Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5C-4-2016.pdf
PDF · 88.37 KB
No categories available
5C/4/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Karadžičova 8, proti odporcovi: V. L., nar. X.X.XXXX, bytom C., P. XX/XX, o zaplatenie 1.186,47 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4,22 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 2.2.2013 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi pôvodne domáhal zaplatenia sumy 1.186,47 eur s prísl.. Návrh zdôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX dňa 20.12.2011, na základe ktorej odporcovi poskytol celkovú sumu 2.010,24 eur. Odporca sa zaviazal splácať pôžičku v 48 pravidelných mesačných splátkach po 41,88 eur. Celkovo odporca uhradil do podania návrhu sumu 566,22 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, listom zo dňa 25.1.2013 ho vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Odporca dlžnú sumu doposiaľ neuhradil.
Pred začatím pojednávania, podaním zo dňa 23.2.2016, vzal navrhovateľ svoj návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 165,14 eur späť. Uznesením zo dňa 29.3.2016 č.k. 5C/4/2016-14 súd konanie v tejto časti zastavil. Následne podaním zo dňa 31.5.2016 vzal navrhovateľ späť návrh v časti o zaplatenie sumy 169,36 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, pričom ide o nárok zo zmluvných pokút. Naďalej navrhovateľ zotrvával na svojom návrhu v časti o zaplatenie sumy 1.017,11 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 2.2.2013 do zaplatenia náhrade trov konania.
Odporca sa na pojednávanie, napriek riadne doručenému predvolaniu, bez ospravedlnenia nedostavil. Z písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 29.4.2016 vyplýva, že súhlasí s návrhom navrhovateľa len v časti týkajúcej sa istiny 1.186,47 eur, namietal však ostatné nároky navrhovateľa, t.j. výšku úrokovej sadzby a RPMN. Žiadal, aby ho súd zaviazal iba k úhrade aktuálneho zostatku istiny v mesačných splátkach. Súhlasil, aby súd vo veci rozhodol aj v jeho neprítomnosti.
Na pojednávanie sa nedostavil ani navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil, preto súd konal v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vykonal dokazovanie oboznámením obsahu Žiadosti a zmluvy o poskytnutie pôžičky zo dňa 20.12.2011,
Všeobecných obchodných podmienok („všeobecné podmienky“), predžalobnej upomienky zo dňa 25.1.2013, prehľadu splátok a úhrad, vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 23.2.2016 a 31.5.2016, vyjadrenia odporcu zo dňa 29.4.2016, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
Účastníci uzavreli dňa 20.12.2012 zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 1.200,- eur. Odporca sa zaviazal dlžnú sumu splácať v 48 mesačných splátkach po 41,88 eur. Ročná úroková sadzba je v zmluve uvedená vo výške 32%, RPMN vo výške 32%, priemerná hodnota RPMN vo výške 45,66%. Celková suma pôžičky je v zmluve uvedená v sume 2.010,24 eur, celkové náklady spotrebiteľa v sume 810,24 eur, termín konečnej splatnosti je uvedený ako mesiac 12/2015. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky. V bode 6.2 všeobecných podmienok splátky boli splatné k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pokiaľ v splátkovom kalendári alebo v zmluve nie je uvedené inak. Z prehľadu o vykonaných platbách vyplýva, že odporca navrhovateľovi neuhrádzal riadne a včas splátky od mesiaca február 2012, tieto splácal s oneskorením. Vzhľadom k tomu, že naposledy uhradil sumu 48,58 eur dňa 7.9.2012 a splátky za mesiac september 2012 až január 2013 nezaplatil, navrhovateľ listom zo dňa 25.1.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a odporcu vyzval na zaplatenie dlhu jednorazovo. Odporca oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzvu na jednorazovú úhradu dlhu prevzal dňa 29.1.2013. V lehote uvedenej navrhovateľom dlžnú sumu neuhradil, dlh začal splácať nepravidelne od 14.2.2013. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporca uhradil do 29.7.2014 navrhovateľovi celkom sumu 566,22 eur. Navrhovateľ si voči odporcovi vyúčtoval aj zmluvnú pokutu v zmysle čl. 11 bod 11.2 Všeobecných podmienok (10% z dlžnej splátky) v sume celkom 166,26 eur, čo tiež vyplýva z prehľadu splátok a úhrad. Z uvedeného prehľadu tiež vyplýva, že voči odporcovi boli vyúčtované tiež poplatky v sume celkom 4,22 eur. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy 1.186,47 eur, ktorá predstavovala dlžnú istinu vo výške 1.583,33 eur, dlžné pokuty vo výške 165,14 eur a dlžné poplatky v sume 4,22 eur. Pred prvým pojednávaním navrhovateľ vzal svoj návrh späť v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty 165,14 eur a uznesením zo dňa 29.3.2016 č.k. 5C/4/2016-14 súd konanie v tejto časti zastavil a rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku navrhovateľovi v sume 3,30 eur. Následne podaním zo dňa 31.5.2016 vzal navrhovateľ opäť späť návrh v časti zmluvnej pokuty ako aj v časti poplatkov v sume celkom 169,36 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania.
Odporca v konaní namietal výšku úroku 32%, ako aj výšku RPMN, uplatnený úrok považoval za odporujúci dobrým mravom. Voči istine 1.186,47 eur nemal námietky, hoci v čase vystavenia písomného vyjadrenia už súd zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 165,14 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy /ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“/, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
V predmetnej veci má súd preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, pretože odporca požiadal navrhovateľa o pôžičku v súvislosti s úhradou iných svojich dlhov a na základe tejto žiadosti mu navrhovateľ poskytol úver, ktorým tieto dlhy financoval. Svojou povahou ide však o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že
navrhovateľ ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere odporcovi ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že odporca v zmluvnom vzťahu konal ako fyzická osoba spotrebiteľ.
Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona s prihliadnutím na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., súd návrh zamietol v celosti ako nedôvodný. Podľa zmluvy mal odporca úver splatiť v 48 mesačných splátkach po 41,88 eur a takto mal zaplatiť navrhovateľovi celkom sumu 2.010,24 eur. V zmluve je uvedený údaj o RPMN 32%, ktorý sa rovná aj výške úrokovej sadzby 32%, celkové náklady spotrebiteľa sú uvedené v sume 810,24 eur a priemerná hodnota RPMN vo výške 45,66%. Termín konečnej splatnosti je uvedené len ako 12/2015. Vychádzajúc z uvedeného je potom zrejmé, že zmluva neobsahuje presný údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože tento nemôže byť uvedený údajom: 12/2015, ale musí byť uvedený presným časovým údajom, teda dátumom, kedy konečná splatnosť úveru nastáva tak, aby spotrebiteľ mal jasnú predstavuje o presnom časovom období, kedy bude úver splatný. Rovnako nie je v súlade so zákonnou požiadavkou pri uvedení výšky a počtu splátok uvedený správny údaj o výške počte a termínov splácania istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako predpokladá § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona. V zmluve sa nenachádza údaj o splatnosti mesačných splátok a v rámci nej istiny, úrokov a iné. Spotrebiteľský úver sa preto v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je potrebné, aby boli kumulatívne splnené podmienky písomnosti zmluvy a zároveň absencie niektorej z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §10 ods. 1. Takýto výklad by veriteľovi umožňoval bez akýchkoľvek dôsledkov nedodržiavať ustanovenia zákona o obligatórnych náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo je v rozpore s účelom uvedeného zákona. Pokiaľ teda odporca obdržal pôžičku 1.200,- eur, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a odporca preukázateľne uhradil sumu 566,22 eur, bol by povinný navrhovateľovi zaplatiť sumu 633,78 eur.
Pokiaľ ide o viazanosť Všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré majú byť súčasťou zmluvy, súd uvádza, že vyhlásenie dlžníka, že odporca ako dlžník je riadne s nimi oboznámený nemôže požívať právnu ochranu. Veriteľ takto vopred formuluje vyhlásenie o súhlase dlžníka s vopred naformulovanými zmluvnými podmienkami, ktoré obsahujú dôležité ustanovenia o právach a povinnostiach odporcu ako dlžníka. Sú formulované výrazne menším písmom, ako sú základné ustanovenia zmluvy (t.j. údaje o dlžníkovi, schválenej výške pôžičky, účele pôžičky) a sú takmer nečitateľné. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že dlžník ako spotrebiteľ mal reálnu možnosť sa riadne oboznámiť s týmito zmluvnými podmienkami, a že ich v čase akceptácie zmluvy aj riadne prijal. Ide preto podľa názoru súdu o neplatné zmluvné dojednanie podľa § 39 Občianskeho zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ odporca ako dlžník svojim podpisom nemá inú možnosť len podpísať súhlas so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli výlučne naformulované len stranou veriteľa a neboli nijako individuálne vyjednané.
Navrhovateľ vzal pred prvým pojednávaním svoj návrh späť v časti o zaplatenie sumy 169,36 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 2.2.2013 do zaplatenia. Z obsahu podania navrhovateľa zo dňa 31.5.2016 vyplýva, že navrhovateľ vzal svoj návrh späť aj v časti, v ktorej už bolo konanie na základe späťvzatia navrhovateľa zo dňa 23.2.2016 zastavené (t.j. v časti o zaplatenie sumy 165,14 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 2.2.2013 do zaplatenia). Súd preto o tomto dispozičnom úkone navrhovateľa rozhodol tak, že podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastavil iba v časti o zaplatenie sumy 4,22 eur s 8,75% ročným úrokom zo omeškania od 2.2.2013 do zaplatenia (vo zvyšnej časti už konanie zastavené bolo).
Predmetom posúdenia zo strany súdu zostal nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.017,11 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 2.2.2013 do zaplatenia.
Súd právo navrhovateľa posudzoval aj s prihliadnutím na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa aj z pohľadu, či jeho právo nie je premlčané. Jednotlivé mesačné splátky úveru tak, ako bolo dohodnuté, sa premlčujú v súlade s § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej dobe od splatnosti jednotlivých splátok. To znamená, že splátky splatné tri roky pred podaním návrhu, t.j. splatné ku dňu 11.1.2013, a ktoré neboli uhradené, sú premlčané. Z prehľadu splátok vyplýva, že odporca neuhrádzal splátky v zmysle splátkového kalendára, splátky navrhovateľovi splácal nepravidelne.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka listom z 25.1.2013, kedy bol odporca preukázateľne v omeškaní so splátkou za mesiac september 2012 až január 2013, čo vyplýva z prehľadu splátok a úhrad. Veriteľ musí pri zosplatnení dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba pri využití práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka už splatnosťou nezaplatenej splátky, t.j. v danom prípade najmenej splátkou splatnou v novembri 2012 a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp. doručením odporcovi /§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/. Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky, pre ktorú vyhlasoval mimoriadnu splatnosť, ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie, ktorá uplynula v októbri 2012 a pokiaľ navrhovateľ podal návrh 11.1.2016, je zrejmé, že ho podal po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Pri využití práva na zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po omeškaní splátky k zosplatneniu, ale toto právo mu patrí až po tom, čo uplynie lehota troch mesiacov od nezaplatenia splátky. Túto lehotu poskytuje zákon spotrebiteľovi, aby si zaobstaral peňažné prostriedky na zaplatenie dlhovanej sumy a až po jej uplynutí nastáva strata výhody splátok. To však nemá vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť zročnosťou nesplnenej splátky, v danej veci splatnej 20. októbra 2012.
Vzhľadom k uvedenému súd považoval nárok navrhovateľa za premlčaný, a preto ho zamietol.
Pokiaľ ide o vyjadrenie odporcu v konaní, toto súd považoval za nejednoznačné, nakoľko odporca súhlasil s istinou vo výške 1.186,47 eur, hoci v tom čase už predmetom konania bola len suma 1.021,33 eur s prísl. a na inom mieste svojho vyjadrenia uvádza úhradu iba aktuálneho zostatku istiny. Podľa názoru súdu teda nie je zrejmé, akú časť uplatneného nároku navrhovateľom odporca považoval za opodstatnenú a vyjadrenie odporcu nepovažoval za čiastočné uznanie nároku. O nároku navrhovateľa preto rozhodol tak, ako bolo uvedené vyššie.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní bol úspešný odporca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Odporcovi však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..