Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoKR-3-2015.pdf
PDF · 81.46 KB
Case nature
Subarea
41CoKR/3/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Ministerstvo obrany SR, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, IČO: 30 845 572, zastúpený Úradom legislatívy a práva Ministerstva obrany SR, proti žalovanému: JUDr. Gabriela Muránska, Matušková, PhD., Ul. F.. X. XX, XXX XX W. W., správca konkurznej podstaty úpadcu ŤAŽIAR, spol. s. r. o., so sídlom Ľ. Štúra 8, 960 01 Zvolen, IČO: 36 798 886, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cbi 5/2013 - 116 zo dňa 20. októbra 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cbi 5/2013 - 116 zo dňa 20. októbra 2014 zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 63Cbi 5/2013 - 116 zo dňa 20. októbra 2014 žalobu o určenie popretej pohľadávky zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba sa domáhal určenia pravosti popretej pohľadávky proti žalovanému, prihlásenej do konkurzného konania, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2K/77/2012, uvedenej v prihláške žalobcu zo dňa 20.2.2013 a to istiny vo výške 14.364,16 Eur, a úroku z omeškania vo výške 2.535,72 Eur. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 2.1.2009 Zmluvu o spoluužívaní vlečky č. 173001/06, predmetom ktorej bolo spolupoužívanie vojenskej vlečky Vojenského útvaru 4977 Sliač zaúsťujúcej do železničnej stanice Q.. V zmysle článku V bod 1 a 2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že vyúčtovanie zmluvných platieb bude vychádzať z čiastky uhradenej dodávateľovi za vykonané právne a upravenej prepočtom podľa počtu zmanipulovaných vozňov v aktuálnom platobnom období dvakrát ročne. Ďalej podľa článku V bod 3 sa zaviazal žalobca účtovať poplatky uvedené v článku V bod 1, 2 formou faktúry, ktorá mala obsahovať názov, adresu, bankové spojenie, číslo účtu, IČO žalobcu a žalovaného, účtovanú výšku poplatkov s uvedením ich druhu a deň splatnosti faktúry. Následne žalobca vyzval Výzvou žalovaného č. ZKSI-572/2011 zo dňa 17.3.2011 k úhrade dlžných súm, ktorú prevzal dňa 30.3.2011. V predmetnej výzve bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy spolu so zmluvnou pokutou v celkovej výške 11.364,21 Eur a zároveň mu bola poskytnutá dodatočná lehota na plnenie 30 dní od doručenia tejto výzvy s upozornením, že ak uvedenú pohľadávku žalobcu neuhradí, bude postúpená na vymáhanie súdnou cestou. Zároveň bol informovaný podľa článku IX bod 6 zmluvy o možnosti ukončenia zmluvného vzťahu formou výpovede s 3 mesačnou výpovednou lehotou. Opätovne žalobca vyzýval žalovaného na vysporiadanie finančného plnenia, avšak bezúspešne. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v písomnom vyhotovení zmluvy o spoluužívaní vlečky č. 173001/06 zo dňa 2.1.2009, je ako zmluvná strana vlečkár označená nasledovne:
- Slovenská republika, Ministerstvo obrany, Vojenský útvar 4977 Sliač, ČSA 1123, 962 31 Sliač, v zastúpení F. G.. U. T., veliteľ útvaru, bankové spojenie, Q. F., č. účtu: XXXX XXX XXX/XXXX, IČO: XX XXX XXX Z takéhoto označenia účastníka zmluvy nevyplýva, že by F. G.. U. T. uzatváral predmetnú zmluvu za Ministerstvo obrany Slovenskej republiky na základe plnej moci, keďže i na strane 3 predmetnej
zmluvy pod dátumom, kedy účastníci uzavreli túto písomnú zmluvu je podpísaný F. G.. U. T. veliteľ, kde sa nachádza jeho podpis a zároveň pečiatka Vojenského útvaru 4977 za stranu vlečkára, a za spolupoužívateľa spoločnosť ŤAŽIAR spol. s. r. o., Sliač - Rybáre, za ktorú vystupoval štatutárny orgán U. N.. Takéto označenie v zmluve účastníka konania súd považuje za neurčité, nezrozumiteľné a vzhľadom na osobu, ktorá zastupovala takto označeného účastníka, ako i vzhľadom na osobu, ktorá podpísala túto zmluvu za tohto účastníka, za konanie Vojenského útvaru 4977, Sliač, ktorý subjekt nemá právnu subjektivitu. Ani z identifikačného čísla, ktoré by mohlo upresniť identifikáciu konajúceho subjektu za vlečkára nie je zrejmé, ktorý subjekt robil predmetný úkon, keďže IČO podľa vyjadrenia žalobcu uvedené v záhlaví tejto zmluvy nepatrí ani Ministerstvu obranu, ani Vojenskému útvaru. Súd potom považoval uzavretú písomnú Zmluvu o spoluužívaní vlečky uzavretú dňa 2.1.2009, pod č. 173001/06 pre jej neurčitosť, za neplatný právny úkon v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie aj ohľadne tej skutočnosti, či Zmluva o spoluužívaní vlečky bola dňa 2.1.2009 mohla byť uzatvorená v ústnej forme medzi účastníkmi konania, z ktorej nárok následne žalobca uplatňuje prostredníctvom tejto žaloby. Z výpovede U. N., ako jednej zo zmluvných strán mal súd za preukázané, že túto zmluvu uzatváral s veliteľom útvaru, F., G.. U. T.. Aj keď svedok pripustil, že za druhú zmluvnú stranu považoval Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, súd tieto jeho tvrdenia považuje za právne irelevantné, vzhľadom na vyhodnotenie dôkazu plnomocenstva, vystaveného ministrom obrany C. O. za neplatné. Na základe toho potom uzavretie Zmluvy o spoluužívaní vlečky VÚ 4977 Sliač dňa 2.1.2009 s F. G.. U. T., ako veliteľom Vojenského útvaru 4977 Sliač, ako subjektu bez právnej subjektivity považoval za neplatné v zmysle ustanovenia § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú skutočnosť odôvodňuje súd aj tým, že žalobca v konaní potvrdil súdu, že vojenská vlečka Vojenského útvaru 4977 Sliač je majetkom štátu, t. j. vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorá skutočnosť i vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 7 Zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky, ktorej Vojenský útvar 4977 Sliač je organizačnou zložkou. V zmysle tohto ustanovenia zákona majetok štátu, ktorý je v užívaní ozbrojených síl, t. j. organizačnej zložky, ktorým bol Vojenský útvar Sliač, spravuje Ministerstvo obrany. Súd preto v konaní nemal preukázané tvrdenia žalobcu o tej skutočnosti, že F. G.. U. T., ako veliteľ útvaru 4977 Sliač mohol bez splnomocnenia Ministerstva obrany uzavrieť predmetnú zmluvu, keďže sa jedná o organizačnú zložku bez právnej subjektivity. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému, i keď mal plný úspech vo veci náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom k tomu, že mu žiadne trovy konania nevznikli.
Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ustanovení § 204 ods. 1 O. s. p. žalobca. V odvolaní uviedol, že zmluvu o spoluužívaní vlečky č. 173001/06 bola uzavretá medzi Slovenskou republikou, Ministerstvom obrany, Vojenský útvar 4977 Sliač, ČSA 1123, 962 31 Sliač, v zastúpení F.. G.. U. T., veriteľom útvaru a ŤAŽIAR s. r. o., Boženy Nemcovej 654/17, 962 31 Rybáre - Sliač, v zastúpení U. N.. Zo záhlavia zmluvy je zrejmé, že zmluvu uzaviera Slovenská republika - Ministerstvo obrany o čom boli obe zmluvné strany uzrozumené. Podľa článku IX. bod 3, veta druhá zmluvy, táto zmluva bola podpísaná slobodne, vážne a nie v tiesni, bola pred podpisom prečítaná a na znak súhlasu zmluvnými stranami podpísaná. Na viac, bolo pred súdom preukázané aj svedeckou výpoveďou U. N., konateľa úpadcu ŤAŽIAR s. r. o., ktorý predmetnú zmluvu za druhú stranu podpisoval, a ktorý na pojednávaní konanom dňa 30. júna 2014, opakovane na dotaz zákonnej sudkyne, uviedol, s ktorým subjektom zmluvu uzatvoril vypovedal, že s Ministerstvom obrany SR. Súd v odôvodnení rozsudku uvádzal, že uvedené tvrdenie svedka považuje za právne irelevantné. Zmluvu podpísal za štát, ako za právnickú osobu jeho zamestnanec, na uvedené konanie bol splnomocnený od ministra obrany SR, pričom poukazuje na znenie ustanovenia § 20 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu nesúhlasil s odôvodnením rozsudku, že generálne plnomocenstvo je neplatné. Poukázal na skutočnosť, že zákon pre zmluvy, týkajúce sa prevodu nehnuteľností nevyžaduje osobitné špeciálne plnomocenstvo. K zmluve o prevode nehnuteľnosti postačuje, tzv. generálne plnomocenstvo, ktorým splnomocniteľ splnomocní splnomocnenca na všetky právne úkony, ktoré by mohol urobiť sám. Ďalej uviedol, že súdna prax dospela k názoru, že zákon nevyžaduje, aby bol originál písomnej plnej moci predložený osobám, s ktorými splnomocniteľ koná. Zdôraznil, že ak fyzická osoba podpísala zmluvu, ako osoba konajúca za zmluvnú stranu, nie je pre riešenie otázky platnosti tejto zmluvy dôležité, či v nej bolo výslovne uvedené, že tak koná na základe hmotnoprávneho plnomocenstva (Rc 49/2008). V prípade pochybnosti sa môže splnomocnenec tretej osobe preukázať písomným plnomocenstvom, hoci mu táto povinnosť priamo zo zákona nevyplýva. Poukázal na judikatúru, z ktorej vyplýva, že namietanie nedostatkov v oprávnení zástupcu prislúcha tomu, za koho zástupca koná. Osoba, voči ktorej vystupuje zástupca v mene inej osoby, toto oprávnenie nemá. Táto tretia osoba sa môže dovolávať
iba toho, že konanie takého zástupcu voči nej zjavne zaväzuje zastúpeného aj vtedy, kedy zástupca koná proti pokynom zastúpeného, ak je tretia osoba v dobrej viere. Podľa názoru odvolateľa, súd sa s vyššie uvedenými skutočnosťami v napadnutom rozsudku nevysporiadal, preto rozsudok považujem v tejto časti za nepreskúmateľný. Zdôraznil, že úpadca pri podpise zmluvy o spoluužívaní vlečky vedel a z obsahu predmetnej zmluvy musel vedieť, že ju podpisuje veliteľ vojenského útvaru, v zastúpení za Slovenskú republiku. Uvedená skutočnosť je v záhlaví zmluvy aj výslovne uvedená. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť žalobcovi, aby plnomocenstvo udelené ministrom obrany SR, veriteľovi bolo súčasťou podpísanej zmluvy a táto skutočnosť na platnosť zmluvy nemá preto žiaden vplyv. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.9.2001, sp. zn. 7M Obdo 2/2001, v zmysle ktorého nepresnosti v označení účastníka zmluvy nespôsobujú neplatnosť zmluvy, ak je nepochybné, kto zmluvu uzavrel. Podľa jeho názoru je nepochybné, že označenie účastníkov bolo riadne uvedené na to, aby súd mohol pouvažovať zmluvu za platne uzavretú. Z toho dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Predmetom odvolacieho konania, je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žalobu o určenie pravosti popretej pohľadávky.
Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že žalobca sa domáha proti žalovanému v konkurznom konaní, vedenom pod sp. zn. 2K/77/2012 určenia pravosti popretej pohľadávky, prihlásenej do konkurzného konania, v prihláške žalobcu zo dňa 20.2.2013. Žalobca si uplatnil proti žalovanému v prihláške sumu vo výške 14.364,16 Eur a úrok z omeškania vo výške 2.535,72 Eur. Svoj nárok odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spoluužívaní vlečky č. 173001/06, predmetom ktorej bolo spolupoužívanie vojenskej vlečky Vojenského útvaru 4977 Sliač, zaúsťujúcej do železničnej stanice Q.. Súd podanú zamietol z dôvodu, že vyhodnotil vyššie uvedenú zmluvu za neplatnú, nakoľko zo strany žalobcu nebolo preukázané, že z uvedeného nebolo zrejmé, ktorý subjekt zmluvu uzavrel.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v danej veci je dôvodné.
Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa dostatočným spôsobom nevysporiadal so Zmluvou o spoluužívaní vlečky č. 173001/06 uzavretej sporovými stranami dňa 2.1.2009, ktorej neplatnosť namietal v konaní žalovaný. Dostatočným spôsobom sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so žalovaným napadnutou skutočnosťou, a to kto bol oprávnený podpísať za žalobcu dotknutú zmluvu. Žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa aj v odvolacom konaní tvrdil, že F. G.. U. T., veliteľ Vojenského útvaru Sliač bol na základe udanej plnej moci oprávnený zmluvu zo dňa 2. 1. 2009 podpísať. Žalovaný namietal platnosť dotknutej zmluvy a z napadnutého rozhodnutia nie je jednoznačne súdom prvého stupňa zistený skutkový stav. Vzhľadom k tomu, že súdu prvého stupňa sa uvedený rozpor s tvrdením neplatnosti zmluvy žalovaným jednoznačne nepodarilo odstrániť, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom opätovne vykoná dokazovanie, a posúdi námietku neplatnosti zmluvy uzavretej medzi zmluvnými stranami.
V zmysle ustanovenia § 224 ods. 3 O. s. p., v novom rozhodnutí vo veci súd rozhodne o náhrade trov konania.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.