Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Co-136-2016.pdf
PDF · 111.45 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/136/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky: M. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, Q., Česká republika, právne zastúpená Legal Point s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Nemocničná 979, Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, proti odporcom v rade: 1/ Urbárske spolumajiteľstvo Bytča - pozemkové spoločenstvo, so sídlom Ul. E. Lániho 253/1, Bytča, IČO: 17 060 460, právne zastúpený JUDr. Miloš Gero, advokát, so sídlom M. č. XXX, A., 2/ Lesné spoločenstvo Bytča, s.r.o. so sídlom E. Lániho 253/1, Bytča, IČO: 46 877 738, o zaplatenie sumy 3.116,54 eur, o odvolaní odporcu v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/107/2014-114 zo dňa 14.12.2015, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd odporcovi v 2/ rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 3.116,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.558,27 eur od 14.6.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.558,27 eur od 13.4.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a povinnosť odporcu v 2/ rade nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1.349,05 eur (súdny poplatok 93,- eur, trovy právneho zastúpenia 1.256,05 eur) tieto nahradiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, potvrdzuje.
Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva nedotknutý.
Odporca v 2/ rade je povinný nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v sume 155,70 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľky Legal Point, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Považskej Bystrici na účet vedený v C., a.s., č. účtu : B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľky voči odporcovi 1/ zamietol. Odporcovi 1/ súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporcovi v 2/ rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 3.116,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.558,27 eur od 14.6.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.558,27 eur od 13.4.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporcovi v 2/ rade uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1.349,05 eur (súdny poplatok 93,- eur, trovy právneho zastúpenia 1.256,05 eur) a tieto zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, § 451 ods. 1,2 OZ, § 456 OZ, § 517 ods. 1, 2 OZ, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom :
Z obsahu nájomnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou ako prenajímateľom a odporcom 1/ ako nájomcom dňa 2.1.1998 vyplýva, že prenajímateľ ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti v podiele 6708/333283 v k.ú. M. A. a v k.ú. W. špecifikovaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX prenecháva a dáva do nájmu nájomcovi svoj podiel v predmetných nehnuteľnostiach na dobu určitú do 1.1.2018. Účelom nájomnej zmluvy je zabezpečovanie činnosti nájomcom pre prenajímateľa súvisiacej s oblasťou lesného hospodárstva, ochrany lesy. Zároveň v čl. 3 bola dohodnutá cena nájmu s tým, že výška nájmu bude nájomcom počas trvania nájomnej zmluvy vždy ročne prehodnocovaná podľa hospodárskych výsledkov s tým, že takto stanovená cena nájmu bude upravovaná dodatkom k nájomnej zmluve a zaslaná každoročne na podpísanie prenajímateľovi. Cena nájmu bude uhrádzaná do 30 dní od jej odsúhlasenia valným zhromaždením. Medzi účastníkmi konania je nesporné, že navrhovateľka s počtom hlasov 67,08 je zapísaná v zozname spoluvlastníkov pozemkového spoločenstva odporcu 1/. Zo stanov odporcu 1/ schválených na valnom zhromaždení dňa 6.4.2002 vyplýva, že spoločenstvo je založené na dobu neurčitú a jeho právne postavenie ako spoločenstva s právnou subjektivitou, na ktoré sa vzťahujú práva a povinnosti vlastníkov podľa zákona o pozemkových spoločenstvách. Účelom založeného spoločenstva je spravovať a racionálne obhospodarovať spoločné nehnuteľnosti. Členom spoločenstva sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti; spoločenstvo vedie zoznam svojich členov. V článku 5 stanov sú uvedené zásady hospodárenia s tým, že členovia spoločnej nehnuteľnosti uzatvoria zmluvu o prenájme s výborom, ktorá sa bude každý rok aktualizovať podľa výsledku hospodárenia. Nájom sa rozdelí podľa veľkosti jeho vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti. Pre členov, ktorí nepristúpili ku zmluve o nájme platí rozhodnutie valného zhromaždenia. Z obsahu zápisnice z riadneho valného zhromaždenia podielnikov Urbárskeho spolumajiteľstva - pozemkové spoločenstvo Bytča (odporca 1/) konaného dňa 12.1.2013 súd zistil, že v programe bolo hlasovanie o vytvorení dcérskej spoločnosti s názvom Lesné spoločenstvo Bytča, s.r.o. a to na zabezpečenie hospodárenia na pozemkoch vlastníkov podielnikov Urbárskeho spolumajiteľstva Bytča a to formou nájomných zmlúv uzatvorených medzi jednotlivými podielnikmi a Lesným spoločenstvom Bytča, s.r.o. s účinnosťou od 1.1.2013. Valné zhromaždenie schválilo vytvorenie spoločnosti Lesné spoločenstvo Bytča, s.r.o. a hospodárenie formou nájomných zmlúv, tak ako to je uvedené vyššie a schválilo rozdelenie zisku na podiel v roku 2012 vo výške 16,60 eur. Z výpisu z obchodného registra odporcu 2/ súd zistil, že od 1.12.2012 je zapísaná táto spoločnosť s ručením obmedzeným založená spoločníkom odporca 1/ a predmetom činnosti je poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve, poskytovanie služieb v lesníctve a poľovníctve a kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi. Listom zo dňa 26.3.2013 bola zaslaná navrhovateľke výzva odporcu 2/ k podpísaniu návrhu nájomnej zmluvy čo bolo predmetom schválenia valného zhromaždenia odporcu 1/ dňa 12.1.2013 a s oznámením, že v prípade nezaslania návrhu zmluvy nebude mať titul na vyplatenie nájomného za rok 2013, ktoré bude spoluvlastníkom vyplácané už v decembri 2013. V bode 4 predloženého návrhu bol určený nájom za rok 2013 vo výške 23,23 eur / podiel spolu cena nájmu vo výške 1.558,26 eur. Pozemkové spoločenstvo ako právnická osoba určená k správe a hospodáreniu so spoločnosťou nehnuteľnosťou patriacou členom spoločenstva je úplne špecifickou právnickou osobou upravenou iba Zákonom o pozemkových spoločenstvách. Otázku dôvodnosti uplatneného nároku vo vzťahu k odporcovi 1/ súd posudzoval v závislosti od skutkového vymedzenia § 79 ods. 1 O.s.p. o právne významných skutočnostiach, z ktorých navrhovateľka vyvodzovala uplatnený nárok, a to z uzatvorenej nájomnej zmluvy dňa 2.1.1998 s odporcom 1/ ako spoločenstvom založeným vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť že zákon o pozemkových spoločenstvách je koncipovaný v tom duchu, že úlohou spoločenstva je zefektívniť, zracionalizovať a uľahčiť hospodárenie na spoločnej nehnuteľnosti a obstaranie spoločných vecí vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Z toho potom vyplýva logický záver, že práve v týchto činnostiach môže pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou vystupovať ako nielen zmluvná strana v hmotnom práve, ale i ako účastník v spore. A contrario, nakoľko v celom zákone nie je zmienka o možnosti pozemkového spoločenstva v mene svojich jednotlivých členov disponovať ich spoluvlastníckymi podielmi, nemôže spoločenstvo s právnou subjektivitou ako účastník vystupovať v zmluvnom vzťahu, ktorého predmetom sú vecné práva k spoločnej nehnuteľnosti. Vyplýva to explicitne nakoniec i z § 9 ods. 13 (predtým § 7 zákona č. 181/1995 Z.z.) v zmysle ktorého
vlastníci spoločnej nehnuteľnosti môžu spoločnú nehnuteľnosť alebo jej časť prenajať. V danom prípade spoločnú nehnuteľnosť možno prenajať komukoľvek ale vlastnému spoločenstvu samému sebe nie. Vlastník nemôže byť zároveň nájomníkom vlastného. Súd je toho názoru, že na obhospodarovanie jednej a tej istej spoločnej nehnuteľnosti nemožno uzatvoriť dve rôzne zmluvy na užívanie v plnom rozsahu, jednu "zmluvu o spoločenstve" medzi sebou a druhú nájomnú so spoločenstvom, ktoré vlastne oni sami ako spoluvlastníci predmetu združenia tvoria. V danom prípade súd je toho názoru, že nároky vyplývajúce z uzavretej nájomnej zmluvy sa prekrývajú s nárokmi účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností vytvoreného spoločenstva. Teda uplatnený nárok navrhovateľky z nájomnej zmluvy súd považuje za nedôvodný, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené vlastník nemôže byť zároveň nájomníkom vlastného, nakoľko s nájomným môže de facto dosiahnuť iba to, čo aj bez neho, nakoľko vyplatenie nájomného nemožno považovať inak ako podiel člena spoločenstva na zisku a majetku určenom na rozdelenie medzi členov spoločenstva. V konaní zo skutkových zistení však vyplynulo, že valné zhromaždenie podielnikov odporcu 1/ konaného dňa 12.1.2013 na zabezpečenie hospodárenia na pozemkoch vlastníkov podielnikov schválilo vytvorenie spoločnosti Lesné spoločenstvo Bytča, s.r.o. a hospodárenie formou nájomných zmlúv uzatvorených medzi jednotlivými podielnikmi a odporcom 2/ s účinnosťou od 1.1.2013. Výsledok hospodárenia odporcu 1/ za rok 2013 predstavoval sumu mínus 1200 (čl. 63) a teda je zrejmé, že ani nemohlo dôjsť k vyplácaniu podielov na zisku. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je právne dôvodné priznať uplatňované peňažné plnenie z uzavretej nájomnej zmluvy vo vzťahu k odporcovi 1/ a preto návrh navrhovateľky voči odporcovi 1/ zamietol. Za daných okolností s poukazom na dosiaľ uvedené posúdenie otázky hospodárenia na spoločnej nehnuteľnosti a obstaranie spoločných vecí vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti a vlastníctva podielu navrhovateľky s počtom hlasov 67,08 zapísanej v zozname spoluvlastníkov pozemkového spoločenstva odporcu 1/ a zabezpečenie hospodárenia na pozemkoch vlastníkov podielnikov formou nájomných zmlúv uzatvorených medzi jednotlivými podielnikmi a Lesným spoločenstvom Bytča, s.r.o. s účinnosťou od 1.1.2013 súd dospel k záveru, že uplatnený nárok navrhovateľky z bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie roku 2013 a 2014 je právne dôvodný. Na otázku dôvodnosti uplatneného nároku vo vzťahu k odporcovi 2/ či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia súd posudzoval v závislosti od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotno- právnej normy § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kedy bezdôvodné obohatenie konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Inštitút bezdôvodného obohatenia totiž vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Je v konaní nepochybné, že navrhovateľka ako člen spoločenstva Urbárske spolumajiteľstvo Bytča - pozemkové spoločenstvo a ako vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti iba jej vyplýva oprávnenie jej spoluvlastnícky podiel prenajať. Navrhovateľka má ako vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti a ako člen spoločenstva právo na podiel na zisku spoločenstva, ktorý zisk však nie je nájomným. V konaní je nesporné, že zabezpečenie hospodárenia na pozemkoch vlastníkov podielnikov odporcu 1/ bolo zverené odporcovi 2/ s účinnosťou od 1.1.2013 a to hospodárenie formou nájomných zmlúv, pričom navrhovateľka takúto zmluvu neuzavrela. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. V danej veci ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu založenom na tom, že medzi zúčastnenými stranami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie bezdôvodného obohatenia. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektu, ktorému bolo plnené, hodnotu v uvedenom zmysle získa nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by inak, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia jeho majetkový stav sa zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho odporcu 2/ tento spoluvlastnícky podiel navrhovateľky užívať. Súd pri výške nároku titulom bezdôvodného obohatenia v časovom úseku obdobia roku 2013 a 2014 vychádzal z rozsahu podielu navrhovateľky 6708/333283 resp. 6780/666566 a určeného nájomného za rok 2013 vo výške 23,23 eur / podiel, čo predstavuje cenu nájmu vo výške 1.558,26 eur a za rok 2014 vo výške 23,23 eur / podiel, čo predstavuje cenu nájmu vo výške 1.558,26 eur tj. spolu 3.116,52 eur ako peňažnej odplaty za užívanie podielu navrhovateľky na spoločnej nehnuteľnosti, ktoré by navrhovateľka ako prenajímateľ mohla dosiahnuť v danom mieste a čase od užívateľa titulom nájomného. Keďže valné zhromaždenie na zasadnutí 12.1.2013 rozhodlo o hospodárení formou nájomných zmlúv je potom nepochybné, že navrhovateľke zostali zachované právne nároky, ako tým, ktorí nájomnú zmluvu uzatvorili a to na základe rozhodnutia
valného zhromaždenia; navyše výšku nájmu za jeden podiel 23,23 eur ani odporca 2/ nenamietal a túto skutočnosť potvrdil vo svojom vyjadrení splnomocnenému zástupcovi navrhovateľky listom zo dňa 12.4.2013 (čl. 8). Súd s poukazom na vyššie uvedené a pri aplikácii zákonného ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka považoval nárok navrhovateľky voči odporcovi 2/ za právne dôvodný. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Navrhovateľka popri istine požadovala zaplatiť i úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.558,27 eur od 14.6.2013 do zaplatenia (tj. odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie) a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.558,27 eur od 13.4.2015 do zaplatenia (t.j. deň podania žalobného návrhu). Úroky z omeškania výlučne súvisia s peňažnými záväzkami. Z pojmového vymedzenia tohto sankčného mechanizmu vyplýva, že veriteľ ich môže od dlžníka požadovať v prípade, ak dlžník poruší svoju povinnosť plniť riadne a včas a dostane sa do omeškania s plnením peňažného záväzku. Omeškanie dlžníka je právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje zmenu v obsahu záväzkového vzťahu a ktorej korešponduje hmotnoprávne oprávnenie veriteľa v občianskoprávnych vzťahoch požadovať popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania, pričom právnu relevanciu má, v ktorých momentoch sa dostáva dlžník do omeškania. Čas, kedy má dlžník plniť, môže byť presne stanovený dohodou účastníkov zmluvného vzťahu, ustanovený právnym predpisom pre konkrétny právny vzťah, prípadne určený v rozhodnutí súdu alebo iného orgánu. Ak čas plnenia peňažného dlhu nebol určený ani jedným z vyššie uvedených spôsobov je potrebné v danom prípade aplikovať všeobecnú úpravu vyplývajúcu z občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, preto podľa citovaného ustanovenia § 563 treba vychádzať z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. V konaní bolo nesporné, že voči odporcovi 2/ navrhovateľka uplatnila svoj nárok listom zo dňa 5.4.2013 na ktorý odporca reagoval listom zo dňa 12.4.2013 a vo vzťahu k rozšíreniu nároku i za obdobie roku 2014 podaním zo dňa 13.4.2015. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka sa tak dôvodne domáha aj zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.558,27 eur od 14.6.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.558,27 eur od 13.4.2015 do zaplatenia pri aplikácii ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 97/1995 Z.z. S poukazom na vyslovený právny záver o dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľky voči odporcovi 2/ súd zaviazal odporcu 2/ na zaplatenie sumy 3.116,54 eur spolu s úrokom s omeškania tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odporca 1/ vo vzťahu k navrhovateľke ako úspešný účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu okrem trov právneho zastúpenia iné nevznikli a preto súd odporcovi 1/ voči navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal Navrhovateľka si voči odporcovi 2/ uplatnila právo na náhradu trov konania, ktoré vyčíslil právny zástupca navrhovateľky podaním súdu dňa 18.12.2015 (čl.109) titulom zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 93,- eur a titulom právneho zastúpenia sumu spolu vo výške 1.256,05 eur a to za sedem úkonov právnej služby, a to dňa 24.2.2014 prevzatie a príprava zastúpenia, dňa 5.3.2014 podanie na súd - žaloba, dňa 21.1.2015 účasť na pojednávaní, dňa 30.3.2015 účasť na pojednávaní, dňa 9.4.2015 porada s klientom, dňa 13.4.2015 návrh na vstup ďalšieho účastníka do konania a návrh na zmenu petitu, dňa 14.12.2015 účasť na pojednávaní (odmena za jeden úkon právnej služby á 121,17 eur + režijný paušál á 8,04 eur (rok 2014), á 8,39 eur (rok 2015); spolu odmena vo výške 906,22 eur . Ďalej náhrada cestovného spolu v sume 56,619 eur a to dňa 21.1.2015, 30.3.2015 a 14.12.2015 (cesta Považská Bystrica - Žilina a späť, základná náhrada za jeden km/0,183 eur, spotreba PHM na 100 km/l 9,2 a cena za liter PHM 1,119 eur
- náhrada za jeden deň 18,873 eur). Náhrada za stratu času spolu v sume 83,88 eur a to dňa 21.1.2015,
30.3.2015 a 14.12.2015 - 1/60 výpočtového základu za každú začatú polhodinu, sadzba za 1 polhodinu 13,98 eur, počet polhodín 2 x 3, čas strávený na cestu do miesta konania a späť pri použití osobného motorového vozidla, čas na cestu spolu 6 polhodín. Spolu odmena a náhrady 1.046,71 eur + 20% DPH 209,34 eur. Súd preskúmal navrhovateľkou uplatnené trovy konania voči odporcovi 2/, pričom z obsahu spisového materiálu mal nesporne preukázané, že navrhovateľka zaplatila súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 93 eur a vyčíslenie uplatnených trov právneho zastúpenia v sume 1.256,05 eur čo do dôvodu a výšky za jednotlivé úkony boli uplatnené v súlade s § 10 ods. 1, § 13 ods. 1 písmeno a), b), c), d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi) súd zaviazal odporcu 2/ nahradiť navrhovateľke k rukám právneho zástupcu navrhovateľky trovy konania vo výške 1.349,05 eur, tak ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd uložil odporcovi v 2/ rade povinnosť zaplatiť navrhovateľke bezdôvodné obohatenie a o náhrade trov konania, podal odvolanie odporca v 2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý výrok rozsudku okresného súdu odvolaním zmeniť tak, že návrh voči odporcovi v 2/ rade zamietne a prizná mu náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, ktorých výšku špecifikoval v písomne podanom odvolaní. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy s tým, že odporca v 2/ rade si splnil všetky náležitosti vyplývajúce z rozhodnutia zhromaždenia a neniesol vinu na podaní žalobného návrhu zo strany navrhovateľky, ktorá si nesplnila svoju povinnosť a neuzatvorila nájomnú zmluvu a jej dodatky nepodpísala. Záväzky medzi stranami vznikajú z uzatvorených zmlúv a nepodpísaním zmluvy a vyplatením sumy nájomného za rok 2013 a 2014 by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane navrhovateľky, keďže by išlo o plnenie odporcu bez právneho dôvodu. Zdôraznil, že odporca v 2/ rade vyzval navrhovateľku na podpísanie nájomnej zmluvy ako i dodatku tak ako to urobil u ostatných spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností, čo navrhovateľka neurobila. Poukázal na to, že navrhovateľka žalovala Urbárske spolumajiteľstvo, pozemkové spoločenstvo Bytča, ktoré v tomto spore nebolo aktívne ani pasívne legitimované. Považoval za zmätočné odôvodnenie súdu, že navrhovateľka mala byť vyplatená zo zisku, avšak Urbárske spolumajiteľstvo pozemkové spoločenstvo za roky 2013 a 2014 nedosiahlo zisk a z toho dôvodu jej nemohla byť vyplatená suma z tohto zisku. Všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti sú povinní dodržiavať právoplatné rozhodnutia zhromaždenia, nakoľko je to najväčší orgán spoločenstva, ktorý rozhoduje o najdôležitejších veciach fungovania spoločenstva a s dostatočným počtom hlasov rozhodlo, že právo hospodárenia preberá Lesné spoločenstvo Bytča, s.r.o. s tým, že každý člen - spoluvlastník nehnuteľností je povinný uzatvoriť nájomnú zmluvu s novým subjektom a formou nájomného bude každoročne dostávať nájomné vyplývajúce mu z jeho spoluvlastníctva na spoločných nehnuteľnostiach. Neuzatvorením nájomnej zmluvy zo strany navrhovateľky nemožno dôjsť k vyplateniu nájomného navrhovateľke zo strany odporcu v 2/ rade za roky 2013 a 2014. Na strane navrhovateľky nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko nevznikol medzi stranami záväzkovo-zmluvný vzťah. Dokonca navrhovateľka vo svojom žalobnom návrhu bezdôvodné obohatenie nikde neuvádza, a preto súd tak rozhodol bez právneho titulu.
K odvolaniu odporcu v 2/ rade proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie navrhovateľka, prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť v zmysle ust. § 219 O.s.p. a navrhovateľke priznať náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré vyčíslila v sume 155,70 eur. Vo svojom vyjadrení uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka nepodpísala nájomnú zmluvu, ktorá jej bola zo strany odporcu v 2/ rade zaslaná, a to z dôvodu, že nemala možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť jej obsah. Odporcovia v 1/ a 2/ rade vyvolali u navrhovateľky zmätok, nakoľko medzi navrhovateľkou a odporom v 1/ rade bola v minulosti dňa 2.1.1998 uzatvorená nájomná zmluva, a to na dobu určitú a keďže táto nebola žiadnym účastníkom zmluvy ukončená, mala logicky navrhovateľka dôvodnú obavu podpísať nájomnú zmluvu s ďalším subjektom, t.j. odporcom v 2/ rade. Zo strany odporcu v 1/ a 2/ rade nebol navrhovateľke vôbec vysvetlený stav, a teda navrhovateľka vôbec nerozumela, prečo jej bola doručená nájomná zmluva, v ktorej ako zmluvná strana v postavení nájomcu bolo označené - Lesné spoločenstvo Bytča, s.r.o. Je pravdou, že navrhovateľka prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne písomne žiadala o zmenu nájomnej zmluvy, pretože namietala výšku nájomného, čo však
nemožno pokladať za inú než legitímnu pripomienku v rámci štandardného kontrakčného procesu. Navrhovateľka vyzvala odporcu v 2/ rade o vyplatenie navrhovaného nájomného tak ako vyplývalo z nájomnej zmluvy, pričom odporca v 2/ rade k vyplateniu nájomného nepristúpil, a preto nie je pravdou, že on procesne nezavinil podanie žaloby na súd. Čo sa týka tvrdenia odporcu v 2/ rade o tom, že navrhovateľka nepodpísala dodatky k nájomnej zmluve tak uviedla, že nemá vedomosť, aké konkrétne dodatky má odporca v 2/ rade na mysli, pretože jej takéto dodatky k nájomnej zmluve neboli nikdy nedoručené. Za žiadnych okolností nesúhlasila s názorom odporcu v 2/ rade, že by na jej strane malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Názor odporcu v 2/ rade je mylný, nelogický. Práve z dôvodu, že odporca v 2/ rade vstúpil do užívania pozemkov, ktorých podielovou spoluvlastníčkou je navrhovateľka, jeho eminentným záujmom malo byť uzatvorenie nájomnej zmluvy s tým, že jej korektne a slušne vysvetlí situáciu a ochotne poskytne priestor na dojednanie podmienok zmluvy. Odporca v 2/ rade sa takto nezachoval, arogantným spôsobom žiadal o podpísanie zmluvy, čo sa tiež javilo tak, že sa na ňu vyvíja nátlak. Odporca v 2/ rade, ktorý je obchodnou spoločnosťou si jednoznačne mal byť vedomý, že za predpokladu, že nedôjde k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi ním a navrhovateľkou, dochádza u neho k bezdôvodnému obohateniu v dôsledku užívania nehnuteľností navrhovateľky bez právneho titulu. Na strane odporcu v 2/ rade absentuje titul užívania predmetných nehnuteľností navrhovateľky. Odporca v 2/ rade nepoprel, ale priznal, že užíva a hospodári na pozemkoch navrhovateľky, na čo bez právneho titulu nemá právny nárok. Teda dochádza u neho k bezdôvodnému obohateniu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je jasné, výstižné a zrozumiteľné a vyčerpávajúco odôvodnené. Uznesením zo dňa 22.6.2015 okresný súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu, podnetom ktorého bol návrh, pričom tento bol právne odôvodnený vydaním bezdôvodného obohatenia.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.
V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Keďže prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené aj v podanom odvolaní, a na ktoré poukazoval odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil ako vecne správny. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľke ako úspešnej účastníčke v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v sume 155,70 eur v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (§ 10 ods. 1 cit. vyhlášky - odmena advokáta za 1 úkon právnej služby - 121,17 eur, § 16 ods. 3 - režijný paušál - 8,58 eur, § 18 ods. 3 - 20% DPH, spolu 155,70 eur).
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.