Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/18/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci navrhovateľa Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO:00 151 700 proti odporcovi RZ spol. s r. o., Opatovská Nová Ves 102, IČO:44 109 521, o zaplatenie 908,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -44 zo dňa 13. apríla 2015 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -44 zo dňa 13. apríla 2015 potvrdzuje.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 908,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 2.2.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 54,--eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 908,28 eur s príslušenstvom od odporcu na tom skutkovom základe, že s účinnosťou od 1.2.2012 s odporcom uzatvoril poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na dobu neurčitú. Platenie poistného bolo rozvrhnuté do štvrťročných splátok vo výške 227,07 eur s dobou splatnosti k 1.2., k 1.5., k 1.8. a k 1.11. bežného roku. Odporca neuhradil ani jednu splátku. Zmluva zanikla dňa 1.12.2012, t. j. v lehote 1 mesiaca od nezaplatenia poslednej splátky ročného poistného, preto má navrhovateľ právo na poistné až do konca poistného obdobia, t. j. do 31.1.2013, hoci k zániku poistenia došlo 1.12.2012, nakoľko v tomto poistnom období došlo dňa 28.11.2012 ku škodovej udalosti, čím vzniklo navrhovateľovi právo na poistné až do konca poistného obdobia. Proti platobnému rozkazu podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že tvrdenia navrhovateľa sa nezakladajú na pravde, nakoľko on uvedené poistné riadne zaplatil, a preto je presvedčený, že zo strany navrhovateľa došlo len k akémusi omylu pri kontrole uhradených faktúr. Žiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie a po vykonanom dokazovaní návrh zamietol. Okresný súd ďalej uviedol, že odporca žalovanú sumu neuznával, v konaní nerozporoval, že došlo medzi účastníkmi k uzavretiu poistnej zmluvy a nerozporoval ani tú skutočnosť, že došlo ku škodovej udalosti dňa 28.11.2012, kedy navrhovateľ získal právo na poistné až do konca poistného obdobia. Odporca len tvrdil, že predmetnú sumu z titulu úhrady jednotlivých splátok zaplatil, pričom okrem tohto tvrdenia neprodukoval žiadne listinné dôkazy, nepredložil potvrdenie o zaplatení žalovanej sumy, hoci bol na to súdom vyzvaný, ani žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali úplné, resp. čiastočné zaplatenie žalovanej sumy. Okresný súd poukázal na ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď neunesenie dôkazného bremena má za následok neúspech toho účastníka sporu, ktorý nedokáže preukázať ním tvrdené skutočnosti. Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a spolu s istinou priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 54,--eur.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý uviedol, že voči rozsudku podáva v zákonom stanovenej lehote odvolanie, pretože s rozsudkom nesúhlasí. Keďže odvolanie odporcu nespĺňalo náležitosti vyplývajúce z ust. § 205 ods. 1, 2 O.s.p., okresný súd uznesením č. k. -50 zo dňa 21. mája 2015 vyzval odporcu na doplnenie odvolania. Odporca písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 26.6.2015 odvolanie doplnil a uviedol, že má za to, že súd uvedenú vec nesprávne právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav, nakoľko rozhodol bez toho, aby ho vypočul ako odporcu, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil späť na prejednanie.

Vyjadrenie k odvolaniu odporcu podané nebolo.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenie pojednávania, podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Predmetom odvolania je rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 908,28 eur spolu s 9% úrokom z omeškania titulom nezaplateného poistného. Základnou odvolacou námietkou odporcu je tvrdenie, že ho okresný súd v konaní nevypočul, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že odporca v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že uvedené poistné riadne uhradil, a preto je presvedčený , že zo strany navrhovateľa došlo len k akémusi omylu pri kontrole uhradených faktúr, z ktorého dôvodu neuznáva nárok navrhovateľa, považuje ho za nedôvodný a navrhol, aby súd v celom rozsahu návrh navrhovateľa zamietol. Odporca k odporu žiadne potvrdenie o zaplatení žalovanej sumy nepredložil a nepredložil ho ani k podanému odvolaniu.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa vyššie cit. ustanovenia navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli k žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení, než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov.

Odporca nárok navrhovateľa uplatnený predmetnou žalobou popieral s odôvodnením, že predmetnú sumu poistného odporcovi uhradil, o tom však žiadny dôkaz nepredložil. Podľa vyššie citovaného ustanovenia má dôkaznú povinnosť okrem navrhovateľa aj odporca, a to predložiť dôkazy na skutočnosti, ktoré tvrdí na svoju obranu. Odporca ani v rámci prvostupňového ani v rámci odvolacieho konania žiadne dôkazy na svoju obranu neprodukoval. Skutočnosť, že v konaní nebol vypočutý nie je takou skutočnosťou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko odporca si sám zmaril možnosť zúčastniť sa pojednávania, keďže si predvolanie na pojednávanie na adrese uvedenej v obchodnom registri neprevzal, preto súd správne pojednával bez účasti odporcu, keďže mal vykázané doručenie náhradným doručením.

Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky odporcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred prvostupňovým súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvého stupňa správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými v Občianskom súdnom poriadku. Súd prvého stupňa dospel k zisteniu pravdivého obrazu skutkového stavu a na tomto základe dospel k správnym právnym záverom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O.s. p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože navrhovateľ, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, návrh na rozhodnutie o trovách nepodal (§ 151 ods. 1 O.s.p.)..

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.