Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33T/54/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šuťaka a prísediacich Heleny Schnirerovej a Anny Papcunovej na hlavnom pojednávaní dňa 31. mája 2016 v Prešove takto

rozhodol:

Obžalovaný:

G. F. C. Z. U. E. C., nar. XX.XX.XXXX Y. J., V. L. E. XXX, S.. R.,

j e v i n n ý, ž e

1/ od 17.1.2006 do 24.1.2006 v presne nezistenom čase v F. X. Y., S. H., Č. K., pred budovou Základnej školy na ulici F. požadoval dvakrát od ml. H. J.F., X.. X.XX.XXXX finančnú hotovosť vo výške 250,- Korún českých za ochranu pred kýmkoľvek, pričom poškodený z jeho konania pochopil, že sa jedná o ochranu pred samotným obvineným a zo strachu o svoj život a zdravie mu dal hotovosť zo svojho vreckového vo výške 500,- Korún českých,

2/ 24.1.2006 asi o 18.00 hod. v F.M. X. Y., S. H., Č. K. pred budovou Základnej školy na ulici F. požadoval od ml. H. J., X.. X.XX.XXXX peniaze v sume 250,- Korún českých, nakoľko však poškodený tieto nemal pri sebe žiadal od neho mobilný telefón značky X. XXXX, ktorý u neho predtým videl a keďže tento H. J. pri sebe tiež nemal vyhrážal sa mu prehľadaním jeho osoby, ku ktorému nedošlo a následne tým, že ak mu mobil nedá zbije ho a nechá postrieľať celú jeho rodinu, po čom poškodený zo strachu o svoj život a zdravie, ako aj život rodinných príslušníkov odišiel po mobilný telefón domov do miesta trvalého bydliska a obvinenému ho odovzdal v F. X. Y., S. H., Č. K., X. N. H. Č.. XXX po tom, čo mu obvinený zazvonil na domáci zvonček, ku zraneniu osôb nedošlo a škoda na mobilnom telefóne bola vo výške 1 000,- Korún českých,

t e d a

v bode 1/ rozsudku

- proti inému použil hrozbu násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci

v bode 2/ rozsudku

- proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

č í m s p á c h a l

v bode 1/ rozsudku

- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona

v bode 2/ rozsudku

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti, § 39 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dvoch) rokov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 26.3.2008 obžalobu na G. F. pre skutky, ktoré právne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona a zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona.

Výsluchom obžalovaného G. F., prečítaním svedeckých výpovedi svedkov H. J., A.. A. J., H. P. H., H. P. R., ktoré boli vykonané prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu v H., výsluchom znalkyne H.. H. F., prečítaním listinných dôkazov a zo súhlasom obžalovaného a prokurátora bol prečítaný znalecký posudok J.. J. a zistil nasledovné:

Obžalovaný G. F. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a využil svoje právo a odmietol vypovedať. Na základe uvedených skutočnosti súd prečítal jeho výpovede z prípravného konania, ako aj z hlavného pojednávania, ktoré bolo uskutočnené pred zmenou zloženia senátu, nakoľko obžalovaný nesúhlasil so zmenou zloženia senátu a pojednávanie sa muselo uskutočniť od znova.

Z prečítaných výpovedi vyplynulo, že obžalovaný uviedol, že to nie je pravda, čo sa mu kladie za vinu, poškodeného pozná, ale stretol sa s ním iba dvakrát v Českej republike, kde býval v F. X. Y. u svojej sestry. Tam taktiež spoznal H. P., ktorý ho zoznámil s poškodeným a toho stretol iba dvakrát a raz na autobusovej stanici, kde ho P. s ďalšími čakali z dôvodu, že si chceli požičať CD nosiče a následne išli ho odprevadiť domov a on sa s ním iba bavil o hudbe, ktorú počúva. V nasledujúci deň pred jeho domom si vymenili nejaké CD. K mobilnému telefónu poškodeného uviedol, že tento si od neho požičal H. P., ktorý mu uviedol, aby telefón zaniesol do záložne a to z dôvodu, aby mali peniaze na diskotéku a on iba zobral SIM kartu a chcel ju vrátiť poškodenému a na ďalší deň si prišla poňho polícia, že sa mal vyhrážať poškodenému a pýtať od neho peniaze. Dodal, že na poškodenom bolo vidno, že sa bojí ostatných chlapcov. Taktiež dodal, že stretol otca H. P., ktorý mu uviedol, že keď niečo povie, že uvidí čo sa stane. Od poškodeného nikdy nepýtal žiadne peniaze, ani nevie kde sa nachádza základná škola v F. X. Y.. Uviedol, že bolo aj tretie stretnutie, kde uviedol, že H. P. chcel ísť na diskotéku, ale nemali peniaze a vtedy tento navrhol, že pôjdu za H. J. a od neho si požičajú peniaze. Poškodený uviedol, že peniaze nemá a P. mu navrhol, aby mu dal telefón s tým, že ho dajú do záložne a 10-teho ho vyberú. Najprv poškodený s tým nesúhlasil, lebo sa bál čo mu povie mama, ale nakoniec išiel po telefón a druhýkrát išiel domov, nakoľko zabudol nabíjačku. V záložni telefón založil on, lebo P. nemal u seba občiansky preukaz. Na druhý deň išiel vrátiť poškodenému SIM kartu a na zvonenie otvorila matka poškodeného, ktorej podal SIM kartu. Poškodenému sa nikdy nevyhrážal, nepožičal žiadne peniaze a telefón požičal

H. P., ktorý ho odniesol do záložne. Taktiež, keď si pýtali požičať peniaze, poškodený nejavil žiadne známky strachu, resp. stresu a nápad s požičaním peňazí bol H. P. a telefón mali vyplatiť, keď sestra H. P. dostane výplatu a nikdy s poškodeným nebol iba medzi štyrmi očami.

Z prečítanej výpovede svedka H. J. vyplynulo, že s obžalovaným ho zoznámil H. P. a následne keď šiel domov, stretol obžalovaného a tento od neho pýtal telefón a keď sa s ním nechcel baviť, začal sa mu vyhrážať, že vie, kde pracujú rodičia a nie je problém vypáliť dom alebo ho zabiť a pritom mu zobral telefón R. M. XX a nabíjačku a na vlakovej stanici bol prítomný on, obžalovaný, H. P. a ďalší traja kamaráti a obžalovaného už následne nestretol. S obžalovaným H. P. chodil na základnú školu s boli v podstate kamaráti a nemá vedomosť, aby obžalovaný bol s H. P. na nejakej diskotéke. Obžalovaný bol na návšteve u svojej sestry. Obžalovaný od neho žiadal iba peniaze, nechcel dať žiadne peniaze a toho stretol iba dvakrát a keď od neho chcel telefón, tak mal strach a o skutočnosti, že mu zobral telefón povedal rodičom a následne s mamkou išli vec nahlásiť na políciu. Nemá vedomosť, aby obžalovaný jemu alebo niekomu z jeho rodiny vrátil SIM kartu, taktiež H. P. nikdy nepožičiaval žiadne veci, ani peniaze, maximálne mu niekedy napálil CD. Obžalovaného nestretol a na polícii, keď nahlásili prepadnutie, uviedol meno obžalovaného, nakoľko toho poznal, pretože sa mu pri prepade predstavil. Obžalovaný mu najprv zobral telefón a tak sa mu vyhrážal a tým ho prinútil ísť domov po nabíjačku. Nevedel vysvetliť prečo tieto okolnosti neuviedol rodičom vtedy, keď išiel po predmetnú nabíjačku. Telefón, ani SIM kartu od prepadu už nevidel.

Svedkyňa A.. A. J. uviedla, že jej syn H. J. trpí tzv. aspergerovým syndrómom, čo je druh autizmu a mali viac takých prípadov, kde túto skutočnosť niekto využil alebo zneužil a syn sa dá ľahko ovplyvniť. Obžalovaného osobne nepozná a vie o ňom iba z rozprávania syna a švagra. Udalosť nevie veľmi popísať, lebo obdobné udalosti sa už stali niekoľkokrát a uvedené sa odohralo pred 4-5 rokmi. Obdobné veci mu robia Rómovia z rómskej komunity a syna s obžalovaným zoznámil H. P., ktorý vedel ako sa jej syn správa. Obžalovaný, resp. jeho švagor to chcel urovnať tým, že vrátia peniaze. Syn, keď niečo rozpráva, je to zmätené a je to pre neho psychickou záťažou, pokiaľ má byť vypočúvaný na polícii. Syn uviedol, že obžalovaný na neho vytiahol aj nôž a vyhrážal sa mu aj tým, že mu zabije rodinu. Syn obžalovaného spoznal cez P., ktorého poznal už od základnej školy. Syn jej o udalosti povedal o dva alebo o tri dni, až keď zisťovala, že kde má telefón a vtedy syn uviedol, že bol prepadnutý. Syn sa chce s ľuďmi kamarátiť a oni to zneužívajú. Syn je dobrosrdečný, všetkým dôveruje a stalo sa, že neznámym ľuďom otvoril byt a potom ich aj vykradli. Syn si nezvykne vymýšľať, skôr niečo zamlčí.

Svedok H. P. uviedol, že obžalovaného spoznal pred piatimi rokmi, keď bol na návšteve pri svojej sestre a videli sa asi jeden mesiac a potom ho už nevidel. Raz sa stalo, že za poškodeným si išiel vymeniť CD a cestou sa k nemu pripojil obžalovaný a na vlakovej stanici stretli poškodeného, kde sa s ním bavili asi 20-30 minút. O nejakej jeho chorobe nemá vedomosť, ale na prvý pohľad je zrejmé, že je pomalší. Nevedel uviesť, či sa obžalovaný s poškodeným ešte stretli. Večer u nich zaklopali policajti a pýtali sa na ukradnutý telefón a obžalovaného od tej doby nevidel. O skutočnosti, že obžalovaný a poškodený mali nejaký konflikt nevedel a poškodený mu následne povedal, že obžalovaný si chcel požičať od neho telefón a že mu ho dal. Nevedel uviesť skadiaľ vedel obžalovaný, kde poškodený býva.

Taktiež bol vypočutý cestou dožiadaného súdu svedok H. P. R., ktorý uviedol, že obžalovaného spoznal, keď tento býval u svojej sestry H. G.. O probléme s telefónom pána J. sa dozvedel až na polícii. Nemá vedomosť o tom, či sa obžalovaný a poškodený poznali a poškodeného pozná iba z rozprávania syna. Obžalovaný mu povedal, že jeho syn o tom vôbec nevedel a následne obžalovaný mal odísť na Slovensko. Obžalovaný, ako aj jeho syn spáchanie skutku popreli a nemá vedomosť, aby obžalovaný s jeho synom chodili na diskotéky.

Znalkyňa H.. A. H. F. uviedla, že znalecký posudok vypracovala bez vyšetrenia poškodeného a jej závery vychádzajú zo štúdia spisového materiálu a taktiež z teoretických záverov. Na základe toho nie je možné jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť, či menovaný trpí nejakou formou autizmu tzv. aspergerov syndróm. Zo spisového materiálu zistila, že úroveň rozumových schopností, intelektová pamäť a myslenie sú u poškodeného dostatočné na to, aby dokázal adekvátne a primerane popísať priebeh udalosti. Pre diagnostiku aspergerovho syndrómu by mohlo svedčiť to, že je neobratný v sociálnych situáciách, kde tieto osoby pôsobia v interpersonálnej komunikácii naivne, neobratne a často dochádza k ich zneužitiu, kde nedokážu správne vyhodnotiť reálne riziko správania iných. Atribútom tohto syndrómu je rešpektovanie pravidiel, čestnosť a tieto vlastnosti očakávajú aj od svojho okolia a nepredpokladajú, že

by mohlo dôjsť k ich zneužitiu. Poškodený je schopný relevantne popísať prežité udalosti a z hľadiska psychiatrického vierohodnosť jeho výpovedí je zachovaná. Nedá sa jednoznačne vylúčiť, aby ľudia s týmto syndrómom si vymysleli nejakú udalosť. Títo ľudia sa vyznačujú skôr čestnosťou, dodržiavaním pravidiel, ale títo jedinci vo všeobecnosti nevedia klamať tak, aby ich klamstvo vyzeralo vierohodne a ak je aj nejaký pokus o klamstvo, tak pre okolie to klamstvo je ľahko rozpoznateľné, naivné, ľahko odhaliteľné. Nedokážu vymyslieť dejovú líniu lži tak, aby tieto okolnosti boli uveriteľné.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora bol prečítaný znalecký posudok J.. J. z odboru psychológia na obžalovaného, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný je osobnosťou s nezrelou simplexnou štruktúrou s menej rozvinutými vyššími citmi a skôr parazitickým spôsobom života. Úroveň intelektovej schopnosti zodpovedá pásmu mentálnej subnormy. Schopnosť vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti je u menovaného znížená a to z dôvodu oslabených mentálnych a pamäťových schopností na hranici slaboduchosti. Všeobecná vierohodnosť je znížená a aj špecifická vierohodnosť je sporná a prejavuje stále mierne zvýšené lži skóre. Bola zistená taktiež trvalá porucha v podobe mentálneho deficitu potencovaná nízkym sociokultúrnym prostredím a situovaná na hranicu mentálnej retardácie. Prognóza vývoja osobnosti je v celku priaznivá a základné etické a mravné princípy sú mu zrejmé a agresivita, ako osobnostná črta, nie je zvlášť zvýraznená.

Boli oboznámené aj listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FNsP Prešov, z miesta bydliska je hodnotený všeobecne a podľa odpisu z RT má jeden záznam, kde Vojenským obvodovým súdom Prešov, sp. zn. a to trestným rozkazom zo dňa 3.2.2005 bol uznaný vinným z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere ôsmich mesiacov, ktorého výkon bol odložený na skúšobnú dobu jedného roka a na odsúdeného sa hľadí akoby nebol odsúdený.

Súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne a zistil nasledovné:

Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že obžalovaný v časovom období od 17.1. do 24.1.2006 od poškodeného žiadal finančnú hotovosť vo výške 250,- Kč za ochranu pred kýmkoľvek a zo strachu o svoj život a zdravie mu dal hotovosť zo svojho vreckového vo výške 500,- Kč. V bode 2/rozsudku súd mal poukázané, že obžalovaný žiadal od poškodeného 250,- Kč, ktoré však pri sebe nemal a preto od neho žiadal mobilný telefón zn. Nokia 3410, nakoľko tento pri sebe nemal, vyhrážal sa mu prehľadávaním jeho osoby, ako aj tým, že ho zbije a nechá postrieľať celú jeho rodinu, kde poškodený z obavy o svoj život mu vydal mobilný telefón, kde ku zraneniu osôb nedošlo a bola spôsobená škoda vo výške 1.000,- Kč.

Obžalovaný spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a uviedol, že od poškodeného nikdy žiadne peniaze nepýtal a uviedol, že spolu s H. P.Á. sa dohodli, že pôjdu na diskotéku a pred tým mali ísť za H. J. požičať si peniaze. Nakoľko tento peniaze nemal, P. mu navrhol, aby im dal telefón s tým, že ho dajú do záložne a následne ho vyberú. Obžalovaný najprv išiel po telefón a následne po nabíjačku a telefón založil on, lebo P. nemal pri sebe občiansky preukaz.

Zo skutku obžalovaného usvedčuje najmä výpoveď poškodeného H. J., ktorý presne popísal spáchanie skutku, aj keď z vykonaného dokazovania následne vyplynulo, že poškodený trpí druhom autizmu, tzv. aspergerovým syndrómom, ale ako vyplýva zo znaleckého posudku H.. A. H. F., táto okolnosť nemá vplyv na jeho vierohodnosť, lebo osoby s touto diagnózou sa vyznačujú čestnosťou, dodržiavaním pravidiel a tieto osoby nevedia klamať tak, aby ich klamstvo vyzeralo vierohodne a mentálne a intelektové schopnosti sú dostatočné, aby dokázal popísať prežité udalosti. Jeho výpoveď podporuje výpoveď svedkyne A.. A. J., ktorá uviedla, že syn sa jej s tým zdôveril a bola to pre neho trauma, ako aj každý výsluch na polícii, prípadne na inom štátnom orgáne. Svedok H. P. C. H. P. R. k samotnému skutku nič podstatné neuviedli.

Súd na základe týchto skutočností jednoznačne dospel k záveru, že skutky sa stali a to že skutok v bode 1/rozsudku je možné popísať ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, lebo obžalovaný hrozbou násilia nútil, aby poškodený mu dal finančnú hotovosť za tzv. ochranu, teda aby poškodený niečo konal. Taktiež bola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom, t. j. že od poškodeného žiadal 500,- Kč za tzv. ochranu.

Pokiaľ ide o skutok 2/rozsudku súd tu konštatuje, že sú naplnené všetky znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, lebo obžalovaný použil hrozbu bezprostredného násilia a to v úmysle zmocniť sa cudzej veci, t. j. hrozbou násilia voči poškodenému, ako aj vyhrážkou vystrieľania celej jeho rodiny. Obžalovaný donútil, aby mu odovzdal mobilný telefón, ktorý následne obžalovaný založil v záložni a teda jeho konanie bezprostredne smerovalo k tomu, aby sa zmocnil cudzej veci.

Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, kde v priebehu hlavného pojednávania nevznikli žiadne pochybnosti o jeho spôsobilosti ovládať svoje konanie, ako aj rozpoznať jeho nebezpečenstvo pre spoločnosť a taktiež konal formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone ohroziť samostatné rozhodovanie o dispozícii so svojimi vecami, ako aj nakladania so svojim majetkom.

Prokurátor okresnej prokuratúry oba skutky žaloval ako spáchané na chránenej osobe s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, kde chránenou osobu je dieťa a dieťaťom podľa § 127 ods. 1 Tr. zákona sa rozumie osoba mladšia ako 18 rokov. S týmto názorom okresnej prokuratúry sa súd nestotožnil, lebo je potrebné poukázať, že poškodený sa narodil 7.12.1988 a hranicu osemnástich rokov by dovŕšil 7.12.2006 a je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že v čase skutku mal poškodený 17 rokov a jeden mesiac a oba trestné činy, ktoré sú uvádzané v obžalobe, sú úmyselnými trestnými činmi a úmyselné zavinenie je potrebné aj ku kvalifikovanej skutkovej podstate, čo v tomto prípade nie je zrejmé, lebo aj keď poškodený formálne spĺňa znaky chránenej osoby, ale nie je možné jednoznačne poukázať, že obžalovaný vedel, že je chránenou osobu a zneužil práve túto skutočnosť a preto u oboch trestných činov súd neuznal kvalifikované skutkové podstaty, lebo nebola naplnená subjektívna stránka týchto kvalifikovaných skutkových podstát.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ust. § 41 ods. 1 Tr. zákona, ktorý výslovne stanovuje, že ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa tohto zákonného ustanovenia, ktorá sa vzťahuje na trestný čin z nich je najprísnejší. V tomto prípade ide o zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, kde a v osobitnej časti umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3-8 rokov. U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, lebo aj keď v minulosti bol súdne trestaný, ale hľadí sa na neho akoby nebol súdne trestaný a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Zároveň dospel k záveru, že použitie trestnej sadzby by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a vzhľadom na pomery páchateľa súd mal za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania a v zmysle ustanovenej judikatúry Európskych súdov trestné konanie nebolo ukončené v krátkej dobe, čo je tiež mimoriadna okolnosť a preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, ktorý považoval na zabezpečenie účelu Trestného zákona za primeraný.

Zároveň dospel k záveru, že nie je potrebný ani priamy výkon tohto trestu, ale podľa názoru súdu postačuje aj samotná hrozba trestom a obžalovaný má možnosť v skúšobnej dobe preukázať, že išlo o jednorazové vybočenie z riadneho spôsobu života a preto výkon trestu podmienečne odložil a zároveň určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní dvoch rokov, ktorú považoval, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, za primeranú.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.