Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/69/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova 13, Bratislava, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, Bratislava, proti povinnej: W. Y., nar. XX. XX. XXXX, Z. XX/XXX, X. E., o vymoženie sumy 949,92 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. a u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota pod sp. zn. EX 2616/2015, o odvolaní oprávneného zo dňa 04. 12. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24. novembra 2015 č. k. -44, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 04. 2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, ustanovení § 2, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch) a ustanovení § 3, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 11, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 24. 03. 2014 Stálym rozhodcovským súdu zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. pod sp. zn. , ktorý bol vydaný na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom (bankou) a povinným ako dlžníkom (klientom) dňa 12. 11. 2008 pod č. 0363364608, ktorej súčasťou boli obchodné podmienky pre úver - verzia 2/2008 účinné od 01. 08. 2008 (ďalej aj len obchodné podmienky alebo OP).

K zmluve o úvere predložil oprávnený aj všeobecné obchodné podmienky účinné od 01. 12. 2009 (ďalej aj len všeobecné obchodné podmienky alebo VOP). Keďže zmluva bola uzavretá dňa 12. 11. 2008, je nepochybné, že s predloženými VOP sa povinný pri podpise zmluvy nemohol oboznámiť. Z predložených VOP vyplýva, že aktualizáciou VOP nimi vykonanou sa ruší znenie VOP zo dňa 17. 12. 2008. Súdu je z jeho činnosti známe, že VOP zo dňa 17. 12. 2007 nadobudli účinnosť 01. 01. 2008 a boli tak účinné v čase uzavretia zmluvy. VOP účinné od 01. 01. 2008 predložil oprávnený do iných konaní vedených na súde (napr. , ). Porovnaním rozhodcovskej doložky uvedenej vo všeobecných podmienkach účinných od 01. 12. 2009 a od 01. 01. 2008 bolo zistené, že obidve tieto rozhodcovské doložky sú svojim obsahom totožné. Pri rozhodovaní v tejto veci súd preto pri preskúmaní exekučného titulu vychádzal z obsahu rozhodcovskej doložky uvedenej v obidvoch uvedených VOP.

Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky vyplývajúcej z VOP účinných od 01. 01. 2008 i 01. 12. 2009 (časť II bod 10.2.2), na ktorú odkazuje zmluva (čl. 3 bod 7). Medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah, preto bola rozhodcovská doložka podrobená súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Význam rozhodcovskej doložky (zmluvy) je pritom v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. V prípade rozhodovania v rozhodcovskom konaní totiž nejde o výkon verejnej moci, ale o rozhodovanie súkromnou osobou, ktorej zmluvné strany delegovali právomoc rozhodnúť ich spor.

Podľa zmluvy (čl. 3 bod 7) sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo všeobecných obchodných podmienkach.

Podľa rozhodcovskej doložky (bod 10.2.2 VOP účinných od 01. 01. 2008 i 01. 12. 2009), z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, sa banka a klient dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa rozhodcovskej doložky (čl. 10.2.3), ak klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Rozhodcovským súdom uvádzaným v rozhodcovskej doložke je podľa definície pojmov VOP (časť I - Všeobecná časť, bod 2) - Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., IČO: 35 862 882.

Súd prvého stupňa mal za to, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak podá žalobu dodávateľ. Rozhodcovská doložka, ktorá síce poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný (štátny) súd, ale v prípade, že žalobu podá dodávateľ a spotrebiteľ sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, je iba teoretická (formálna), pretože trvá iba do podania žaloby na začatie rozhodcovského konania dodávateľom. Súdu je totiž z jeho činnosti známe, že v prípade sporov medzi veriteľom (bankou, resp. jej právnym nástupcom) a spotrebiteľmi, je to práve veriteľ, kto si uplatňuje nároky zo zmlúv uzavretých medzi bankou a klientmi (napr. zmluvy o úvere, zmluvy o osobnom účte) podaním žaloby na rozhodcovskom súde. To sa potvrdilo aj v tomto prípade, keď žalobu na rozhodcovský súd podal právny nástupca banky, pričom po jej podaní sa už povinný musel podrobiť rozhodcovskému konaniu. Preto, ak aj rozhodcovská doložka dáva na výber medzi rozhodcovským a všeobecným (štátnym) súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je treba preto vykladať tak, že neodporuje ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2014 iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňujú ako oprávnený spotrebiteľ, čo nie je tento prípad, pretože v tomto exekučnom konaní na základe rozhodcovského rozsudku uplatňuje práva dodávateľ, ktorý aj podal žalobu na začatie rozhodcovského konania. Rozhodcovskou doložkou vyplývajúcou z VOP sa spotrebiteľovi (povinnému) odňalo právo brániť sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, na všeobecný súd, teda základné právo spotrebiteľa zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka je v neprospech povinného ako spotrebiteľa aj z dôvodu miesta rozhodcovského konania, nakoľko v prípade riešenia sporu by bol miestne príslušný súd, v ktorého obvode je bydlisko spotrebiteľa, čo neplatí v prípade rozhodcovského konania. Podľa rozhodcovskej doložky sa povinný musel podrobiť rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom vybraným oprávneným, a to v mieste, ktoré je pre neho vzdialenostne nevýhodné (cca 100 km od miesta bydliska) a v porovnaní so vzdialenosťou jeho všeobecného súdu aj v jeho neprospech. Tiež je nepochybné, že rozhodcovskú doložku si povinný

osobitne nevyjednal, bola bankou vopred pripravená v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré povinný nemal možnosť ovplyvniť - zmeniť ich obsah, prípadne niektoré vylúčiť (mohol všeobecné obchodné podmienky len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým vopred bankou pripraveným dojednaniam, vrátane rozhodcovskej doložky). Banka rozhodcovskú doložku zahrnula do všeobecných obchodných podmienok, s ktorými spotrebiteľ vyjadril súhlas tým, že zmluvu podpísal. Pre platné dojednanie rozhodcovského konania sa však vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia, pričom dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Predformulované vyhlásenie spotrebiteľa, že súhlasí s VOP a tým aj s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy a ani vyhlásenie, že ak najneskôr pri uzavretí zmluvy banke nedoručí písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa zato, že ju prijal, nerobí rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou. Existuje totiž nebezpečenstvo, že spotrebiteľ, ktorému je rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme zmluvy alebo rozhodcovskej doložky) predložená v čase, keď jeho snahou je získať finančné prostriedky, pristúpi v rámci formulárovej zmluvy na arbitráž alebo od nej z dôvodu neinformovanosti neodstúpi. Okrem toho možno len ťažko predpokladať, že si povinný, ktorého cieľom bolo uzavretím zmluvy získať peniaze, bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré dojednanie rozhodcovskej doložky pre neho má. Zo zmluvy o úvere pritom nevyplýva, že by bolo povinnému (spotrebiteľovi) poskytnuté poučenie obsahujúce jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, ak žalobu podá veriteľ (dodávateľ).

Rozhodcovskú doložku súd posúdil vzhľadom na uvedené dôvody za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, pretože nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak žalobu podá dodávateľ (§ 53 ods. 4 písm. r/ v znení účinnom do 31. 12. 2014). Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam. S poukazom na uvedené je potom potrebné konštatovať, že exekučný titul označený oprávneným je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka vyplývajúca zo všeobecných obchodných podmienok je neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie.

Zo zmluvy vyplýva, že klient svojim podpisom potvrdil, že sa oboznámil a súhlasí s VOP. K zmluve boli predložené VOP účinné od 01. 12. 2009, je však nepochybné, že s týmito VOP sa nemohol povinný oboznámiť pri podpise zmluvy, keďže k nemu došlo 10. 11. 2008 (zmluva bola uzavretá 12. 11. 2008 podpisom druhej zmluvnej strany). S akými VOP sa mal povinný oboznámiť pri podpise zmluvy, nemožno bez pochybností určiť, nakoľko v zmluve VOP nie sú nijako bližšie konkretizované. Pokiaľ ide o predložené VOP, tieto nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán a splnenie písomnej formy nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že zmluvné strany podpísali zmluvu, v ktorej je odkaz na VOP. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu. Súd prvého stupňa mal zato, že na platné založenie rozhodcovskej doložky nestačí iba odkaz v zmluve na VOP, pokiaľ tieto neboli podpísané zmluvnými stranami a ani z nich jednoznačne nevyplýva, o aké konkrétne VOP ide. Na základe bodu 10.2.2 VOP nepodpísaných účastníkmi súd prvého stupňa dospel k záveru, že podmienka písomnej formy rozhodcovskej doložky dodržaná nebola, nakoľko nie je zrejmé, že by boli splnené náležitosti, ktoré stanovuje zákon, t. j. že by došlo k podpisu VOP sporovými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku.

Štandardná rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou, musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah zmluvných strán. V prípade predložených VOP tieto podmienky neboli dodržané. VOP síce obsahujú rozhodcovskú doložku, ale ničím neodkazujú na konkrétny právny vzťah (zmluvu) medzi zmluvnými stranami. Zmluva síce odkazuje na VOP, ale tiež z nej nemožno vyvodiť, či práve na VOP účinné od 01. 12. 2009. Zmluva a VOP neboli ani len technicky spojené, ale ani zo samotného technického spojenia zmluvy a VOP by nebolo možné vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy (predovšetkým spotrebiteľa), že sú s nimi oboznámení a súhlasia s VOP, teda aj s rozhodcovskou doložkou.

Súd prvého stupňa s poukazom na uvedené dospel k záveru, že rozhodcovská doložka vyplývajúca z bodu 10.2.2 VOP účinných od 01. 12. 2009 je neplatná z dôvodu nedodržania zákonom predpísanej písomnej formy. Súd prvého stupňa poznamenal, že ani VOP účinné od 01. 01. 2008 predložených do iných konaní vedených na súde neboli klientmi banky podpísané.

Vzhľadom na uvedené bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnutá.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Tvrdil, že mu súd prvého stupňa ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom, nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, pričom nedostatočne zistil skutkový stav a prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. S poukazom na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. a nález Ústavného súdu pod sp. zn. . Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka "res iudicata" a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Zdôraznil, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. postupoval v súlade s ust. § 93 b/ zákona o bankách a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy odmietnuť. Poukázal i na nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka a ust. § 153 ods. 1 OSP a odlišný postup iných súdov v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal oprávnenému ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Zároveň tak neprimerane zvýhodnil povinného a porušil princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, nezákonne ho zvýhodnil len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahradil pasivitu povinného, svojím konaním a svojou vôľou, bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. Všetko uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, súd napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 15.03.2015, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi dňa 30. 03. 2015 a v ktorom oprávnený žiadal o vymoženie sumy 949,92 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 24. 03.

2014 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. pod sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 04. 2014 a vykonateľnosť dňa 04. 05. 2014. Následne súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD. podaním zo dňa 14. 04. 2015 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 24. 11. 2015 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 04. 2015 z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 24. 03. 2014 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. pod sp. zn. , o vydanie ktorého požiadala spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. (oprávnený v exekučnom konaní), na základe zmluvy o úvere zo dňa 12. 11. 2008, v zmysle ktorej bol dlžníčke (v exekučnom konaní povinnej) poskytnutý úver v sume 995,82 eur, ktorý sa dlžníčka zaviazala vrátiť veriteľovi v 70 mesačných splátkach po 29,18 eur s ročnou percentuálnou mierou nákladov banky 26,82 %. Súčasťou zmluvy o úvere je rozhodcovská doložka v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.“ Ďalšou súčasťou zmluvy o úvere sú obchodné podmienky pre úver (verzia 2/2008), v ktorých v článku 11 - Prechodné a záverečné ustanovenia, v bode 11.2 je obsiahnutá rozhodcovská doložka v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov.“ Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je v článku 10. Riešenie sporov a rozhodcovská doložka je obsiahnutá rozhodcovská doložka v znení: 10.2.1 „Banka a Klient sa budú snažiť o urovnanie všetkých sporov, ktoré vzniknú z Bankových obchodov rokovaním vedeným v dobrom úmysle a v snahe vyhnúť sa súdnemu riešeniu sporov. 10.2.2 Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, bankových produktov a/ alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania;

b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecného súdu“.

V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. -19, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo zmluvy o úvere, z obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2008) a i zo všeobecných obchodných podmienok štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 12. 11. 2008 a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú v zmluve o úvere, v obchodných podmienkach pre úver (verzia 2/2008) a vo všeobecných obchodných podmienkach štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 12. 11. 2008 bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a nemôže požívať súdnu ochranu. S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v zmluve o úvere, v obchodných podmienkach pre úver (verzia 2/2008) a vo všeobecných obchodných podmienkach štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 12. 11. 2008 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Na závere o neplatnosti predmetnej rozhodcovskej doložky nemení nič ani námietka odvolateľa, že predložením rozhodcovskej zmluvy si plnil len svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za čo ho nemožno v predmetnom exekučnom konaní sankcionovať. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.