Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cb/298/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Verejnoprospešné služby Snina, s.r.o., so sídlom Budovateľská 2202/10, 069 01 Snina, IČO: 43 904 157, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Pargáčom, advokátom, Partizánska 1057/21, 069 01 Snina, proti žalovanému: J&M consulting, s.r.o., so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 767 182, o zaplatenie sumy 1.300 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.300 eur a 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.300 eur od 25.10.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške vo výške 421,87 eura, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 78 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 343,87 eura, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou podanou na Okresnom súde v Humennom dňa 22.5.2015 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.300 eur a 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.300 eur od 25.10.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania, z dôvodu neuhradenia odplaty za vykonané sadové úpravy. Okresný súd Humenné prípisom zo dňa 1.6.2015 postúpil danú právnu vec Okresnému súdu Prešov ako súdu miestne príslušnému (v zmysle ustanovenia § 105 ods. 1,2 O.s.p. a ustanovení § 84 a 85 O.s.p.). Okresný súd Prešov vydal vo veci dňa 28.8.2015 platobný rozkaz, č.k. -25, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.300 eur s príslušenstvom v prospech žalobcu. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením. V odpore zo dňa 14.9.2015 proti platobnému rozkazu žalovaný, okrem iného uviedol, že žalobca nemá právny dôvod požadovať od žalovaného zaplatenie sumy 1.300 eur s príslušenstvom, pretože žalobca nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplýval právny nárok žalobcu požadovať od žalovaného takéto plnenie, ako ani nepreukázal opodstatnenosť a správnosť výšky žalovanej sumy. Faktúra predložená žalobcom je účtovným dokladom a nemožno ju bez ďalšieho považovať za právny dôvod /titul vzniku záväzku žalovaného voči žalobcovi v ním požadovanej výške žalovanej sumy. Žalobca nepreukázal právny dôvod, z ktorého by žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi časť sumy účtovanej v daňovom doklade - faktúre, ktorú k návrhu na vydanie platobného rozkazu predložil žalobca. Žalovaný namietal opodstatnenosť fakturácie čiastky uvedenej v žalobcom predloženej faktúre. Z dôkazov predložených žalobcom vôbec nevyplýva, či vo faktúre uvedená služba bola žalovanému riadne dodaná a žalovaným riadne a bez výhrad prevzatá. Žalovaný teda nepovažuje výšku žalobcom požadovaného nároku vyčísleného na sumu 1.300 eur za opodstatnenú a správnu. Dňa 31.5.2016 pojednával súd v neprítomnosti žalovaného, nakoľko boli splnené podmienky pre prejednanie veci bez jeho účasti. Žalovaný síce svoju neúčasť na vytýčenom súdnom pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 30.5.2016, avšak zároveň uviedol, že súhlasí, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní konanom dňa 31.5.2016 súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu Ing. Jána Alušíka, ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne objednávky č. 20130904, zisťovacieho protokolu o vykonaných stavebných prácach, faktúry č. 2013100401, inventarizácie pohľadávok a záväzkov ku dňu 30.11.2013, upomienok, inventarizácie pohľadávok a záväzkov ku dňu 31.12.2014, výpisu z obchodného registra ohľadne žalobcu, výpisu z obchodného registra ohľadne žalovaného, platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu, písomného podania žalovaného zo dňa 30.5.2016, písomného podania žalobcu zo dňa 20.5.2015, a zistil tento s k u t k o v ý s t a v : Na základe požiadavky žalovaného vypracoval žalobca pre žalovaného cenovú ponuku na sadové úpravy v objekte Recycentrum Snina. Po oboznámení sa s cenovou ponukou si žalovaný objednávkou č. 20130904 u žalobcu objednal sadové úpravy. Na základe tejto písomnej objednávky žalobca pre žalovaného sadové úpravy v objekte Recycentrum Snina riadne vykonal a žalovaný si od žalobcu tieto sadové úpravy prevzal, čo potvrdzuje Zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach zo dňa 10.10.2013, potvrdený obidvoma zmluvnými stranami, t.j. žalobcom aj žalovaným. Odplatu za vykonané sadové práce vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 2013100401 zo dňa 10.10.2013 na sumu 5.952,70 eura splatnú dňa 24.10.2013. Odplatu za vykonané sadové práce žalovaný žalobcovi v lehote splatnosti nezaplatil. Po lehote splatnosti uhradil časť vyúčtovanej odplaty za vykonané sadové práce, a to tak, že dňa 15.1.2014 zaplatil žalobcovi sumu 2.000 eur, dňa 23.1.2014 sumu 1.952,70 eura, dňa 4.3.2014 sumu 500 eur a dňa 29.5.2014 sumu 200 eur. Doposiaľ neuhradený zostatok faktúry č. 2013100401, ktorou žalobca žalovanému vyúčtoval odplatu za vykonané sadové práce predstavuje sumu 1.300 eur. Žalovaný takto žalobcovi doposiaľ dlhuje sumu 1.300 eur. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého kalendárneho polroka omeškania. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Podľa § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť z konkludentne uzatvorenej zmluvy o dielo, keď žalobcovi doposiaľ nedoplatil odplatu za vykonané sadové úpravy v celkovej výške 1.300 eur, a to napriek tomu, že žalobca pre žalovaného tieto úpravy riadne a včas realizoval a žalovaný si od žalobcu tieto úpravy riadne, bez výhrad a následných reklamácií, prevzal. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 1.300 eur vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, aj na zaplatenie príslušného zákonného 9,5 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 1.300 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobcu, t.j. od 25.10.2013, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t.j. do zaplatenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obranu žalovaného uplatnenú v odpore proti platobnému rozkazu považoval súd za účelovú, urobenú iba v snahe oddialiť rozhodnutie súdu v danej právnej veci, a preto na ňu neprihliadol. Žalovaný totiž v priebehu dokazovania nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, resp. pochybnosti, ktoré vniesol do zmluvného vzťahu účastníkov konania žalovaný svojimi vyjadreniami uvedenými v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, vyvrátil žalobca v priebehu dokazovania tým, že predložil súdu dostatočné dôkazy na preukázanie opodstatnenosti jeho uplatneného nároku s príslušenstvom. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcu pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 78 eur a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 343,87 eura, za 3 úkony právnej služby á 61,41 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrhu na vydanie platobného rozkazu a zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 31.5.2016), z režijného paušálu 2 x 8,39 eura a 1 x 8,58 eura, z cestovných nákladov právneho zástupcu žalobcu vo výške 48,48 eura, v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní konanom dňa 31.5.2016, pri použití osobného motorového vozidla zn. AUDI A4,S4, EČ: W., na trase Snina - Prešov a späť (pri celkovej vzdialenosti 190 km, priemernej spotrebe 6,8 l/100 km, cene PHM 1,061 eura/l a náhrade za použitie motorového vozidla 0,183 eura/1km) a z náhrady za stratu času, ktorý strávil právny zástupca žalobcu cestou na a z predmetného pojednávania vo výške 85,80 eura ( za 6 začatých polhodín, 1 začatá polhodina á 14,30 eura). Súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 421,87 eura. Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je ten účastník, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.