Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/3/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: N. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N., toho času G., S. XX, o vymoženie 725,79 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 10. júla 2015 č. k. -50 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zrušil uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 26. 03. 2014 č. k. -40 a exekúciu zastavil. Posledným výrokom si o trovách exekúcie vymienil rozhodnúť samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 29 ods. 2, 4 OSP, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 52, § 53 ods. 1, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj článkami smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa vychádzal z toho, že právny vzťah medzi účastníkmi je spotrebiteľským a úver poskytnutý povinnému je spotrebiteľským úverom. Súd prvého stupňa zistil, že úverová zmluva obsahuje viaceré neprimerané podmienky a jednou z nich je aj samotná rozhodcovská doložka. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou Podmienok k Zmluve o pôžičke 311-C a nachádza sa v čl. 15, bod 15.23 VOP. Mal za to, že oprávnený vopred formuloval všetky ustanovenia zmluvy o úvere aj VOP, nevyplýva z nich, že by spotrebiteľ mal reálnu možnosť ich obsah ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, znemožňuje voľbu povinného (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal, bola veriteľom vopred pripravená a dlžník ju nemal možnosť ako zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah (pripravený formulár). Rozhodcovská doložka spotrebiteľovi skutočnú alternatívu riešenia sporov prakticky neposkytuje, keďže súdu je pritom z jeho činnosti známe, že vzhľadom na charakter sporov zo zmlúv o úvere k výberu konania spotrebiteľom ani nedôjde, pretože žalobcom, t. j. iniciátorom konania, v ktorom sa rieši spor zo zmluvy o úvere, je spravidla dodávateľ. Tak to bolo aj v tomto prípade, keď výber predpokladaný v čl. 15 VOP uskutočnil oprávnený podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom a musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR). Súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskou zmluvou tak bolo v konečnom dôsledku odopretá

možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, pričom aj keď ide o spotrebiteľa menej bdelého, či nečinného, je namieste mu poskytnúť súdnu ochranu. Ďalej uviedol, že podmienky, ktoré sa týkajú samotných uplatnených nárokov oprávneného, a to dojednania o sankciách - zmluvných pokutách a úroku z omeškania považoval za neprijateľné. Rozhodcovským súdom priznaný úrok z omeškania oprávnenému vo výške 0,05% denne ako aj nárok na uplatnenie si zmluvnej pokuty rovnako ako rozhodcovská doložka neboli dohodnuté v úverovej zmluve, ale sú súčasťou úverových zmluvných podmienok, ktoré sú na predtlačenom tlačive, sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov (spotrebiteľov), a teda nie sú individuálne dojednané a je nepochybné, že povinný nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech. Mal za to, že dohoda o úrokoch z omeškania, ktorých výška prekračuje hornú hranicu stanovenú zákonom je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. 8. 2010, sp. zn. ). V tomto prípade jedná o dvojnásobne vyšší úrok z omeškania, ako stanovuje vyhláška ku prvému dňu omeškania dlžníka (zákonný úrok z omeškania bol k prvému dňu omeškania dlžníka 9% p. a.). S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa exekúciu zastavil. O trovách súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodne samostatným rozhodnutím (§ 151 OSP), po ich vyčíslení súdnym exekútorom.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku, ktorým súd exekúciu zastavil, podal odvolanie v zákonnej lehote oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Mal za to, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ale skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Okrem toho poukázal na správny preklad rozhodnutia ASTURCOM, v zmysle ktorého exekučný súd nie je povinný vykonať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu, ale má povinnosť posúdiť rozhodcovskú doložku iba za splnenia podmienky vyjadrenej v poslednej časti prvej vety výroku rozhodnutia ASTURCOM. Poukazujúc na ustanovenie § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní a § 159 OSP bol toho názoru, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, nakoľko je právne záväzný a spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Mal za to, že slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. Dodal, že v slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. V tomto kontexte podľa neho nebolo možné dojednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť za nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie bolo súčasťou legislatívne upraveného procesu a bolo súčasťou civilného práva. Okrem toho ustálil, že nebolo možné zo slovenského a ani z európskeho práva za súčasného právneho stavu vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. V ďalšej časti odvolania poukázal aj na čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože bol toho názoru, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Záverom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. 09. 2011, ktoré priložil v prílohe.

Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu oprávneného nemienil vyhovieť, v plnom rozsahu sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím (§ 374 ods. 4 OSP).

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214

ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom, spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 22. 07. 2011, požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 725,79 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil Rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp. zn. CP 20406/09 zo dňa 09. 11. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 11. 2010 a vykonateľnosť dňa 03. 12. 2010. Súdny exekútor doručil dňa 03. 08. 2011 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil návrh na vykonanie exekúcie, rozhodcovský rozsudok tvoriaci exekučný titul, zmluvu o pôžičke spolu s Podmienkami k Zmluve o pôžičke 311-C a zmluvou o postúpení pohľadávok. Súd prvého stupňa poveril dňa 24. 08. 2011 súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 03. 03. 2014 doručil súdny exekútor súdu prvého stupňa návrh na ustanovenie opatrovníka povinnému, nakoľko pobyt povinného nie je známy. Uznesením zo dňa 26. 03. 2014 č. k. -40 súd prvého stupňa ustanovil povinnému za opatrovníčku Katarínu Mokošovú, pracovníčku Okresného súdu Topoľčany. Súdny exekútor dňa 07. 07. 2015 doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že nakoľko sa podarilo zistiť aktuálnu adresu povinného, berie svoj návrh na ustanovenie opatrovníka povinnému späť. Súdny exekútor toho istého dňa, t. j. 07. 07. 2015, zaslal súdu prvého stupňa návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. K predmetnému návrh súdny exekútor uviedol, že z obsahu spisu nie je preukázané, že majetok povinného skutočne nestačí ani na úhradu trov exekúcie a nesúhlasil s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Následne súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým uznesením. Dňa 20. 08. 2015 povinný doručil súdu prvého stupňa návrh na povolenie odkladu exekúcie, na základe ktorého súd prvého stupňa vydal dňa 28. 08. 2015 uznesenie č. k. -68, ktorým povolil odklad exekúcie na dobu do právoplatného rozhodnutia o odvolaní oprávneného zo dňa 21. 07. 2015 voči uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 10. 07. 2015 č. k. -50.

Podľa § 58 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

Podľa Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Inštitút rozhodcovského konania je upravený v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "Zákon o rozhodcovskom konaní") a umožňuje alternatívnym spôsobom riešiť niektoré majetkové spory. Majetkové spory vznikajú najčastejšie z rôznych typov zmlúv, medzi iným i zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. V prípade preskúmania rozhodcovského rozsudku ide o fakultatívny opravný prostriedok, na ktorom sa účastníci môžu dohodnúť. Pokiaľ sa tak nestane, platí, že jeho preskúmanie je vylúčené. Rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný podľa osobitných predpisov. Zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní však môže v exekučnom konaní kontrolovať súd. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého môže súd príslušný na exekúciu exekučné konanie zastaviť buď na návrh (ods. 1) alebo aj bez návrhu účastníka konania (ods. 2), ak rozsudok bol vydaný vo

veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 písm. b)). Rovnako tak môže exekučný súd aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c), ods. 2). Toto ustanovenie tak v sebe zakotvovalo osobitnú prieskumnú právomoc exekučného súdu.

V rámci svojej prieskumnej právomoci preto exekučný súd je oprávnený posudzovať, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, súladu s právom alebo dobrými mravmi, t.j. spôsobom, ako by o týchto otázkach rozhodoval sám tak, ako by tu rozhodcovský rozsudok nebol. Toto posudzovanie je potom neoddeliteľne späté i s posúdením platnosti zmlúv, prípadne iných právnych úkonov, ktoré sú základom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ktorý sa preskúmava. I v kontexte s ustanovením § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, je potom dôvodný záver, že v exekučnom konaní je exekučný súd oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v § 45 Zákone o rozhodcovskom konaní aj čo do jeho materiálnej správnosti a teda, či tento rozhodcovský rozsudok netrpí nedostatkami uvedenými v § 40 ods. písm. a) alebo b) Zákona o rozhodcovskom konaní alebo či nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pritom nie je viazaný účinkami takéhoto rozsudku v zmysle § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 OSP.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď v preskúmavanej veci zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekučného konania z dôvodov uvedených v ustanovení § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, čo mu zákon umožňoval i bez existencie návrhu. Prekážku k takémuto postupu netvorila ani prípadná okolnosť, že súd poveril exekútora vykonaním exekúcie, napriek tomu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, mal nedostatky uvedené v § 40 písm. a) a b) Zákona o rozhodcovskom konaní alebo zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie totiž netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3 OSP, keď zákonodarca v Exekučnom poriadku taxatívne uviedol dôvody zastavenia exekúcie (§ 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku), ktoré sa aplikujú práve po vydaní poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie. Udelenie poverenia exekútorovi totiž nezbavuje súd povinnosti zastaviť exekučné konanie pri existencii dôvodov na takýto postup aj v neskoršom štádiu konania, keďže počas celej doby vykonávania exekúcie musí dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.

Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôsledne aplikoval ustanovenie § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa správne považoval zmluvu o pôžičke zo dňa 31. 03. 2007 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z čl. 15., bodu 15.23 Podmienok k Zmluve o pôžičke 311-C, správne súd prvého stupňa právne posúdil ako neprijateľnú, a tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa, ako aj je neplatná pre nedodržanie jej písomnej formy. Uvedené nenarúša ani skutočnosť, že zmluva o pôžičke bola podpísaná. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané - a to drobným, husto popísaným textom - už sama osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to

ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Odvolací súd z uvedených dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval za neopodstatnené a zhodne so súdom prvého stupňa mal za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, nakoľko zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené, preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zastavenia exekúcie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 224 ods. 4 OSP nerozhodoval, pretože súd prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 OSP rozhodol, že o trovách exekučného konania rozhodne osobitným uznesením. Povinnosťou súdu prvého stupňa preto bude rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.