Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Er/539/2008

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného MONEY PLUS, a.s., so sídlom Palkovičova 217/16, Bratislava, IČO: 35 962 682, právne zastúpený LAW FIRM s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 867 209, proti povinnému Q. Š., K.. XX. XX. XXXX, bytom Z. Q. T. XXX/XX, W., K. G., pre vymoženie pohľadávky vo výške 829,85 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šupom, so sídlom Exekútorského úradu Kmeťkova 30, Nitra, pod spisovou značkou EX 3004/2008, takto

rozhodol:

Exekúcia sa z a s t a v u j e.

Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi trovy exekúcie vo výške 75,62 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti toho uznesenia.

odôvodnenie:

Pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šupom sa dňa 14. 08. 2008 začalo exekučné konanie pod spisovou značkou EX 3004/2008 na vymoženie pohľadávky vo výške 829,85 Eur (25 000,00 Sk) s príslušenstvom, priznanej exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom sp. zn. i502.7112 zo dňa 10. 04. 2008, ktorý vydal JUDr. Tomáš Tomaníček, rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX, so sídlom Arm. Gen. L. Svobodu 9, Bratislava. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 015102 * zo dňa 14. 10. 2008, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 829,85 Eur (25 000,00 Sk ) s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania 194,38 Eur (5 856,00 Sk) a trovy exekúcie.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky podmienky na vedenie takéhoto konania (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -16 zo dňa 12. 05. 2011) a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Jedným z takýchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať (z uznesenia Ústavného súdu slovenskej republiky č. k. -19 zo dňa 18. 02. 2010). Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia

podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. 01. 1997). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13. 10. 2011). Pokiaľ exekučný súd v štádiu po vydaní poverenia dospeje k záveru, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy, rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať, a exekučný titul teda dosiaľ nenadobudol právoplatnosť, a zároveň ide o spotrebiteľskú vec (zásada vigilantibus iura scripta sunt), aj bez návrhu exekúciu zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

Z predloženého rozhodcovského spisu, obsahujúceho Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, Obchodné podmienky spoločnosti EURO PROVIDUS, a.s. pre poskytovanie spotrebiteľských úverov (ďalej len „obchodné podmienky“) a rozhodcovský rozsudok, súd zistil, že dňa 05. 04. 2007 bola medzi oprávneným, v tom čase pod obchodným menom EURO PROVIDUS, a.s., a povinným uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 10 000,- Sk (331,93 eur), ktorý sa povinný zaviazal splácať v pravidelných splátkach. Nakoľko povinný neplnil riadne svoje povinnosti zo zmluvy a bol v omeškaní so splácaním úveru, oprávnený odstúpil od zmluvy a následne podal na rozhodcovskom súde žalobu.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami je kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou, adhéznou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah (poskytnutie finančných prostriedkov) zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú a obchodné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Úprava zákona o ochrane spotrebiteľa rozšírila definíciu spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka aj na zmluvy priamo v Občianskom zákonníku neupravené.

Zmluvnými stranami spotrebiteľskej zmluvy sú dodávateľ, t.j. obchodná spoločnosť EURO PROVIDUS, a.s. (v súčasnosti pod obchodným menom MONEY PLUS, a.s.), ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom zo zdrojov nepochádzajúcich z vkladov občanov, teda je subjektom konajúcim v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ. Spotrebiteľom je naopak subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov fyzickej osobe - nepodnikateľovi. Navyše, samotná zmluva je označená ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“ a pod označením zmluvy je uvedené, že sa uzatvára podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko súd dospel z predložených listinných

dôkazov k záveru, že povinný mal vo vzťahu z uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa, za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv (ktoré by evidentne mohol vniesť oprávnený) uplatniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Na základe uvedeného treba dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ťaží toho, kto bude tvrdiť takúto výnimku.

Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti právneho predchodcu oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Občiansky zákonník sa snaží nerovnováhe v právnom pomere medzi spotrebiteľom a dodávateľom zabrániť a v § 53 preventívne predpisuje, aké ustanovenia nesmie obsahovať spotrebiteľská zmluva. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky a ktoré môže a má dopĺňať judikatúra súdov, ktorá by mala vziať do úvahy i znenie a duch smernice 93/13/EHS. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali a aby mali odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Súd pri posudzovaní podmienok uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy použil aj analogický výklad, a to podľa smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05. 04. 1993 (ďalej len „smernica"). Táto smernica bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z. z. (účinného od 01. 04. 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník, okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi sa bod 1 písm. q) týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou (rozhodcovským konaním - neoficiálny preklad), nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane".

Bod 4 obchodných podmienok upravuje rozhodcovskú doložku tak, že „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe Zmluvy alebo súvisiacich so Zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy, ako aj spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe skôr uzatvorených zmlúv, alebo súvisiacich s týmito zmluvami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik týchto zmlúv, predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní STÁLEMU ROZHODCOVSKÉMU SÚDU pri IUDEX s.r.o., so sídlom Nábrežie arm. gen. L. Svobodu 9, 811 02 Bratislava. Zmluvné strany sa zaväzujú podriadiť rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní s tým, že takéto rozhodnutie bude pre Zmluvné strany konečné a záväzné.“

Podľa § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 4 obchodných podmienok je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým reálne došlo k narušeniu zákonom sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva vo všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv dodávateľ v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a je dodávateľom pripravená ako súčasť vopred pripravených podmienok predloženej spotrebiteľskej zmluvy, ktoré nemá možnosť spotrebiteľ ovplyvniť. Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom vo všetkých prípadoch, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv žalobou podanou u ním vybratého rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva všetkými atribútmi nositeľa verejnej moci, aj keď štát na rozhodcov za stanovených podmienok časť súdnej moci delegoval.

Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcom za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený, pričom len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. V dôsledku takéhoto postupu bola spotrebiteľovi v rozhodcovskom konaní odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevysporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou vopred pripravených zmluvných podmienok bez možnosti ich modifikácie, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Pri ochrane spotrebiteľa v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal a teda si ho výslovne spotrebiteľ neželal. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 01. 01. 2008 zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: „za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní". Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený), niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka je neprijateľná. Iba tak môže súd naplniť cieľ § 53 Občianskeho zákonníka (tiež čl. 6 ods. 1 smernice) - zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v čl. 7 smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na takéto rozhodnutie príslušným. Ak rozhodnutie vydal

nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.04. 2009). Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Tomuto postupu nebráni ani skutočnosť, že zastaveniu exekúcie predchádzalo udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, pretože súdny exekútor plnenie ešte nevymohol a povinnosť súdu postarať sa o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali, trvá permanentne počas celého exekučného konania. Súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok v predmetnej veci je postihnutý vadou formálnej vykonateľnosti z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, nakoľko rozhodcovská doložka, ktorou mala byť právomoc rozhodcovského súdu založená, je ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Trovy exekúcie sú procesným nárokom súdneho exekútora, ktorý je potrebné riadne uplatniť a preukázať. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 78,20 Eur s DPH, predložil špecifikáciu trov a exekútorský spis.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd vychádzal zo špecifikácie predloženej súdnym exekútorom a skúmal ich účelnosť, hospodárnosť, primeranosť a preukázateľnosť. Súd priznal súdnemu exekútorovi v súlade s § 14 ods. 1 vyhlášky ním uplatnenú odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur. Nakoľko je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú minimálnu odmenu o 20 % DPH, čo je celková suma priznanej odmeny vo výške 39,83 Eur.

Okrem odmeny za výkon exekučnej činnosti má súdny exekútor podľa § 22 ods. 1 vyhlášky nárok aj na náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. V tejto časti si súdny exekútor uplatnil len hotové výdavky za poštovné v celkovej výške 10,36 Eur bez DPH. Súd po preskúmaní exekútorského spisu priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 8,20 Eur, nakoľko mal preukázané doručenie žiadosti o udelenie poverenia (0,45 Eur - obyčajná listová zásielka, nedoložená v spise, bez doručenky), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie právnemu zástupcovi oprávneného (1,60 Eur - doporučená zásielka s doručenkou, do vlastných rúk), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému (1,60 Eur - doporučená zásielka s doručenkou, do vlastných rúk, vrátená z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote), doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti Dopravnému inšpektorátu v Liptovskom Mikuláši, Sociálnej poisťovni v Liptovskom Mikuláši, Slovenskej sporiteľni (3 x 0,45 Eur = 1,35 Eur - obyčajné listové zásielky, bez doručeniek), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie zriadením záložného práva povinnému

a právnemu zástupcovi oprávneného (2 x 1,60 Eur = 3,20 Eur - doporučené zásielky s doručenkami, do vlastných rúk), doručenie žiadosti, doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti Registru obyvateľov (0,40 Eur) a doručenie vyčíslenia trov exekúcie spolu s exekútorským spisom (1,75 Eur - doporučená zásielka s doručenkou). Súd pri určení výšky poštovného vychádzal z doručeniek v exekútorskom spise a z cien listových zásielok platných v čase doručovania (r. 2008), zverejnených Slovenskou poštou. Pokiaľ bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada poštovného ako pri doručovaní obyčajnej listovej zásielky, bolo to z dôvodu, že k uvedenej listine nebola pripojená doručenka, súd však mal doručenie listiny preukázané odpoveďou dožiadaného subjektu. Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poplatky súvisiace s poskytnutím súčinnosti so Slovenskou sporiteľňou (21,62 Eur

- č. faktúry 2000007200 zo dňa 21. 10. 2009). V uvedenej výške 29,82 Eur považoval súd hotové výdavky súdneho exekútora vzhľadom na obsah exekútorského spisu za účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. V súlade s § 196 Exekučného poriadku súd zvýšil priznané hotové výdavky o 20 % DPH, čo je celková suma priznaných hotových výdavkov vo výške 35,79 Eur.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku súd rozhodol, že povinnosť zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi vo výške 75,62 Eur má oprávnený, nakoľko zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie, napriek tomu, že rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého žiadal vykonanie exekúcie, nie je vykonateľný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

prílohy200807ríla 1860/11, Liptovský Mikuláš____________________________________________________________________________________Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.