Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5Co-50-2014.pdf
PDF · 90.34 KB
Case nature
Subarea
5Co/50/2014
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CH-020.3.020.910-7, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Karadžičova 8, proti odporcovi: Z. C., H.. XX.XX.XXXX, H. C. N. S., K. XX, t.č. neznámeho miesta pobytu, zast. opatrovníkom X.Ľ. M., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Pezinok, o zaplatenie 192,03 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 19. novembra 2013 č.k. 4C/274/2010-60 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa tento domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 192,03 eur s príslušenstvom, súčasne odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Návrhom zo dňa 6.5.2008 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 192,03 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že odporca uzavrel dňa 10.11.2004 s právnym predchodcom navrhovateľa poistnú zmluvu č. 1000068014. Na základe uvedenej zmluvy sa odporca zaviazal platiť právnemu predchodcovi navrhovateľa poistné vo výške 1.500 Sk mesačne. Odporca svoj záväzok z poistnej zmluvy riadne neplnil a s účinnosťou k 21.5.2005 právny predchodca navrhovateľa zrušil poistnú zmluvu. V súlade s § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka je preto odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.785 Sk s príslušenstvom ako dlžné poistné do zániku poistenia. Navrhovateľ ďalej uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 26.1.2007 medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom, bola pohľadávka voči odporcovi postúpená na navrhovateľa. Odporcovi súd ustanovil pre celé konanie opatrovníka v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p, nakoľko odporca sa nezdržiava v mieste svojho bydliska a iný pobyt odporcu súdu nie je známy. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to poistnou zmluvou č. 1000068014, oznámením o zrušení zmluvy zo dňa 24.5.2005, zmluvou o kúpe a postúpení pohľadávok zo dňa 26.1.2007, ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 10.11.2004 uzavrel právny predchodca navrhovateľa s odporcom poistnú zmluvu č. 1000068014. Listom zo dňa 24.5.2005 oznámil právny predchodca navrhovateľa odporcovi, že napriek výzve odporca nezaplatil dlh vo výške 6.000 Sk, a preto poistná zmluva zaniká ku dňu 21.5.2005. Súčasne ho vyzval na zaplatenie zostatku dlhu vo výške 5.785 Sk. Dňa 26.1.2007 uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako postupca s navrhovateľom ako postupníkom zmluvu o kúpe a postúpení pohľadávok. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. V danom prípade sa súd prvého stupňa zo svojej úradnej povinnosti zaoberal platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože predmetom súdneho konania je právo na plnenie postúpené z pôvodného veriteľa na navrhovateľa. V zmysle ustálenej judikatúry sa vecnou legitimáciu rozumejú oprávnenia účastníkov konania vyplývajúce z hmotného práva. Nedostatok aktívnej legitimácie je daný
vtedy, ak navrhovateľovi nenáleží v konaní tvrdené hmotné právo. Je teda zrejmé, že súd musí skúmať či v čase vyhlásenia rozsudku existuje záväzkový vzťah, z ktorého má navrhovateľom tvrdené právo vo svojom meritórnom rozhodnutí deklarovať. Pokiaľ súd zistí na základe vykonaných dôkazov, že navrhovateľ nie je nositeľom v žalobe tvrdeného práva, musí žalobu zamietnuť. Z čl. I bod 1 zmluvy o kúpe a postúpení pohľadávok vyplýva, že predmetom tejto zmluvy sú na strane jednej už vzniknuté pohľadávky označené v prílohe č. 1 k tejto zmluve. V zmysle čl. V. bodu 4 citovanej zmluvy je postupca povinný oznámiť dlžníkovi prostredníctvom pošty postúpenie pohľadávok, a to doporučenou zásielkou do vlastných rúk a súčasne sa zaväzuje po vrátení doručeniek ich originály odovzdať postupníkovi, rovnako aj všetky zásielky, ktoré mu pošta vrátila ako nedoručené z akéhokoľvek dôvodu. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. S poukazom na citované zákonné ustanovenie súd prvého stupňa uzavrel, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a je skutočnosťou, na ktorú viaže právo vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Navrhovateľ nepreukázal súdu, že si jeho právny predchodca splnil notifikačnú povinnosť vyplývajúcu jednak z Občianskeho zákonníka a jednak zo samotnej zmluvy o kúpe a postúpení pohľadávok a nepredložil doklad o tom, že toto oznámenie bolo odporcovi doručované. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že postúpenie pohľadávky sa nestalo voči odporcovi právne účinným, a teda odporca bol povinný plniť pôvodnému veriteľovi. S poukazom na nedostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa súd prvého stupňa potom návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ namietajúc nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom. Tento svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 26.1.2007 uzavretej medzi spoločnosťou AEGON Životná poisťovňa, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Debt Finance AG ako postupníkom zo dňa 26.1.2007. Predmetom postúpenia bol balík pohľadávok, ktorého súčasťou je aj pohľadávka uplatnená v tomto súdnom konaní voči odporcovi vo výške dlžnej istiny 192,03 € s príslušenstvom. Za účelom preukázania postúpenia uplatnenej pohľadávky bola súdu prvého stupňa zaslaná ftk. predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 26.1.2007 vrátane identifikácie pohľadávky uplatnenej v tomto súdnom konaní. V záujme hospodárnosti konania nebola súdu predložená kompletná príloha k zmluve o postúpení pohľadávok obsahujúca celý zoznam postúpených pohľadávok, ale len tá časť, ktorá sa vzťahuje na konkrétnu pohľadávku voči odporcovi uplatnenú navrhovateľom v tomto súdnom konaní. V súdnej praxi je celkom bežné, že pri zmluve o postúpení pohľadávok, pri ktorej došlo k postúpeniu viacerých pohľadávok na postupníka, sa súdu nepredkladá celý zoznam postúpených pohľadávok dlžníkov, ale len k veci sa vzťahujúca pohľadávka osoby, voči ktorej sa spor vedie. Vyššie uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 9Co/5/2010 zo dňa 30.9.2010, v ktorom konštatoval, že za účelom preukázania postúpenia pohľadávky úplne postačuje výpis pohľadávky nadobudnutej žalobcom voči žalovanému. Skutočnosť, že navrhovateľovi bola ním uplatnená pohľadávka riadne postúpená a teda, že tento sa stal jej oprávneným veriteľom a nositeľom hmotného práva preukazuje nielen zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 26.1.2007 spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky, v ktorej je dostatočne uvedené o akú pohľadávku sa jedná a to uvedením čísla zmluvy, dátumu uzavretia zmluvy, identifikácie odporcu, výšky postúpenej pohľadávky a ďalších identifikačných znakov, ale aj samotná poistná zmluva č. 1000068014 vrátane Všeobecných poistných podmienok, oznámenie o zrušení poistnej zmluvy, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené súdu spolu so žalobným návrhom. V prípade, ak by navrhovateľ nebol veriteľom žalovanej pohľadávky voči odporcovi, tak ako k tomuto tvrdeniu dospel súd prvého stupňa, nepochybne by nedisponoval ani vyššie uvedenými listinnými dôkazmi, ktoré založil do súdneho spisu. K problematike oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky odvolateľ uviedol, že ustanovenie § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka nerozoberá problematiku vecnej legitimácie, ale zámerom zákonodarcu je riešenie hmotnoprávnej otázky zániku záväzku dlžníka jeho plnením postupcovi, hoci postupca už v tom čase nie je majiteľom predmetnej pohľadávky, nakoľko túto postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok voči dlžníkovi na postupníka. Taktiež poukázal na skutočnosť, že v zmysle hmotného práva nedošlo k zániku postúpenej pohľadávky, nakoľko túto odporca do dnešného dňa
neuhradil navrhovateľovi, ani pôvodnému veriteľovi, teda postupcovi. Na základe hore uvedeného zákonného ustanovenia tvrdenie súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nepreukázal v konaní svoju aktívnu legitimáciu, neobstojí, nakoľko o postúpení žalovanej pohľadávky sa odporca mohol dozvedieť zo žalobného návrhu a jeho príloh, najmä teda zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 26.1.2007 spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky. Podľa právnej teórie je vecne legitimovaný ten, kto je podľa hmotného práva skutočne nositeľom tvrdeného subjektívneho práva, o ktorom súd rozhoduje. Odvolateľ je toho názoru, že platná zmluva o postúpení pohľadávok (pričom zmluva o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou AEGON Životná poisťovňa, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Debt Finance AG ako postupníkom zo dňa 26.1.2007 takou nepochybne je), má za následok zmenu v osobe veriteľa, kedy nový veriteľ, teda postupník nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou aj aktívnu vecnú legitimáciu k jej uplatneniu a úplnému výkonu. Hmotnoprávnym základom pre právne následky zmeny v osobe veriteľa postúpením pohľadávky je ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré vyžaduje na platné postúpenie pohľadávky písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky, k platnosti ktorej sa súhlas dlžníka nevyžaduje, keď zmluva môže byť uzavretá bez jeho vedomia a dokonca aj proti jeho vôli, čo konštatoval aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí vydanom pod sp. zn. 8Co/302/2008. Podľa navrhovateľa správnym právnym posúdením veci by súd prvého stupňa dospel vo svetle vykonaných dôkazov k záveru, že postupník, teda navrhovateľ, je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky z dôvodu existencie zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá je platná a na jej základe skutočne došlo k postúpeniu pohľadávky na postupníka. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie. Opatrovník odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., dospel pritom k záveru, že odvolanie je dôvodné. Súd prvého stupňa vychádzal síce zo záveru, že zmluva o postúpení pohľadávok je platným právnym úkonom, návrh však zamietol, keď navrhovateľ nepreukázal, že si jeho právny predchodca splnil notifikačnú povinnosť vyplývajúcu jednak z Občianskeho zákonníka a jednak zo samotnej zmluvy o kúpe a postúpení pohľadávok a nepredložil doklad o tom, že toto oznámenie bolo odporcovi doručované, postúpenie pohľadávky sa nestalo voči odporcovi právne účinným, a teda odporca bol povinný plniť pôvodnému veriteľovi. Dôvodom zamietnutia návrhu tak bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa. Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Či je tu nedostatok vecnej legitimácie, ukáže sa až v konaní samotnom. Správne posúdenie otázky vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), okrem iného, predpokladá, že súdy si náležitým spôsobom ujasnia, čo je na základe obsahu žaloby predmetom konania a čo je právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou. Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (§ 524 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka). Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení (§ 526 ods.1,2 Občianskeho zákonníka). Zmena v subjektoch záväzkového právneho vzťahu predpokladá, že k pôvodnej právnej skutočnosti, ktorou bol záväzkový vzťah založený, pristúpi následne ďalšia právna skutočnosť. Občiansky zákonník v ustanovení § 524 upravuje takú zmenu subjektov záväzkového vzťahu na základe dohody o postúpení pohľadávky, ktorá spočíva v zmene veriteľa. Postúpenie, resp. cesia pohľadávky (cessio) spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom (postupca, cedens) a dlžníkom (debitor cessus) vstúpi nový veriteľ (postupník, cessionárius), ktorý súčasne preberie pohľadávku pôvodného veriteľa. Ide teda o jeden zo spôsobov zmeny záväzku na veriteľskej strane. Túto zmenu spôsobuje vlastné rozhodnutie pôvodného veriteľa. Následky postúpenia pohľadávky sa prejavia v právnom postavení všetkých účastníkov. Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým
príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je už ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom, nastupuje tak do právnej pozície doterajšieho veriteľa a požíva všetky práva postupcu. K zmene osoby veriteľa dochádza už samotným uzavretím zmluvy, ak v zmluve o postúpení pohľadávky nie je dohodnuté inak, bez ohľadu na to, či postupca postúpenie dlžníkovi oznámil, príp. postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, ani súčinnosť, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotné postúpenie pohľadávky uzavretím zmluvy o postúpení vplyv na právne postavenie dlžníka nemá, dlžník je povinný splniť ten istý dlh. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu proti konkrétnemu dlžníkovi. V § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka je postupcovi uložená povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi a súčasne je riešená i situácia, keď sa táto informácia dlžníkovi nedostane. Podľa právnej teórie oznámením postúpenia pohľadávky, ktoré je adresované dlžníkovi, vyvolá postupca zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie a tiež berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že v i prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe (postupníkovi). Samotným postúpením pohľadávky k inej zmene záväzku, než v osobe veriteľa nedochádza. Na splnenie notifikačnej povinnosti voči dlžníkovi je zásadne povinný postupca (cedent). Táto zásada vyplýva z tej skutočnosti, že je to on, kto na cesionára prevádza zo svojho majetku pohľadávku, a že je jeho vecou a súčasťou riadneho plnenia voči postupníkovi zabezpečiť, aby zmene osobe veriteľa zodpovedal občianskoprávny vzťah dlžníka k novému veriteľovi. Postupca musí svoju oznamovaciu povinnosť splniť bez zbytočného odkladu, pre ktoré oznámenie nie sú predpísané žiadne osobitné náležitosti. Až v takomto prípade sa stáva postúpenie voči dlžníkovi účinným, čo znamená, že od tohto okamihu je dlžník povinný svoj záväzok splniť novému veriteľovi. Ak postupca notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplní, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník. Na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky iba oznamuje bez toho, aby musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Preukázaním má zákon na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Do notifikácie môže dlžník splniť dlh s právnymi účinkami splnenia postupcovi (pôvodnému veriteľovi). Postúpenie pohľadávky znamená trvalú zmenu veriteľa a má za následok, že postúpením prechádza na postupníka pohľadávka s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, a to v stave, v akom sa nachádzala v dobe postúpenia (t.j. v okamžiku účinnosti zmluvy o postúpení). Na postupníka s pohľadávkou okrem iných prechádza tiež právo na súdne uplatnenie (nárok) vrátane oprávnenia na jej vymoženie v exekučnom konaní, ako aj práva nadobudnutú pohľadávku postúpiť ďalej inému. Skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú prechod práva je zmluva o postúpení pohľadávky. Procesnoprávnym dôsledkom postúpenia pohľadávky je, že postupník stáva sa aktívne legitimovaným na vymáhanie pohľadávky v momente, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu na neho. Notifikácia je skutočnosťou na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Ak postupca nesplnil svoju notifikačnú povinnosť, môže postupník privodiť účinnosť postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi tým, že písomnou zmluvou preukáže dlžníkovi, že k postúpeniu pohľadávky došlo. Samotná notifikácia zo strany postupníka nestačí k tomu, aby bol dlžník povinný plniť. Do doby než je mu oznámené, či preukázané postúpenie pohľadávky, môže preto dlžník splniť dlh postupcovi a tým privodiť zánik záväzku. Tento okamžik je rozhodujúci aj pre uplatnenie ďalších námietok dlžníka proti pohľadávke podľa § 529 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci zo spisu je zrejmé, že navrhovateľ uplatnenú pohľadávku preukázal čo do dôvodu a výšky listinami, ktoré pripojil k návrhu, súčasne preukázal zmluvou o postúpení pohľadávky následnú zmenu v osobe veriteľa vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke a k jej pôvodnému veriteľovi. Z uvedeného je zrejmé, že v predmetnej veci došlo k prechodu práva zo záväzkového právneho vzťahu singulárnou sukcesiou - postúpením pohľadávky - pred začatím súdneho konania. Navrhovateľ splnil povinnosť preukázať prechod práva vyplývajúceho z tohto vzťahu doložením písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky pripojených k návrhu na začatie konania. Treba súhlasiť aj s tvrdením navrhovateľa, že v prípade nesplnenia notifikačnej povinnosti postupcom, môže postupník dosiahnuť účinnosť postúpenia pohľadávky tým, že písomnou zmluvou preukáže, že k postúpeniu došlo, pričom táto povinnosť je splnená i doručením návrhu na začatie konania, ktorým bola uplatnená postúpená pohľadávka spolu so zmluvou o postúpení. Tým však nie je vyriešené, či existuje právo, ktoré bolo postúpené, či patrilo pôvodnému veriteľovi a či skutočne podľa platnej zmluvy prešlo. Tieto otázky rieši súd až pri rozhodovaní o veci samej.
Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné vychádzať z toho, že procesná aktívna legitimácia v konaní bola preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávky, lebo len na jej základe dochádza k zmene v osobe veriteľa a žiadnym spôsobom s ňou účinky oznámenia o postúpení pohľadávky ako právneho úkonu adresovaného dlžníkovi nesúvisia. Záväzok dlžníka splniť dlh vyplýva z pôvodnej právnej skutočnosti, ktorá záväzkový vzťah založila. Postúpenie na povinnosť dlžníka splniť dlh riadne a včas vplyv nemá. Pokiaľ súd prvého stupňa pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa návrh zamietol, takéto rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci.
Za tohto stavu z vyššie uvedených dôvodov bolo preto potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p.), kde bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať ďalšie dokazovanie v potrebnom smere (a dôkazy vyhodnotiť v súlade s § 132 O.s.p.) pre dostatočný skutkový základ v otázke podstatnej pre spravodlivé rozhodnutie o veci.
V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov celého konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.