Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/154/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne G. Y., U. T. Č. S. XXX, proti žalovanej Poštovej banke, a.s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpenej AK Antol, s.r.o., so sídlom Kupeckého 2542/72, Pezinok, za ktorú koná Mgr. Pavol Antol, konateľ a advokát, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 25. februára 2016 č.k. -46, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

odôvodnenie:

Okresný súd Rožňava (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 25. februára 2016 č.k. -46 uložil zamestnávateľovi žalobkyne, SHP Slavošovce, a.s., so sídlom Slavošovce č. 298 povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech žalovanej, na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 6098530910 zo dňa 24. júna 2010, ako aj zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 5938748487 zo dňa 18. júna 2012, a to do skončenia konania vo veci samej o určenie neprijateľných zmluvných podmienok Zmluvy o úvere č. 6098530910 zo dňa 24. júna 2010 a Zmluvy o úvere č. 5938748487 zo dňa 18. júna 2012.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou, ktorá bola doručená okresnému súdu dňa 20. augusta 2015 sa žalobkyňa proti žalovanej domáha určenia, že ustanovenia čl. 3 - Zmluvy o úvere a záverečné ustanovenia - v znení ods. 5 s odkazom na obchodné podmienky Zmluvy o úvere č. 6098530910 zo dňa 24. júna 2010, kde je zakotvená Dohoda o zrážkach zo mzdy a ustanovenie čl. 3 - Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia v znení odseku 7 s odkazom na obchodné podmienky Zmluvy o úvere č. 6098530910 zo dňa 24. júna 2010, v ktorom je zakotvená rozhodcovská doložka, ako aj ustanovenia čl. 3 - Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečná ustanovenia v znení odseku 5 Zmluvy o úvere č. 5938748487 zo dňa 18. júna 2012, kde je zakotvená Dohoda o zrážkach zo mzdy a ustanovenie čl. 3 - Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia - v znení odseku 6 Zmluvy o úvere č. 5938748487 zo dňa 18. júna 2012, kde je zakotvená rozhodcovská doložka, sú neplatné.

V žalobe je obsiahnutý aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v znení, ako vyplýva z výroku uznesenia súdu prvého stupňa.

Po citácii § 102 ods. 1 O.s.p. a § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd konštatoval, že vydanie (správne malo byť „nariadenie“) predbežného opatrenia predpokladá osvedčenie danosti práva, aby boli vylúčené pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Z pripojených listín je zrejmé, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté dve zmluvy. Zmluva o úvere č. 6098530910 zo dňa 24. júna 2010 bola uzavretá medzi žalovanou a žalobkyňou, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver v sume 6.700 €. V úverovej zmluve v čl. 3 bod 5 je obsiahnutá (aj) Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka (ďalej len . Veriteľ predložil Dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobkyne dňa 9. júna

2015, podľa ktorej majú byť vykonávané zrážky zo mzdy v sume 8.698,23 €. Ďalšia zmluva o úvere (konsolidácia) č. 5938748487 z 18. júna 2012, ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou sa týka úveru v sume 3.850 €. Aj v tejto zmluve je úprava týkajúca sa dohody o zrážkach zo mzdy s odkazom na § 551 OZ. Naviac v bode 6 je obsiahnutá úprava, podľa ktorej akékoľvek spory z uvedenej zmluvy o úvere budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10, II. časti VOP s tým, že klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia sa bude môcť účastník domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Veriteľ doručil dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobkyne dňa 13. júla 2015 s tým, že suma, ktorá má byť zrazená je vo výške 6.264,46 €. Z výplatných listín žalobkyne vyplýva, že za mesiac júl 2015 bola evidovaná zrážka zo mzdy v sume 100 €. Po skonštatovaní, že žalobkyňa osvedčila potrebu predbežnej ochrany do doby, kedy bude právoplatne rozhodnuté o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v Zmluvách o úvere, a o určení, či Dohody o zrážkach zo mzdy sú platné alebo neplatné, nariadil súd predbežné opatrenie, v ktorom uložil zamestnávateľovi žalobkyne nevykonávať zrážky zo mzdy až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla „Krajskému súdu v Banskej Bystrici“ zrušiť uznesenie okresného súdu a zastaviť konanie alebo zrušiť uznesenie a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po citácii § 75 ods. 2 O.s.p. odvolateľka konštatovala, že žalobca má dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované predbežné opatrenie. Žalobca musí preukázať existenciu hroziacej ujmy, t. zn., že žalobca musí osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca neodstrániteľná. Vyslovila názor, že návrh podaný zo strany žalobkyne neobsahuje dostatočné naplnenie vyššie uvedených náležitostí, čo následne spôsobuje nesprávne a neodôvodnené rozhodnutie súdu, keďže sa súd stotožnil so všetkými tvrdeniami žalobkyne a svoje vlastné odôvodnenie neposkytol. Vyčítala súdu, že žalobkyňa dostatočne neuviedla, aké konkrétne náležitosti zmluva o úvere neobsahuje a obmedzila sa len na konštatovanie „paragrafového“ znenia zákona, odvolania sa na znenie smernice č. 93/13/EHS a niekoľkých rozhodnutí Európskeho súdneho dvora. Rovnako žalobkyňa neuviedla, v čom spočíva „neplatnosť“ zmluvnej podmienky alebo v čom bola tak značne porušená povinnosť žalovanej pri uzatváraní zmluvných dojednaní Zmluvy o úvere, že to spôsobuje tak vážne následky. Žalobkyňa navyše neuviedla, prečo požaduje od zamestnávateľa žalobkyne, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ak jej tvrdenia smerujú len k požiadavke súdnej kontroly zrážok zo mzdy na základe zmluvy, ktorú nespochybňuje.

Žalovaná má za to, že Dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté so žalobkyňou sú v súlade so všetkými, v čase podpisu platnými právnymi predpismi, najmä s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch, o pôžičkách pre spotrebiteľov o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a rovnako s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník).

Poznamenala, že okresný súd tvrdenia žalobkyne nevyhodnotila ako nedostatočné a rozhodol o nariadení predbežného opatrenia bez toho, aby toto svoje rozhodnutie akokoľvek odôvodnil. Jediné tvrdenie, ktoré je možné chápať ako odôvodnenie rozhodnutia sa nachádza v jeho závere, kde súd prevzal celé odôvodnenie žalobkyne zo žaloby, a uviedol, že „žalobkyňa osvedčila potrebu predbežnej ochrany“. Zároveň poznamenala, že Občiansky zákonník v čase uzavretia zmluvy o úvere v § 53 ods. 7 uvádzal, že zabezpečenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti, je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Vzhľadom na skutočnosť, že zákonodarca výslovne stanovil neprípustné zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy je zrejmé, že iné zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy nebolo zakázané a právny poriadok ho umožňoval.

Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v § 5a ods. 1 a/ uvádza (v súčasnom znení, nie v znení účinnom pri podpise zmluvy o úvere), že „neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy:

a/ dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť...“

Vyslovila názor, že samostatnou právnou úpravou inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy v Občianskom zákonníku, resp. v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zákonodarca vyzdvihol jej dôležitosť a tým zabezpečil nepochybnosť pri jej používaní. Žalovaná má za to, že uzatvorila Dohodu o zrážkach zo mzdy riadne a zákonne, v súlade s účinným znením zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v čase podpisu Zmlúv o úvere a tiež v súlade s účinným znením Občianskeho zákonníka.

Odvolateľka poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa nijakým spôsobom nespochybnila svoju povinnosť splatiť žalovanej vzniknutý dlh a z tohto dôvodu je odvolateľka presvedčená, že predbežné opatrenie nie je dôvodné, lebo žalobkyňa nedostatočne odôvodnila svoj právny záujem na „vydaní“ predbežného opatrenia. Žalovaná poznamenala, že z návrhu a zo skutočností, ktoré sú uvádzané v odôvodnení uznesenia nevyplýva, že by žalobkyni mala byť spôsobená vážna a nenapraviteľná škoda. Naopak tvrdila, že škoda vzniká žalovanej, lebo žalobkyňa má hlavnú povinnosť splácať žalovanej minimálne mesačnú splátku a ani túto povinnosť si neplní. Zároveň uviedla, že pri nariadení predbežného opatrenia súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršeniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav vecí nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Do pozornosti odvolacieho súdu dal ďalší znak predbežného opatrenia, a to proporcionalitu, teda na jednej strane záujem žalobkyne na nariadení predbežného opatrenia a na druhej strane záujem žalovanej. Súd by mal preto brať do úvahy nielen záujem žalobkyne, ale tiež záujem žalovanej. Oba záujmy by mali byť vyvážené. Súd prvého stupňa mal uvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorému z účastníkov (ujma žalovanej nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa žalobkyňa). Vyslovila názor, že okresný súd nariadením predbežného opatrenia vytvoril stav, kedy je žalovanej značne znemožnené uspokojenie jej pohľadávky. Žalobkyňa neplatí splátky v zmysle zmluvy o úvere a súd prvého stupňa nariadením predbežným opatrením zamedzil realizáciu zrážok zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu, čo bude v konečnom dôsledku viesť k predčasnému zosplatneniu celej pohľadávky. Momentálne je podľa odvolateľky výrazne poškodená žalovaná, ktorej sa nespláca pohľadávka, hoci si splnila všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Podľa názoru odvolateľky nariadenie predbežného opatrenia neprimerane zasahuje do práv žalovanej ako veriteľa, a to do práva na uspokojenie jej peňažnej pohľadávky. Rovnako je tento zásah neodôvodnený a účelový, bez logického a skutkového základu pre rozhodnutie. Žalobkyňa neuviedla žiaden dôvod, pre ktorý by splátku zo zmluvy nemohla uhrádzať, a aj napriek tomu splátky vôbec neuhrádza. V dôvodoch odvolania poukázala aj na názor Krajského súdu v Žiline, ktorý bol publikovaný v uznesení sp.zn. zo dňa 28.10.2013.

Žalobkyňa sa na odvolanie žalovanej písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas žalovaná - účastník konania (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 74 ods. 2 O.s.p. príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie vo veci samej.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnenie nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému, než účastníkovi konania len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť zákaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Účelom predbežného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o predbežnom opatrení.

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Ak by sa v konaní o nariadení predbežného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného postupu zmarený (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kol.: Civilné právo procesné, EUROKODEX s.r.o., Bratislava 2010, str. 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR , , etc.).

Žalobkyňa sa predbežným opatrením domáha ochrany pred neoprávneným zásahom do svojho majetku, ku ktorému dochádza zrážkami z jej mzdy, pričom nemá iné právne ani faktické možnosti zabrániť vykonaniu ďalších zrážok zo mzdy. Za tým účelom podala aj žalobu vo veci samej, ktorým sa domáha určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok zmluvy o úvere č. 6098530910 zo dňa 24.6.2010, ako aj zmluvy o úvere č. 5938748487 zo dňa 18.6.2012, ako aj neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktoré sú zakomponované v uvedených zmluvách o úvere.

Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká, akonáhle pohľadávka veriteľa je splnená alebo, keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy predbežným opatrením môže uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy (viď R 47/1974).

Žalobkyňa listinnými dôkazmi, konkrétne zmluvou o úvere zo dňa 24.6.2010, ako aj ďalšou zmluvou o úvere zo dňa 18.6.2012 a listom žalovanej zo dňa 30.6.2015, ktorý bol doručený zamestnávateľovi žalobkyne dňa 9.7.2015, ako aj ďalším listom žalovanej zo dňa 30.6.2015, ktorý bol doručený

zamestnávateľovi žalovanej dňa 13.7.2015, ktorých obsahom je žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sa domáha realizácie dohody o zrážkach zo mzdy, a teda vykonáva svoje právo vyplývajúce z dohody, neplatnosť ktorej je predmetom konania vo veci samej.

Za situácie, kým otázky (ne)platnosti dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 30.6.2015, ktorá bola doručená zamestnávateľovi žalobkyne dňa 9.7.2015 a ďalšia dohoda zo dňa 30.6.2015, ktorá bola doručená zamestnávateľovi žalobkyne dňa 13.7.2015, nie sú vyriešené právoplatným rozhodnutím súdu, je potrebné zabezpečiť ochranu práva žalobkyne nariadeným predbežným opatrením. Bez vykonania dokazovania vo veci samej nemôže (ani) odvolací súd zaujať právny názor o (ne)platnosti dohôd o zrážkach zo mzdy a v tejto súvislosti aj o dôvodnosti nároku vo veci samej.

K odvolacej námietke žalovanej, že okresný súd stroho skonštatoval, že sa v celom rozsahu stotožňuje s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, čo považoval za nepostačujúce, odvolací súd uvádza, že táto námietka je neopodstatnená poukazujúc na ust. § 76 ods. 4 O.s.p. ktoré stanovuje, že ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že cieľom predbežného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktnej požiadavke na formu predbežného opatrenia. Nie je teda dôvod trvať na vypracovaní „siahodlhého“ odôvodnenia v prípade, že súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa s dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V odôvodnení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia v takom prípade postačí, ak sa súd obmedzí len na skonštatovanie správnosti skutkových a právnych dôvodov návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V tomto smere odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu k § 76 ods. 4 zákona č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolaciemu súdu sa žiada povedať, že ak predbežné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že by sa žalobe vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo žalobkyne bude uspokojené inak, žalobkyňa bude povinná nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie (viď § 77 ods. 3 O.s.p.).

O náhrade trov predbežného opatrenia rozhodne súd vo výroku o trovách konania vo veci samej (§ 145 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.