Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-137-2015.pdf
PDF · 101.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-28Ro/630/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: CONSEQUIT, s.r.o. v likvidácii, sídlo: Športová č. 978/45, Dunajská Streda, IČO: 36 056 197, zastúpený advokátom: JUDr. László Lengyel, sídlo: Ružová dolina č. 5, Bratislava, proti žalovanému: GO Fin. Solutions, s.r.o., sídlo: Vozárová č. 20, Košice, IČO: 46 005 854, zastúpený advokátom: JUDr. Ladislav Mikloš, sídlo: Vodná č. 6, Košice, v konaní o zaplatenie 2.506,32 eur istiny s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.423,32 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % z dlžnej sumy ročne od 3.9.2014 do zaplatenia.
II. Konanie o zaplatenie 83,00 eur istiny zastavuje.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.134,43 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu advokátovi JUDr. Lászlóovi Lengyelovi. Trovy konania v časti 150,00 eur predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok a v časti 984,43 eur predstavujú nárok na nahradenie trov právneho zastúpenia žalobcu.
IV. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaný povinný splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31.12.2014 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.506,32 istiny s príslušenstvom titulom nároku na vrátenie zaplatenej provízie podľa Mandátnej zmluvy zo dňa 19.12.2012. Tento nárok mal vzniknúť tak, že žalobca podľa mandátnej zmluvy zo dňa 19.12.2012 vyplatil žalovanému províziu v tejto výške, pričom neskôr z dôvodu zániku príslušných poistných zmlúv vznikol žalobcovi podľa bodu 18. prílohy č. 1 zmluvy nárok na vrátenie uhradenej provízie. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne od 3.9.2014 do zaplatenia a tiež si uplatnil aj nárok na nahradenie trov tohto súdneho konania.
Neskôr žalobca na pojednávaní dňa 19.4.2016 zobral žalobu čiastočne o zaplatenie 83,00 eur istiny späť, pričom išlo o späťvzatie ohľadom uplatneného nároku na vrátenie zaplatenia jednorázovej výkonnostnej prémie.
Žalovaný navrhol žalobu ako neoprávnenú v plnom rozsahu zamietnuť a žalobcu zaviazať na nahradenie svojich trov konania. Svoje stanovisko odôvodnil nasledovne: 1. účastníci uzavreli novú mandátnu zmluvu, ktorá zrušila pôvodnú mandátnu zmluvu zo dňa 19.12.2012, 2. bez ohľadu na zrušenie pôvodnej zmluvy ustanovenie bodu 18 Prílohy č. 1 zmluvy je v rozpore s § 573 Obchodného zákonníka, pretože
žalovaný nemôže zodpovedať za porušenie záväzkov osoby, s ktorou pri plnení povinností podľa mandátnej zmluvy uzavrel poistnú zmluvu, 3. mandátna zmluva je jednostranne výhodná iba pre žalobcu a je v rozpore so zákonom, keď zakazuje žalovanému previesť svoje pohľadávky na iné osoby (článok VII. bod 5 zmluvy a pod.), 4. mandátna zmluva bola podpísaná narýchlo a žalovaný nemal čas si ju pred podpísaním poriadne preštudovať, 5. žalovaný nepodpísal Prílohu č. 1 zmluvy, t.j. nesúhlasil s jej obsahom a 6. žalobca nevystavil žiadnu faktúru voči žalovanému, ktorou by ho vyzval na zaplatenie uplatnenej pohľadávky.
Žalobca ako mandant a žalovaný ako mandatár dňa 19.12.2012 uzavreli MANDÁTNU ZMLUVU, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako podriadeného finančného agenta vykonávať pre žalobcu finančné sprostredkovanie v oblasti poisťovníctva. V bode 4. článku IV zmluvy je ustanovenie, podľa ktorého je nedeliteľnou súčasťou tejto zmluvy jej Príloha č. 1 - Odmena mandatára a kariérny systém. Tieto skutočnosti sú zrejmé z citovanej zmluvy.
Citovaná MANDÁTNA ZMLUVA je vyhotovená na 10 stranách, text samotnej zmluvy je na stranách 3 až 8 a na 9. a 10. strane zmluvy sa nachádza Príloha č. 1 zmluvy. Žalobca a žalovaný podpísal zmluvu na jej 8 strane (koniec textu zmluvy). Zmluva nie je pevne zviazaná, ale tvorí jeden kompaktný celok, pretože je vyhotovená na 5 papieroch vo formátu A3, ktoré sú v strede preložené, takže má táto zmluva dohromady 10 strán (vo formáte A4), z ktorých 3. a 4. strana (text zmluvy) sú pevne spojené so stranami 9 a 10 (text Prílohy č. 1), 5. a 6. strana je obdobne spojená so stranami 7 a 8. Tieto skutočnosti sú zrejmé z originálu citovanej zmluvy (č.l. 47 súdneho spisu).
V bode 18. Prílohy č. 1 zmluvy sa nachádza ustanovenie v nasledovnom znení: „ Ak zmluva, na základe ktorej boli mandatárovi priznané jednotky a bola mu vyplatená odmena zanikne a mandantovi vznikne povinnosť vrátiť províziu alebo jej časť svojmu zmluvnému partnerovi podľa tejto zmluvy, jednotky priznané na jej základe sa zrušia a mandatár je povinný vrátiť odmenu a jednorazové výkonnostné prémie, ktoré mu mandant zaplatil na jej základe, a to v pomere, v akom vznikla povinnosť mandatárovi svojmu zmluvnému partnerovi.“ V bode 19. Prílohy č. 1 zmluvy je ustanovenie, podľa ktorého je mandatár povinný vrátiť odmenu podľa bodu 18. prílohy v lehote 3 dní odo dňa, keď sa písomná výzva mandanta dostala do sféry dispozície mandatára. Tieto skutočnosti sú zrejmé z obsahu Prílohy č. 1 zmluvy.
Počas mesiaca február v roku 2013 sprostredkoval žalovaný uzavretie (okrem iných) aj uzavretie nasledovných poistných zmlúv: Zmluva č. 1200406303 (poistenec Korbelová Renáta) a Zmluva č. 1200520378 (poistenec Albrechtová Mária). Za uzavretie týchto zmlúv vyplatil žalobca žalovanému províziu vo výške 2.360,00 eur a 63,32 eur a to na základe faktúry žalovaného č. 201303 zo dňa 30.4.2013. Tieto skutočnosti sú zrejmé z vyúčtovania žalovaného za obdobie 2013/02 (č.l. 14), z faktúry žalovaného (č.l. 15) a z výpisu z účtu žalobcu (č.l. 16).
Vyššie citované poistné zmluvy, t.j. Zmluva č. 1200406303 a Zmluva č. 1200520378 predčasne zanikli a na základe tejto skutočnosti žalobca svojmu obchodnému partnerovi vrátil vyplatené provízie a to v plnom rozsahu. Tieto skutočnosti sú zrejmé z potvrdení o ukončení poistných zmlúv adresovaných poistencom (č.l. 17 a 18) a z listu obchodného partnera žalobcu zo dňa 8.10.2014 (č.l. 19).
Žalobca svojim listom zo dňa 28.8.2014 vyzval žalovaného na vrátenie vyplatených provízií za uzavretie Zmluvy č. 1200406303 a Zmluvy č. 1200520378 ako aj na vrátenie vyplateného bonusu vo výške 83,00 eur, čo odôvodnil stornovaním týchto zmlúv a bodom 18. prílohy č. 1 k mandátnej zmluve. Predmetný list bol žalovanému doručený dňa 27.8.2014. Tieto skutočnosti sú zrejmé z citovaného listu a poštovej doručenky (č.l. 20).
Žalobca na pojednávaní dňa 3.11.2015 uviedol nasledovné skutočnosti. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že nová mandátna zmluva zo dňa 23.1.2013 nahradila pôvodnú mandátnu zmluvu, pretože nová zmluva riešila úplne inú činnosť a stará zmluva ňou nebola zrušená. Obranu žalovaného ohľadom § 573 Obchodného zákonníka nepovažujem za opodstatnenú, pretože toto ustanovenie nie je kogentným ustanovením zákona a teda môže byť dohodou zmenené. Žalovaný svoje tvrdenie, že zmluva je postavená jednostranne v prospech žalobcu nijako konkrétne neodôvodnil a namietané ustanovenie o nemožnosti postúpenia pohľadávky žalovaného nepovažujeme za podstatné. Žalovaný nijako neodôvodnil svoj nárok na získateľskú prémiu a nerozumieme tejto jeho námietke. K tvrdeniu žalovaného, že zmluva bola podpísaná hromadne a narýchlo, chcem uviesť, že ide o obchodnoprávny
vzťah, kde je podaný návrh na uzavretie zmluvy a žalovaný ho buď podpíše alebo nie, nebolo to narýchlo a žalovaný to nemusel podpísať.
Žalovaný na pojednávaní dňa 3.11.2015 prostredníctvom svojej konateľky uviedol k veci nasledovné skutočnosti. Mandátna zmluva je postavená jednostranne v prospech žalobcu, za obdobie, keď som robila pre žalobcu mi vznikli aj nejaké aktíva a nebolo mi vyplatených 2.348,22 eur. Mandátna zmluva bola uzavretá hromadne a v rýchlosti, ja som spolu aj s ďalšími kolegami vykonávala pre spoločnosť BROKERNET, s.r.o. obdobnú činnosť a neskôr v tejto spoločnosti došlo k zmenám a preto sme ďalšiu činnosť mali vykonávať pre žalobcu. Ja a moji kolegovia sme sa stretli na spoločnom rokovaní so žalobcom, kde nám z jeho strany boli predložené zmluvy na podpis a bolo nám povedaná, že pokiaľ chceme pre nich vykonávať činnosť, tak nech zmluvy podpíšeme. Ja som tú zmluvu podpísala s tým, že som podľa nej riadne vykonávala svoju činnosť. Mám svoje vlastné vyhotovenie tejto zmluvy, ktoré nemám ani podpísané. To stretnutie bolo vlastne prednáškou ohľadom činnosti, ktorú sme mali vykonávať a v rámci tejto prednášky nám zo strany žalobcu bola predložená zmluva, aby sme ju rýchlo podpísali. Ja som teda tú zmluvu podpísala bez toho, aby som si ju prečítala. Obsah zmluvy som nemohla ovplyvniť, veď už bola daná, prílohu zmluvy som nepodpísala.
Dňa 3.9.2014 (rovnako aj 31.8.2014) bola základná sadzba stanovená Európskou centrálnou bankou určená na 0,15%. Tieto skutočnosti súd zistil z evidencie NBS Slovenska pre konkrétne obdobia.
Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.“
Podľa § 571 Obchodného zákonníka: „(1) Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti. (2) Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.“
Podľa § 573 Obchodného zákonníka: „Mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby, s ktorou uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti, ibaže sa v zmluve zaručil za splnenie záväzkov prevzatých inými osobami v súvislosti so zariaďovaním záležitosti.“
Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, §§ 263 až 272, § 273 ods. 1, §§ 276 až 289, §301, §303, §304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, §313, § 321 ods. 4, § 324, §340a, §340b, §341, §365,§§369 až 369d, §370, §371, §376, §382, §384, §§386 až 408, §408a, §444, 4§58, §459, §477, §478, § 479 ods. 2, § 480, §481, § 483 ods. 3, § 488, §493, §499, § 509 ods. 1, § 592, §597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, §669, §669a, §672a, §675, §676 ods. 1 a 2, § 711, §720, §725, §729, §743 a §771c.“
Žalobca na základe vyššie uvedeného zmluvného vzťahu vyplatil žalovanému zrejme okrem iných odmien aj odmenu (provízie) vo výške 2.423,32 eur (2.360,00 eur za Zmluvu č. 1200406303 a 63,32 eur za Zmluvu č. 1200520378). Tieto citované zmluvy zanikli a žalobca mal povinnosť vrátiť svojmu obchodnému partnerovi uhradenú províziu v plnom rozsahu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi voči žalovanému vznikol nárok na vrátenie zaplatených provízií uhradených žalovanému za uzavretie týchto zmlúv v plnom rozsahu a to s ohľadom na ustanovenie v bode 18. Prílohy č. 1 mandátnej zmluvy.
Predmetný nárok žalobcu je oprávnený z dôvodu, že Prílohu č. 1 mandátnej zmluvy považuje súd za platnú súčasť Mandátnej zmluvy zo dňa 19.12.2012. K tomuto záveru súd dospel s ohľadom na zistený obsah zmluvy (bod 4. Článku IV. zmluvy), podľa ktorého je nedeliteľnou súčasťou zmluvy jej Príloha č. 1.
Námietka žalovaného, že túto prílohu nepodpísal, súd nepovažuje za opodstatnenú a to z dôvodu, že z vyššie uvedeného spôsobu akou je zmluva vytvorená (kompaktný celok vyhotovený na 5 papieroch
vo formátu A3, ktoré sú v strede preložené, t.j. spolu 10 strán zmluvy) je zrejmé, že obsah tejto prílohy musel byť žalovanému známy, nakoľko je fyzicky súčasťou zmluvy.
Obrana žalovaného spočívajúca v jeho tvrdení, že účastníci uzavreli novú mandátnu zmluvu, ktorá zrušila pôvodnú mandátnu zmluvu zo dňa 19.12.2012, nebola úspešná z dôvodu, že toto svoje tvrdenie žalovaný nijako nepreukázal.
Námietka žalovaného, že bod 18 Príloha č. 1 zmluvy je neplatný z dôvodu, že je v rozpore s ustanovením § 573 Obchodného zákonníka, je neopodstatnená z nasledovných dôvodov. Citované zákonné ustanovenie upravuje (vylučuje) prípadnú zodpovednosť žalovaného za porušenie povinnosti osoby, ktorú získal. V danom prípade ide o prípadný záväzok poistencov (ktorých žalovaný získal) vo vzťahu ku poisťovateľovi. Nárok žalobcu podľa bodu 18. Prílohy č. 1 zmluvy je iným nárokom ako je nárok uvedený v citovanom zákonnom ustanovení, t.j. ide o inú právnu situáciu. Na každý pád však súd v tomto prípade zdieľa stanovisko žalobcu, ktorým poukázal na to, že § 573 Obchodného zákonníka nie je kogentným ustanovením zákona podľa § 263 Obchodného zákonníka, t.j. je toto ustanovenie možné dohodou účastníkov upraviť odlišne od zákona.
Za podstatnú nepovažoval súd ani námietku žalovaného, že mandátna zmluva je jednostranne výhodná iba pre žalobcu a je v rozpore so zákonom, keď zakazuje žalovanému previesť svoje pohľadávky na iné osoby (článok VII. bod 5 zmluvy a pod.). V tejto súvislosti súd poznamenáva, že ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, ktorý si môžu upraviť v súlade so zákonom podľa vlastnej slobodnej vôle. Pokiaľ žalovaný ako akceptant navrhované znenie zmluvy prijal (podpísal ho), tak išlo o jeho slobodné rozhodnutie a malo za následok, že došlo k uzavretiu zmluvy. Z obsahu zmluvy navyše nie sú zrejmé (a žalobca ich ani okrem nepodstatného bodu 5 článku VII zmluvy neoznačil) také závažné rozpory v právach a povinnostiach zmluvných strán, z ktorý by bolo možné urobiť jednoznačný záver, že zmluva je jednostranne výhodná iba pre žalobcu.
Obrana žalovaného v tom, že mandátna zmluva bola podpísaná narýchlo a žalovaný nemal čas si ju pred podpísaním poriadne preštudovať, bola taktiež neúspešná. K tomuto záveru súd dospel z dôvodu, že žalovaný toto svoje tvrdenie jednak nijako nepreukázal a tiež z dôvodu, že zmluvu v konečnom dôsledku podpísal a ak tak urobil bez jej prečítania, tak to je iba jeho vlastný problém, ktorého následky musí znášať.
Žalovaným rozporované nevystavenie faktúry žalobcu, ktorou by žiadal žalovaného na zaplatenie jeho pohľadávky uplatnenej v tomto konaní, je tiež neopodstatnené. Predmetný nárok vznikol na základe platnej zmluvy, kde nebola úhrada predmetného nároku podmienená jeho „fakturáciou“, ale iba písomnou výzvou podľa bodu 19. Prílohy č. 1 k zmluve, pričom žalobca žalovaného na zaplatenie svojej pohľadávky písomne vyzval svojim listom zo dňa 22.8.2014.
Podľa § 369 ods. 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka: „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“
Podľa ustanovenia § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka: „(1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. (3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.“
Žalobca vyzval žalovaného na uhradenie svojej pohľadávky listom zo dňa 22.8.2014, ktorý bol žalovanému doručený dňa 27.8.2014. S ohľadom na ustanovenie bodu 19. Prílohy č. 1 zmluvy mal
žalovaný povinnosť zaplatiť žalobcovi predmetnú pohľadávku do 3 dní, t.j. do 31.8.2014. Márnym uplynutím tohto dňa sa teda žalovaný dostal do omeškania s uhradením svojho záväzku a z tohto dôvodu vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom tento nárok na úrok z omeškania trvá až do dňa uhradenia pohľadávky žalobcu.
S ohľadom na výšku základnej sadzby Európskej centrálnej banky je zákonná výšky úroku z omeškania určená na 8,15% z dlžnej sumy ročne (8% plus príslušná sadzba 0,15%). To podľa znenia § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Na základe uvedených skutočností je teda zrejmé, že žalobca má právo na zaplatenie úroku z omeškania uvedeného vo výroku I tohto rozsudku.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.“
Žalobca na pojednávaní dňa 19.4.2016 zobral žalobu v časti o zaplatenie 83,00 eur späť. Z uvedeného dôvodu súd konanie podľa vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku konania vo výroku II tohto rozsudku čiastočne zastavil.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi súdneho konania, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku: „Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.“
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalobca mal vo veci neúspech iba v pomerne nepatrnej časti voči celému uplatnenému nároku. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 150,00 eur podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a taktiež aj v náhrade trov právneho zastúpenia, pretože žalobca bol v konaní zastúpený advokátom.
Trovy právneho zastúpenia predstavujú: 1. odmenu za 2 úkony právnej pomoci v hodnote po 101,25 eur (prevzatie zastúpenia a spracovanie a podanie žaloby), 2. náhradu tzv. režijného paušálu 2 x po 8,04 eur, 3. nárok na cestovné výdavky v súvislosti s účasťou žalobcu (respektíve jeho právneho zástupcu) na nariadených pojednávaniach a to nasledovne: 1. vo výške 196,91 eur pojednávanie dňa 3.11.2015, pričom tento nárok v časti 145,30 eur predstavuje sumu základnej náhrady za každý 1 km jazdy vo výške 0,183 eur za jeden 1 km jazdy vynásobenú počtom celkovo odjazdených km (t.j. 794 km na trase Bratislava - Košice - Bratislava), plus nárok na náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške 51,61 eur (spotreba 5,9 l/100km, pri cene 1,101 eur za 1l PHM); 2. vo výške 202,47 eur pojednávanie dňa 19.4.2016, pričom tento nárok v časti 145,30 eur predstavuje sumu základnej náhrady za každý 1 km jazdy vo výške 0,183 eur za jeden 1 km jazdy vynásobenú počtom celkovo odjazdených km (t.j. 794 km na trase Bratislava - Košice - Bratislava), plus nárok na náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške 57,17 eur (spotreba 5,9 l/100km, pri cene 1,22 eur za 1l PHM) a 3. vo výške 202,47 eur pojednávanie dňa 31.5.2016, pričom tento nárok v časti 145,30 eur predstavuje sumu základnej náhrady za každý 1 km jazdy vo výške 0,183 eur za jeden 1 km jazdy vynásobenú počtom celkovo odjazdených km (t.j. 794 km na trase Bratislava - Košice - Bratislava), plus nárok na náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške 57,17 eur (spotreba 5,9 l/100km, pri cene 1,22 eur za 1l PHM) a 4. príslušnú daň z pridanej hodnoty, t.j. 20% z hodnoty úkonov, režijných paušálov a cestovných výdavkov. To všetko v súlade s §
10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 15 písm. a, § 16 ods. 3, §17 ods. 1, § 15 ods. 1 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a tiež v súlade so Zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a Opatrením MPSVaR č. 632/2008 Z.z..
Žalobca si v rámci svojho práva na nahradenie trov súdneho konania uplatnil právo na nahradenie trov konania titulom nároku na preplatenie trov právneho zastúpenia nad priznaný nárok (odmena za vykonanie úkonov právnej pomoci + príslušný režijný paušál + náhrada za stratu času stráveného cestou na pojednávania a späť v čase po 15.2.2015). Tieto nároky súd žalobcovi nepriznal a to z dôvodu, že vykonanie týchto úkonov právnej pomoci súd nepovažoval za účelné, t.j. bolo by to v rozpore s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, respektíve so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania.
Neúčelnosť zastupovania žalobcu advokátom súd vidí v skutočnosti, že žalobcom zvolený advokát je od 15.2.2015 súčasne štatutárnym zástupcom žalobcu - jeho likvidátorom, čo vyplýva zo záznamov vedených príslušným Obchodným registrom. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca bol v danom čase sám dostatočne odborne spôsobilý na svoje zastupovanie v občianskom súdnom konaní, t.j. v danom čase už nepotreboval pomoc advokáta.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.