Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3To-19-2022.pdf
PDF · 110 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/19/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom 25. augusta 2022 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Moniky Liptákovej, prejednal odvolania obžalovaného I. D., prokurátora a poškodeného H. E. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/168/2018 zo 14.9.2021 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), f) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/168/2018 zo 14.9.2021.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného I. D., nar. X.X.XXXX v C. P., trvale bytom A. XX,
u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 24.06.2017 v čase okolo 22.00 hod. v obci P., okres F., aj napriek predchádzajúcemu vyslovenému zákazu neoprávnene cez neuzamknuté vchodové dvere vošiel do rodinného domu č. XX, následne na schodišti zo spodného poschodia na horné, fyzicky napadol svojho bývalého svokra H. E., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že ho udrel hlavou do čela, na čo poškodený po schodišti vycúval nazad na horné poschodie, kde za ním vybehol, opakovane minimálne 4 krát ho udrel päsťami do tváre a potom ako poškodeného posotil na podlahu v jedálni, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, opakovane minimálne 4 krát ho kopol do oblasti ľavého pleca a spodnej oblasti chrbta, pričom sa mu počas fyzického útoku opakovane vyhrážal zabitím a po tom, ako sa poškodenému podarilo postaviť opätovne ho opakovane udieral päsťami do oblasti tváre, chytil ho za plecia a chrbát a ťahal ho po schodoch za sebou dole, pričom ho minimálne 2 krát hlavou udrel o zábradlie o stenu, pričom týmto konaním porušil nedotknuteľnosť obydlia obyvateľov rodinného domu a to H. E., Q. E., C. E. a jej maloletých detí, pričom svojim konaním u H. E. vyvolal dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a fyzickým útokom mu spôsobil otras mozgu, poúrazové krvácanie pod pavúčnicu mozgu temennej oblasti vľavo, tržne zmliaždenú ranu v oblasti ľavého obočia, pomliaždenie a krvný výron v oblasti ľavej očnice, pomliaždenie a krvný výron čelovo temennej oblasti hlavy v strede, pomliaždenie a krvný výron temennej oblasti hlavy vľavo, pomliaždenie ľavého ramenného kĺbu, pomliaždenie a krvný výron sedacej oblasti vpravo, s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života po dobu 14 dní, avšak vzhľadom na intenzitu a spôsob pôsobiaceho zraňujúceho násilia na oblasť hlavy a tváre poškodeného, mohlo dôjsť u poškodeného k vzniku otrasu mozgu ťažkého stupňa, k zlomenine tvárových kostí, ku zlomenine lebečných kostí a taktiež k pomliaždeniu mozgového tkaniva alebo ku krvácaniu do vnútra lebky, s dobou liečenia nad 42 dní,
t e d a
sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo a taký čin spáchal na chránenej osobe,
neoprávnene vnikol do obydlia iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
inému sa vyhrážal smrťou, takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, č í m s p á c h a l
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.,
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Tr. zák.,
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.,
z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 155 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 34 ods. 5 písm. c) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému H. E., nar. X.X.XXXX, bytom P. XX., škodu vo výške 2 942,92 eur.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný I. D. uznaný za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Za uvedené trestné činy bol obžalovanému podľa § 155 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený H. E. s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obžalovaný I. D., prokurátor a poškodený H. E..
Obžalovaný odvolanie odôvodnil tak, že toto podáva proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku. V odvolaní uviedol, že tvrdenia poškodeného týkajúce sa prežitia skutku nekorešpondujú so skutočnosťami, ktoré vyplynuli z dokazovania. V prípade, ak by poškodený utrpel zranenia, ako sú popísané v napadnutom rozsudku, nemohol by byť prepustený z hospitalizačného ošetrenia na tretí deň. Znalec MUDr. Jelenčík v znaleckom posudku konštatuje, že poškodený nemohol mať úraz hlavy, tak ako to popisuje, a to búchaním o stenu a betónové zábradlie, pretože v takomto prípade by došlo k iným omnoho závažnejším zraneniam. Taktiež znalec konštatuje, že niektoré útoky ako kopnutie a údery päsťou nezanechali na poškodenom žiadne škody. Tieto skutočnosti vyvolávajú pochybnosť o vyjadrení poškodeného. Všetky RTG vyšetrenia boli zhodné bez traumatických zmien a skelet bol negatívny. Tieto vyšetrenia spochybňujú pravdivosť výpovede poškodeného v takom rozsahu, že nie je možné v ostatných častiach dôverovať a uveriť tvrdeniam poškodeného týkajúcich sa skutku. V odvolaní
ďalej poukázal na jednotlivé zranenia poškodeného s poukazom na závery znaleckých posudkov MUDr. Obtuloviča a MUDr. Jelenčíka. Uviedol, že do domu bol pozvaný samotnou C. E., bývalou manželkou, a preto sa nemohol dopustiť porušovania domovej slobody. Svedkovia C. a E. sa rozdielne vyjadrovali, kedy sa mal obžalovaný dozvedieť o zákaze vstupu do domu. On však o zákaze vstupu do domu nemal žiadnu vedomosť. Svedkovia uvádzali, že u obžalovaného neboli viditeľné žiadne zranenia, hoci tieto zranenia potvrdili aj lekárske správy. Vzhľadom na tieto skutočnosti, je obava, že samotný poškodený a svedkovia sa vo veci nevyjadrovali objektívne. Svedkyňa C. E. tvrdila na výsluchu v Dolnom Kubíne, že na konci už ležal na obžalovanom aj poškodený, avšak na hlavnom pojednávaní toto tvrdenie poprela s tým, že netuší ako sa to dostalo do zápisnice. Rozpor vo výpovediach svedkov je aj v tom, kto bol zaklopať poškodenému na dvere kúpeľne pred spáchaním skutku. Svedkovia taktiež stále upravovali miesto, kde bol obžalovaný spacifikovaný. Poškodený sa na hlavnom pojednávaní nevedel súvisle vyjadriť ku skutku v tom smere ako ho obžalovaný mal hodiť dolu schodiskom a ťahať ho. Svedkyňa E. pri oznámení dňa 25.6.2017 neuvádzala, že by ju obžalovaný držal za ruku, hoci to bolo bezprostredne po skutku. Taktiež v oznámení nepravdivo uvádzala zranenia poškodeného. Zatajila aj zranenia obžalovaného. Krivo obvinila obžalovaného z užívania alkoholických nápojov a marihuany. Znalec pritom v posudku konštatoval, že u obžalovaného nezistil závislosť od alkoholu alebo iných psychoaktívnych látok. Pokiaľ prišiel do domu, bolo to v dôsledku toho, že mal záujem dohodnúť sa s bývalou manželkou ohľadom stretávania sa s maloletými deťmi. Nemal v úmysle nikomu v dome ublížiť. Dôveryhodnosť výpovede svedkov C. a U. bola na hlavnom pojednávaní spochybnená tým, že dva dni po skutku bol samotný svedok C. nahlásiť, že v ten deň pred spáchaním skutku sa mu mal obžalovaný vyhrážať, že ho zabije. Poukázal ďalej na fotografie, z pohostinstva v P. vyhotovené dňa 29.6.2017, na ktorých je zachytený poškodený, pričom svedkovia potvrdili, že nemal viditeľné zranenia hlavy. Taktiež predložil štyrikrát čestné prehlásenie, že poškodený poberal invalidný dôchodok, pričom samotný poškodený tvrdil, že invalidný dôchodok nemal a ani nemá. Vyčítal prvostupňovému súdu, že nevykonal väčšinu dôkazov, ktoré navrhoval, najmä konfrontácie medzi ním a poškodeným. Taktiež navrhoval vykonať konfrontáciu medzi ním a ostatnými svedkami. Tieto dôkazy však boli súdom odmietnuté. Poukázal na chyby v znaleckom posudku MUDr. Jelenčíka. Znalec vychádzal z nedôveryhodných zdrojov a vyjadroval sa k zraneniam, ktoré sú mimo jeho kompetencie. Dostatočne sa nezaoberal zraneniami a výpoveďou poškodeného. Odborné vyjadrenie MUDr. Z. upravuje dobu liečenia poškodeného na maximálne 6 dní. To sú značné rozpory, ktorými sa súd v rozsudku nevysporiadal. Znalec MUDr. Jelenčík spochybnil tvrdenie poškodeného o udieraní jeho hlavy o zábradlie, resp. stenu. Pred spáchaním skutku viedol riadny život. Trvá na tom, že v dome sa nikomu nevyhrážal a do domu bol pozvaný svojou bývalou manželkou. Keďže u poškodeného nedošlo k ním tvrdeným zraneniam, nemohlo dôjsť ani k útoku takým spôsobom ako to popisuje poškodený. Prvostupňový súd postupoval v rozpore s § 2 ods. 10 Tr. por., pokiaľ ide o náležité zistenie skutkového stavu. Poukázal aj na zranenia, ktoré sám utrpel a ktoré vyústili až k dvom operáciám. Keďže celé konanie trpí závažnými procesnými chybami a vzniknuté pochybnosti neboli odstránené, prichádzalo do úvahy rozhodovanie v zmysle zásady - v pochybnosti v prospech obžalovaného. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, najmä doplnil dokazovanie tak, ako to navrhoval.
Prokurátor odvolanie odôvodnil tak, že toto podáva proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd nemal prihliadať na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., teda, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, nakoľko bolo preukázané, že v minulosti sa dopustil opakovane priestupkov - sedemkrát bol postihnutý pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, a to aj voči poškodeným v tejto trestnej veci. Trest mal preto byť obžalovanému ukladaný pri prevahe priťažujúcich okolností - podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda že spáchal viac trestných činov a za použitia § 38 ods. 4 Tr. zák. vo výmere minimálne 88 mesiacov. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil rozsudok vo výroku o treste a nahradil ho vlastným rozhodnutím.
Poškodený odvolanie odôvodnil tak, že toto podáva proti výroku o náhrade škody. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s riadne uplatneným nárokom na náhradu škody, ktorý bol uplatnený pri preštudovaní spisu dňa 3.7.2018, ako aj na hlavnom pojednávaní v celkovej výške 2 942,92 eur. Do spisu bol predložený aj lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný MUDr. D. D.. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade škody a sám rozhodol o povinnosti obžalovaného nahradiť mu škodu v rozsahu uvedenom v odvolaní.
Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaných odvolaní po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por. preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Pri preskúmaní napadnutého rozsudku mal na zreteli povinnosť prihliadať aj na chyby, ktoré síce neboli odvolaniami vytýkané, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými subjektami a že odvolanie poškodeného je dôvodné a odvolania obžalovaného a prokurátora sú čiastočne dôvodné.
Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, zmyslom ktorých je náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práva obžalovaného na obhajobu. Okresný súd podľa názoru krajského súdu na hlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné dôkazy v záujme náležitého zistenia skutkového stavu, a to pri plnom uplatnení základných zásad trestného konania, najmä zásad ústnosti a bezprostrednosti. V odôvodnení rozsudku dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval, keď dospel k záveru o vine obžalovaného.
Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Taktiež, pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku, aj krajský súd je toho názoru, že v danom prípade boli naplnené znaky zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., avšak na rozdiel od prvostupňového súdu prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.
Vinu obžalovaného považuje aj krajský súd za bezpečne preukázanú. Obrana obžalovaného, že prvý ho napadol poškodený a on ho len jedenkrát udrel päsťou do tváre, aby zastavil jeho útok, je podľa názoru krajského súdu bezpečne prekonaná ďalšími vykonanými dôkazmi. Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný, najmä výpoveďou samotného poškodeného a výpoveďami svedkov - synov obžalovaného
- R. D. a I. D., ktorí boli prítomní pri fyzickom napadnutí poškodeného. Najmä svedok R. D. popísal konflikt zhodne s výpoveďou poškodeného H. E.. Krajský súd nezistil také skutočnosti, ktoré by vyvolávali pochybnosti o vieryhodnosti výpovedí týchto svedkov, či už poškodeného H. E. alebo obidvoch synov obžalovaného. Najmä synovia obžalovaného R. D. a I. D. zjavne nemali dôvod vypovedať nepravdu o priebehu konfliktu. Za podstatný dôkaz považuje krajský súd aj lístky, na ktoré bezprostredne po skutku opísal útok obžalovaného na poškodeného svedok R. D. a odovzdal tieto lístky matke C. E.. Obžalovaný je ďalej usvedčovaný aj výpoveďami svedkov - Q. E., ktorá bezprostredne po útoku obžalovaného prišla domov a videla dobitého a zakrvaveného poškodeného, ktorý jej ihneď povedal, že ho zbil obžalovaný. Skutočnosť, že poškodený bol napadnutý a zranený, je preukázaná aj príchodom sanitky a následným ošetrením poškodeného sestričkou. Zranenia u poškodeného sú preukázané výpoveďami svedkov - C. E., D. U., D. C. a tiež Q. D. - syna obžalovaného, ktorí bezprostredne po útoku zo strany obžalovaného videli dobitého a krvavého poškodeného. Zranenia poškodeného sú viditeľné aj na fotografiách, ktoré bezprostredne po skutku vyhotovila svedkyňa C. E.. Svedkovia, ktorí prišli na miesto činu, potvrdili aj krvavé fľaky na miestach, kde došlo k napadnutiu poškodeného. Naopak, výpoveď obžalovaného v tom zmysle, že po príchode policajtov poškodený nemal žiadne zranenia, možno považovať jednoznačne za nepravdivú, nakoľko zranenia na poškodenom okrem samotného poškodeného potvrdili aj viacerí vyššie uvedení svedkovia, a to ešte pred príchodom policajtov. Obhajoba obžalovaného v tom zmysle, že na stenách a zemi sa nenachádzala krv, ale bol to kečup, ktorí tam mali naniesť prítomní svedkovia, vyznieva v tomto smere až naivne. Pokiaľ obžalovaný konštatuje, že pri incidente bol aj on zranený, z vykonaných dôkazov je nesporné, že k jeho zraneniu došlo po útoku na poškodeného, keď bol spacifikovaný viacerými prítomnými osobami.
Obžalovaný namietal, že svedkovia vypovedali o rôznych polohách a miestach, kde sa mal nachádzať, keď ležal na zemi, pričom v tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že z výpovedí svedkov vyplýva, že keď si obžalovaný na zemi búchal hlavu o zem, presunuli ho na miesto, kde sa nachádzala plávajúca podlaha. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že obžalovaný teda neležal len na jednom mieste, ale tohto
postupne pridržiavali viacerí svedkovia, pričom ho presunuli z podlahy z keramickej dlažby na podlahu z plávajúcej podlahy.
Mechanizmus vzniku zranení u poškodeného, ako aj charakter zranení, je bezpečne preukázaný znaleckým posudkom MUDr. Jána Jelenčíka, ktorý v podstate potvrdzuje verziu poškodeného, ako aj prítomných svedkov synov obžalovaného - R. D. a I. D.. Z posudku znalca nepochybne vyplýva záver, že útok zo strany obžalovaného bol spôsobilý spôsobiť poškodenému aj ťažkú ujmu na zdraví. V tomto smere krajský súd poukazuje aj na ďalší významný fakt, ku ktorému znalec neprihliadal, a to že poškodený sa počas útoku aktívne bránil, a to rukami, keď si kryl hlavu, tak ako to vyplýva z výpovede poškodeného a taktiež aj svedka R. D.. Je nesporné, že práve táto aktívna obrana poškodeného voči úderom obžalovaného mala vplyv aj na rozsah a charakter zranení, ktoré utrpel poškodený, a to aj v tom smere, že mu neboli spôsobené závažnejšie zranenia, ktoré poškodenému aj podľa znalca vzhľadom na intenzitu a rozsah útoku zo strany obžalovaného hrozili poškodenému. Prvostupňový súd preto aj podľa názoru krajského súdu správne kvalifikoval zločin ublíženia na zdraví ako spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., nakoľko takýto záver má dostatočnú oporu v zabezpečených dôkazoch. Znalci MUDr. Jelenčík a MUDr. Obtulovič nespochybnili svojimi závermi jednoznačne verziu poškodeného v takom rozsahu, aby bolo možné považovať jeho výpoveď za nepravdivú. Pokiaľ ide o vyjadrenie MUDr. Obtuloviča k možnému mechanizmu vzniku poranení u poškodeného, ktorý čiastočne spochybnil verziu podľa výpovede poškodeného, tu krajský súd poznamenáva, že z jeho vyjadrenia vôbec nevyplýva, že by znalec bral do úvahy aj aktívnu obranu zo strany poškodeného, keď sa tento pred údermi na hlavu zo strany obžalovaného kryl rukami. Spochybňovanie výpovede poškodeného zo strany obžalovaného ohľadom toho, akým spôsobom mal byť napadnutý, preto považuje krajský súd za neopodstatnené a nemajúce oporu v zabezpečených dôkazoch. Pokiaľ sa prítomní svedkovia, tak ako to uviedol v odvolaní obžalovaný, čiastočne rozchádzali v spôsobe držania obžalovaného na zemi, resp. pokiaľ ide o miesto, kde ho mali pridržiavať, prípadne o zranenia, ktoré mal utrpieť obžalovaný, ide o tak nepodstatné a mierne odchýlky v ich výpovediach, ktoré podľa názoru krajského súdu nie sú spôsobilé spochybniť vinu obžalovaného.
Neobstojí ani tvrdenie obžalovaného, že nemal zákaz vstupovať do domu poškodeného a prišiel tam po dohode so svojou bývalou manželkou, nakoľko z výpovedí svedkov - H. E., Q. E., C. E. a D. C., jednoznačne vyplýva, že poškodený zakázal do domu vstupovať obžalovanému. Samotná svedkyňa C. E. poprela, že by sa pred skutkom s obžalovaným telefonicky dohodla na stretnutí v dome poškodeného. Na základe vykonaných dôkazov nemá ani krajský súd pochýb o tom, že obžalovaný sa dopustil aj prečinu porušovania domovej slobody.
Vzhľadom na vyhrážky zabitím voči poškodenému boli naplnené aj znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania.
Pokiaľ obžalovaný poukazoval na skutočnosť, že pri incidente aj on utrpel zranenia, táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na posúdenie jeho trestnoprávnej zodpovednosti, nakoľko z vykonaných dôkazov je zrejmé, že zranenia mu nespôsobil poškodený, ale osoby ktoré ho spacifikovali po skutku a držali na zemi.
Ak sa svedkyňa C. E. vyjadrila v tom smere, že obžalovaný užíva alkoholické nápoje a marihuanu, pričom znalkyňa nepotvrdila závislosť na týchto látkach u obžalovaného, takéto vyjadrenie zo strany C. E. v žiadnom prípade nespochybňuje jej výpoveď vo vzťahu k napadnutiu poškodeného a k zraneniam, ktoré na ňom videla, keď sa po skutku dostavila na miesto činu.
Vykonanými dôkazmi je prekonaná aj obhajoba obžalovaného, že nemal úmysel v dome niekomu ublížiť a ani sa nevyhrážal, nakoľko takéto tvrdenie bolo bezpečne vyvrátené vyššie uvedenými dôkazmi, najmä výpoveďou poškodeného a dvoch synov obžalovaného, ktorí boli prítomní pri útoku obžalovaného voči poškodenému.
Pokiaľ ide o zranenia, ktoré utrpel poškodený, aj tieto považuje krajský súd za nepochybne preukázané so záverom, že zranenia poškodenému spôsobil práve obžalovaný, a to konaním uvedeným v skutkovej vete, nakoľko z vykonaných dôkazov je nepochybne zrejmé, že tieto zranenia boli u poškodeného objektívne zistené a ošetrené bezprostredne po útoku obžalovaného voči poškodenému.
Za správny postup považuje krajský súd aj rozhodnutie okresného súdu, ktorým odmietol doplniť dokazovanie na návrh obžalovaného, a to z dôvodov, ktoré podrobne rozviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd a s ktorými sa aj krajský súd stotožňuje. Ani podľa názoru krajského súdu si dôkazná situácia nevyžadovala doplnenie dokazovania, nakoľko aj podľa názoru krajského súdu, keďže by išlo o preukazovanie okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie súdu. V tomto smere krajský súd v celom rozsahu odkazuje na podrobné odôvodnenie takéhoto postupu prvostupňovým súdom, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku, túto na základe odvolania obžalovaného krajský súd upravil v prospech obžalovaného, keď pri trestných činoch porušovania domovej slobody a nebezpečného vyhrážania vypustil okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby, a to okolnosť podľa § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. - čin spáchaný na chránenej osobe, nakoľko na túto okolnosť bolo prihliadnuté už pri zločine ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. Keďže na túto okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby bolo prihliadnuté pri zločine ublíženia na zdraví, teda trestnom čine s najprísnejšou trestnou sadzbou, nepovažoval krajský súd za správne a ani opodstatnené, aby sa na tú istú okolnosť opakovane prihliadalo aj pri ďalších trestných činoch - prečinoch s miernejšou trestnou sadzbou.
Na rozdiel od kvalifikácie skutku prvostupňovým súdom potom krajský súd uznal obžalovaného za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Tr. zák. a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. Na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z dvoch zločinov a jedného prečinu, bol obžalovaný krajským súdom uznaný za vinného len z jedného zločinu a dvoch prečinov.
V súvislosti s výrokom o treste považoval krajský súd odvolacie námietky prokurátora za čiastočne dôvodné. Vzhľadom na opakované páchanie priestupkov obžalovaným pred spáchaním trestného činu sa krajský súd stotožnil s konštatovaním prokurátora, že nemožno prihliadať na poľahčujúcu okolnosť v tom zmysle, že obžalovaný viedol riadny život. Preto krajský súd neprihliadal na okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák.
Krajský súd na rozdiel od návrhu prokurátora uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere minimálne 88 mesiacov - t.j. 7 rokov a 4 mesiace, prihliadal na skutočnosť, že obžalovaný spáchal trestný čin s najprísnejšou trestnou sadzbou - zločin ublíženia na zdraví, podľa ktorého sa ukladal trest v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Postupom podľa § 34 ods. 5 písm. c) Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol u zločinu ublíženia na zdraví, podľa ktorého sa ukladal trest na skutočnosť, že tento bol spáchaný v štádiu pokusu, ako aj na fakt, do akej miery sa konanie obžalovaného priblížilo k dokonaniu trestného činu a na okolnosti a dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že obžalovaný mohol spôsobiť, ak by chcel ťažkú ujmu na zdraví poškodenému, pričom vo väčšej intenzite úderov, ako aj v prípadnom použití akéhokoľvek predmetu, ktorým by mohol viac zraniť poškodeného, mu nič nebránilo. Intenzita úderov obžalovaného bola taká, že pri obrane poškodeného spočívajúcej v tom, že si zakrýval hlavu rukami pred údermi poškodeného mu nebolo spôsobené závažnejšie zranenie. Krajský súd prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol a ku skutku došlo v čase rozvrátených vzťahov v rodinnom živote obžalovaného. Krajský súd neupravoval trestnú sadzbu postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., ako to navrhoval prokurátor s poukazom na priťažujúcu okolnosť - že obžalovaný spáchal viac trestných činov, keďže takúto úpravu výmery trestu nepovažoval za opodstatnenú. Krajský súd prihliadol na fakt, že pokiaľ prvostupňový súd ukladal obžalovanému trest za dva zločiny a jeden prečin, krajský súd ukladal trest za jeden zločin a dva prečiny. Prihliadal tiež na skutočnosť, že ide o prvé odsúdenie obžalovaného a taktiež prihliadal na ustanovenie § 34 ods. 5 písm. c) Tr. zák., keďže obžalovaný spáchal najzávažnejší trestný čin - zločin v štádiu pokusu. Za takýchto okolností nepovažoval krajský súd za nevyhnutné zvyšovať dolnú hranicu trestnej sadzby pri zločine ublíženia na zdraví na úroveň 7 rokov a 4 mesiace. Za primeraný a postačujúci trest k náprave obžalovaného považoval potom krajský súd trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého zaradil obžalovaného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže na takýto postup boli splnené zákonné podmienky, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Krajský súd taktiež prihliadal na spôsobený následok, pohnútku obžalovaného, na osobu obžalovaného
- ako na doposiaľ netrestanú, na jeho pomery a možnosť jeho nápravy a prevýchovy. Podľa názoru krajského súdu obžalovaný nie je tak narušenou osobou, ktorá by si vyžadovala uloženie prísnejšieho trestu, a to vo výmere navrhovanej prokurátorom, teda minimálne vo výmere 7 rokov a 4 mesiace. Keďže ide o prvotrestaného páchateľa, je podľa názoru krajského súdu opodstatnene očakávať, že trest vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov bude dostatočným trestom k jeho náprave a prevýchove. Taktiež podľa názoru krajského súdu ide o trest, ktorý je zároveň spôsobilý vyjadriť aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Na základe odvolania poškodeného krajský súd zmenil aj výrok o náhrade škody, keď postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 2 942,92 eur, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odvolacími námietkami poškodeného v tom smere, že výška škody v takejto výmere bola objektívne a nepochybne preukázaná a poškodený si škodu v trestnom konaní uplatnil zákonu zodpovedajúcim spôsobom a včas. Čiastka 2 942,92 eur pozostáva z bolestného vo výške 2 918,4 eur a z nákladov liečby vo výške 24,52 eur, tak ako tieto boli vyčíslené znalcom MUDr. Jánom Jelenčíkom.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.