Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-73-2015.pdf
PDF · 74.6 KB
Case nature
Subarea
14Co/73/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE- 100.023.266, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti odporcovi: A. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. C. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie sumy 191,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 21. 10. 2014 č. k. 13C/124/2014 - 65, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o uložení povinnosti navrhovateľovi nahradiť vedľajšiemu účastníkovi 63,12 Eur trov konania na trovách právneho zastúpenia p o t v r d z u j e .
Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 191,80 Eur spolu so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi 63,12 Eur trov konania na trovách právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a to právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka. Zamietnutie žalobného návrhu odôvodnil prvostupňový súd premlčaním uplatneného nároku. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., keď úspešnému odporcovi náhradu trov nepriznal, pretože nepodal návrh súdu na náhradu trov konania a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú. Navrhovateľa zaviazal na náhradu trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., a to za dva úkony právnej služby spolu s režijným paušálom a 20 % DPH (jeden úkon vo výške 18,26 Eur x 2, dvakrát režijný paušál vo výške 8,04 Eur + 20 % DPH, spolu 63,12 Eur).
Proti rozsudku okresného súdu vo výroku č. III, ktorým súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ. Namietal proti účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, poukazoval najmä na skutočnosť, že s účinnosťou od 01. 05. 2014 právny poriadok určil orgánu rozhodujúcemu o nároku vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez návrhu. Vytýka prvostupňovému rozhodnutiu opomenutie ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého je súd povinný pri posudzovaní nárokov zo spotrebiteľských zmlúv konať z úradnej povinnosti. Nie je preto potrebné, aby hlavný alebo vedľajší účastník upozorňoval konajúci súd na premlčanie. Uvádza, že prvostupňový súd uviedol, že námietku premlčania vzniesla odporkyňa a tiež vedľajší účastník. Z toho vyplýva, že samotná odporkyňa sa aktívne bránila a nepotrebovala v spore pomoc vedľajšieho účastníka. Vzhľadom na uvedené má za to, že v danej veci neboli trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka účelne vynaložené, preto sa domáha zmeny rozhodnutia tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd náhradu trov konania neprizná.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu zastúpený splnomocneným advokátom, poukázal na opodstatnenie vstupu združenia, ako právnickej osoby zameranej na ochranu spotrebiteľov, do konaní z vlastného podnetu, keď už samotný takýto vstup do konania pre navrhovateľa pôsobil odradzujúco v tom zmysle, že v množstve súdnych sporov došlo k späťvzatiu návrhu a zastaveniu konania. Pokiaľ by združeniu nebola súdmi priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia, znemožnilo by to reálnu ochranu spotrebiteľov združením na súdoch. Argumentáciu navrhovateľa o nadbytočnosti úkonov vedľajšieho účastníka pokladá za nesprávnu. Súdy častokrát vydajú platobný rozkaz, hoci nárok je nedôvodný a neoprávnený a zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Poukazuje tiež na to, že navrhovateľ uvádza, že námietku premlčania vzniesla aj samotná odporkyňa, čo nie je správne. Naopak, prvostupňový súd v odôvodnení niekoľkokrát uviedol, že námietku premlčania vzniesol vedľajší účastník. Vedľajší účastník sa pritom snažil aktívne vystupovať v konaní za účelom poskytnutia právnej pomoci často rezignovaným spotrebiteľom. Zastúpenie spotrebiteľa vedľajším účastníkom, ktorý je právne zastúpený, považuje za dôvodné a účelné, sledujúce legitímny cieľ. Považuje za správne, že vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná náhrada trov konania v plnej výške tak, ako to rozhodol prvostupňový súd. Navrhol potvrdiť napadnutý výrok rozsudku okresného súdu a vedľajšiemu účastníkovi priznať náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby spolu s paušálom a DPH 20,60 Eur.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Vo veci samej rozhodol prvostupňový súd rozsudkom tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Proti tomuto rozsudku odvolanie podané nebolo. Úspešným účastníkom bol preto odporca a tiež vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu. Okresný súd preto správne postupoval, keď pre rozhodnutie o náhrade trov aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. Odvolací súd sa nemôže stotožniť s názorom navrhovateľa ohľadne neúčelnosti trov vedľajšieho účastníka, poukazuje pritom na ustanovenie čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Tak ako navrhovateľ má právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, rovnako každý iný účastník súdneho konania za rovnakých podmienok môže toto právo garantované ústavou využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje Občiansky súdny poriadok. V ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca umožnil na strane spotrebiteľa, ako vedľajšiemu účastníkovi, zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (napr. Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Je nesporné, že vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu vstúpil do konania za platnosti ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. do 31. 12. 2014. V konaní preukázal, že je občianskym združením vytvoreným za účelom ochrany práv spotrebiteľov, má príslušnú registráciu, bolo mu pridelené identifikačné číslo. Mohol teda podľa § 93 ods. 2 O. s. p. do daného konania vstúpiť. Z ustanovenia § 18 O. s. p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie, preto podľa § 24 O. s. p. sa účastník môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí; podľa § 25 ods. 1 O. s. p. ako zástupcu si môže účastník vždy zvoliť advokáta. Je nesporné, že z vyššie citovaných ustanovení vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať, a to advokátskou kanceláriou či advokátom. Pokiaľ vedľajší účastník v konaní využil toto svoje právo a nechal sa zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov, postupoval v súlade so zákonom. Preto odvolací súd nepovažoval v tomto smere odvolanie navrhovateľa za dôvodné.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V sporových veciach sa v prípade náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, a teda účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti tomu účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Je nesporné, že v tomto konaní boli úspešnými účastníkmi odporca a tiež vedľajší účastník na jeho strane. Nesporným tiež je, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal vo veci dva úkony právnej služby tak, ako si tieto uplatnil. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namieta voči neúčelnosti trov konania s poukazom na to, že sa odporkyňa aktívne bránila námietkou premlčania aj sama, odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade na strane odporcu nevystupuje odporkyňa, ale odporca A. O., ktorý bol v konaní nečinný, z čoho je zrejmé, že
navrhovateľ pri podávaní odvolania veci nevenoval dostatočnú pozornosť (zrejme použil odvolanie z inej veci). Táto námietka je preto nedôvodná. Pokiaľ vytýka navrhovateľ prvostupňovému súdu, že opomenul v rozhodnutí ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ani táto námietka neobstojí, pretože prvostupňový súd, naopak, aplikoval danú právnu úpravu a odôvodnenie prvostupňového rozsudku na ňu reaguje na strane 5 v odseku 1, 2, 3, 4 a 5 napadnutého rozsudku, pričom sa vysporadúva aj s námietkou premlčania, ktorú vzniesol vedľajší účastník v podaní zo dňa 31. 03. 2014, to znamená, ešte pred účinnosťou predmetného zákonného ustanovenia (01. 05. 2014). Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje odvolacie dôvody navrhovateľa za nespôsobilé zmeniť napadnuté rozhodnutie, preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1, 2 O. s. p. napadnutý výrok rozsudku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi ako vecne správne a správne odôvodnené potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu napriek tomu, že bol úspešným účastníkom odvolacieho konania, túto náhradu trov nepriznal. Odvolací súd nespochybňuje právo vedľajšieho účastníka vyjadriť sa k podanému odvolaniu, avšak vzhľadom na skutočnosť, že v tejto veci už nejde o ochranu spotrebiteľa a predmetom odvolacieho konania sú už len trovy účastníka, o ktorých musí ex offo rozhodnúť konajúci súd, nepovažuje ich za účelne vynaložené trovy odvolacieho konania, a preto ich vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.
Odvolací súd zistil, že po rozhodnutí prvostupňového súdu oznámilo svoj vstup do konania na strane odporcu občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, zastúpená advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom, Dobrovičova 13, Bratislava, a to podaním zo dňa 02. 12. 2014, teda v čase, kedy vec sama už bola rozhodnutá a nebola napadnutá odvolaním. Vzhľadom na túto skutočnosť už na vstup tohto občianskeho združenia do konania neprihliadal, pretože konanie vo veci samej už neprebiehalo, vstup nebol dôvodný ani súladný s ustanovením § 93 ods. 2 O. s. p. v znení platnom do 31. 12. 2014. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.