Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-43-2015.pdf
PDF · 86.71 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/43/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci navrhovateľky P. F., narodenej XX.XX.XXXX, bytom G. XX, Č., proti odporcovi P. F., narodenému XX.XX.XXXX, bytom G. XX, Č., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k toho času plnoletému L.V. F., narodenému XX.XX.XXXX a maloletému G. F., narodenému XX.XX.XXXX, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, Moyzesova 2, Pezinok, za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok, Šenkvická cesta 5, Pezinok, takto
rozhodol:
Súd manželstvo P. F., narodeného XX.XX.XXXX a P. F., rodenej O., narodenej XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX V. X., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu X., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v rámci, ktorej sa maloletý G. F., narodený XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého G. mesačne sumou 140 eur, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Súd konanie v časti plnoletého L., narodeného XX.X.XXXX zastavuje.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 20.02.2015 domáhala rozvodu manželstva s odporcom a žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva k v tom čase obom maloletým deťom. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že problémy v manželstve nastali v roku 2014, kedy si odporca našiel milenku, nadväzoval vzťahy aj cez sociálne siete, tiež si požičiaval peniaze z nebankoviek, ustavične klamal a z týchto dôvodov stratila k odporcovi dôveru.
Odporca súhlasil s rozvodom manželstva, podľa jeho vyjadrenia bolo ich manželstvo problematické, navrhovateľke všetko na ňom vadilo, nikdy nemal mimomanželský vzťah, s priateľkou sa zoznámil až p odchode zo spoločnej domácnosti, tento vzťah trval do novembra 2015.
V priebehu konania dňa 21.05.2016 syn L. nadobudol plnoletosť . Vo veci úpravy rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva k maloletému G. rodičia uzavreli rodičovskú dohodu a žiadali ju schváliť.
Kolízny opatrovník a prokurátorka pre prípad rozvodu navrhol rodičovskú dohodu schváliť nakoľko je v záujme maloletého.
Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods.1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) vo veci rozvodu manželstva a podľa §120 ods. 2 O.s.p. vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodnými listami detí, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.
Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú národnosti slovenskej, posledné spoločné bydlisko mali účastníci v okrese Pezinok, kde doposiaľ bývajú, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie podľa § 88 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Manželom sa narodili dve deti, plnoletý L. F., narodený XX.XX.XXXX a maloletý G. F., narodený XX.XX.XXXX. Účastníci konania žili v spoločnej domácnosti do januára 2015, kedy sa odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti a od tej doby žijú účastníci konania oddelene.
Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení navrhovateľa a odporkyne, ktorí zhodne odmietli pokus o zmierenie, vykonaný súdom podľa §100 ods. 1 O.s.p. mal súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, nebývajú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva, súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov na chod manželstva, spoločné hospodárenie, čo vyústilo do vzájomného citového odcudzenia manželov a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Účastníci konania opakovane zhodne na pojednávaní uviedli že nemajú záujem o obnovenie spolužitia a spolužitie odmietli. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ obaja účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania zariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania, nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletých detí a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa Čl.l Zákona NRSR č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 113 ods.1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.
Podľa § 104 Občianskeho súdneho poriadku prvej vety, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Z manželstva účastníkov konania sa narodili toho času už plnoletý Dávid Malovec, narodený 21.05.1998 a maloletý Filip Malovec, narodený 26.04.2003.
Nakoľko v priebehu konania dňa 21.05.2016 syn L. nadobudol plnoletosť, a podľa § 113 ods.1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov iba k ich maloletým deťom, súd konanie v časti úpravy rodičovských práva povinností k plnoletému L. podľa § 104 Občianskeho súdneho poriadku zastavil.
Maloletý G. je žiakom 6. ročníka základnej školy, je zdravý, nenavštevuje žiadne krúžky. Priemerné mesačné výdavky na maloletého sú 280,- eur.
Navrhovateľka je zamestnaná ako predavačka s priemerným mesačným príjmom 515,85 eura. Iný príjem nemá nepodniká. S deťmi býva v trojizbovom byte, mesačné poplatky na bývanie sú 100,- eur. Navrhovateľka má dve vyživovacie povinnosť a to k deťom pochádzajúcim z manželstva.
Odporca je zamestnaný ako zriaďovač s priemerným mesačným príjmom 968,70 eura. Iný príjem nemá, nepodniká. Býva v rodinnom dome u svojich rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou 150,- eur mesačne. Odporca má dve vyživovacie povinnosť a to k deťom pochádzajúcim z manželstva.
Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sú splnené podmienky § 62 a § 75 Zákona o rodine, preto súd predmetnú rodičovskú dohodu schválil. Rodičovská dohoda bola uzatvorená v súlade s potrebami maloletého ako i príjmom a možnosťami a schopnosťami oboch rodičov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva účastníci výslovne vzdali v súlade s § 207 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný dňom jeho doručenia ( § 162 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku )
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)