Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/23/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: W. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v I. R. C., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, tá so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.08.2021 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 15.08.2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 17.08.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.08.2021.

administratívne konanie

2. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.08.2021 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ako prvostupňový správny orgán) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2021, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 19. apríla 2021.

3. Správny orgán prvého stupňa zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok s poukazom na ustanovenia , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o SP), čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ako i na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 19.04.2021. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že žalobca nie je invalidný podľa zákona o SP, pretože pre jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odborný posudok o invalidite zo dňa 19.04.2021 je neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia predmetného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný podľa zákona o SP. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom uviedol, že procesným pochybením došlo k vydaniu rozhodnutia dňa 14.06.2021, a to na základe posudku vypracovaného od stola. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že vyšetrený lekárom nebol, pretože má dlh na zdravotnom poistení. V závere dodal, že nikto neposúdil

jeho ochorenie vysokého krvného tlaku na ktoré sa lieči. Navrhol vypracovať nový odborný posudok o invalidite na základe ktorého bude vydané nové rozhodnutie. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 02.08.2021.

4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že na základe žalobcom podaného odvolania, bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach dňa 21.07.2021 s týmto záverom: „V roku 2007 utrpel žalobca úraz v oblasti pravého členka. Ortopedické vyšetrenie zo dňa 08.12.2020 dokumentuje poúrazovú artrózu pravého členkového kĺbu, pričom klinicky je prítomná deformita skĺbenia so skrátením ihlice s poruchou hybnosti stredne ťažkého stupňa. Z ortopedického hľadiska perspektívne prichádza do úvahy znehybnenie skĺbenia. V rámci vyšetrenia na ambulancii praktického lekára v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín, pracovisko Košice-Šaca dňa 14.01.2020 boli namerané vyššie hodnoty krvného tlaku. Započatá bola liečba, kontrolné hodnoty krvného tlaku sú pri liečbe kompenzované. Vysoký krvný tlak je dobre kompenzovaný liečbou, je posudkovo nevýznamný. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu žalobcu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím Poúrazová artróza pravého členkového kĺbu, ktorú posudkový lekár zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G - postihnutie končatín, položka 53 - stav po zlomenine vonkajšieho a vnútorného členka, písmeno b/, prílohy č. 4 k zákonu o SP, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Stredná hodnota percentuálneho rozpätia je stanovená vzhľadom na to, že nejde o zlomeninu zhojenú v nepriaznivom postavení a zároveň je prítomná porucha funkcie iba stredne ťažkého stupňa. Ostatné vyššie uvedené zdravotné postihnutie žalobcu je posudkovo nevýznamné a nepodmieňuje percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“

5. Ďalej žalovaný konštatoval, že z dôvodu pandemickej krízovej situácie sa posúdenie zdravotného stavu za osobnej účasti žalobcu nevykonalo (§ 293eu a § 153 ods. 5 zákona o SP). Žalovaný pokračoval, že v odvolacom konaní bolo lekárskou správou z ortopedického vyšetrenia, Nemocnica AGEL Košice- Šaca zo dňa 08.12.2020 a lekárskymi správami z vyšetrení praktickým lekárom, Nemocnica pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín, pracovisko Košice-Šaca zo dňa 14.01.2021, zo dňa 22.01.2021 a zo dňa 08.02.2021 preukázané, že rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu, primárna artróza iných kĺbov členka a nohy (predpriehlavok, priehlavok, prsty nohy, členkový kĺb, iné kĺby nohy), posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky 53 stav po zlomenine vonkajšieho a vnútorného členka, písmena b/ - zhojená v nepriaznivom postavení s porušenou funkciou pohybu v končatine, prílohy č. 4 k zákonu o SP, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (z percentuálneho rozpätia od 30 % do 40 %). Za iné zdravotné postihnutie žalobcu, vysoký krvný tlak, posudkový lekár sociálneho poistenia zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o SP neurčil. Žalovaný preto konštatoval, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je naďalej 35 %, invalidita teda nevznikla; pretože žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o SP). Stotožnil sa tak s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ktoré považuje za správne a zákonné. V závere žalovaný uviedol, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a jeho následky na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú skutkovo úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Žalovaný tiež skonštatoval, že žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu.

súdne konanie

6. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.08.2021.

7. V správnej žalobe žalobca uviedol, že jeho právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 Európskeho dohovoru pre ľudské práva bolo porušené, keď správny orgán vydal rozhodnutie na základe odborného posudku o invalidite, ktorý nikto fyzicky neurobil. Uviedol, že je pravdou je, že ústavný lekár ÚVTOS Košice-Šaca ho asi v januári 2021 nechal eskortovať na vonkajšie vyšetrenie na traumatológiu, ale odborný lekár mu vyšetrenie odmietol vykonať lebo ústavný lekár neposlal zdravotnú dokumentáciu žalobcu. Pokračoval, že po návrate z vyšetrenia požiadal lekára ÚVTOS o podanie vysvetlenia, prečo ho poslal na vyšetrenie bez zdravotnej dokumentácie, keď odborný lekár bez toho nemohol vystaviť odborný posudok. Lekár ÚVTOS údajne odpovedal, že žalobca je dlžníkom u VZP a z toho dôvodu žiadne odborné vyšetrenia sa robiť nebudú dokiaľ dlh nebude uhradený. Žalobca navrhol vypočuť svedka

- lekára ÚVTOS Košice-Šaca

8. Žalobca v závere žaloby dodal, že o invalidný dôchodok požiadal dňa 27.03.2013 a to spätne od 01.06.2010. Táto žiadosť nebola Sociálnou poisťovňou vybavená. Znovu o invalidný dôchodok požiadal v roku 2015. Poukázal tiež na Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti proti vybavovaniu sťažnosti č. ES20170276/SPú zo dňa 07.11.2017 zo Sociálnej poisťovne, ústredie.

9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 28.09.2021. K námietke žalobcu, že správny orgán vydal rozhodnutie na základe odborného posudku o invalidite, ktorý nikto fyzicky neurobil, žalovaný uviedol, že túto považuje za nedôvodnú, pretože v odvolacom konaní bol odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia vypracovaný na základe lekárskej správy z ortopedického vyšetrenia, Nemocnica AGEL Košice-Šaca zo dňa 08.12.2020 a lekárskych správ z vyšetrení praktickým lekárom, Nemocnica pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín, pracovisko Košice-Šaca zo dňa 14.01.2021, zo dňa 22.01.2021 a zo dňa 08.02.2021. Posudkoví lekári sociálneho poistenia dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca nepreukázal doloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia. Žalovaný má za to, že posudok o invalidite žalobcu, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie je presvedčivý a úplný, a zodpovedá kritériám upraveným v zákone o SP. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli ozrejmené zdravotnou dokumentáciou nachádzajúcou sa v posudkovom spise do vydania rozhodnutia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Skutkový stav vo veci posúdenia invalidity žalobcu bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi doložených odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Žalovaný dodal, že ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, má žalobca možnosť opätovne kedykoľvek požiadať o prehodnotenie jeho zdravotného stavu a posúdenie podmienok nároku na invalidný dôchodok. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení a s poukazom na v súlade so zisteným skutkovým stavom aktuálnym v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobcu, že o invalidný dôchodok už žiadal dňa 27.03.2013, a to spätne od 01.06.2010 a znovu v roku 2015 nie je relevantná, pretože o uvedenej žiadosti o invalidný dôchodok už bolo právoplatne rozhodnuté.

10. Žalovaný v závere konštatoval, že postup žalovaného bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku žalobcu na invalidný dôchodok správne. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

11. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo žalobcovi doručené dňa 25.10.2021. Žalobca však súdu repliku nedoručil.

12. Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 25.08.2022. Na pojednávaní bol osobne prítomný žalobca i zástupca žalovaného. Žalobca vo svojej reči zotrval na svojich žalobných námietkach, pričom viackrát zopakoval, že v roku 2021 vyšetrený nebol. Na otázku súdu, či bol u lekára v Šaci a či mu merali tlak uviedol, že „Lekár v Šaci. Ten mi napísal lieky na tlak. Povedal mi, že na to, že nič nerobím, je neskutočné, aký mám vysoký tlak.“ Zástupca žalovaného vo svojej reči konkrétnejšie vysvetlil postup priznávania invalidného dôchodku a tiež zotrval na svojom písomnom vyjadrení k žalobe a na tom, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné a správne.

názor správneho súdu

13. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami (ďalej aj „“) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa a nasl. , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a vo veci rozhodol rozsudkom na pojednávaní konanom dňa 25.08.2022, keď dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

14. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako správny orgán prvého stupňa, vydala dňa 14.06.2021 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok, pretože žalobca nie je podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 19.04.2021 invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o SP, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie žalobcovho zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 19.04.2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia predmetného prvostupňového rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný. Na základe žalobcom podaného odvolania proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 12.07.2021, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu dňa 21.07.2021 zhodne s predchádzajúcimi posudkami konštatoval, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola u žalobcu stanovená na hodnote 35 %, a to s poukazom na rozhodujúce zdravotné postihnutie - Poúrazovú artrózu pravého členkového kĺbu, ktorú zaradil do kapitoly XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položka 53 - stav po zlomenine vonkajšieho a vnútorného členka, písmeno b/ Prílohy č. 4 k zákonu o SP, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Žalovaný preto zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ako prvostupňový správny orgán) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2021, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok.

15. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

16. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

17. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

18. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

20. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.

21. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

22. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

23. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

24. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

25. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení, počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c/, § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

26. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

27. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

28. Podľa § 196 ods. 1, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná

zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

29. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. ).

30. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje.

31. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený predovšetkým invaliditou žiadateľa, teda stavom, kedy tento pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

32. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal toho, aby bol uznaný za invalidného, teda konštatovania miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

33. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v odborných lekárskych posudkoch zo dňa 19.04.2021 a 21.07.2021 zhodne, ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určili - poúrazová artróza pravého členkového kĺbu (Príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení Kapitoly XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G - postihnutie končatín, položka 53 - stav po zlomenine vonkajšieho a vnútorného členka, písmeno b/; t.j. s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti od 30 % do 40 %). Žalobcovi bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Stredná hodnota percentuálneho rozpätia bola stanovená vzhľadom na to, že nejde o zlomeninu zhojenú v nepriaznivom postavení a zároveň je prítomná porucha funkcie iba stredne ťažkého stupňa. K vyššie nameraným hodnotám krvného tlaku bolo posudkovými lekármi konštatované, že ten je kompenzovaný liečbou, preto je to posudkovo nevýznamné a nepodmieňuje ani percentuálne navýšenie.

34. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe odborného posudku o invalidite, ktorý nikto fyzicky nevykonal súd uvádza, že u žalobcu vykonal posudkový lekár posudkovú činnosť bez osobnej účasti žalobcu vzhľadom na pandémiu COVID-19, čo je v

súlade s ustanovením § 293eu zákona o SP, pričom vychádzal z ortopedického vyšetrenia Nemocnice AGEL Košice-Šaca zo dňa 08.12.2020 a vyšetrení praktickým lekárom Nemocnice pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín, pracovisko Košice-Šaca zo dňa 14.01.2021, zo dňa 22.01.2021 a zo dňa 08.02.2021. Navyše žalobca na pojednávaní do zápisnice sám uviedol, že „Lekár v Šaci. Ten mi napísal lieky na tlak. Povedal mi, že na to, že nič nerobím, je neskutočné, aký mám vysoký tlak.“ Z uvedeného je zrejme, že žalobca vyšetrenie u lekára podstúpil.

35. Posudkoví lekári sociálneho poistenia vo svojich odborných lekárskych posudkoch podľa názoru súdu zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobcu vychádzajúc z objektívnych odborných lekárskych nálezov, pričom zhodne vyhodnotili, že ani pre uvedené rozhodujúce zdravotné postihnutie ako ani pre iné pridružené zdravotné postihnutie, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu nedosahuje viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, v dôsledku čoho žalobca nie je podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidný.

36. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Pokiaľ žalobca hodnotil svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu, nakoľko takéto môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona o SP.

37. Posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

38. Súd preto ani nepovažoval za potrebné vykonať žalobcom navrhované doplnenie dokazovania spočívajúce vo výsluchu svedka - lekára ÚVTOS Košice-Šaca, pretože nespokojnosť žalobcu so závermi posudkových lekárov, nie je bez preukázania iných relevantných okolností dôvodom pre vyslovenie záveru o nesprávnosti posudkov posudkových lekárov.

39. V prípade, že by sa zdravotný stav žalobcu zhoršil (zmenil) následkom nových zdravotných postihnutí resp. by žalobca preukázal novšie lekárske nálezy o pretrvávajúcich zdravotných postihnutiach, môže žalobca opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

40. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia a žalovaný svoje zistenie presvedčivo odôvodní, niet dôvodu, aby sa súd zaoberal námietkami žalobcu, ktoré sú jeho subjektívnym presvedčením a na základe ktorých žalobca považuje rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné.

41. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd nemal dôvod pochybovať a v súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybnili, resp. nabúrali posudkové závery v preskúmavanej právnej veci.

42. S poukazom na uvedené považuje súd rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za vecne správne a zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

43. Na žalobcom namietané nerozhodnutie o jeho skoršej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, súd len pre úplnosť v krátkosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 07.07.2015 (a na neho nadväzujúce rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.01.2017 a sp. zn. zo dňa 22.01.2018) a na Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti proti vybavovaniu sťažnosti Sociálnou poisťovňou, ústredie zo dňa 07.11.2017 (je súčasťou súdneho spisu), ktoré dávajú dostatočnú odpoveď na uvedenú žalobcovu námietku.

44. O trovách konania rozhodol súd podľa a nasl. tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na

náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.