Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5Sd-5-2014.pdf
PDF · 138.35 KB
No categories available
5Sd/5/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľa: F. X., trvale bytom Q. Z. XX, A., zastúpená h&h PARTNERS, advokátska kancelária s. r. o., Mäsiarska 6, Košice, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o zvýšenie invalidného dôchodku, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 04. decembra 2013 č. XXX XXX XXXX X.
Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozhodnutím zo dňa 04. 12. 2013 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa ustanovenia § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a podľa ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Zároveň rozhodla o tom, že podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov od 19. 09. 2013 navrhovateľke vznikol nárok na výplatu invalidného dôchodku v sume 149,90 eur mesačne a že podľa ustanovenia § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z. sa menovanej naďalej vypláca invalidný dôchodok v sume 189,70 eur mesačne a nárok na invalidný dôchodok v nižšej sume 149,90 eur mesačne zaniká.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že vzhľadom na to, že navrhovateľke bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004, na základe žiadosti bol jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav opätovne preskúmaný podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003, t. j. podľa zákona č. 100/1988 Zb., na účely posúdenia nároku na dôchodok podľa tohto zákona. V dávkovom konaní bolo preukázané, že menovaná je aj naďalej invalidná. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 je obsahom odborného posudku o invalidite zo dňa 19. 09. 2013, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyslovenie uvedeného posudkového záveru. Skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dôchodku sa nezmenili, preto menovanej naďalej patrí čiastočný invalidný dôchodok v doterajšej sume.
Keďže sa žiadosť o zvýšenie sumy poberaného dôchodku považuje aj za žiadosť o uplatnenie nároku na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., bol nárok na invalidný dôchodok posúdený aj podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
Za invalidnú bola menovaná uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pred vznikom invalidity, t. j. pred 19. 09. 2013, získala 10 972 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Priemerný osobný mzdový bod po úprave je 0,5246. Ku dňu vzniku invalidity navrhovateľka získala spolu 16 678 dní obdobia dôchodkového poistenia s pripočítaním obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku v rozsahu 5706 dní. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 19. 09. 2013 je 10,0098 eur. Suma invalidného dôchodku je 144,00 eur mesačne. Invalidný dôchodok sa v súlade s § 81 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z. ďalej zvyšuje podľa ustanovenia § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov o 5,90 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. g) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z.) na 149,90 eur mesačne. Pretože suma vyplácaného invalidného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona účinného do 31. 12. 2003 je 189,70 eur mesačne a suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01. 01. 2004 je 149,90 eur mesačne, vyplácaný bude dôchodok vo vyššej sume a nárok na dôchodok v nižšej sume zaniká.
Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporkyne. Uviedla, že žiadosť o prehodnotenie zdravotného stavu podala z dôvodu jeho zhoršenia, v dôsledku čoho nie je schopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie predovšetkým vzhľadom na psychické problémy, ktorými trpí, ako aj jej ďalšie ochorenia. Poukázala na to, že jej zdravotný stav je natoľko komplikovaný, že nie je spôsobilá mať pod kontrolou svoju inzulínoterapiu a lieky. Nesúhlasila s napadnutým rozhodnutím, pretože toto podľa jej názoru nebolo vydané v súvislosti s jej zdravotným stavom, ale v súvislosti s výškou invalidného dôchodku a prehodnotením jeho sumy. Požiadala o opätovné prehodnotenie jej zdravotného stavu príslušným posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to aj na základe ďalších odborných lekárskych nálezov, ktoré zhoršenie zdravotného stavu dokumentujú a ktoré pripojila ako prílohu opravného prostriedku.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 26. 03. 2014 navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v jeho odôvodnení. Konštatovala, že žiadosti navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa 27. 02. 2013 nie je možné vyhovieť. Poukázala na to, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 08. 08. 2002 bol podľa § 37 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov navrhovateľke priznaný od 30. 06. 2002 čiastočný invalidný dôchodok, ktorý sa podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. považuje za invalidný dôchodok. Keďže sa žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku považuje aj za žiadosť o uplatnenie nároku na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, bol nárok navrhovateľky posúdený aj podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Ako to vyplýva z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 19. 09. 2013, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o prehodnotenie zdravotného stavu, je navrhovateľka naďalej čiastočne invalidná podľa ustanovenia § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona NR SR č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z. a navrhovateľka je od 19. 09. 2013 aj invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V uvedenom posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia, posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľky a zistené zdravotné postihnutia zaradil podľa prílohy č. 4 k cit. zákonu do príslušnej kapitoly. Keďže navrhovateľka splnila aj ostatné podmienky na vznik nároku na invalidný dôchodok, bol jej napadnutým rozhodnutím priznaný. Poznamenala, že suma invalidného dôchodku bola určená v súlade s ustanovením § 73 ods. 2 cit. zákona, pričom spôsob jej určenia navrhovateľka namietala. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku v posudkoch zo dňa 20. 02. 2014 i 10. 03. 2014, na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia konštatovali, že navrhovateľkin zdravotný stav je zhoršený na úroveň invalidity od 19. 09. 2013 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo zmenu dátumu vzniku invalidity. Títo zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka je naďalej čiastočne invalidná podľa ustanovenia § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona NR SR č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z. a zároveň, že navrhovateľka je
od 19. 09. 2013 invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. 12. 2013 navrhovateľke podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 19. 09. 2013 vznikol nárok na výplatu invalidného dôchodku v sume 149,90 eur mesačne. Podľa ustanovenia § 263a ods. 5 zákona v znení zákona č. 529/2006 Z. z. sa navrhovateľke vypláca invalidný dôchodok v sume 189,70 eur mesačne, ktorá je pre ňu priaznivejšia a nárok na invalidný dôchodok v nižšej sume 149,90 eur mesačne zanikol.
Navrhovateľka v konaní nespochybnila správnosť napadnutého rozhodnutia, preto odporkyňa zastáva názor, že vo veci bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom.
Súd v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasledujúcich O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky zo dňa 18. 01. 2014 nie je dôvodný.
Z obsahu administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľke bol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 08. 08. 2002 podľa § 37 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov priznaný od 30. 06. 2002 čiastočný invalidný dôchodok, ktorý sa podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. považuje za invalidný dôchodok.
Podaním zo dňa 27. 02. 2013 navrhovateľka požiadala o prehodnotenie zdravotného stavu z dôvodu jeho zhoršenia a zvýšenie invalidného dôchodku.
Z obsahu administratívneho spisu odporkyne súd tiež zistil, že zdravotný stav navrhovateľky bol naposledy pred podaním predmetnej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku posudzovaný pri kontrolnej lekárskej prehliadke na podnet poistenca. Z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia SP, pobočka Košice zo dňa 03. 02. 2007 vyplýva, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ale je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. a/ cit. zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, jej telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov. Tento v závere posudku konštatoval, že menovaná bola opakovane prejednaná v LPČ, naposledy 31. 10. 2007, kedy bola zamietnutá jej žiadosť o invalidný dôchodok, keďže bola i naďalej uznaná čiastočne invalidnou. Odvtedy bola hospitalizovaná v decembri 2007 na infekčnej klinike pre susp. virózu, odtiaľ bola preložená na OAIM pre status epilepticus a bezvedomie a následne na neurologickú kliniku na diagnostické doriešenie. Liečbou bola epi kompenzovaná, imunológ v decembri 2008 opätovne vyslovil podozrenie na chronický únavový syndróm, ktorý bol posúdený aj pre súdne účely v r. 2007 a nepodmieňoval zmenu stupňa invalidity, rovnako ako aj v čase uvedeného posudzovania. V popredí bola ťažká depresia bez psychotických príznakov, ktorá tiež nepodmieňovala zmenu stupňa invalidity. Preto bola uznaná aj naďalej čiastočne invalidnou.
Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Košiciach zo dňa 19. 09. 2013, menovaná je naďalej čiastočne invalidná podľa ustanovenia § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona NR SR č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jej telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopnosti na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov a od 19. 09. 2013 je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. U navrhovateľky bol zistený diabetes mellitus typ II závislý od inzulínu, depresívny anxiózny syndróm v liečbe, dorzalgia, cervikobrachiálny syndróm vpravo, sekundárny episyndróm po prekonanej meningitíde, sínusová tachykardia, osteoartróza drobných kĺbov rúk, sarkoidóza I št. a iné špecifikované neudržanie moču. Posudkový lekár dospel k záveru, že ide o 46- ročnú posudzovanú pracujúcu ako samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku pre recidivujúcu depresívnu poruchu, pre sekundárny epi syndróm po prekonanej seróznej meningitíde, pre dorzalgiu, chronický únavový syndróm, pľúcnu sarkoidózu I. štádia, primárnu hypotyreózu, idiopatickú hypersomniu. V júli 2010 bola hospitalizovaná na internom oddelení, kde bolo novo diagnostikované ochorenie a to diabetes mellitus typ II, začatá liečba inzulínom, v ktorej pokračuje, realizované EMG vyšetrenie dolných končatín zisťuje senzitívnu neuropatiu oboch dolných končatín, neuropatiu nervus
peroneus vpravo. Od roku 2006 je v psychiatrickej liečbe s prestávkami, liečba bola ukončená v roku 2010 s následnou recidívou počas roku 2012, kedy bola znovu nasadená antidepresívna terapia pre depresívne anxiózny syndróm, v mladosti opakované úrazy, preto vedená aj pre organický poúrazový psychosyndróm, avšak novo doložené psychologické vyšetrenie nezistilo patologickú organicitu, v popredí je úzkostno-depresívna symptomatika. Posudzovaná aj naďalej pokračuje v dispenzárnej starostlivosti a liečbe neurológa, od roku 2008 epizáchvat nemala, je bez antiepileptickej liečby. V januári 2013 bola hospitalizovaná na neurologickom oddelení pre lumboischialgický syndróm vľavo s radikulárnou iritáciou L5 vľavo a cervikobrachiálny syndróm C5 vpravo, realizované MRI LS chrbtice zisťuje protrúziu disku v úrovni L5/S1s miernym tlakom na durálny vak. Posudzovaná je liečená kardiológom pre sínusovú tachykardiu dobre kompenzovanú liečbou. Reumatológ t. č. dokumentuje sarkoidózu I. št. s Lofgrenovým syndrómom, stav je stabilizovaný s nízkou aktivitou ochorenia, prítomná je osteoartróza drobných kĺbov rúk, RTG rúk je bez erózií, v DIP a PIP sú známky osteartrózy I - II stupňa. Urológ zisťuje zmiešanú inkontinenciu moču, avšak posudzovaná je bez nutnosti užívania pomôcok pre inkotinentných. Po zhodnotení celkového zdravotného stavu nedošlo k takému zhoršeniu, ktoré by viedlo k zmene stupňa invalidity, posúdená bola aj podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, vzhľadom k novo diagnostikovanému diabetu v liečbe inzulínom s polyneuropatiou bola zaradená do kapitoly IV, pol. 1 písm. c) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, zvýšenej o 10 % pre ostatné diagnózy. Dátum zmeny 19. 09. 2013 dňom posúdenia.
K zhodnému záveru pokiaľ ide o trvanie invalidity i mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky dospel aj posudkový lekár sociálneho poistenia odporkyne so sídlom v Košiciach vo svojom posudku zo dňa 10. 03. 2014 vypracovanom na účely súdneho konania. Zdravotný stav navrhovateľky charakterizoval diagnostickým záverom: diabetes mellitus typ II závislý od inzulínu, depresívny anxiózny syndróm v liečbe, dorzalgia, cervikobrachiálny syndróm vpravo, sekundárny episyndróm po prekonanej meningitíde, sínusová tachykardia, osteoartróza drobných kĺbov rúk, sarkoidóza I št. a iné špecifikované neudržanie močuku ktorému dospel po zhodnotení aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľky na základe ňou absolvovaných odborných lekárskych vyšetrení a vlastného lekárskeho vyšetrenia posudkovým lekárom. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky tento posudkový lekár považoval diabetes mellitus II. typ závislý od inzulínu, pričom toto postihnutie je začlenené v kapitole IV, pol. 1, písm. c) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 %. Vzhľadom na závažnosť ďalších zdravotných postihnutí, ktorými sú depresívne anxiózny syndróm v liečbe, dorzalgia, cervikobrachiálny syndróm vpravo, sekundárny episyndróm po prekonanej meningitíde, sínusová tachykardia, osteartróza drobných kĺbov rúk, sarkoidóza I. št., iné špecifikované neudržanie moču považoval za odôvodnené zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. V závere posudku konštatoval, že dňa 19. 09. 2014 posudkovou lekárkou SP, pobočka v Košiciach bol zhodnotený zdravotný stav posudzovanej, keď bola naďalej uznaná čiastočne invalidnou podľa zákona o sociálnom zabezpečení a invalidnou podľa zákona o sociálnom poistení so 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola stanovená cukrovka II. typ v liečbe inzulínom nedostatočne kompenzovaná, s udávanou senzitívnou neuropatiou dolných končatín podľa realizovaného EMG vyšetrenia. Opätovným zhodnotením zdravotného stavu posudzovanej aj na základe novo doložených lekárskych nálezov konštatoval, že cukrovka II. typ v liečbe inzulínom je ťažšie kompenzovateľná s kolísaním hodnôt glykémii s dokumentovanou senzitívnou neuropatiou dolných končatín. Toto postihnutie je takého charakteru, že zdôvodňuje naďalej dolnú hranicu percentuálneho rozpätia, t. j. 50 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ostatné postihnutia, ktoré vyplývajú prevažne z ochorenia pohybového ústrojenstva sú posudkovo menej významné, posudkovou lekárkou SP, pobočky Košice však rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo navýšené o 10% na celkovú 60 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na charakter ochorení a z nich vyplývajúcich funkčných postihnutí, aj ich priebeh ďalšia kontrolný lekárska prehliadka nebola stanovená.
V priebehu pojednávania dňa 29. 04. 2014 navrhovateľka zotrvala na podanom opravnom prostriedku. Poukázala na skutočnosť, že v danom prípade si žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku podala dňa 27. 02. 2013, pričom na posúdenie zdravotného stavu bola predvolaná až 19. 09. 2013. V priebehu uvedeného obdobia, ale aj v následnom období sa jej zdravotný stav podstatne zhoršil a neustále sa komplikuje. Podľa jej názoru sociálna poisťovňa má jednostranný pohľad na jej zdravotný stav, vzhľadom na ktorú skutočnosť žiada tento posúdiť iným posudkovým lekárom, ktorý by nebol lekárom sociálnej poisťovne. Zdôraznila, že nezvláda ani domáce práce a musí bojovať sama so sebou. Pokiaľ ide o
jej subjektívne ťažkosti, tieto už podrobne popísala pred jednotlivými posudkovými lekármi a tieto u nej pretrvávajú aj v súčasnosti. Zdôraznila, že sa jej opakovane stalo, že zabudla vziať lieky, pričom uvedomila si to až vtedy, keď sa cítila veľmi zle. Je spavá a unavená. Musí absolvovať množstvo kontrolných vyšetrení, čo má nepriaznivý vplyv na jej celkový zdravotný stav. Navrhovateľka zároveň poukázala na to, že pri posúdení rozhodujúceho zdravotného postihnutia bola určená dolná hranica určeného percentuálneho rozpätia s poukazom na to, že netrpí rozsiahlymi komplikáciami v dôsledku tohto ochorenia. Aj táto situácia sa už zmenila a disponuje ďalšími odbornými lekárskymi nálezmi, ktoré dokumentujú zhoršenie jej zdravotného stavu aj pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie. Predložila súdu časovo aktuálne odborné lekárske nálezy z vyšetrení, ktorým sa podrobila po posúdení zdravotného stavu druhostupňovým posudkovým orgánom, pričom ide o nález z diabetologického vyšetrenia zo dňa 31. 03. 2014, neurologických vyšetrení zo dňa 17. 03. 2014, 26. 03. 2014 a 28. 04. 2014, urologického vyšetrenia z 28. 04. 2014, psychiatrického vyšetrenia z 08. 04. 2014, algeziologického vyšetrenia zo dňa 02. 04. 2014 a 22. 04. 2014, kardiologického vyšetrenia z 02. 04. 2014, rehabilitačného vyšetrenia zo dňa 09. 04. 2014 a tomu predchádzajúceho vyšetrenia z 25. 11. 2013, angiologického vyšetrenia zo dňa 06. 02. 2014, endokrinologického vyšetrenia zo dňa 04. 04. 2014, reumatologického vyšetrenia zo dňa 20. 03. 2014 a ortopedického vyšetrenia zo dňa 21. 03. 2014.
Druhostupňový posudkový orgán odporkyne vo svojom doplňujúcom posudku zo dňa 31. 07. 2014 vyjadril svoje stanovisko k námietkam navrhovateľky vzneseným na vyššie uvedenom pojednávaní. Konštatoval, že opätovným zhodnotením zdravotného stavu posudzovanej aj na základe novo doložených lekárskych nálezov, zdravotný stav je oproti zhodnotenému funkčnému postihu v lekárskej správe PL SPÚ dňa 10. 03. 2014 bez zmien. Kontrolné ambulantné lekárske nálezy vykazujú viac- menej rovnaké funkčné postihnutie, bez podstatnejších zmien. Z posudkového hľadiska nie je dôvod zmeny percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zhodnotenému zdravotnému stavu PL SPÚ zo dňa 10. 03. 2014 a z hľadiska dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nie sú dokumentované žiadne známky zhoršenia funkčného postihnutia. Ponechaná jej bola aj naďalej čiastočná invalidita podľa zákona o sociálnom zabezpečení a celková miera 60 % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa zákona o sociálnom poistení.
Na pojednávaní dňa 31. 03. 2015 právny zástupca navrhovateľky v celom rozsahu zotrval na podanom opravnom prostriedku. Namietal, že navrhovateľke nebol doručený dopĺňací posudok, vzhľadom na ktorú skutočnosť došlo k porušeniu základných zásad správneho konania, pretože každá písomnosť má byť účastníkom doručená a pokiaľ ide o vecnú stránku veci v zásade výhrady voči posudku sú rovnaké ako voči predchádzajúcemu posudku. Navrhovateľka i naďalej trpí závažnými zdravotnými postihnutiami, v dôsledku ktorých nie je schopná vykonávať zárobkovú činnosť, pričom podľa jej názoru jej zdravotný stav nebol dostatočným spôsobom posúdený. Má problémy s chrbticou a v dôsledku tejto skutočnosti nemôže vykonávať sedavé zamestnanie. V danom prípade zdravotný stav navrhovateľky bol posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorý je zamestnancom sociálnej poisťovne, preto navrhovateľka zastáva názor, že jeho posudky sú tendenčné, a preto navrhuje v tomto konaní znalecké dokazovanie nestranným znalcom, ktorého vyberie súd. Navrhovateľka disponuje ďalšími odbornými lekárskymi nálezmi, ktoré opätovne svedčia o zhoršení jej zdravotného stavu tým, že jej nebol doručený dopĺňací posudok, nemohla naň primeraným spôsobom reagovať. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o znalecké dokazovanie, resp. posudzovanie zdravotného stavu navrhovateľky namietajú konkrétne určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia s poukazom predovšetkým na to, že navrhovateľka trpí aj ďalšími závažnými ochoreniami ako je chronický únavový syndróm, polyneuropatia a taktiež problémy s chrbticou, pri ktorých v ich jednotlivých štádiách je určená aj vyššia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Predložil súdu časovo aktuálne odborné lekárske nálezy o zdravotnom stave navrhovateľky a síce z diabetologického vyšetrenia zo dňa 19. 03. 2015, z imuno-alergologického vyšetrenia zo dňa 07. 11. 2014, psychiatrického vyšetrenia zo dňa 09. 03. 2015, reumatologického vyšetrenia zo dňa 26. 03. 2015, neurologického vyšetrenia zo dňa 25. 03. 2015, interného vyšetrenia diagnostického zo dňa 27. 11. 2014, urologického vyšetrenia zo dňa 18. 03. 2015 prepúšťaciu správu z hospitalizácie na rehabilitačnom oddelení u NLP v Košiciach na Rastislavovej 43 v čase od 02. 12. 2014 do 09. 12. 2014.
Navrhovateľka poukázala na to, že pôvodne bola uznaná za invalidnú v dôsledku ochorenia chrbtice, až následne došlo k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia po tom, čo ochorela na cukrovku.
Aj v ďalšom dopĺňacom posudku zo 20. 05. 2015 druhostupňový posudkový orgán zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách. Uviedol, že predložený ambulantný nález z interného vyšetrenia neprináša nové skutočnosti, ktoré by neboli zhodnotené v lekárskych správach posudkového lekára odporkyne. Predložený imunologický ako aj jemu predchádzajúce nálezy v tomto smere nedokumentuje diagnostický záver chronického únavového syndrómu, chýbajú Holmesove kritériá. Aj pri zdiagnostikovaní takéhoto záveru funkčné postihnutie u posudzovanej nie je takého charakteru, žeby zdôvodňovalo vyššie percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie cukrovky. Rovnako funkčné postihnutia vyplývajúce z neurologického, rehabilitačného, psychiatrického, urologického i reumatologického nálezu z posudkového hľadiska neprinášajú také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom pre stanovenie vyššieho percenta miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. Vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že novo doložené lekárske nálezy nedokumentujú zhoršenie zdravotného stavu posudzovanej, ktoré by mohli byť dôvodom zmeny stanovenej 60% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Funkčný postih vyplývajúci z rozhodujúceho zdravotného postihnutia cukrovky II. typu závislého na inzulíne a PAD s prítomnými chronickými komplikáciami naďalej u posudzovanej zdôvodňuje 50 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Postihnutia vyplývajúce z ostatných chorobných zmien sú naďalej posudkovo menej významné, zdôvodňujú u posudzovanej naďalej zvýšenie o max. možnú 10% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na celkovú 60% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Na pojednávaní dňa 23. 02. 2016 právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že zotrváva na svojich vyjadreniach a prednesoch, ktoré boli učinené v doterajšom priebehu konania, nesúhlasí s posúdením zdravotného stavu navrhovateľky druhostupňovým posudkovým lekárom obsiahnutým v dopĺňacom posudku, ktorý bol na pojednávaní oboznámený. V tejto súvislosti poukazuje opätovne na tendenčnosť posudku posudkového lekára vzhľadom na to, že tento je zamestnancom sociálnej poisťovne. Navrhla, aby bolo dokazovanie doplnené znaleckým dokazovaním z odboru posudkového lekárstva, aby bol zdravotný stav navrhovateľky objektívne posúdený príslušným znalcom a aby bolo stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie v súlade s objektívnym stavom. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľka považuje neurologické ochorenie, pretože týmto trpí už 15 rokov, najmä polyneuropatia, ktorá jej bráni v riadnom fungovaní v bežnom živote. Uviedla, že zdravotný stav navrhovateľky sa neustále zhoršuje a súdu predložila ďalšie časovo aktuálne odborné lekárske nálezy, ktoré žiada prehodnotiť za účelom objektivizácie zdravotného stavu navrhovateľky. Ide o nálezy z neurologického vyšetrenia z 25. 03. 2015, 25. 05. 2015, 25. 01. 2016, 08. 02. 2016, 10. 02. 2016, neurologického vyšetrenia zo dňa 25. 01. 2016, imuno-alergologického vyšetrenia zo dňa 27. 11. 2014, psychiatrický zo dňa 09. 03. 2015, z interného vyšetrenia zo dňa 23. 11. 2015, kardiologického vyšetrenia zo dňa 20. 11. 2015, diabetologického vyšetrenia zo dňa 03. 11. 2015 a zároveň predložila súdu aj predvolanie na hospitalizáciu do Národného endokrinologického a diabetologického ústavu NO Ľubochňa, ktorý je stanovený na 07. 03. 2016.
Navrhovateľka v priebehu tohto pojednávania uviedla, že má skončené gymnázium, od 18 rokov nikdy nepracovala v kancelárii a nemala sedavé zamestnanie práve vzhľadom na to, že má vážne ťažkosti s chrbticou, v dôsledku ktorých nie je schopná vykonávať sedavé zamestnanie, aj pri bežných úkonoch musí neustále meniť polohy, pretože má bolesti. Poukázala na to, že na hospitalizáciu by mala nastúpiť aj z neurologického hľadiska, avšak dátum nástupu na túto hospitalizáciu nemá stanovený.
Druhostupňový posudkový orgán odporkyne vo svojom doplňujúcom posudku zo dňa 28. 04. 2016, vypracovanom na základe požiadavky súdu so zameraním na prehodnotenie zdravotného stavu na základe predloženia nových lekárskych nálezov, ktoré neboli predmetom hodnotenia pri poslednom zhodnotení zdravotného stavu na účely invalidity, a zaujatie podrobného stanoviska k námietkam navrhovateľky uviedol, že zdravotný stav navrhovateľky bol hodnotený naposledy dňa 20. 05. 2015, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa doložených lekárskych nálezov bola stanovená cukrovka II. typu závislá od inzulínu s dokázanými komplikáciami v zmysle polyneuropatie dolných končatín stredne ťažkého až ťažkého stupňa. V kapitole iné zdravotné postihnutia boli hodnotené aj ďalšie onemocnenia, ktoré svojim charakterom nespĺňajú kritéria rozhodujúceho postihnutia, ale vzhľadom k tomu, že sa spolupodieľajú na celkovom nepriaznivom zdravotnom stave, posudkový lekár túto skutočnosť zhodnotil maximálnym možným navýšením o 10 %. Posudzovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu namieta aj tú skutočnosť, že trpí aj ďalšími závažnými onemocneniami, ktoré neboli zhodnotené a pri ktorých v ich jednotlivých štádiách je určená ešte vyššia miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako je určená v súčasnosti a žiada vyhodnotiť novo doložené lekárske nálezy. Neurologické vyšetrenie zo dňa 08. 02. 2016 je v objektívnom vyšetrení aj diagnostických záveroch totožné s neurologickým vyšetrením zo dňa 25. 03. 2015. CT vyšetrenie mozgu je bez čerstvých patologických zmien, bez známok hemoragie, mierna difúzna atrofia mozgu a mozočku MR vyšetrenie ľavého kolena s miernymi artrotickými zmenami. V diagnostickom závere vertebrogénny algický syndróm v TH a LS oblasti s podielom coxalgie, gonalgie a polyneuropatie je na úrovni stredne ťažkého až ťažkého stupňa, čo by v prípade hodnotenia v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí predstavovalo mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45-50 %. Neurologické vyšetrenie zo dňa 10. 02. 2016 v objektívnom náleze len konštatuje, že od posledného vyšetrenia stav nezmenený. Psychiatrické vyšetrenie zo dňa 09. 03. 2015 dokumentuje organický psychosyndróm bez bližšej špecifikácie s prejavmi emočnej lability, s depresívnym ladením. Vzhľadom k tomu, že posudzovaná v súvislosti s týmto ochorením neužívala za posledné obdobie žiadne lieky a ani pri terajšom vyšetrení nebola doporučená žiadna liečba, nie je predpoklad, že ide o závažné psychické ochorenie, ktoré je potrebné posudkovo hodnotiť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. Chronický únavový syndróm je spomínaný pri imuno-alergologickom vyšetrení zo dňa 27. 11. 2014 v súvislosti s prekonaním EBV infekcie a virózy a je z posudkového hľadiska nezávažný, IgA ukazovateľ je na dolnej hranici normy tak, ako je to uvedené v súhrne lekárskych vyšetrení. Kardiologické a interné vyšetrenie 20. 11. 2015 je prevedené na rovnakom pracovisku v krátkom časovom slede za sebou a ich závery sú identické. Interné vyšetrenie, ktoré bolo prevedené len pol hodiny po kardiologickom vyšetrení len kopíruje závery predchádzajúceho vyšetrenia. V oboch vyšetreniach sú hodnoty TK primerané, ECHO KG je bez patológie, obdobne aj vyšetrenie EKG. Dokumentovaná je len mierna sínusová tachykardia pri viacerých ochoreniach cca 90 min. (norma do 75 až 80). Aj toto ochorenie nemožno hodnotiť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie a jeho percentuálne ohodnotenie by bolo na úrovni miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 5 - 10 %. Kontrolné diabetologické vyšetrenie zo dňa 03. 11. 2015 bolo realizované s diagnostickým záverom cukrovky II. typu v liečbe inzulínom a PAD s diabetickou polyneuropatiou ťažšieho stupňa v sledovaní aj v neurologickej ambulancii. Urologické vyšetrenie zo dňa 25. 01. 2016 bolo realizované so záverom, že sa jedná o stresovú inkontinenciu moču bez dysúrie a bolesti pri močení. Tapotement obličiek je negatívny, prišla si len predpísať absorpčné pomôcky - pri hodnotení podľa príslušného zákona a prílohy č. 4 tohto zákona by ochorenie bolo hodnotené na úrovni 30 - 40 %. Prepúšťacia správa z NEDU Ľubochňa popisuje priebeh hospitalizácie v dňoch 07. 03. 2016 až 16. 03. 2016. V lekárskej správe sú dokumentované viaceré vyšetrenia, ktoré dokumentujú, že ide o cukrovku II. typu v čase demitácie glykemicky stabilizovanú s EMG dokázanou polyneuropatiou a poruchami hlbokej vibračnej citlivosti. Je to len jedna závažnejšia komplikácia pri tomto ochorení. Na základe vyššie uvedených skutočností posudkový lekár konštatoval, že rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré je hodnotené mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % pri jednej závažnejšej komplikácii je v súlade s hodnotením podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a prílohy č. 4. Ostatné ochorenia podľa záverov odborných vyšetrení by boli podľa vyššie citovaného zákona a prílohy hodnotené omnoho nižším percentuálnym hodnotením, avšak vzhľadom k tomu, že sa spolupodieľajú na celkovo nepriaznivom zdravotnom stave, boli hodnotené v kapitole iné zdravotné postihnutia s maximálnym možným percentuálnym zhodnotením podľa príslušného zákona, t. j. 10 %.
Na pojednávaní dňa 31. 05. 2016 právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že klientka má výrazné bolesti nôh v kombinácii s bolesťami chrbtice, ktoré vyžarujú do dolných končatín a ďalej s poruchou hybnosti spôsobujú, že v konečnom dôsledku nevládze chodiť. Taktiež je po prekonanom zápale mozgových blán s bezvedomím a podľa posledného neurologického nálezu má opakované epileptické záchvaty, pričom stav sa neustále zhoršuje. Nález na chrbtici poukazuje na poškodenie platničiek v krčnej oblasti, popisuje zmeny viacerých platničiek v krčnej oblasti v niektorých segmentoch až tlak na nervové korene a vyžarovanie bolesti do horných končatín. Pre výrazné bolesti hrudnej a krížovej oblasti je objednaná znova na magnetickú rezonanciu a následne konzultovaná neurochirurgom. Toho času sú tak zhoršené bolesti chrbtice a vyžarovanie do dolnej ľavej končatiny, že cestou ortopéda bola doručená práceneschopnosť klienta a odoslaná na neurologické vyšetrenie. Uviedla, že navrhovateľka bola hospitalizovaná v národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave vzhľadom na dlhodobo neuspokojivo kompenzovanú cukrovku v štádiu chronických komplikácii, z ktorých je najzávažnejšie postihnutie dolných končatín a podľa EMG vyšetrenia ide o ťažkú polyneuropatiu. Ďalej poukázala na to, že táto je po prekonanom zápale mozgových blán a zápale mozgu, pri ktorom bola v kóme, následkom čoho má postihnutie mozgu s prejavmi epileptických záchvatov, ťažkej depresie a poruchy pamäte, pričom podľa dokumentácie epileptické záchvaty sú opakovanými stavmi bezvedomia. Vzhľadom na
uvedené v prípade, ak sa bude prihliadať na ťažkú polyneuropatiu pri cukrovke a ťažkú formu zápalovej choroby mozgu s komplikáciami ako sú epilepsie, stav bezvedomia, ťažké depresie, poruchy pamäte, tak rozhodujúce zdravotné postihnutie je potrebné preklasifikovať podľa kapitoly VI, odd. A, pol. 10c a teda zápalové choroby mozgu a miechy, čo dokladá aj lekárskymi nálezmi, z ktorých vyplýva ťažká forma polyneuropatie. Ďalej uviedla, že ak sa pozrieme na posudkové hľadisko, tak sa prihliada na neurologický, psychiatrický a psychologický nález, ktoré vlastne odôvodňujú aj navýšenie diagnózy. Eventuálne, ak by ostalo pri súčasnej klasifikácii rozhodujúceho zdravotného postihnutia, tak vzhľadom na ťažkú polyneuropatiu s ťažkým postihnutím chrbtice žiada o zvýšenie z dolnej hranice percentuálneho rozmedzia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % na 75 %. Prognóza klientky je nepriaznivá a taktiež je potrebné brať do úvahy, že je po úraze hlavy. Posudkový lekár sa vôbec nevyjadril ani k skutočnosti, že klientka je po prekonanom zápale mozgových blán, čo vlastne spôsobuje taktiež aj psychické problémy a je to doložené aj v jednotlivých lekárskych správach. Zástupkyňa navrhovateľky predložila súdu lekársky nález z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 12. 04. 2016, hospitalizačnú správu z NEDÚ n. o. Ľubochňa zo dňa 16. 03. 2016, neurologický nález zo dňa 04. 05. 2016 a nález MR vyšetrenia zo dňa 20. 02. 2014 na dokumentáciu nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľky tak, ako to vyplýva z jej vyjadrenia.
Zástupkyňa odporkyne zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a v jeho zmysle s poukazom aj na závery posudkových lekárov obsiahnuté v dopĺňacích posudkoch, ktoré boli vypracované v priebehu tohto konania navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Poukázala na to, že zo záverov vo veci konajúcich posudkových orgánov vyplýva, že od posledného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky nedošlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, vzhľadom na ktorú skutočnosť jej žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku nebolo možné akceptovať. Zástupkyňa odporkyne uviedla, že podľa názoru navrhovateľky je rozhodujúcim zdravotným postihnutím zápalová choroba mozgu, pričom toto ochorenie vzniklo v roku 2001 a posudkové orgány sa s ním náležitým spôsobom nevysporiadali. Závažnosť tohto ochorenia je však dokumentovaná aj v psychiatrickom náleze, pretože psychické ochorenie je dôsledkom tohto ochorenia a posudkové orgány toto ochorenie vyhodnotili.
Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v platnom znení občan má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal a) invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo b) invalidným následkom pracovného úrazu.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, b) je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.). Zdravotné postihnutia podmieňujúce invaliditu podľa písmena b) ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 263 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa § 263a ods. 5 citovaného zákona ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.
Súd na základe dokazovania vykonaného v správnom i súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia SP, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili všetky zdravotné postihnutia navrhovateľky, vyplývajúce z jej zdravotnej dokumentácie i vlastných vyšetrení. Navrhovateľka v konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Zdravotné poškodenia navrhovateľky zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov vo veci konajúcich posudkových orgánov znižujú jej pracovnú schopnosť natoľko, aby bol aj naďalej čiastočne invalidná podľa právnej úpravy, účinnej do 31. 12. 2003, t. j. podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a zároveň aj invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., účinného od 01. 01. 2004, a to od 19. 09. 2013, t. j. od opakovaného prehodnotenia jej zdravotného stavu pri kontrolnej lekárskej prehliadke na jej podnet. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má menovaná stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Keďže navrhovateľka v konaní nepredložila také dôkazy, ktoré by odôvodňovali určenie vyššej miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo vzťahu aj k iným ochoreniam, ktorými trpí, a pre ktoré bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená podľa § 71 ods. 8 cit. zákona o 10 %, nárok na zvýšenie invalidného dôchodku jej nevznikol.
V danom prípade nepovažoval súd za nevyhnutné nariadiť vo veci znalecké dokazovanie, keďže posudkoví lekári sociálneho poistenia, ako jediné kompetentné subjekty zákonom o sociálnom poistení zmocnené na posudzovanie zdravotného stavu poistencov na účely invalidity, svoje posudkové závery dostatočne a presvedčivo odôvodnili tak, ako to vyplýva najmä z dopĺňacieho posudku druhostupňového posudkového orgánu zo dňa 28. 04. 2016, vypracovaného na základe požiadavky súdu so zameraním na prehodnotenie zdravotného stavu na základe predloženia časovo aktuálnych lekárskych nálezov, ktoré neboli predmetom hodnotenia pri predchádzajúcom hodnotení zdravotného stavu na účely invalidity, a zaujatie podrobného stanoviska k námietkam navrhovateľky. Z tohto posudku jednoznačne vyplýva, že rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené správne a vychádzajúc z funkčného
postihu, vyplývajúceho zo záverov odborných lekárov, aj správne zaradené podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Rovnako z neho nepochybne vyplýva aj to, že ostatné zdravotné postihnutia, špecifikované v jednotlivých posudkoch z hľadiska posudkových kritérií, nie sú závažnejšie ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. Práve vzhľadom na ich závažnosť posudkové orgány využili oprávnenie poskytnuté im platnou právnou úpravou a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie navýšili v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o zákonom maximálne prípustných 10 %.
Keďže navrhovateľka spĺňa podmienky nároku na čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, na základe prepočtu výšky dôchodku podľa jednotlivých právnych úprav, ako bola špecifikovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia i predchádzajúcich rozhodnutiach odporkyne, vypláca sa jej invalidný dôchodok, ktorý je vyšší, t. j. čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý bol prekvalifikovaný na invalidný dôchodok (189,70 eur) a nárok na nižší dôchodok, určený podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (149,91 eur) zaniká. V tomto smere navrhovateľkou námietky vznesené neboli.
Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa ustanovenia § 250q ods. 3 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil.
Právo na náhradu trov konania súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. navrhovateľke nepriznal, pretože táto v konaní úspešná nebola.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám v ustanovení § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.