Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/43/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci navrhovateľky P. F., narodenej XX.XX.XXXX, bytom G. XX, Č., proti odporcovi P. F., narodenému XX.XX.XXXX, bytom G. XX, Č., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k toho času plnoletému L.V. F., narodenému XX.XX.XXXX a maloletému G. F., narodenému XX.XX.XXXX, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, Moyzesova 2, Pezinok, za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok, Šenkvická cesta 5, Pezinok, takto

rozhodol:

Súd manželstvo P. F., narodeného XX.XX.XXXX a P. F., rodenej O., narodenej XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX V. X., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu X., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v rámci, ktorej sa maloletý G. F., narodený XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého G. mesačne sumou 140 eur, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Súd konanie v časti plnoletého L., narodeného XX.X.XXXX zastavuje.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 20.02.2015 domáhala rozvodu manželstva s odporcom a žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva k v tom čase obom maloletým deťom. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že problémy v manželstve nastali v roku 2014, kedy si odporca našiel milenku, nadväzoval vzťahy aj cez sociálne siete, tiež si požičiaval peniaze z nebankoviek, ustavične klamal a z týchto dôvodov stratila k odporcovi dôveru.

Odporca súhlasil s rozvodom manželstva, podľa jeho vyjadrenia bolo ich manželstvo problematické, navrhovateľke všetko na ňom vadilo, nikdy nemal mimomanželský vzťah, s priateľkou sa zoznámil až p odchode zo spoločnej domácnosti, tento vzťah trval do novembra 2015.

V priebehu konania dňa 21.05.2016 syn L. nadobudol plnoletosť . Vo veci úpravy rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva k maloletému G. rodičia uzavreli rodičovskú dohodu a žiadali ju schváliť.

Kolízny opatrovník a prokurátorka pre prípad rozvodu navrhol rodičovskú dohodu schváliť nakoľko je v záujme maloletého.

Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods.1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) vo veci rozvodu manželstva a podľa §120 ods. 2 O.s.p. vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodnými listami detí, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú národnosti slovenskej, posledné spoločné bydlisko mali účastníci v okrese Pezinok, kde doposiaľ bývajú, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie podľa § 88 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Manželom sa narodili dve deti, plnoletý L. F., narodený XX.XX.XXXX a maloletý G. F., narodený XX.XX.XXXX. Účastníci konania žili v spoločnej domácnosti do januára 2015, kedy sa odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti a od tej doby žijú účastníci konania oddelene.

Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení navrhovateľa a odporkyne, ktorí zhodne odmietli pokus o zmierenie, vykonaný súdom podľa §100 ods. 1 O.s.p. mal súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, nebývajú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva, súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov na chod manželstva, spoločné hospodárenie, čo vyústilo do vzájomného citového odcudzenia manželov a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Účastníci konania opakovane zhodne na pojednávaní uviedli že nemajú záujem o obnovenie spolužitia a spolužitie odmietli. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ obaja účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania zariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania, nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletých detí a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Podľa Čl.l Zákona NRSR č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 113 ods.1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.

Podľa § 104 Občianskeho súdneho poriadku prvej vety, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Z manželstva účastníkov konania sa narodili toho času už plnoletý Dávid Malovec, narodený 21.05.1998 a maloletý Filip Malovec, narodený 26.04.2003.

Nakoľko v priebehu konania dňa 21.05.2016 syn L. nadobudol plnoletosť, a podľa § 113 ods.1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov iba k ich maloletým deťom, súd konanie v časti úpravy rodičovských práva povinností k plnoletému L. podľa § 104 Občianskeho súdneho poriadku zastavil.

Maloletý G. je žiakom 6. ročníka základnej školy, je zdravý, nenavštevuje žiadne krúžky. Priemerné mesačné výdavky na maloletého sú 280,- eur.

Navrhovateľka je zamestnaná ako predavačka s priemerným mesačným príjmom 515,85 eura. Iný príjem nemá nepodniká. S deťmi býva v trojizbovom byte, mesačné poplatky na bývanie sú 100,- eur. Navrhovateľka má dve vyživovacie povinnosť a to k deťom pochádzajúcim z manželstva.

Odporca je zamestnaný ako zriaďovač s priemerným mesačným príjmom 968,70 eura. Iný príjem nemá, nepodniká. Býva v rodinnom dome u svojich rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou 150,- eur mesačne. Odporca má dve vyživovacie povinnosť a to k deťom pochádzajúcim z manželstva.

Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sú splnené podmienky § 62 a § 75 Zákona o rodine, preto súd predmetnú rodičovskú dohodu schválil. Rodičovská dohoda bola uzatvorená v súlade s potrebami maloletého ako i príjmom a možnosťami a schopnosťami oboch rodičov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva účastníci výslovne vzdali v súlade s § 207 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný dňom jeho doručenia ( § 162 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku )

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)