Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/569/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A., R. 9, zastúpeného. JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom Jazerná 19, Nové Zámky, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31690904, zastúpenému Advokátskou spoločnosťou MST PARTNERS, s.r.o., Laurinská 3, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, Petzvalova 12, Nitra, IČO: 42205735, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. -223 zo dňa 11. marca 2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku a vo výroku o súdnom poplatku p o t v r d z u j e .

Vo výroku o trovách konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a v tejto časti mu vec vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice spisovej značky zo dňa 19.01.2012. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 283,63 eura náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh v sume 331,50 eura do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Košice, Alžbetina 41, sp. zn. zo dňa 19.01.2012 podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní, pričom tvrdil, že rozhodcovská doložka, ktorá bola súčasťou poistnej zmluvy č. 4476100005, uzavretej dňa 28.05.2008, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná; ňou totiž došlo k porušeniu jeho práv ako spotrebiteľa a na jej základe rozhodcovský súd nemal právomoc konať. Súd po vykonaní dokazovania zistil, že účastníci uvedenou poistnou zmluvou, ktorej súčasťou sú aj všeobecné poistné podmienky (VPP), uzavreli poistnú zmluvu pre životné poistenie a v nej bola dohodnutá rozhodcovská doložka, podľa ktorej zmluvné strany vyjadrili súhlas s tým, že v prípade akéhokoľvek sporu medzi nimi sa namiesto súdneho konania podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. VPP. Rozhodcovské konanie napokon prebehlo a namietaným rozhodcovským rozsudkom bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 271,23 eura a trovy rozhodcovského konania v sume 276 eura. V dodatku č. 2 k VPP je uvedené, že čl. XV. sa dopĺňa odsekom 9, ktorým bola poistníkovi daná možnosť odmietnuť dojednania čl. XV. VPP bez toho, aby tým bol dotknutý zvyšok poistnej zmluvy.

Súd vyhovenie žalobe odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 52, § 53 ods. 1 - 5 Občianskeho zákonníka. Mal za preukázané, že žalobca podal žalobu na súde dňa 25.07.2013 v zákonnej 30 - dňovej lehote odo dňa jeho prevzatia (09.07.2013) a táto žaloba je opodstatnená. Podľa znenia uzavretého právneho úkonu medzi účastníkmi došlo k dojednaniu rozhodcovskej doložky, ktorú spolu so všeobecnými poistnými podmienkami žalobca podpísal. Hoci rozhodcovská doložka bola podpísaná dobrovoľne, ani jej nepodpísaním by sa v prípade sporu žalobca nevyhol rozhodcovskému konaniu, pretože dohodu o tom obsahuje i samotná poistná zmluvy, ktorá vo svojich VPP obsahuje rovnaké ustanovenie, aké je aj v čl. XV VPP. Súd prijal záver, že žalobca nemohol ovplyvniť dojednanie poistnej zmluvy o tom, že spory vzniknuté z poistenia sa budú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní, a preto ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka platného v rozhodnom období, ktorá je neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Nešlo totiž o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, preto rozsudok vydaný na jej základe treba zrušiť. Predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom bez toho, aby bola platne založená jeho právomoc.

Výrok rozsudku v časti o trovách konania súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, že úspešnému žalobcovi priznal účelne vynaložené trovy konania. Poukázal pritom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Zb. a priznal náhradu za 4 úkony advokáta, t. j. za prevzatie zastúpenia, spísanie vyjadrenia z 31.01.2014 a 2 účasti na pojednávaní v roku 2015 s výpočtom opísaným v odôvodnení rozsudku. Súd konštatoval, že výšku odmeny za úkony v roku 2014 a 2015 právny zástupca neuplatňoval v správnej výške (jednotne v sume 60,07 eura), pretože 1/13-na výpočtového základu, ktorá je výškou odmeny, je v každom roku iná; túto skutočnosť súd zohľadnil ex offo a priznal odmenu v správnej výške 1/13 výpočtového základu. Súd však nepriznal trovy za všetky uplatnené úkony, pretože buď k danému úkonu ani nedošlo (vyjadrenie z 24.07.2013), ide o úkon, za ktorý odmena nepatrí (vyjadrenie sa k súdnemu poplatku), ďalej ide o úkon, ktorý nebol preukázaný (ďalšia porada s klientom) alebo za úkony bez výzvy súdu (vyjadrenia z 22.01.2015 a zo 04.03.2015), pričom nešlo u účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia. Výrok o povinnosti zaplatenia súdneho poplatku žalovaným súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 2 ods. 2 a položky 3c zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatku a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) s tým, že žalobca bol v konaní od súdnych poplatkov oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch.

Proti tomuto rozsudku v časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov konania v sume 584,02 eura celkove za 9 úkonov právnej pomoci, ktoré boli vynaložené účelne. Namietal, že v tejto časti súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti tomuto rozsudku vo veci samej podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, zastúpený advokátom, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) až f) OSP. Podrobnejšie svoje odvolanie nezdôvodnil.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Namietal, že žalobca okrem uvedenia zákonných ustanovení procesného predpisu odvolanie inak neodôvodnil, pričom samotné dôvody môže v zmysle § 205 ods. 3 OSP rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania a odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Citovanie ustanovení OSP o odvolacích dôvodoch nemožno podľa žalobcu považovať za odôvodnenie odvolania a ďalšie doplnenie po uplynutí lehoty je potrebné kvalifikovať nie ako doplnenie chýbajúcich náležitostí odvolania, ale ako rozširovanie dôvodov odvolania, ktoré je už neprípustné, resp. sa na ne neprihliada. Rozsudok je vecne správny, súd prvého stupňa skutkový stav zistil správne a správne ho kvalifikoval.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej treba podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť

a vo výroku o trovách konania ho podľa § 221 písm. h) a ods. 2 OSP zrušiť a vec v tejto časti vrátiť na ďalšie konanie.

Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky), majúcej procesnú povahu. Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) vyžaduje písomnú formu; jej nedodržanie má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov, ak to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže podanou žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov § 40 ods. l zákona o rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že možnosť preskúmať rozhodcovský rozsudok umožňuje zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý vzhľadom na charakter vybavenia sporovej veci medzi účastníkmi súdny prieskum pripúšťa. Nejde však o preskúmanie veci z pohľadu správnosti aplikácie noriem, ktoré na daný prípad dopadajú, ale ide skôr o dôvody, ktoré sa týkajú podstaty prípustnosti rozhodcovského konania (§ 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní).

Spotrebiteľská zmluva je definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom väčšinou za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch, nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny a v takmer každom prípade všeobecné podmienky sú vyhotovené malým písmom, niekedy až nečitateľným spôsobom. O platnú doložku by išlo iba v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. Rozhodcovská doložka vylučuje všeobecný súd z prejednania veci a odníma spotrebiteľovi právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde.

Podľa obsahu odvolania žalobca namietal, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 <aspi://Y.) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a <aspi://module='E.'&link='XX/ XXXX Zb.%XXXXXXXa'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'>), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ani jeden z týchto dôvodov bližšie nekonkretizoval a - hoci zastúpený advokátom - očakával následný postup súdu upravený v ustanovení § 209 ods. 1 OSP. Súd prvého stupňa predložil vec po posúdení obsahu odvolania odvolaciemu súdu, ktorý po prejednaní veci urobil záver, že žiadny z uvedených dôvodov z obsahu spisu nemožno akceptovať. Súd prvého stupňa zistil skutkový stav na základe navrhnutých dôkazov postupom zodpovedajúcim procesnému predpisu a prijal z hľadiska hmotnoprávneho správny právny záver.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal zrušenia uvedeného rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že súčasťou účastníkmi uzavretej spotrebiteľskej zmluvy bola aj neplatná rozhodcovská doložka, na podklade ktorej rozhodcovský súd konal a rozhodol. Tvrdil, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Poukazoval aj na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Svoju žalobu v podstate oprel o ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c), resp. aj písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase rozhodovania rozhodcovského súdu, podľa ktorého účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, ako aj z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobca tvrdil, že rozhodcovská

doložka nebola dojednaná platne, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo malo za následok jej neplatnosť. Uvádzal, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a poukazoval aj na rôzne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj na rozhodnutia niektorých krajských súdov. Na dôkaz pripojil poistnú zmluvu, súčasťou ktorej boli aj takmer nečitateľné všeobecné poistné podmienky (VPP), obsahujúce v časti XV. stať o rozhodcovskom konaní s tým, že všetky spory účastníkov sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred (nešpecifikovaným) rozhodcovským súdom, pričom poisťovňa poverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. rozhodcovský súd bude vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu tromi fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Podľa predtlače VPP poistník podpisom vyslovuje s tým svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas. V ďalšom texte všeobecných poistných podmienok je uvedené, že dojednanie tohto článku môže poistník v lehote 30 dní od podpisu individuálne odmietnuť s tým, že poistník musí odmietnutie doručiť poisťovni najneskôr v 30. deň od podpisu zmluvy. Na základe takéhoto ustanovenia všeobecných poistných podmienok rozhodol Arbitrážny súd Košice uvedeným rozsudkom tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému uplatnenú sumu spolu s trovami rozhodcovského konania. Žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonnej lehote 30 dní. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že súd žalobu považoval za dôvodne podanú, a preto rozsudok rozhodcovského súdu zrušil vychádzajúc z toho, že na podklade neplatnej rozhodcovskej doložky nemal právomoc konať a vo veci rozhodnúť.

Odvolací súd sa s uvedeným právnym záverom stotožnil. Zároveň považoval aktuálne zotrvanie na žalobe zo strany žalobcu za opodstatnené, hoci rozhodcovský rozsudok v súlade s ustanovením § 243d Exekučného poriadku prestal účastníkov dňom 01.04.2015 zaväzovať (ak do 31.03.2015 nebol podaný návrh na exekúciu). Oporu pre ďalšie konanie dáva súdu prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2015 v § 372w OSP, podľa ktorého spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov; toto ustanovenie odkazuje na osobitné predpisy, napríklad § 53 Občianskeho zákonníka <E., zákon č. 250/2007 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='250/2007 Z.z.'&ucin-k-dni='31.12.2014'> o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. XXX/XXXX Zb. <aspi://module='E.'&link='372/1990 Zb.'&ucin- k-dni='XX.XX.XXXX'> o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. XXX/XXXX Z. z. <aspi://module='E.'&link='XXX/XXXX Z.z.'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'>, zákon č. XXX/XXXX Z. z. <aspi://module='E.'&link='XXX/XXXX Z.z.'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. X/XXXX Z. z. <aspi://module='E.'&link='X/XXXX Z.z.'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'>, čl. X nariadenia X. parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa") (Ú.v. EÚ L 364/11, 9.12.2004). Odvolací súd pri rozhodovaní mal na zreteli aj nižšie citované zákonné ustanovenia:

Podľa § 40 ods. 1 písm. c), j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní") účastník rozhodcovského konania sa mohol žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak: c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, j) ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Zákon o rozhodcovskom konaní bol v ustanovení § 40 ods. 1 zmenený zákonom č. 233/2014 Zb. s účinnosťou od 1.1.2015.

Podľa § 43 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014: (1) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) <aspi://module='ASPI'&link='XXX/ XXXX Z.z.%XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> a c) <aspi://module='E.'&link='XXX/XXXX Z.z. %XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'>, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. (2) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1 <aspi://module='E.'&link='XXX/XXXX Z.z.%XXXXXX'&ucin-k- dni='XX.XX.XXXX'>, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8 <aspi://module='E.'&link='XXX/XXXX Z.z. %XXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'>.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v aktuálnom znení ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

V prípade, ak niektorý z účastníkov oprávnene popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) - ako tomu je aj v tomto prípade - táto skutočnosť zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, t. j. v znení účinnom v čase rozhodovania rozhodcovského súdu. Súd sa pri rozhodovaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí zaoberať aj otázkou, či pri rozhodovaní došlo k porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa, najmä posúdiť, či pri rozhodovaní rozhodcovského súdu došlo k porušeniu § 53 Občianskeho zákonníka v súvislosti s dojednaním neprijateľných zmluvných podmienok. Otázku, či pri dojednaní rozhodcovskej doložky ide o neprijateľnú podmienku, treba posudzovať na jednej strane podľa vnútroštátnych právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a na druhej strane z pohľadu judikatúry Súdneho dvora Európskej únie najmä v súvislosti s ochranou spotrebiteľov ako slabšej strany. Vykonaným dokazovaním bolo v tomto prípade preukázané, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe poistnej zmluvy, ktorá bola žalobcovi predložená v znení vyhotovenom žalovaným, ktorý si aj všeobecné poistné podmienky, obsahujúce rozhodcovskú doložku, dal žalobcom podpísať. Žalovaný si zabezpečil vydanie rozhodcovského rozsudku na podklade uvedenej rozhodcovskej doložky. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovaného dospel k záveru o tom, že súd prvého stupňa prijal správny právny záver o nezákonnom postupe v rozhodcovskom konaní na podklade neplatnej rozhodcovskej doložky, a to bez ohľadu na to, že žalobca svoju možnosť odmietnutia rozhodcovskej doložky v lehote 30 dní nevyužil.

Postupom žalovaného pri uzavieraní poistnej zmluvy bolo žalobcovi odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť svoje právo na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu podľa vôle dodávateľa. Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy mal žalovaný predložiť takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že sa žalobcovi poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Rozhodcovská doložka bola dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednanie odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Odvolací súd urobil záver o tom, že podmieňovanie platnosti rozhodcovskej doložky možnosťou odstúpenia od rozhodcovskej doložky v dobe následnej po uzavretí zmluvy nebolo možné akceptovať. Posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky bolo potrebné najmä z toho hľadiska, či rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, či spotrebiteľ bol o nej dostatočne informovaný a či bol dostatočne poučený, čo vlastne toto dojednanie znamená, a to bez ohľadu na to, že všeobecné poistné podmienky podpísal. Vyššie uvedené „dojednanie“ rozhodcovskej doložky, ktorá vylučuje možnosť riešenia sporov prostredníctvom všeobecných súdov, vyznieva jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, ktorý toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy podľa všetkého nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. O platnú doložku by išlo iba v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, kedy by spotrebiteľ mal možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalobca bol dostatočne poučený, čo to-ktoré dojednanie vlastne znamená, a že by mal v čase uzatvárania zmluvy možnosť ovplyvniť jednotlivé body zmluvy, vrátane všeobecných poistných podmienok. V súdnom konaní tak bolo možné v súlade s ustanovením § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 prijať záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť. Aj keď žalobca v žalobe uvádzal ustanovenie § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní, podľa obsahu opísaného dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku išlo jednoznačne o aplikáciu § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014. Záver súdu prvého stupňa v tomto smere bol preto správny, a tak odvolací súd v odvolacom konaní napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdil.

V súlade s ustanovením § 219 ods. 1 OSP odvolací súd potvrdil aj výrok rozsudku o povinnosti zaplatenia súdneho poplatku žalovaným, čo má oporu v ustanovení § 2 ods. 2 prvej vety, § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch a položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou tohto zákona. Žalobca bol od súdnych poplatkov osobne oslobodený a keďže bol v konaní o veci samej úspešný, na zaplatenie súdneho poplatku bol preto žalovaný v súlade s právnym predpisom.

Vo výroku o trovách konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 OSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie na podklade odvolania žalobcu, ktorý namietal, že nie je správny výrok, ktorým súd priznal žalobcovi náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia za nižší okruh úkonov právnej pomoci advokáta, než bol vyúčtovaný. Zástupca si vyúčtoval odmenu celkove za 9 úkonov právnej pomoci podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a súd prvého stupňa mu priznal náhradu len za 4 úkony, t. j. za prevzatie zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 31.01.2014 a zastupovanie na dvoch pojednávaniach v r. 2015. Závery súdu o neúčelnosti a nepreukázaní všetkých úkonov právnej pomoci nezodpovedajú úplne obsahu spisu. Súd nepriznal náhradu za „vyjadrenie“ zo dňa 24.07.2013, hoci v skutočnosti - bez ohľadu na jeho označenie - išlo o podanú žalobu, za ktorú patrí náhrada v súlade s ustanovením § 13a písm. c) vyhlášky. Rovnako posúdenie neúčelnosti písomného vyjadrenia k výzve na zaplatenie súdneho poplatku nebolo správne, keďže súd prvého stupňa najskôr žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu pod hrozbou zastavenia konania a žalobca sa uvedeným písomným vyjadrením dôvodne ohradil voči výzve, pričom relevantne namietal, že je osobne oslobodený od súdnych poplatkov podľa zákona o súdnych poplatkoch. Súd napokon túto jeho obranu uznal, keď na zaplatení súdneho poplatku netrval a vo veci konal. To znamená, že uvedený úkon bol vynaložený účelne a patrí mu zaň náhrada trov právneho zastúpenia v súlade s ustanovením § 13a ods. 1 písm. c) v spojení s ustanovením § 13a ods. 5 a analogicky § 13 ods. 2 písm. b) vyhlášky. Záver súdu o tom, že žalobcovi nepatrí náhrada trov právneho zastúpenia za písomné vyjadrenia, ktoré podal svojvoľne a bez výzvy súdu, sám o sebe nemohol byť odvolacím súdom posúdený ako správny. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádza z medzí procesného predpisu (§ 137, § 142 ods. 1 OSP) a v prípade zastúpenia advokátom aj z ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Účastník, ak to považuje za potrebné, môže svoje stanovisko vo veci predniesť aj mimo pojednávania a bez výzvy súdu, t. j. „svojvoľne“. Súd musí priznanie náhrady trov za takéto vyjadrenie opierajúce sa o ustanovenie § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky starostlivo zvážiť prihliadajúc na ich obsah s posúdením, či takéto vyjadrenie bolo skutočne účelné. Ďalšia porada s klientom je tiež prípustná, a to podľa § 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky, pričom advokát by takýto úkon mal zdôvodniť a podporne preukázať. Súd prvého stupňa preto s ohľadom na uvedené závery odvolacieho súdu (§ 226 OSP) nanovo rozhodne o trovách konania žalobcu a zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.