Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/301/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Š. I. nar. XX.X.XXXX zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh matky S. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Y. na ulici V. Č.. XX za účasti otca Š.U. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcom v Y. na ulici V. Č.. XX o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 2.9.2015 č.k. -112 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné na mal. Š. zo 600,- Sk na 100 € mesačne od 1.11.2014 do 9.7.2015, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné od otca pre mal. Š. za obdobie od 1.11.2014 do 9.7.2015 v sume 580,37 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o zvýšenie výživného od 10.7.2015 do budúcna zastavil. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkom nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zvýši výživné na 27,13 € a dlžné výživné neurčí. Vytkol konajúcemu súdu, že nedostatočne zistil skutkový stav, pretože je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 20.1.2015 a má dohodu o vykonaní pracovnej činnosti od 17.2.2015, kde dosahuje mesačný príjem 92 € brutto. Uviedol, že má záujem podieľať sa na zabezpečovaní neodôvodnených potrieb maloletej o čom svedčí aj fakt, že v čase od novembra 2014 do augusta 2015 si on plnil vyživovaciu povinnosť v sume 27,13 €, čo je 30 % životného minima na nezaopatrené dieťa. Poukázal na návrh matky, v ktorom uvádza, že žije v spoločnej domácnosti s priateľom a jej čistý mesačný príjem je 300 € a priateľa 700 €, čo v úhrnnej sume činí 1.000 €, čo je nadpriemer životného minima, pričom na zabezpečovaní nákladov spojených s užívaním bytu mu vypomáha syn I. z predošlého manželstva, ktorý pracuje v Českej republike a prispieva mu na úhradu nájmu a inkasa bytu na ulici V. Č.. XX v Y., v ktorom má trvalý pobyt, aby nedošlo k neplateniu úhrad a tak k zbytočným exekúciám. Taktiež mu finančne vypomáha aj jeho 80-ročná matka, ktorá sa v tomto byte zdržiava, pretože často navštevuje lekárov.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázal na to, že na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. bolo ukončené pojednávanie o rozvode manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Š. na čas po rozvode. Rozsudkom bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a od otca bola určená vyživovacia povinnosť v sume 100 € mesačne. Proti rozsudku sa otec neodvolal a nadobudol právoplatnosť 10.7.2015.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Výroky rozsudku o zastavení konania a zamietnutí návrhu v prevyšujúcom rozsahu neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.)

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nie len prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil vyššie uvedenými zásadami určovania rozsahu výživného pri zmene pomerov a dôsledne sa vysporiadal s podstatnými skutočnosťami, ktoré tvoria odvolaciu argumentáciu otca, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o zvýšení výživného. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného v roku 2001 so súčasnými pomermi a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov odôvodňujúcim iné rozhodnutie súdu o zvýšení výživného. Preukázaná bola kvalifikovaná zmena pomerov aj na strane mal. Š., ktorá od času predchádzajúcej úpravy výživného bola v útlom veku a celodennej starostlivosti matky, v súčasnosti je študentkou 9. ročníka ZŠ z čoho je nesporné, že podstatné zmeny pomerov odôvodňujúce rozhodnutie o zvýšení výživného boli v minulosti nástupom do predškolského zariadenia, štúdiom na 1. stupni základnej školy a následne na 2. stupni základnej školy, čo sú podľa ustálenej súdnej praxe podstatné zmeny pomerov odôvodňujúce rozhodnutie súdu o zvýšení výživného. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil odôvodnené potreby maloletej súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, vzdelávaním, kultúrnymi a športovými vyžitiami, na úhrade ktorých potrieb sú povinní sa podieľať obaja rodičia. Pri ustanovovaní výšky výživného správne zohľadňoval aj rodinné prídavky vyplácané matke, ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletej a prihliadol aj na pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky o maloletú formou osobnej starostlivosti.

Súd prvého stupňa zisťoval aj zmeny pomerov na stranách oboch rodičov, ku ktorým došlo zánikom ich predchádzajúcich vyživovacích povinností, pričom v súčasnosti už majú obaja vyživovaciu povinnosť iba k mal. Š.. K podstatnej a kvalifikovanej zmene pomerov došlo aj v príjmových pomeroch rodičov, na strane matky došlo k nárastu jej priemerného mesačného čistého príjmu v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného, kedy dosahovala príjem spolu 5.040,- Sk, t.j. 167,30 € a v čase pracovného pomeru v súkromnej základnej škole v spornom období dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 333 €, čo je nárast o 165,70 €. Na strane otca došlo tiež k nárastu jeho priemerného mesačného čistého príjmu, ktorý dosahoval v čase predchádzajúcej úpravy v sume 5.200,- Sk, t.j. 172,61 € na príjem, ktorý dosahoval a mohol dosahovať aj naďalej v spoločnosti Y., t.j. 12.600,- Kč, t.j. 465,68 €, t.j. nárast o 293,07 €. Na stranách oboch rodičov súd prvého stupňa správne neprihliadol k skutočnostiam, že posledné pracovné pomery boli skončené z pohľadu výživného bez vážnych dôvodov, čím sa vzdali príjmových možností vlastným zavinením a táto skutočnosť, ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, nemôže byť vyhodnocovaná v neprospech maloletého dieťaťa, ktoré je odkázané výživou na svojich rodičov. Súd prvého stupňa správne zohľadnil aj majetkové pomery rodičov, t.j. spoluvlastníctvo 3-izbového bytu a chaty vo D. B. a prihliadal správne aj k tomu, že obaja rodičia žijú v spoločnej domácnosti so svojimi terajšími partnermi otec aj so synom svojej terajšej priateľky, ktorí partneri majú svoje vlastné zdroje a sú povinní primerane sa podieľať na nákladoch na ich spoločné domácnosti, čím následne dochádza k zníženiu týchto odôvodnených výdavkov na strane oboch rodičov. Pokiaľ otec namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, t.j. o výživnom pre mal. Š.. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď v súlade s ust. § 120 ods. 2 O.s.p. vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o výživnom v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného rozsahu zvýšeného výživného. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti rozsudku v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nečiní rozsudok nezákonným. Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol aj o dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.