Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/97/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci v prospech oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnému: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, H. L., pre vymoženie sumy 984,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -25 zo dňa 03. júna 2015, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslav Šupa so sídlom Exekútorského úradu v Nitre, Kmeťkova 30, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou EX 3207/2011. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 4, § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1 - 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "Zákon o rozhodcovskom konaní"), § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2, § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 2, čl. 6 Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený podaním zo dňa 21.09.2011 žiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok sp. zn. IDA0410044 zo dňa 06.05.2011 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Oprávnený dňa 29.12.2014 predložil súdu späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie. Dňa 20.04.2015 však oprávnený oznámil, že na uvedenom podaní naďalej netrvá, berie ho v celom rozsahu späť. Pre posúdenie materiálnej stránky exekučného titulu súd skúmal Zmluvu o úvere č. 8676324406 zo dňa 1.8.2006, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. Zároveň pri tomto preskúmaní súd zistil, že zmluva, na základe ktorej vznikol exekučný titul, sa zaraďuje medzi zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom bola uzatvorená medzi tzv. dodávateľom - veriteľom - oprávneným a spotrebiteľom - dlžníkom - povinným. Ďalej súd preskúmaním Obchodných podmienok pre úver č. 1/2006, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, zistil, že v týchto je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie o vymoženie sumy 984,52 eur s prísl. a ďalších trov exekúcie. Súd mal za preukázané, že súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého

počtu, bola aj rozhodcovská doložka v čl. 9.2 (Prechodné a záverečné ustanovenia). Podľa názoru súdu bolo dojednanie rozhodcovskej doložky uvedenej v danom článku obchodných podmienok pre úver neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 188/2006 Z. z. neplatná. Táto doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia tým, že skúmal aj iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že súd prvého stupňa bol oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Zdôraznil, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci a skúmaním rozhodcovskej doložky, súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Exekučný súd bol oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach, pričom o platnosti rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Namietal ďalej, že súd svojim konaním nerešpektoval ust. § 35, § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. a na podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu a . Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia čl. II. bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku, pričom klient rozhodcovskú doložku neodmietol. Tiež uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 4 OZ, porušil § 153 ods. 1 OSP a nijako sa nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa alebo samotný exekučný súd. Taktiež vyjadril nesúhlas s tým, že súd prvého stupňa konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. OSP ani Exekučný poriadok, ani zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej a teda, napríklad, vykonať vo veci samej dokazovanie alebo, napríklad, rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. V súvislosti s aplikáciou sekundárneho práva EÚ a judikatúry Súdneho dvora EÚ sa vyjadril, že záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nemožno oprieť o smernicu č. 93/13/EHS, keďže ide výlučne o akt sekundárnej povahy a jeho priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, nie interpretačný. V súvislosti s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru Súdneho dvora EÚ, keďže sa podľa oprávneného vzťahuje na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie však voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania. Za porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní označil skutočnosť, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú aj zamietajú. Záverom uviedol, že súdy svojim konaním neprimerane zvýhodňujú povinného v exekučnom konaní, a to len na základe postavenia spotrebiteľa. V tomto smere argumentoval dôvodmi uvedenými v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Uzavrel, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni odvolaniu oprávneného vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 13.10.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IDA0410044 zo dňa 06.05.2011. Súdu prvého stupňa bola dňa 21.10.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, zmluva o úvere č. 8676324406 zo dňa 02.08.2006, obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2006) a plnomocenstvo. Dňa 29.12.2014 predložil oprávnený súdu prvého stupňa podanie označené ako späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie a návrh na zastavenie exekučného konania (č.l. 15 spisu). Následne bolo dňa 20.04.2015 doručené súdu prvého stupňa oznámenie oprávneného, v ktorom uviedol, že na predchádzajúcom podaní netrvá a berie ho v celom rozsahu späť (č.l. 21 spisu). Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 167 ods. 2 OSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 169 ods. 1 OSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. Ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné ( Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodnutím súdu prvého stupňa došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď súd prvého stupňa zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 38 ods. 3 Exekučného poriadku, ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného konania skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách konania.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že dispozícia návrhom na vykonanie exekúcie nevyžaduje súhlas exekučného súdu ani inú právnu skutočnosť, napríklad súhlas povinného alebo jeho právneho nástupcu. Súd zastaví exekučné konanie, nie exekúciu, pretože späťvzatím návrhu zaniká podnet na začatie takého konania (§ 251 ods. 4 v spojení s § 103 OSP). O náhrade trov konania súd rozhodne vo vzťahu k

súdnemu exekútorovi a k povinnému. Súd rozhoduje podľa § 251 ods. 4 OSP v spojitosti s § 146 ods. 2 OSP, pretože § 200 až 203 Exekučného poriadku nemajú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania. Tieto ustanovenia upravujú výlučne trovy exekúcie. Proti rozhodnutiu súdu o zastavení exekučného konania a náhrade trov konania v takom prípade nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 OSP).

Ak žalobca vzal žalobu späť, nemôže späťvzatie odvolať. (R 60/1999)

Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 08. 2010, sp. z n. )

Uvedené závery obdobne platia aj v exekučnom konaní. V danom zmysle, ak oprávnený vezme späť návrh na vykonanie exekúcie, exekučný súd nemá inú možnosť, než exekučné konanie zastaviť (§ 38 ods. 3 Exekučného poriadku). Späťvzatie návrhu je z tohto hľadiska definitívne. Oprávnený, ktorý vzal účinne návrh späť, nemôže zrušiť svoj procesný úkon späťvzatia (nemôže „vziať späť späťvzatie návrhu“). Nemôže žiadať, aby exekučné konanie nebolo zastavené a aby sa v ňom pokračovalo bez ohľadu na späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie. Pokiaľ oprávnený taký úkon predsa len urobí, exekučný súd naň neprihliada, lebo takýto úkon nemá žiadne procesné účinky.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že hoci súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že došlo k späťvzatiu návrhu na vykonanie exekúcie, na tento úkon oprávneného nebral zreteľ a nekonal za danej procesnej situácie v súlade s postupom určeným v ust. § 38 ods. 3 Exekučného poriadku, ale namiesto toho preskúmaval súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

V ďalšom konaní sa bude musieť súd prvého stupňa zaoberať posúdením späťvzatia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o podanom návrhu (a zároveň o trovách exekučného konania) ako to predpokladá ustanovenie § 38 ods. 3 Exekučného poriadku.

S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP), odstrániť vytýkané nedostatky a opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 167 ods. 2 OSP za použitia ustanovenia § 157 ods. 2 OSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.