Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Ps/2/2016

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: K. V., narodená X.X.XXXX, bytom O., K. XXX/XX, o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony W. V., narodenej XX.X.XXXX, K. XXX/XX, XXX XX O., takto

rozhodol:

Súd konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.03.2016 sa navrhovateľka domáha rozhodnutia, ktorým by súd pozbavil jej matku W. V. spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že u jej matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, sa v priebehu posledných dvoch rokoch stále viac prejavujú príznaky duševnej stareckej choroby. Matka bude mať X. rokov. V poslednej dobre odmieta navrhovateľke prispievať na domácnosť, peniaze rozdáva ostaným súrodencom a platí advokáta, ktorý jej pomáha zrušiť darovaciu zmluvu, ktorou matka navrhovateľke zverila svoju nehnuteľnosť s tým, že sa o ňu postará v starobe. Teraz matka všetko spochybňuje, ohovára navrhovateľku a prostredníctvom advokáta a brata posiela na navrhovateľku policajné hliadky. Obviňuje navrhovateľku, že jej ukradla peniaze a pritom na nich sedí. Matka nie je schopná sama si zabezpečiť životné potreby. Navrhovateľka k návrhu nepriložila lekárske vysvedčenie o duševnom stave W. V..

Okresný súd Trnava uznesením č.k. -3 zo dňa 08.03.2016 vyzval navrhovateľku v zmysle § 186 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, aby v lehote 20 dní predložila súdu lekárske vysvedčenie o duševnom stave vyšetrovanej W. V. s poučením, že ak lekárske vysvedčenie o duševnom stave vyšetrovanej nebude v určenej lehote predložené, súd konanie podľa ustanovenie § 186 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zastaví.

Výzva bola doručená navrhovateľke dňa 14.03.2016, ale navrhovateľka do dnešného dňa lekárske vysvedčenie o duševnom stave matky súdu nedoložila.

Dňa 30.03.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie navrhovateľky v ktorom uviedla, že bola u matkinej obvodnej lekárky, aby ich poslala na vyšetrenie. Lekárka ju odmietla (možno zo zaujatosti) a nedala jej výmenný lístok na vyšetrenie k psychiatrovi. Dňa 28.04.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené doplnenie podania v ktorom navrhovateľka uviedla, že nie je z objektívnych príčin schopná predložiť súdu požadované potvrdenie, preto žiada pokračovať aj bez predloženého potvrdenia. Navrhovateľka vo svojom podaní ďalej uviedla, že jej matka dovŕši XX rokov a je u nej badať jasne známky poklesu rozpoznávacích a vyhodnocovacích schopností, je čoraz náladovejšia a čoraz viac zabúda. Matka sa dostala pod vplyv jej brata, ktorý ju navádza, aby na navrhovateľku podala trestné oznámenie. Matka poskytla finančné prostriedky bratovi a následne navrhovateľku obvinila z krádeže. Taktiež na navrhovateľku podala trestné oznámenie pre trestný čin podvodu, keď tvrdila, že navrhovateľka jej ukradla vkladnú knižku a že pri tom zneužila jej tieseň. Teraz

zasa na navrhovateľku podala žalobu o vrátenie daru, ktoré konanie sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. z dôvodu, že navrhovateľka svojím správaním voči nej a jej rodine, bratovi W. a W., hrubo porušuje dobrí mravy. Matka v poslednom čase neprispieva na chod domácnosti, dôchodok si necháva a rozdeľuje tým, ktorých celý život podporovala. Matka je náchylnejšie k ovplyvňovaniu druhými. Opakované výsluchy na polícii bránia navrhovateľke v poskytovaní starostlivosti matke. Navrhovateľka nemôže matku nútiť, aby išla na vyšetrenie k psychiatrovi a sama tento problém nevníma.

Podľa § 186 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak nepodal návrh na začatie konania štátny orgán alebo zdravotnícke zariadenie, môže súd uložiť navrhovateľovi, aby do primeranej lehoty predložil lekárske vysvedčenie o duševnom stave vyšetrovaného; ak sa v tejto lehote nepredložilo lekárske vysvedčenie, súd zastaví konanie.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

V súčasnej dobe miera posudzovania spôsobilosti na právne úkony a jej obmedzenia, resp. pozbavenia nadobudla iné rozmery. V medziach ústavného významu práv človeka ústavný súd predovšetkým predostiera, že ich zbavením/obmedzením sa ex constitutione primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Bohužiaľ minulá, ale i terajšia prax všeobecných súdov svedčí skôr o preferovaní verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. Zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť) je prostriedkom ultima ratio, t. j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky - menej represívne prostriedky (napr. trestného práva, správneho práva či „iba“ ich obmedzenia) nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými. (viď. nález Ústavného súdu SR ).

V danom prípade mal súd za preukázané, že navrhovateľka podala návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony svojej matky bez toho, aby k nemu priložila lekárske vysvedčenie o duševnom stave. Súd vzhľadom na obsah podaného návrhu na začatie konania považoval za potrebné, aby navrhovateľka v primeranej lehote (20 dní od doručenia výzvy) zaslala súdu lekárske vyšetrenia o duševnom stave matky pod následkom zastavenia konania, nakoľko okolnosti daného prípadu nenasvedčovali tomu, že je vo všeobecnom záujme, aby konanie bolo uskutočnené a mohlo by dôjsť napr. k ohrozeniu života, zdravia a iných osôb. Keďže nešlo o takýto prípad, súd vyzval navrhovateľku predložiť tento doklad s poučením, že ak predmetné lekárske vysvedčenie nepredloží, súd konanie zastaví. Navrhovateľka na výzvu súdu oznámila, že matku nemôže nútiť, aby išla na vyšetrenie k psychiatrovi, matka sama tento svoj problém nevníma a že obvodná lekárka matky ju odmietla a nedala jej výmenný lístok na vyšetrenie k psychiatrovi. Z podaní navrhovateľky vyplýva, správanie matky výrazne komplikuje život práve navrhovateľke a teda navrhovateľka primárne nesleduje záujem samotnej matky, ale svoj vlastný. Uvedené vyplýva aj z tej skutočnosti, že obvodná lekárka matky, ktorá pozná jej zdravotný stav, odmietla vydať navrhovateľke výmenný lístok pre matku na vyšetrenie k psychiatrovi a z podaní navrhovateľky nevyplýva ani to, že by matka bola niekedy v minulosti psychiatricky liečená. Nakoľko navrhovateľka na výzvu súdu nedoložila potrebné lekárske vysvedčenie, súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 186 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a konanie zastavil.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, musí byť podpísané a datované. Musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.