Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/16/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: CONSULTING SLOVAKIA, s.r.o., Dunajská 43/A, 931 01 Šamorín, IČO: 36 273 597, zast. JUDr. Marcelou Kuchárikovou, advokátkou, Hlavná 25, 931 01 Šamorín, proti odporcovi: MaxxSpeed Logistic k.s., v konkurze, Pestovateľská 10, 821 04 Bratislava, IČO: 44 498 080, o zaplatenie 7.056,- eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. -80 zo dňa 24.11.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. -80 zo dňa 24.11.2015 vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 490,30 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. -80 zo dňa 24.11.2015 v ostatnej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Krajský súd v Bratislave nariaďuje opravu záhlavia Okresného súdu Bratislava II č. k. -80 zo dňa 24.11.2015 tak, že toto nebude obsahovať označenie právneho zástupcu odporcu.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 490,30 eur do 15 dní od právoplatnosti uznesenia, rozhodol o vrátení súdneho poplatku za návrh vo výške 423,- eur navrhovateľovi podľa § 11 ods. 3, 6, 8 a 9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a súčasne zrušil uznesenie č. k. -58 zo dňa 05.11.2013, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 423,- eur.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 10.968,- eur (po čiastočnom späťvzatí zo dňa 01.07.2013 sumy 7.056,- eur) s príslušenstvom. Keďže na majetok odporcu bol uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. , zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 16.12.2013, vyhlásený konkurz, konanie bolo z tohto dôvodu prerušené. Podaním doručeným súdu dňa 24.09.2015 vzal navrhovateľ návrh na začatie konania v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, v dôsledku čoho súd v zmysle § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. konanie zastavil. Súhlas odporcu v danom prípade nebol potrebný, pretože k späťvzatiu návrhu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie vo veci samej.

Nakoľko zastavenie konania svojím správaním nezavinil odporca, ale navrhovateľ, ktorý v celom rozsahu vzal návrh na začatie konania späť, súd o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a zaviazal navrhovateľa, aby nahradil trovy konania odporcovi. Priznané trovy konania odporcu pozostávajú z trov

právneho zastúpenia vo výške 490,30 eur v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie odporu) v základnej sadzbe tarifnej odmeny vo výške 237,34 eur / 1 úkon + 2 x režijný paušál vo výške 7,81 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Uviedol, že dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania bola právna skutočnosť - vyhlásenie konkurzu na majetok odporcu, a to uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. . Táto právna skutočnosť mala za následok ex lege prerušenie konania v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Za daných procesných podmienok, kedy konanie bolo prerušené a označený účastník na strane odporcu už po vyhlásení konkurzu de iure nebol účastníkom prerušeného konania (v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu), súd podľa názoru navrhovateľa nebol oprávnený v konaní rozhodnúť o zastavení konania. Ak bolo konanie prerušené a správca súhlas na pokračovanie nedal, nie je možné vo veci nielen meritórne rozhodnúť, ale ani konanie zastaviť, nakoľko predmetné rozhodnutie smeruje proti subjektu, ktorý už v okamihu jeho vydania, doručenia a právoplatnosti nedisponuje postavením účastníka konania. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.06.1998, Cpjn 19/98.

Navrhovateľ uviedol, že nakoľko v zmysle ust. § 52 zákona č. 7/2005 Z. z. vyhlásením konkurzu zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony, ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, a teda aj udelené plnomocenstvá, zastúpenie (ne)účastníka konania - odporcu advokátskou kanceláriou v predmetnom súdnom konaní zo zákona zaniklo, a teda označenie zastúpenia odporcu je rovnako v rozpore so zákonom. Navrhovateľ považoval za nesprávny a zákonu odporujúci výrok rozhodnutia, ktorým ho súd zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania, a to s odôvodnením, že navrhovateľ späťvzatím návrhu procesne zavinil zastavenie konania, a teda je podľa § 146 ods. 2 O.s.p. povinný uhradiť jeho trovy. S prihliadnutím na skutočnosť, že konanie v tejto veci po podaní návrhu bolo prerušené z dôvodu konkurzu a konanie by za daných okolností, keď bol na odporcu vyhlásený konkurz, bolo vedené neúčelne, a teda, že navrhovateľ si svoju pohľadávku voči odporcovi musí uplatňovať inou formou, t.j. v konkurznom konaní, mal navrhovateľ za to, že sú splnené podmienky, aby bolo o náhrade trov konania rozhodnuté podľa ust. § 150 O.s.p. Podľa názoru navrhovateľa by danému skutkovému stavu zodpovedalo tiež rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

Krajský súd v Bratislave prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolacími dôvodmi dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné vo výroku o náhrade trov konania zmeniť a v ostatnej časti potvrdiť.

Po preskúmaní spisového materiálu a podaného odvolania mal odvolací súd za to, že súd správne predmetné konanie zastavil voči odporcovi MaxxSpeed Logistic k.s., nakoľko v predmetnej veci nebol zo strany správcu konkurznej podstaty úpadcu podaný návrh na pokračovanie v konaní podľa § 47 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a teda v danom prípade úpadca MaxxSpeed Logistic k.s. zostal účastníkom konania v prerušenom konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že konanie bolo zo zákona prerušené (§ 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.), nebráni tomu, aby súd o späťvzatí návrhu navrhovateľa, ktorý disponuje konaním, a ktorý v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok odporcu nemá záujem na pokračovaní konania v tejto veci, za uvedených okolností rozhodoval, a aby z dôvodu späťvzatia návrhu v zmysle ust. § 96 O.s.p. súd konanie zastavil. Samotné zastavenie konania, a to ešte v štádiu pred začatím pojednávania vo veci samej, zabraňuje tomu, aby sa vo veci ďalej konalo, t.j. takéto zastavenie konania nie je v rozpore s ustanovením § 47 zákona č. 7/2005 Z. z., ktorého účelom je práve to, aby sa v inom ako konkurznom konaní nekonalo o pohľadávke, ktorá sa týka majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu.

Ohľadom otázky zavinenia v súvislosti so zastavením konania sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, ktorý vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu. Súdna prax v súvislosti s aplikáciou § 146 ods. 2 O.s.p. vyslovila názor, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného

hľadiska zásadne platí, že navrhovateľ svojim späťvzatím zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Vyhlásenie konkurzu na majetok odporcu nie je možné kvalifikovať ako zavinené správanie sa odporcu podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. vo vzťahu k tomuto súdnemu konaniu, pričom skutočnosť, že pre navrhovateľa sa javí byť neefektívne pokračovanie v začatom súdnom konaní v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok odporcu, je pre konštatovanie zavinenia na zastavení konania irelevantná.

V súvislosti s § 150 ods. 1 O.s.p. odvolací súd uvádza, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Odvolací súd v danej veci nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali postup podľa § 150 O.s.p. s prihliadnutím na majetkové pomery oboch účastníkov a rovnako podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa ani s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých navrhovateľ uplatnil svoj návrh.

Odvolací súd však prisvedčil navrhovateľovi v tom, že v zmysle ust. § 52 zákona č. 7/2005 Z. z. zaniklo plnomocenstvo udelené odporcom na jeho zastupovanie v predmetnom konaní právnym zástupcom. Odvolací súd preto s prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania zmenil v zmysle § 220 O.s.p. tak, že navrhovateľ, ktorý bol správne zaviazaný na náhradu trov konania, je povinný zaplatiť priznané trovy konania odporcovi, a nie k rukám jeho právneho zástupcu, pričom odvolací súd zároveň podľa § 222 ods. 3 O.s.p. nariadil opravu záhlavia prvostupňového rozhodnutia tak, že toto nebude obsahovať označenie právneho zástupcu odporcu.

V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v ostatnej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., odporcovi, ktorý zostal účastníkom konania v prerušenom konaní, však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.