Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-246-2014.pdf
PDF · 114.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/246/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne Orange Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpenej Bobák, Bollová a spol., s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému C.R. P., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. J. R. XXX, zastúpený opatrovníčkou obcou Slovenská Ves, o zaplatenie 876,35 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 279,35 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 24.5.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou súd 11. 9. 2014 domáhala na žalovanom zaplatenia 876,35 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne za dobu od 24.5.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Zástupkyňa žalobkyne žalobu odôvodnila tvrdeniami, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvy č. A6732781, č. 6732543 a č. A6732579, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. Na základe týchto zmlúv žalobkyňa vypožičala žalovanému 3 ks SIM kariet, ktoré mu umožnili využívať ňou poskytované telekomunikačné služby. SIM kartám boli pridelené účastnícke čísla XXX/XXX XX XX, XXXX XXX XXXX I. XXXX XXX XXX. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 279,35 eur vyfakturovaných mu v období 1/2013 - 3/2013. Túto cenu služieb žalovaný ani čiastočne neuhradil ani po zaslaní pokusu o pokonávku z 9.5.2013.
Žalobou sa žalobkyňa ďalej domáha na žalovanom zaplatenia náhrady škody v celkovej výške 427 eur. Táto škoda pozostáva zo škody výške 179 eur, ktorá žalobkyni vznikla v súvislosti s odpredaním zariadenia Orange Memphis žalovanému, a zo škody vo výške 248 eur, ktorá jej vznikla odpredaním ďalšieho zariadenia žalovanému, a to Huawei MediaPad 7 Lite, a to na základe dodatkov k zmluvám č. A6732543 a č. A6732579. Škodu jej žalovaný spôsobil tým, že získal zariadenia za zvýhodnenú cenu, a to za cenu 1 euro, a to tak, že podpisom dodatkov k zmluvám sa zaviazal používať jej služby a platiť za ne po dobu viazanosti, pričom následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvných vzťahoch počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas za poskytnuté služby.
Dodatkom k zmluve č. A 6732781 žalobkyňa aktivovala žalovanému prístup k službe TV Extra, Mobilná TV, a dohodla so žalovaným, že počas doby platnosti tohto dodatku má žalovaný nárok na poskytnutie
cenového zvýhodnenia na služby „LITE TV“ využívané prostredníctvom zriadeného prístupu. Žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu podľa čl. II. bod 2.9. a v opačnom prípade zaplatiť zmluvnú pokutu podľa čl. II. bod 2.13. vo výške 170 eur.
Žalobou sa žalobkyňa domáha na žalovanom aj zaplatenia úrokov z omeškania v súlade so všeobecnými podmienkami (článok 11,bod 11.14) počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku z 9.5.2013, tzn. od 24.5.2013.
V rámci prípravy pojednávania sa súd pokúsil doručiť žalobu spolu s pripojenými listinami žalovanému na vyjadrenie tak, ako to predpokladá ust. § 114 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa oznámenia obce žalovaný sa na adrese trvalého pobytu Slovenská Ves dlhodobo nezdržiava. Adresu súčasného pobytu žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť. Preto súd žalovanému na ochranu jeho práv v tomto konaní podľa § 29 ods. 2 a ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku uznesením z 15.12.2015 č. k. 4C 246/2014-78 ustanovil opatrovníka obec Slovenskú Ves.
Opatrovníčka žalovaného na výzvu súdu na vyjadrenie k žalobe a pripojeným listinám podaním z 8.3.2016 oznámila, že žalobu považuje za účelovú a zmätočnú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že žalovaný tým, že získal mobilný telefón/zariadenie za zvýhodnené ceny oproti trhovej cene žalobkyni nespôsobil škodu, pretože žalobkyňa nijako nepreukázala skutočnú obstarávaciu cenu, za ktorú predmetný telefón/zariadenie nadobudla. Žalobkyňa zavádza tvrdením, že výšku nároku na náhradu škody vypočítala ako rozdiel medzi trhovou cenou a jej vlastnou akciovou cenou, na ktorú spotrebiteľov láka. Pokiaľ žalobkyni z predmetného zmluvného vzťahu vznikla škoda, tak si ju spôsobila sama vlastným konaním, keď účelovo a v rozpore s poctivým obchodným stykom zavádza spotrebiteľov ohľadne obchodných podmienok, a to pod rúškom klamlivého poskytovania zvýhodnených cien a služieb, ktoré vôbec nie sú výhodné. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 91/2011, na ktorý poukazuje aj žalobkyňa v žalobe, a ktorým žalobkyni bola uložená povinnosť zadržať sa takéhoto konania. Nárok na náhradu škody vo výške 427 eur považuje preto za nedôvodný. Ďalej uviedla, že na faktúrach predložených žalobkyňou absentuje pečiatka a podpis konajúcej osoby, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Podľa bodu 4 zmluvy povinnosť žalovaného plniť nastala po platnom vyúčtovaní služieb. Žalovanému nebol doručený platný doklad - faktúra. Naviac, časť uplatneného nároku je nepreskúmateľná. Preto sa k nej nevie vyjadriť. Namietla tiež výšku uplatnených úrokov z omeškania, ktorá v danej veci podľa vyhlášky č. 87/1995 Z.z. má vychádzať z 5 (nie 8) percentuálnych bodov.
Súd vec prejednal a rozhodol v súlade s ust. § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ust. § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (drobné spory) bez nariadenia pojednávania.
Oboznámením listinných dôkazov v spise súd zistil nasledujúce skutočnosti, na základe ktorých prijal nasledujúce právne závery:
Z listiny označenej ako „Zmluva o poskytovaní služby Lite TV“ č. A6732781 (ďalej len zmluva č.1) súd zistil, že 9.1.2013 žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu s poukazom na ust. § 44 zákona č.351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, a to na dobu neurčitú. Zmluvou sa žalobkyňa zaviazala zriadiť žalovanému prístup k užívaniu služby Lite TV (satelitná televízia), sprístupniť mu v zmluve dohodnuté služby - TV Extra a Mobilná TV, a za tým účelom mu prideliť číslo XXX/XXX XX XX.
Z listiny označenej ako „Zmluva o poskytovaní verejných služieb„ č. A6732543 (ďalej len zmluva č.2) vyplýva, že žalobkyňa toho istého dňa, tzn. 9.1.2013 uzavrela so žalovaným s poukazom na ust. § 44 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách ďalšiu zmluvu, a to tiež na dobu neurčitú. Zmluvou sa žalobkyňa zaviazala zriadiť žalovanému prístup k jej sieti, sprístupniť mu v zmluve dojednané služby a za tým účelom mu vypožičať SIM kartu s účastníckym číslom 0917 228 976.
Z listiny označenej ako „Zmluva o poskytovaní verejných služieb“ č. A6732579 (ďalej len zmluva č.3) vyplýva, že tohto istého dňa, tzn. 9.1.2013 žalobkyňa uzavrela so žalovaným aj tretiu zmluvu s poukazom na ust. § 44 zákona č.351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, a to taktiež na dobu neurčitú. Zmluvou sa žalobkyňa opakovane zaviazala zriadiť žalovanému prístup k jej sieti, sprístupniť mu v zmluve dojednané služby a za tým účelom mu vypožičať ďalšiu SIM kartu s účastníckym číslom XXXX XXX XXX.
Podľa dojednania zmluvných strán v zmluve č.1 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky spoločnosti Orange Slovensko, a.s. na poskytovanie služby Lite TV (ďalej len všeobecné podmienky pre službu Lite TV), cenník služieb (ďalej len cenník), a ďalšie dokumenty, ktoré zmluva č. 1 výslovne ustanovuje. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv č.2 a č.3 sú všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických telekomunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej len všeobecné podmienky), cenník služieb (ďalej len cenník), a ďalšie dokumenty, ktoré zmluvy výslovne ustanovujú. Žalovaný sa v zmluvách č.1 - č.3 zaviazal platiť žalobkyni za zriadenie prístupu a za poskytovanie dohodnutých služieb cenu podľa platného cenníka služieb, a to na základe vyúčtovania služieb za priradené zúčtovacie obdobia predloženými faktúrami s lehotou splatnosti 14 dní od vystavenia faktúry spôsobom dojednaným v zmluvách a všeobecných podmienkach.
Z nižšie uvedených faktúr predložených zástupkyňou spolu so žalobou vyplýva, že žalobkyňa žalovanému cenu služieb s poukazom na telefónne čísla pridelené vyššie uvedenými zmluvami č. 1 - č.3 vyfakturovala nasledovne:
- faktúrou č. 5191853796 vystavenou 16.1.2013 splatnou 30.1.2013 znejúcou na sumu 7,90 eur (zmluva č.1 ),
- faktúrou č. 5195472214 vystavenou 16.2.2013 splatnou 2.3.2013 znejúcou na sumu 7 eur (zmluva č. 1),
- faktúrou č. 5191854670 vystavenou 16.1.2013 splatnou 30.1.2013 znejúcou na sumu 43,13 eur (zmluva č.2),
- faktúrou č. 5195472089 vystavenou 16.2.2013 splatnou 2.3.2012 znejúcou na sumu 55,12 eur (zmluva č. 2),
- faktúrou č. 5199098219 vystavenou 16.3.2013 splatnou dňa 30.3.2013 znejúcou na sumu 148,93 eur(zmluva č. 2),
- faktúrou č. 5195475263 vystavenou 16.2.2012 splatnou dňa 2.3.2012 znejúcou na sumu 17,99 eur (zmluva č. 3),
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o elektronických komunikáciách) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupných bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv č.1-č.3, tzn. k 9.1.2013 (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 os. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V prejednávanej veci súd zmluvy č.1 - č.3 považoval za zmluvy spotrebiteľské. Vychádzajúc z listinných dôkazov v spise súd zastáva názor, že žalovaný pri uzatváraní zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa v konaní neuviedla a vykonaným dokazovaním nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali záveru o tzv. nespotrebiteľskom charaktere týchto zmlúv. Súd tu len dodáva, že dôkazné bremeno na preukázanie
tzv. nespotrebiteľského charakteru zmluvy má vždy dodávateľ. Podľa výpisu z obchodného registra je tiež nesporné, že žalobkyňa pri uzatváraní zmlúv konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Žalobkyňa si s poukazom na spotrebiteľské zmluvy č.1 - č.3 uplatnila 3 samostatné nároky, a to nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vo výške 279,35 eur, nárok na zaplatenie náhrady škody vo výške 427 eur a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinnosti žalovaným vo výške 170 eur.
Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na zaplatenie ceny za poskytnuté služby, súd žalobu v tejto časti považoval za dôvodnú. Z vyššie uvedených skutkových zistení vyplýva, že žalovaný uzavrel so žalobkyňou zmluvy č.1-č.3 podľa cit. ust. zákona o elektronických komunikáciách. Žalovaný neučinil sporným tvrdenia žalobkyne vyplývajúce z predložených listín, že na základe týchto zmlúv mu žalobkyňa zapožičala 3 ks SIM kariet, a že na ich základe využíval jej služby. Vyššie špecifikovanými faktúrami žalobkyňa žalovanému s poukazom na účastnícke čísla priradené jednotlivými zmluvami vyfakturovala cenu služieb v celkovej výške 280,07 eur. Preto pokiaľ sa žalobkyňa na základe uvedených faktúr domáha zaplatenia ceny za poskytnuté služby (tzv. hovorného) vo výške celkom 279,35 eur, súd prijal záver, že takýto nárok má svoju oporu v zmluvách č.1 - č.3. a žalovanému uložil povinnosť titulom tzv. hovorného zaplatiť žalobkyni 279,35 eur.
Súd len dodáva, že pokiaľ ide o obranu žalovaného spočívajúcu v zmätočnosti faktúr č. 5199098219, č. 5191854670 a č. 5195472089 týkajúcich sa zmluvy č.2 v položke „Mesačné predplatné 20 eur“, posledná faktúra č. 5199098219, ktorá pri tejto položke vykazuje nulu, bola vystavená 16.3.2013, pričom z faktúry je zrejme, že v tom čase bola už SIM karta žalovaného odpojená. Preto pokiaľ je v tejto položke za obdobie nasledujúce po odpojení SIM karty (13.3.2013 - 12.4.2013) uvedená nula, súd túto položku považuje za správnu.
Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného spočívajúcu v neplatnosti faktúr ako právnych úkonov z dôvodu absencie podpisu a pečiatky žalobkyne, súd poukazuje na všeobecné podmienky, ktoré nevyžadujú písomnú formu faktúr, ako aj na čl. 16 bod 16.3 všeobecných podmienok, podľa ktorého v prípade, ak účastníkovi nie je doručená faktúra za služby do 10 dní po skončení zúčtovacieho obdobia z dôvodu, že mu nemohla byť oznámená, alebo z iných dôvodov, je povinný túto skutočnosť do jedného dňa oznámiť spoločnosti Orange. V prípade, ak tak v lehote 11 dní po skončení zúčtovacieho obdobia neurobí, považuje sa faktúra za oznámenú posledným dňom tejto lehoty.
Pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobkyne na náhradu škody vo výške 427 eur súd vychádzal z nasledujúcich zistení:
Oboznámením listiny „Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy A6732543“ (ďalej len dodatok k zmluve č.2) súd zistil, že žalobkyňa 9.1.2013 uzavrela so žalovaným zmluvu, na základe ktorej predala žalovanému mobilný telefón zn. Orange Memphis, ktorého bežná maloobchodná cena podľa dodatku bola 180 eur za zľavnenú cenu 1 euro, a to za podmienok dohodnutých v dodatku. Žalovaný sa v dodatku k zmluve č.2 zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s ňou podľa zmluvy č.2 v znení dodatku k zmluve č.2 (čl. 2 bod 2.3.) a pre prípad porušenia povinnosti počas tejto doby viazanosti vymedzených v čl. 2 bodoch 2.5 písm. a) a b) strany dojednali povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 179 eur s tým, že pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti, výška pokuty sa bude postupne znižovať spôsobom vymedzených v dodatku.
Oboznámením listiny „Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy A6732579“ (ďalej len dodatok k zmluve č.3) súd zistil, že žalobkyňa 9.1.2013 uzavrela so žalovaným zmluvu, na základe ktorej predala žalovanému tablet zn. Huawei MediaPad 7 Lite, ktorého bežná maloobchodná cena podľa dodatku bola 249 eur za zľavnenú cenu 1 euro, a to za podmienok dohodnutých v dodatku. Žalovaný sa v dodatku k zmluve č.3 zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s ňou podľa zmluvy č.3 v znení dodatku k zmluve č.3 (čl. 2 bod 2.3.) a pre prípad porušenia povinnosti počas tejto doby viazanosti vymedzených v čl. 2 bodoch 2.5 strany dojednali povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 248 eur, a to bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostane do uplynutia doby viazanosti.
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (všeobecná občianskoprávna zodpovednosť za škodu) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Základnými predpokladmi vzniku tejto všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti subjektu za škodu sú: protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie, pričom pre vznik všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je potrebné, aby boli kumulatívne splnené všetky tieto predpoklady. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom môže vzniknúť z porušenia zmluvných ako aj iných záväzkových povinností (zmluvná zodpovednosť alebo záväzková zodpovednosť). Môže tiež vzniknúť z porušenia iných zákonom uložených povinností (mimozáväzková zodpovednosť).
Pokiaľ ide o 1. predpoklad tejto zodpovednosti, a to protiprávny úkon žalovaného, zo skutkového vymedzenia nároku v žalobe vyplýva, že žalobkyňa sa náhrady škody v danej veci domáha na základe tvrdenia, že žalovaný porušil základné zmluvné povinnosti dojednané v dodatkoch k zmluvám č.2 a č.3, a to povinnosti zotrvať v zmluvných vzťahoch s ňou po dojednanú dobu.
Porušenie takých zmluvných povinností žalovaným však žalobkyňa v konaní nepreukázala.
Vznik, dobu trvania a spôsob ukončenia zmluvného vzťahu založeného zmluvou o poskytovaní verejných služieb vrátane jej dodatku upravujú všeobecné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy o pripojení.
Podľa článku 2. bod 2.1.všeobecných podmienok spoločnosť Orange poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe medzi spoločnosťou Orange a účastníkom.
Podľa článku 4. bod 4.1. všeobecných podmienok zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy zaniká: a) dohodou zmluvných strán , b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
Podľa článku 4 body 4.2. všeobecných podmienok obidve zmluvné strany sú oprávnené ukončiť písomnou dohodu platnosť zmluvy k obojstranne dohodnutému a potvrdenému dátumu, ak zmluva alebo jej dodatok nestanovujú inak.
Podľa článku4 bodu 4.5. všeobecných podmienok odstúpením sa zmluva zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca zmluvná strana doručí druhej zmluvnej strane písomné oznámenie o odstúpení.
Podľa článku 4 bodu 4.7 všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená ukončiť platnosť zmluvy písomnou výpoveďou, ak nemôže poskytovať služby v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodu technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania Služby.
Podľa § 40 ods. 1 občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohodu sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
V prejednávanej veci žalobkyňa, ktorá okrem vykonania dôkazov ňou v žalobe označených nenavrhla vykonať iné dôkazy, nepreukázala, že by záväzkové vzťahy medzi účastníkmi založené zmluvami č. 2 a č. 3 vrátane ich dodatkov skončili niektorým zo spôsobov, ktorý si sama upravila vo všeobecných podmienkach. Žalobkyňa v konaní netvrdila a z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by účastníci boli uzavreli dohodu o ukončení platnosti zmlúv, prípadne zmluvné vzťahy ukončili odstúpením od zmlúv alebo ich výpoveďami. Vzhľadom na písomnú formu zmluvy, ktorú si žalobkyňa sama vyhradila vo všeobecných podmienkach, na platné ukončenie týchto zmlúv akýmkoľvek z uvedených spôsobov bola potrebná písomná forma. Súd preto prijal záver, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by žalovaný svoj záväzok zotrvať v právnych vzťahoch založených zmluvami 24 mesiacov porušil a zmluvné vzťahy ukončil. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že žalobkyňa deaktivovala SIM karty žalovaného,
nakoľko podľa všeobecných podmienok strany ako spôsob ukončenia zmluvy nedohodli deaktiváciu SIM karty.
Pokiaľ ide o 2. predpoklad všeobecnej zodpovednosti za škodu, a to vznik samotnej škody, podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Pojem „ škoda“ Občiansky zákonník nedefinuje. Všeobecne sa škoda chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ušly zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného v dôsledku škodnej udalosti nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa tak dalo dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
Žalobkyňa v prejednávanej veci tvrdí, že škoda jej vznikla ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou a akciovou cenou mobilných telefónov (tabletu) odpredaných žalovanému. Súd zastáva názor, že cenový rozdiel medzi slobodne zmluvne dohodnutou cenou zariadení medzi účastníkmi a cenou, za ktorú sa zariadenia predávajú na trhu nepredstavuje majetkovú škodu a ani ušlý zisk. Tento rozdiel je výsledkom zmluvného dojednania medzi účastníkmi, nie následkom protiprávneho úkonu žalovaného. Žalobkyňa sa dobrovoľne v rámci svojej obchodnej politiky rozhodla ponúknuť na trh telefón a tablet za zľavnené, teda za ceny nižšie ako bola ich bežná maloobchodná cena. Zariadenia sa uzavretím zmlúv dostali do vlastníctva žalovaného. Žalobkyni preto nemohla vzniknúť na zariadeniach škoda, keďže už nebola ich vlastníkom, a žiadna iná povinnosť žalovanému vo vzťahu k žalobkyni z titulu „zľavnenej kúpnej ceny“ nevznikla, pretože žiadna takáto povinnosť v zmluve nie je upravená.
Súd dáva do pozornosti, že účel, ktorý žalobkyňa sleduje žalobou, bolo možné dosiahnuť riadnym legitímnym spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Žalobkyňa pôvodné zmluvné dojednanie nemôže jednostranne reparovať len preto, že sa nesplnili jej očakávania v rámci obchodnej politiky.
S vyššie uvedenými závermi je spojený aj záver o nesplnení 3. predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu, a to príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po dobu 24 mesiacov dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobkyne by nebol tento protiprávny úkon ale kúpne zmluvy so žalovaným.
Súd preto žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti plnenia žalovanému zo spôsobenej škody ako nedôvodnú zamietol, vrátane nároku na jej príslušenstvo (úroky z omeškania).
Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa v tejto časti iba zmenila pôvodne uplatňované nároky na zaplatenie zmluvných pokút na nároky na náhradu škody. Žalobou uplatnené nároky na náhradu škody preto nie sú ničím iným iba snahou žalobkyne o sofistikované priznanie rovnakého majetkového prospechu ako z nárokov na zaplatenie zmluvných pokút.
Súd dáva do pozornosti, že súd má povinnosť zbaviť spotrebiteľa akýchkoľvek účinkov neprijateľnej zmluvnej podmienky (čl. 6 ods. smernice Rady ES 93/13 o nekalých spotrebiteľských podmienkach). Súdy dojednania žalobkyne o zmluvnej pokute už judikovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co 136/2010, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co 137/2010 a pod), pričom ako dôvod neprijateľnosti považovali nemennosť zmluvnej pokuty bez ohľadu na čas porušenia záväzku, čo umožňovalo žalobkyni čo aj v posledný mesiac doby viazanosti dosiahnuť rovnaký majetkový prospech ako za porušenie povinnosti platiť cenu služby na začiatku viazanosti. Súdny dvor EÚ judikoval, že sa nepripúšťa modifikácia neprijateľnej zmluvnej podmienky (rozsudok vo veci C-618/10 Banco Espanol). Vyslovil, že tým sa sleduje odradenie dodávateľa od ďalšieho používania nekalej podmienky. Zmenou žaloby z neprijateľnej zmluvnej podmienky na náhradu škody sa vo svojich dôsledkoch nijako nezmení spoločnosťou neželateľný výsledok, nakoľko sledovaná konštrukcia náhrady škody v prejednávanej veci prichádza teoreticky do úvahy aj za porušenia povinnosti spotrebiteľa v 1. ako aj napr. 12. mesiaci lehoty viazanosti. Aj keď dojednanie o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve č.2 je na rozdiel od dojednania v dodatku k zmluve č.3, podľa ktorého zmluvná pokuta je nemenná po celú dobu viazanosti, síce modifikovaná tak, že dohodnutá zmluvná pokuta sa zníži v prípade, ak k porušeniu povinnosti žalovaným dôjde v období posledných 6 mesiacov, výška zmluvnej pokuty v prvých
18 mesiacoch je nemenná prípadoch, keď spotrebiteľ zotrvá v zmluvnom vzťahu 2 alebo aj 18 mesiacov. Z tohto pohľadu sa oproti dôsledkom neprijateľnej zmluvnej pokuty vychádzajúcej z nemennej výšky pokuty nemení stav, pred ktorým súd má spotrebiteľa chrániť.
S poukazom na vyššie uvedený záver o dojednaní o zmluvných pokutách ako neprijateľnej zmluvnej podmienky súd nepovažoval za dôvodnú žalobu ani ohľadne 3 nároku, a to nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 170 eur.
Z listiny označenej ako „Dodatok k zmluve o poskytovaní služby Lite TV- č. zmluvy A 6732781“ z 9.1.2013 vyplýva, že účastníci zmluvnú pokutu vo výške 170 eur dohodli v nemennej výške počas prvých 18 mesiacov viazanosti (čl. 2 body 2.13. písm. a) a b)). Preto závery vyslovené súdom o takomto nemennom dojednaní o zmluvnej pokute ako o neprijateľnej zmluvnej podmienke je plne dôvodný aj v prípade dojednania o zmluvnej pokute aj v tomto dodatku
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v účinnom od 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.
V prejednávanej veci záväzkové vzťahy medzi účastníkmi vznikli 9.1.2013. Preto na úroky z omeškania je potrebné aplikovať ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013. Žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na zaplatenie úrokov z omeškania so zaplatením požadovaného peňažného záväzku žalovaným vo výške 8,50 % ročne od 24.5.2013, tzn. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v písomnom pokuse o pokonávku z 9.5.2013. Súd jej priznal úroky z omeškania so zaplatením priznanej istiny vo výške celkom 279,35 eur počnúc týmto dňom, ktorý nepredchádza dňom splatnosti jednotlivých faktúr. Súd žalobkyni úroky z omeškania priznal v požadovanej výške, ktorá neodporuje predpisom občianskeho práva. V prevyšujúcej časti žalobu aj ohľadne príslušenstva zamietol.
O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zásada úspechu v konaní). Pomer úspechu žalobkyne a žalovaného predstavuje 32% : 68 % (279,35 eur : 597 eur). Žalovanému preto prislúcha právo na pomernú náhradu trov konania vo výške 36% trov účelne vynaložených na bránenie práv. Keďže žalovaný si nárok na náhradu trov v tomto konaní neuplatnil, súd mu žiadnu náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).