Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/292/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky Mgr. art. O. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Z. D. S. na ul. C. č. X/.X zastúpenej Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka s.r.o. so sídlom M. Gorkého č. 8 Spišská Nová Ves proti odporcovi A. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v Z. D. S. na ul. C. č. X/X zastúpeného JUDr. Jánom Burocim advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi na ul. Za Šestnástkou č. 17 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému H. R. nar. X.XX.XXXX zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 9.9.2015 č.k. -44 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo rodičov mal. H.. Na čas po rozvode zveril mal. H. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Zaviazal odporcu prispievať na výživu mal. H. 100 € mesačne, ktoré je povinný platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku. Upravil styk odporcu s mal. H. každý párny pondelok od 15.00 hod. do 18.00 hod., každú nepárnu nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod., každú nepárnu stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti navrhovateľky s tým, že navrhovateľka je povinná styk s mal. H. umožniť. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku proti výroku o úprave styku s maloletým podal odvolanie odporca, pretože so záverom súdu prvého stupňa nesúhlasí, pretože styk maloletého neohrozí a v rozsahu ako rozhodol súd prvého stupňa je neopodstatnený. Konštatoval, že záver súdu o tom, že zriedkavý styk s maloletým prekáža zabezpečeniu citovej väzby dieťaťa k matke je nepreskúmateľné, preto taktiež nesúhlasí so záverom súdu, že odlúčenie dieťaťa od matky čo i len na krátku chvíľu by mohlo mať negatívny vplyv na psychický vývin dieťaťa.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázala na to, že nesúhlasí s tým, aby sa odporca stretával s maloletým bez jej prítomnosti, pretože nevie zaobchádzať s dieťaťom, o čom má vedomosť podľa skúseností v čase, keď s ním žila v spoločnej domácnosti. Maloletý je veľmi malý a živý. Zo skúseností zo spolužitia s odporcom vie, že nevie variť, nevie sa postarať o 11-mesačné dieťa, pretože nevie čo papá, čo potrebuje a sám v minulosti vystavoval dieťa riziku ochorenia proti infekciám, čoho dôkazom je nahrávka, ktorú má k dispozícii, v zmysle ktorej sa odporca s rodičmi vyjadruje negatívne na hygienu, o ktorú ona dbala a z uvedeného vyplýva, že odporca neváhal použiť maloletého ako nástoj pomsty voči nej. V čase spolužitia s odporcom, keď

ošetrujúca lekárka ich ako rodičov upozornila na niektoré opatrenia, ktoré sa týkali zdravého rastu a vývinu maloletého odporca tieto inštrukcie lekárky neakceptoval a vysmieval sa im. Uviedla, že zo skúseností z minulosti vie, že odporca nemá trpezlivosť, je agresívny, podráždený, nezrelý, on sám nevie fungovať samostatne, pretože jemu samému chýbal zdravý vyvážený mužský vzor a navyše výchovné prostredie, v ktorom žije, nie je vhodné pre zdravý vývin maloletého a navyše skutočný záujem odporcu o maloletého dokazuje aj tá skutočnosť, že maloletý má 11 mesiacov a od neho ešte nedostal ani jedinú hračku a jediným jeho záujmom je to, aby mu bolo určené čo najnižšie výživné. Poukázala na to, že 11 mesačné dieťa je v plnom rozsahu závislé od nej, čo je jeho prirodzený fyziologický stav, nakoľko dieťa nebolo s odporcom cca 6 mesiacov osamote dlhší čas, nemá k nemu vytvorenú citovú väzbu a túto si musí vybudovať postupne v čase určenom na styk. Poukázala na to, že starostlivosť o maloletého výlučne a nepretržite vykonáva ona a vyslovila názor, že jej prítomnosť pri styku s odporcom nemôže brániť v budovaní citového vzťahu medzi ním a synom.

Navrhovateľka dňa 21.1.2016 doplnila dôvody svojho vyjadrenia, v ktorom poukázala na súčasný vzťah maloletého k odporcovi, ktorý neprimerane zasahuje do spánkového režimu, režimu stravovania a podobne, čo vystavuje maloletého zbytočnému stresu, navyše odporca pracuje vo viaczmennej prevádzke a je zrejmé, že styk nebude schopný dodržiavať, preto žiada upraviť styk stále za jej prítomnosti každú párnu nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod..

Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny aj s poukazom na výsledky dokazovania počas súdneho konania, aj na pohovor s rodičmi zo dňa 19.10.2015, kedy bolo zistené, že otec sa vôbec nedomáha styku so synom v čase od 9.9.2015 do 19.10.2015. Vyslovil názor, že prvostupňový súd správne vyhodnotil dostupné informácie o spolunažívaní rodičov, najmä s prihliadnutím na záujem a potreby maloletého dieťaťa. Poukázal na vyjadrenie matky, v ktorom matka zdôraznila, že otec za celý čas odlúčenia neprejavil skutočný záujem o dieťa, ona nemá záujem brániť otcovi v styku so synom, ale chce ho naučiť starať sa o dieťa a zohľadňovať jeho potreby.

Výroky rozsudku súdu prvého stupňa o rozvode, výchove a výživnom neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. v napadnutom výroku o úprave styku odporcu s mal. H. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, ž súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o úprave styku ako vecne správny a k odvolacím námietkam odporcu dodáva, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obaja rodičia majú záujem a predpoklady zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého. Maloletý má pozitívny vzťah k navrhovateľke, je v jej celodennej starostlivosti a opatere vzhľadom na jeho útly vek, v ktorom je potrebné vychádzať z potreby zabezpečenia kontinuálnej starostlivosti o maloletého a zachovanie stability výchovného prostredia, najmä s prihliadnutím na maloletého, ktorý je vzhľadom na útly vek 11 mesiacov citovo naviazaný na navrhovateľku, ktorá doposiaľ celodenne zabezpečovala osobnú starostlivosť o neho. Odvolacia námietka odporcu o nedôvodnosti a nenutnosti účasti navrhovateľky počas styku nie je oprávnená a relevantná s prihliadnutím na útly vek maloletého 11 mesiacov, pričom podľa stanoviska kolízneho opatrovníka podaného po pohovore s rodičmi vyplýva, že odporca sa vôbec nedomáhal styku so synom v čase od 9.9.2015 do 19.10.2015 a je pochopiteľné, že 11-mesačné dieťa je závislé od matky, čo je prirodzený fyziologický stav, najmä ak nebolo s otcom v kontakte najmenej 6 mesiacov osamote dlhší čas, preto za tejto situácie jednoznačne prítomnosť matky počas styku odporcu s mal. H. je nutná a za tejto situácie aj odvolací súd dospel k

totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že rozsah upraveného styku v prítomnosti navrhovateľky je v záujme dieťaťa a rešpektuje jeho aktuálne potreby na styk s odporcom. Upravený styk s odporcom je potrebné považovať za dočasný a je ho možné meniť tak, ako sa zmenia pomery či už dohodou rodičov, ktorá má prednosť pred rozhodnutím súdu alebo ktorýkoľvek z rodičov môže požiadať o úpravu styku príslušný súd. Odvolací súd poznamenáva, že právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, stretávať sa s týmto rodičom, je jedným z jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností môže súd upraviť styk rodiča s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia v tejto otázke nedohodli. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa danú mu ust. § 26 Zákona o rodine. Právo styku rodiča s dieťaťom korešponduje právu dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právu dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. S odvolacími námietkami odporcu sa súd prvého stupňa vysporiadal, nakoľko tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia v priebehu odvolacieho konania ani v súlade s doplneným vyjadrením navrhovateľky. Preto povinnosťou navrhovateľky bude maloletého na stretnutie s odporcom predovšetkým psychicky pripraviť, pretože maloleté dieťa na nevedomej úrovni vníma konfliktný vzťah medzi rodičmi, ktorý vo vyššom veku môže považovať za osobnú príčinu nevraživosti medzi rodičmi, čo môže mať do budúcna nepriaznivé následky na psychike maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť len ťažko napraviteľné. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o úprave styku otca s mal. H. podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.