá prišla urobiť s ňou poriadok. Jej krik bolo počuť na celý blok a maloletá si dodnes pamätá ako si zapchávala ušká, keď na ňu kričala. Minimálny styk otca s malou po rozvode bol spôsobený jeho neschopnosťou starať sa o dieťa a tiež jeho choroba štvorkomorový hydrocefalus, ktorý bol pred ňou zatajený a prejavoval sa zvýšenou ospalosťou, neschopnosťou komunikovať, zábudlivosťou, bolo bežné, že nechal odomknuté auto, byt, nevedel, kde použil financie a pod.. Maloletá je veľmi citovo naviazaná na ňu a jej vyložené klamstvo, že nesmela prejavovať náklonnosť svokrovcom, pretože sa bála matky. Dieťa bolo v tom čase dva až dva a pol ročné, stále ju zobrali od matky a dodnes si maloletá pamätá ako na ňu kričali. Je klamstvo, že ak otec dieťaťa meškal polhodinu už volala policajtov. Vždy čakala ale keď nevedela kde je jej dcéra viac ako hodinu a nevedela sa mu dovolať, tak sa obrátila na políciu. Nikdy jej žiadne veci starí rodičia nedoniesli pre maloletú, jediné dary bola eurokalkulačka na prepočítavanie korún na eurá. Styk s maloletou realizuje jej otec v byte jeho rodičov na prvom poschodí a jeho byt je na ôsmom poschodí v tom istom vchode toho istého bloku. To je skutočná hrozba pre maloletú. Aj malá rozpráva, že ju nosí na ôsmom poschodí, kde sú sami. Jeho rodičia s ním štvú malú proti matke a narúšajú jej výchovu. Ani jej starý otec, ktorý jej nedal prezývku malá kokoska ako jej druhý dedo alebo jej stará matky, ktorá ju nazvala fľandra. Ako milujúca matka nemôže ignorovať, že bagatelizovať prejavy správania, ktoré výrazne vybočujú z bežného štandardu a signalizujú možné ohrozenie riadneho psychického vývoja dieťaťa.

Vo veci súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, ktorý vypracoval znalecký posudok pod č. XX/XXXX dňa 31.8.2014.

Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že citová väzba k maloletej k otcovi je ambivalentná s prevahou negatívnych hodnotení. Citová väzba maloletej k matke je silne pozitívna, uprednostňuje jej osobu pred ostatnými, je pre ňu prioritná. Citová väzba k maloletej k starému otcovi z matkinej strany je pozitívna. Citová väzba k starým rodičom z otcovej strany je negatívna.

V správaní otca matky maloletej smerujúcej k jeho vnučke je potreba vlastniť, ovládať, mať absolútnu kontrolu nad svojou dcérou a vnučkou. Bolo to viditeľné i počas ich pobytu v zariadení, kedy bez vyzvania otvára dvere a vstupuje do priestoru vyšetrovne, aby sa presvedčil, čo jeho vnučka práve robí, resp. či je v poriadku. V správaní matky je badateľná averzia voči svojmu bývalému manželovi otcovi jej dcéry. Z dosiahnutých výsledkov znaleckého vyšetrenie vyplýva priame i nepriame ovplyvňovanie mal. C. jej matkou a starým otcom zo strany matky voči osobe jej otca a starých rodičov zo strany otca. Z dôvodu dlhej absencie stretávania sa otca a starých rodičov zo strany otca a mal. C. možno vylúčiť, že z ich strany dochádza k ovplyvňovaniu maloletej.

U maloletej znalec nezistil negatívny vzťah k matke, ani k starému otcovi z matkinej strany. Negatívny vzťah maloletej k otcovi a starým rodičom z otcovej strany je spôsobený priamym i nepriamym ovplyvňovaním jej osoby zo strany matky a starého otca zo strany matky.

Znaleckým vyšetrením nezistil skutočnosti, ktoré by mali brániť stretávaniu sa maloletej zo starými rodičmi z otcovej strany. Stretávanie sa zo starými rodičmi z otcovej strany môže pozitívne vplývať na jej mentálny vývin. Z dôvodu, že vo vzájomnom kontakte maloletej zo svojimi starými rodičmi zo strany otca došlo k dlhodobej pauze, doporučuje prvé tri stretnutia realizovať za prítomnosti matky, aby si dieťa našlo opäť cestu k svojim starým rodičom zo strany otca. Neskôr doporučuje realizovať tieto stretnutia bez prítomnosti matky. Obaja starí rodičia majú všetky predpoklady, aby stretnutie s maloletou pozitívne ovplyvňovali jej ďalší osobnostný vývin.

Znalec v závere dôrazne upozornil matku maloletej a jej otca, aby v záujme zdravého psychického vývinu maloletej zmenili svoj negatívny postoj voči osobe otca maloletej a starým rodičom zo strany otca, aby neprenášali svoje negatívne pocity voči týmto osobám aj na maloleté dieťa.

Starí rodičia navrhli, aby súd súčasne matke uložil výchovné opatrenia z dôvodu porušovania práv a povinností rodičov pri výchove maloletých detí, prípadne aj zneužívanie týchto práv zo strany rodičov. Uvedené navrhla z dôvodu záverov znaleckého dokazovania, aby vykonal vhodné opatrenia, ktoré by zabránili matke vychovávať maloletú v nenávisti a strachu voči ním ako starým rodičom a tiež otcovi.

Považuje to za nespravodlivé voči ním aj voči maloletej, že ako starí rodičia nemajú žiadnu možnosť vplývať na výchovu maloletej, pomáhať jej a pritom maloletá je denne pod vplyvom starého otca zo strany jej matky. Javí sa, že maloletá je neustále zo strany matky vystavená vedome a cielene stresu z nich ako starých rodičov. S touto skutočnosťou sa nemienia zmieriť, preto žiadajú príslušné orgány o pomoc v tejto veci. Sú presvedčení, že maloletá v žiadnom prípade nemá možnosť si vytvárať samostatne zdravý citový vzťah bez akýchkoľvek negatívnych vplyvom k rodine jej otca. Tento stav považujú za patologický. Preto žiadajú, aby súd uložil maloletej a jej matke podrobiť sa pravidelnému sociálnemu alebo odbornému poradenstvu s cieľom začať budovať normálny zdravý vzťah voči nim ako starým rodičom, ktorý maloletej neublížili a majú záujem stretávať sa s maloletou a pomáhať jej v budúcnosti.

Podľa ust. § 25 ods. 5 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Dieťa má právo nielen na základe vzťahu so svojimi rodičmi ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so zákonom (čl. 8 ods. 1). Zároveň Dohovor o právach dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa a jeho usmerňovanie v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami (čl. 5). Definícia rodiny predstavuje blízke osoby a príbuzných s ohľadom na stanovenie stupňa príbuzenstva. Podľa ust. § 116 O.z. sú blízkymi osobami vždy zo zákona príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel. Okrem pojmu blízkej osoby v citovanom ustanovení zákon definuje aj osoby, ktoré sa považujú za navzájom blízke aj bez existencie určeného rodinno - právneho vzťahu za podmienky, že sú v pomere rodinnom alebo obdobnom a ujmu, ktorá by utrpela jedna z týchto osôb, by tá druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú.

Súd môže upraviť aj bez návrhu stretávanie blízkych osôb dieťaťa s dieťaťom pri splnení týchto podmienok: a) je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa (pričom sa už všeobecne akceptuje potreba dieťaťa rozvíjať pozitívne rodinné vzťahy aj so širšou rodinou, z ktorou má citové väzby), b) vyžadujú si to pomery v rodine (pri skúmaní tejto požiadavky je potrebné zohľadňovať individuálne okolnosti konkrétnej rodiny. Úprav prichádza do úvahy napr. vtedy, ak je oprávnený rodič dlhodobo odcestovaný a sám nemôže právo styku realizovať alebo ak absentuje kontakt medzi rodičmi a blízkymi osobami dieťaťa).

Pokiaľ sa blízke osoby dieťaťa s rodičom, resp. rodičmi dohodnú na stretávaní s dieťaťom, nepodlieha táto dohoda schváleniu súdu. Súd je oprávnený o otázke stretávania dieťaťa s blízkymi osobami rozhodovať len vtedy, ak nie je možné upraviť túto problematiku dohodou. Čas, ktorý súd vymedzí blízkym osobám na stretávanie s dieťaťom nemá zasahovať výlučne do času jedného z rodičov. Svojim rozhodnutím by mal rovnako odčleniť časy starostlivosti každého rodiča tak, aby pre žiadneho z rodičov nepredstavovalo stretávanie dieťaťa s blízkymi osobami obmedzenie jeho práv.

Predmetom konania je úprava styku maloletého dieťaťa so starými rodičmi.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že mal. C. na čas po rozvode bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Vzhľadom na komplikované vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa sa táto situácia preniesla aj vo vzťahu matky a starých rodičov zo strany otca. Napriek kontaktu maloletého dieťaťa so starými rodičmi pred rozvodom manželstva sa vzťahy narušili a maloleté dieťa po rozvode manželstva už nemalo taký kontakt so starými rodičmi zo strany otca. Situácia dospela až do takého štádia, že maloleté dieťa sa so starými rodičmi zo strany otca nestretáva, prejavili sa u neho negatívne vzťahy k týmto osobám. Vzhľadom na situáciu v rodine súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom posúdenia vzťahu medzi maloletou a starými rodičmi. Vykonaným dokazovaním a zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že negatívny vzťah maloletej k otcovi ako i k starým rodičom z otcovej strany je spôsobený priamym i nepriamym ovplyvňovaním jej osoby zo strany matky a starého otca zo strany matky. Po rozvode manželstva matka ako aj maloletá bývajú u starého otca z matkinej strany. Po rozvode manželstva došlo k dlhodobej pauze vo vzájomnom kontakte maloletého dieťaťa a starými rodičmi zo strany otca, nakoľko maloletá vyrastala výlučne iba s matkou a jej otcom. Maloletá stratila väzby na starých rodičov zo strany otca. Vzhľadom k uvedenej situácii je súd toho názoru, že je potrebné opätovne obnoviť vzťahy maloletého dieťaťa a starých rodičov zo strany otca, nakoľko je to v záujme maloletého dieťaťa, v záujme jeho zdravého psychického vývinu. Obaja starí rodičia majú

všetky predpoklady, aby stretnutie s maloletou pozitívne ovplyvňovali jej ďalší osobnostný vývin. Znalec okrem iného uviedol, že je v záujme zdravého psychického vývinu maloletej, aby matka a jej otec zmenili negatívny postoj voči osobe otca maloletej a starým rodičom zo strany otca a aby neprenášali svoje negatívne pocity voči týmto osobám aj na maloleté dieťa.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia, vyššie citované skutočnosti súd upravil stretávanie sa mal. C. B., N.. XX.XX.XXXX so starými rodičmi Y. B. P. K. B.. Maloleté dieťa má právo byť v kontakte nielen so starým otcom zo strany matky ale aj so starými rodičmi so strany otca.

Podľa ust. § 37 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 37 ods. 2, písm. c) citovaného zákona, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

Podľa ust. § 37 ods. 5 citovaného zákona, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže výchovné opatrenie podľa odseku 3 uložiť aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie podľa odseku 2.

Podľa ust. § 37 ods. 6 citovaného zákona, ak súd rozhodne o uložení výchovných opatrení podľa odseku 3, môže ich vhodne a účelne spájať s výchovnými opatreniami uvedenými v odseku 2.

Systém výchovných opatrení je budovaný systematicky od miernejších zásahov (s menším dopadom na výchovné prostredie dieťaťa) k vážnejším zásahom. Zásahy môžu smerovať voči dieťaťu (napomenutie dohľad obmedzenie povinnosť podrobiť sa poradenstvu), rodičovi (napomenutie povinnosť podrobiť sa poradenstvu), inej fyzickej osobe, ktorá svojim správaním ohrozuje alebo narušuje riadny vývoj dieťaťa.

V konkrétnom prípade súd uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení, ktoré bolo uložené matke a maloletému dieťaťu. V danom prípade ide o psychologické poradenstvo. Psychologické poradenstvo vykonávajú psychologické centrá zriadené pri orgánoch sociálno-právnej ochrany. Súd stanovil predpísaný počet hodín - v rozsahu 30 hodín za účelom zlepšenia komunikácie maloletého dieťaťa a matky so starými rodičmi s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu starých rodičov. Uvedené skutočnosti vyplynuli z vykonaného dokazovania a záverov znaleckého posudku. Po uplynutí obdobia, na ktoré bolo výchovné opatrenie uložené súd zhodnotí účinnosť výchovného opatrenia a to na základe správy, ktorú mu doručí zariadenie. Podľa záverov poradenstva následne súd rozhodne o aplikácií prípadných ďalších opatrení. Prípadne môže rozhodnúť o predĺžení poradenstva, resp. jeho rozšírenie o nové ciele. Výchovné opatrenie takisto môže kombinovať s inými miernejšími výchovnými opatreniami, prípadne využiť prísnejšie druhy výchovných opatrení podľa odseku 3 citovaného zákona.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

O trovách štátu rozhodne po právoplatnosti rozsudku (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )