Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Co-429-2015.pdf
PDF · 89.56 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/429/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, v zastúpení: ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, IČO: 36 789 615, proti odporcovi: M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Q., G. R. XX, štátny občan SR, o zaplatenie 995,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 4C/97/2014-54 zo dňa 22.1.2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 614,08 eura s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 17.01.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania sumou 181,14 eura k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie sumy 3,49 eura konanie pre spävzatie návrhu zastavil. Vo zvyšku návrh zamietol. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1 až 3, § 2, § 3 ods. 1 až 10, § 4 ods. 1 až 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobný nárok je čiastočne dôvodný. Pretože návrh nebol jasný a zrozumiteľný, nebolo možné zistiť, z čoho jednotlivú nároky pozostávajú, súd vyzval navrhovateľa na špecifikáciu návrhu, na čo navrhovateľ reagoval podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 19.05.2014 tak, že zmluvu o úvere uzatvorenú s odporcom dňa 20.09.2010 odporca neplnil riadne a včas, preto ho vyzval dňa 26.04.2012 o zaplatenie celej zostávajúcej časti úveru v súlade s úverovými zmluvnými podmienkami ( §3 hlavy 7) , čím nastalo zospoplatnenie celého úveru. Žalovaná suma pozostáva: 1/ z istiny vo výške 150,29 eura (dĺžna suma úveru bez úrokov do zospoplatnenia úveru), 2/ zospoplatnená istina 614,08 eura (dlžná suma úveru bez úroku, ktorú by mal odporca uhradiť v prípade riadneho splácania úveru), 3/ úrok z dlžnej sumy úveru do zospoplatnenia vo výške 107,35 eura, 4/ ušlý úrok vo výške 89,01 eura( nie zmluvná pokuta), 5/poistné vo výške 18,42 eura, 6/ poplatok za upomienku vo výške 16 eur, 7/kapitalizovaný úrok z omeškania do zospoplatnenia vo výške 0,29 eur , 8/ kapitalizovaný denný úrok z omeškania vo výške 60,36 eura od 12.05.2012 do 16.01.2013t.j spísania návrhu na vydanie platobného rozkazu, (tento nárok v sume 3,49 oproti pôvodne žalovanej sume 63,85 eura zobral späť), 9/ úrok z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 979,15 eura od 17.01.2013 do zaplatenia.
Súd považoval za preukázané, že medzi účastníkmi došlo dňa 20.09.2010 k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, v zmysle ktorej bol odporcovi poskytnutý úver
vo výške 978,30 eura na nákup spotrebného tovaru (sedačky), z ktorého odporca pri uzatvorení zmluvy zaplatil v hotovosti sumu 108,70 eura. Odporca mal úver zaplatiť v 36. mesačných splátkach po 46,01 eura, avšak úver riadne a včas nesplácal, preto navrhovateľ dňa 26.04.2012 vyzval odporcu na zaplatenie celého zostatku úveru. .Podľa predloženého splátkového kalendára odporca uhradil len 12 splátok po 46,01 eura, čo je spolu 552 eur. Z úverovej zmluvy tak vznikol odporcovi nedoplatok úveru po zosplatnení istiny v sume 614,08 eura, na zaplatenie ktorej súd zaviazal odporcu spolu s ročným úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75% od 17.01.2013 do zaplatenia, s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s nariadením vlády SR/87/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu činila 0,75%, pričom výška úrokov z omeškania je 8 percentuálnych bodov vyššia, teda celková výška úrokov činí 8,75%. V časti týkajúcej sa žalovaného kapitalizovaného denného úroku v sume 3,49 eura (bod 8 doplneného návrhu) súd pre späťvzatie návrhu v tejto časti podľa § 96 ods. 1 OSP konanie zastavil. Vo zvyšku (všetky ďalšie uplatnené nároky podľa špecifikácie návrhu (č.l. 26-28 spisu) súd ako nedôvodné zamietol. Vychádzal zo zistenia, že v zmluve o úvere bol medzi účastníkmi konania dohodnutý úrok z úveru vo výške 30,26% ročne a RPMN vo výške 35,3% ročne. Podľa názoru súdu z celkovej výšky poskytnutého úveru (978,30 eura) a z celkovej čiastky ktorú mal odporca zaplatiť (1.545,84 eura) je zrejmé, že úrok z omeškania činil vyše 50% ročne, čo sa prieči ustanoveniam zákona o spotrebiteľských úveroch, keď samotné banky pri poskytovaní prostriedkov podľa odporúčania Ministerstva financií SR si účtovali RPMN vo výške 20,89% ročne, pričom sankcie pri spotrebiteľských úveroch nemôžu prevýšiť priemernú hodnotu RPMN naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne. Súd posúdil nárok navrhovateľa za čiastočne dôvodný čo do splatnosti úverovej istiny ako nedoplatok v celkovej výške 614,08 eura po zospoplatnení úveru zo strany navrhovateľa, o čom svedčí aj záznam v splátkovom kalendári zo dňa 26.04.2012, kde navrhovateľ vyčíslil zospoplatnenú istinu v takejto výške a k tomu zákonný úrok z omeškania, ktorý nad prisúdenú sumu zamietol. Ostatné nároky - istina úveru (nad prisúdenú sumu 614,08 eura), úrok vo výške 107,35 eura (bod 3 doplneného návrhu) , úrok z úveru vo výške 89,01 eura (bod 4), poplatok za upomienku 16 eur (bod 6) kapitalizovaný úrok 0,29 eura a 60,36 eura (bod 7,8 návrhu) považoval za nedôvodné, priečiace sa ustanoveniam Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko navrhovateľ si duplicitne uplatňoval úroky už z vyčíslených úrokov úveru, čo považoval súd za neprijateľnú podmienku pri tejto zmluve o spotrebiteľskom úvere. Takisto súd zamietol návrh v časti poistného vo výške 18,42 eura (bod 5), ktoré nebolo v zmluve o spotrebiteľskom úvere vyčíslené ako aj v časti uplatneného poplatku za upomienku vo výške 16 eur (bod 6) , ktorý poplatok považoval súd za neprimerane vysoký. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP tak, že v konaní čiastočne úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu v sume 181,14 eura.
Proti tomuto rozsudku v časti zamietajúceho výroku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu o nepriznaní nároku na dlžné poistné v sume 18,42 eura a o nepriznaní kapitalizovaného denného úroku z omeškania od 15. dňa po zosplatnení do podania návrhu na začatie konania, vo výške 37,70 eura zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi dlžné poistné v sume 18,42 eura a kapitalizovaný denný úrok z omeškania od 15. dňa po zosplatnení do podania návrhu na začatie konania vo výške 37,70 eura. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nedostatočne zistil skutkový stav, na právny vzťah aplikoval nesprávne právne normy a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je v časti nepreskúmateľné. Uviedol, že poistné bolo dojednané aj v Úverových zmluvných podmienkach navrhovateľa, a to konkrétne v Hlave 13. Vzhľadom k tomu, že poistné bolo navrhovateľom a odporcom individuálne a riadne dojednané, a presne vyčíslené v bode 63 ÚZ, nie je zamietnutie tejto sumy prvostupňovým súdom dôvodné. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku priznal navrhovateľovi úroky z omeškania z priznanej istiny vo výške 8,75 % ročne od 17.1.2013 do zaplatenia, t. j. od dňa nasledujúceho po spísaní návrhu na začatie konania. Pritom k omeškaniu so zaplatením dlžnej sumy došlo už skôr, konkrétne nezaplatením istiny v 15.dňovej lehote, ktorú poskytol navrhovateľ odporcovi pri zosplatnení úveru dňa 26.04.2012 tak, ako ich požadoval navrhovateľ. K omeškaniu odporcu teda došlo v prvý deň po splatnosti úveru, t. j. dňa 12.05.2012. Navrhovateľ poukázal na zákonnú úrokovú sadzbu ECB, ktorá bola k 12.5.2012 vo výške 1%. Výška ročného úroku z omeškania má teda predstavovať sumu 9% z priznanej sumy istiny 614,08 eura. Omeškanie odporcu so zaplatením istiny od 12.05.2012 do spísania žaloby 16.01.2013
predstavuje 249 dní omeškania. Navrhovateľ je toho názoru, že má nárok na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania od zospoplatnenia úveru do spísania žalobného návrhu vo výške 37,70 eura.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutom výroku vecne správne. Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP v tejto časti rozsudok potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.
S ohľadom na dôvody odvolania odvolací súd dopĺňa odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa nepriznania poistného v tom, že dojednanie poistného v zmluve o úvere je uvedené v kolónke „poistenie výdavkov (dobrovolné)“ bod 63. Balíček Prémium, kde sa uvádza, že klient označením balíčku PREMIUM súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu, pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Úhrada za poistenie je 3,07 eura (7,14% z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia). Takto dohodnuté poistenie nemožno považovať za platne uzatvorenú zmluvu o poistení, ktorá musí byť individuálne dojednaná a mať všetky zákonné náležitosti takéhoto právneho úkonu. Okrem toho, navrhovateľ len doložil fotokópiu úverových zmluvných podmienok, kde na poslednej strane je listina „Informácia o poistení dohodnutom zmluvou č.19100826/2009“ ktorá sa ale nezhoduje s číslom úverovej zmluvy odporcu a podľa obsahu sa jedná o zmluvu na skupinové poistenie pravidelných výdavkov zo spotrebiteľských, hotovostných a revoltingových úverov, uzatvorenú medzi poskytovateľom úveru- spoločnosť HOME CREDIT Slovakia a.s. a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ a.s. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nepreukázal vznik platného poistného vzťahu s odporcom, na základe ktoré by si mohol uplatňovať zaplatenie dlžného poistného vo výške 18,42 eura, preto ak súd prvého stupňa v tejto časti návrh zamietol, rozhodol správne. Navrhovateľ v odvolaní ďalej namieta nepriznanie kapitalizovaného denného úroku z omeškania celkovo vo výške 37,70 eura za obdobie od 15. dňa po zosplatnení (od 12.05.2012) do spísania návrhu na vydanie platobného rozkazu (16.01.2013) . Odvolací súd len dodáva, že navrhovateľ v špecifikácii jednotlivých nárokov (v spise na č.l. 26-28 v bode 8) žiadal kapitalizovaný denný úrok z omeškania za rovnaké obdobie od 12.5.2012 do 16.1.2013 v sume 60,36 eura , ktorý súd v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že ide o duplicitne uplatnené úroky z úveru, čo je neprijateľnou podmienkou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pri posudzovaní platnosti takého dojednania úrokov a poplatkov, ako ich opísal navrhovateľ vo svojom odvolaní, bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť o. i. určite a zrozumiteľne; inak je (absolútne) neplatný. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na tieto zákonné povinnosti navrhovateľ pri uzavieraní úverovej zmluvy v spojení s úverovými podmienkami nesporne pozabudol, keď jej obsah ani formu nevypracoval v súlade s nimi. Úverové podmienky, ktoré majú byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, a čiastočne aj sama úverová zmluva, boli vyhotovené úplne nečitateľne, s cieľom evidentne dosiahnuť, aby ich spotrebiteľ pri podpise zmluvy nemohol narýchlo prečítať. Použité príliš drobné písmo spôsobilo ich nečitateľnosť, a z toho dôvodu aj nezrozumiteľnosť. Spôsob výpočtu príslušenstva opísaný žalobcom v podanom odvolaní si žalovaný nesporne ani nemohol uvedomiť, keď navyše v zmluve okrem výšky úveru, konečnej výšky úveru a RPMN nie sú citované žiadne úroky a ani iné poplatky, aj keď to zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy pre platnosť zmluvy vyžadoval. S ohľadom na to súd prvého stupňa správne aplikoval zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého od spotrebiteľa veriteľ nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Výpočet uvádzaný navrhovateľom v podanom odvolaní mal byť nesporne súčasťou čitateľného textu
úverovej zmluvy a následné dovysvetľovanie toho, z čoho mala pozostávať suma, ktorú podľa navrhovateľa bol odporca povinný zaplatiť, odvolací súd hodnotil ako právne irelevantné. Údaj o RPMN ako indikátor ceny úveru vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, pretože zohľadňuje nielen úrok ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Z tohto údaju si však spotrebiteľ bez ďalšieho nevie a ani nemôže jednotlivo vydedukovať výšku úroku a ostatných poplatkov. Obranu navrhovateľa v tomto smere oproti zamietnutiu časti žaloby odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú. Súd prvého stupňa postupoval správne, ak na právny vzťah účastníkov teda aplikoval právne normy spotrebiteľského práva, a to zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv. Zákon o spotrebiteľských úveroch za spotrebiteľský úver označoval dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť mu celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom . Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj sumu, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa vzťahuje, cenu tovaru alebo poskytnutej služby, ročnú percentuálnu mieru nákladov, sankcie za porušenie zmluvy, spôsob zániku záväzku zo zmluvy a i. Pri nesplnení týchto podmienok je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jeho základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Ak však v zmluve nie sú uvedené úroky alebo poplatky, veriteľ ich nemôže od spotrebiteľa požadovať (§ 4 ods. 5 zákona). Zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere pre svoju platnosť musí spĺňať i základné náležitosti právneho úkonu ustanovené v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, inak je absolútne neplatná. Pred uzavretím zmluvy o úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami a veriteľ musí spotrebiteľovi poskytnúť i ďalšie doplňujúce informácie.
V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý však o náhradu trov podľa § 151 ods. 1 OSP nepožiadal a v podstate mu ani nevznikli. Preto odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP rozhodol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.