Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/299/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a z členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, a JUDr. Daniely Maštalířovej, v právnej veci navrhovateľa: ESMART, s. r. o., so sídlom Továrenská 17, Sliač, IČO: 44 565 402, zastúpený Advokátskou kanceláriou Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Námestie SNP č. 41, Zvolen, IČO: 36 856 517, proti odporcovi: O.. H. T. - KBK, so sídlom Cikkerova 7, Sliač, IČO: 33 286 256, zastúpený Advokátskou kanceláriou Brázdil & Brázdilová, JUDr. Jozefom Brázdilom, so sídlom Trhová 992/1, Zvolen, o zaplatenie 39.645,97,- € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. - 391 zo dňa 16. apríla 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. - 391 zo dňa 16. apríla 2016 potvrdzuje.

odôvodnenie:

Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. - 391 zo dňa 16. apríla 2016 návrh navrhovateľa o zaplatenie 39.645,97,- Eur s príslušenstvom zamietol. Uviedol, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ si uplatnil proti odporcovi zaplatenie sumy 39.645,97,- Eur s príslušenstvom, na základe zmluvy, ktorú mala spoločnosť EX-EL, s. r. o., ako pôvodný vlastník predmetu nájmu s odporcom uzavretú. Uviedol, že sa týkala zmluvy o prenájme nebytových priestorov č. XXSX zo dňa 1.6.2007, ktorej predmetom bol prenájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v objekte č. XX Prevádzky sklady, na ulici Q. XX-XX na J.. Na základe kúpnej zmluvy sa navrhovateľ stal vlastníkom uvedených nebytových priestorov, čím vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa. Príslušná kúpna zmluva bola zavkladovaná Správou katastra pod V XXXX/XX zo dňa 26.1.2010. Po zmene vlastníka nebytových priestorov, ktoré odporca užíval tento nevyužil zákonnú možnosť vypovedať nájom nebytových priestorov a aj naďalej tieto nebytové priestory užíval. Na základe zmluvy o prenájme nebytových priestorov došlo k neuhradeniu nájomného a plnení spojených s užívaním predmetu nájmu za obdobie apríl - december 2011 a január - august 2012, spolu v celkovej výške 39.645,97,- Eur. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nájomná zmluva, vrátane dodatku, ktorý bol až následne doložený, a ktorá bola jediná platná medzi účastníkmi bola nájomná zmluva 33S1 z 1.6.2007, v znení dodatku zo dňa 23.5.2008, účinného od 1.1.2008. Jedine táto zmluva a dodatok boli účastníkmi podpísané. V zmysle uvedených dokladov platil odporca navrhovateľovi za služby a energie za rok 2010 sumu 28.627,53,- Eur, za rok 2011 sumu 23.347,08,- Eur a za rok 2012 sumu 30.051,36,- Eur. Pokiaľ išlo o priestory B10/2 a V10/6, na ktoré neexistovala nájomná zmluva bolo preukázané, že za tieto priestory v žalovanom období zaplatil odporca navrhovateľovi cenu tak, ako bola medzi účastníkmi dohodnutá a túto dohodu nespochybnil. Naopak svedok D. J. potvrdil, že jednal pri uzatváraní zmlúv a prenajímaní s tým, že vo svojej výpovedi uviedol, užíval za tieto priestory odporca potreboval, väčšinou B10/6, o čom doložil doklady samotný odporca, že jednorazovo vyplácal túto čiastku k rukách pána J., prípadne na účet a pokiaľ išlo o priestory B10/6 podľa vyjadrenia svedka, tieto boli užívané na konci roka 2012 a 2013, čo nespadalo do žalovaného obdobia.

Pokiaľ išlo o objekt B10/2, tak svedkyňa P., ako aj svedok J. uviedli, že tieto priestory boli vypratané. Svedkyňa P. ďalej uviedla, že im bolo prikázané tieto priestory vypratať a za to im bol poskytnutý priestor B10/6. Svedok J. uviedol, že priestor B10/2 mal odporca v užívaní v roku 2009 a v roku 2011, a potom prešlo užívanie na priestor B10/6. Opätovne sa teda nejednalo o obdobie, ktoré spadá do žalovaného obdobia. Zo strany navrhovateľa nedošlo k zmene návrhu v žalovanom období, a teda k skutkovej zmene samotného návrhu. Súd mal za preukázané, že priestory B10/2 a B10/6 v žalovanom období neboli zo strany odporcu užívané a pokiaľ išlo o B10/6, v žalovanom období boli uhradené a preto v tejto časti súd považoval návrh za nedôvodný. Pokiaľ išlo o dlžné nájomné za nebytové priestory a energie, tak ako ich v žalovanom období požadoval v zmysle zmluvy B10/4 a B10/5, sú poukázal na skutočnosť, že podľa daňových dokladov - faktúr, ktoré tvoria prílohu návrhu, tieto boli účtované na základe nájomných zmlúv 19S1 a 26S1, ktoré navrhovateľ síce do spisu doložil, kde však súd musí konštatovať, že ani jedna z uvedených zmlúv podpísaná nebola, a teda nedošlo k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že pokiaľ ide o energie, ktoré si v konaní navrhovateľ uplatňoval, nepreukázal, že by odporca dlhoval platby za energie, respektíve, že mu nejakým spôsobom bolo oznámené zvýšenie služieb spojených s nájmom nebytových priestorov. Súd mal za preukázané, že odporca platil v zmysle dohody s tým, že by bolo na navrhovateľovi, aby v súlade so zmluvou, pokiaľ došlo k inflácii a k zvýšeniu nájomného akýmkoľvek spôsobom oznámil túto skutočnosť odporcovi, o čom však nebol v spise doložený jeden relevantný dôkaz a pokiaľ išlo o nedoplatky na energiách, skutočné rozúčtovanie energií medzi jednotlivých nájomcov v danom žalovanom období nebolo. Ďalej pokiaľ išlo o jednostranné zvyšovanie zo strany navrhovateľa aj cien za energie, takéto nebolo ničím opodstatnené a navyše nebolo preukázané, že by takýmto zvyšovaním okrem dodatku č. 1 k pôvodnej zmluve 33S1 zo dňa 1.6.2007 oboznámil odporcu zákonným spôsobom. Vzhľadom k týmto skutočnostiam mal súd prvého stupňa za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1, veta prvá O. s. p.. Bola práve na navrhovateľa, aby jasne uviedol, čoho sa podaným návrhom domáha, z akých dôvodov, z čoho pozostáva žalovaná suma. Po zmene právneho zástupcu žiadal priznať nezazmluvnené časti a to za parkovanie, pričom však nepreukázal, že by takáto dohoda ohľadom platenia parkovného medzi účastníkmi bola, že by si mohol tento nárok uplatniť. Pokiaľ dal do spisu fotodokumentáciu, táto bola až z roku 2013, potom čo sa odporca začal brániť mediálne, vzhľadom na uzavreté nebytové priestory. Nakoniec súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ nepreukázal relevantnými listinnými dôkazmi za čo chce žalovanú sumu, nepreukázal existenciu dohody, podľa ktorej mal právo účtovať si zvýšené nájomné, zvýšené poplatky za služby spojené s nájmom, nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom riadne rozúčtovanie energií a služieb spojených s nájmom týchto priestorov v areály, na ulici Q. na J. medzi jednotlivých nájomcov vzhľadom na užívanie týchto nebytových priestorov, ako ani využívanie, tzv. nezazmluvnených priestorov zo strany odporcu a preto v celom rozsahu nárok zamietol. Súd návrh na dokazovanie znaleckým posudkom zamietol, pretože takýto postup sa mu javil za nehospodárny a neekonomický, nakoľko nebol preukázaný samotný základ nároku, ktorý si navrhovateľ v tomto konaní uplatňoval.

Proti rozsudku bodal odvolanie, v lehote stanovenej v ustanovení § 204 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ. V odvolaní namietal, že napadnutý rozsudok nie je riadne odôvodnení v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p.. Ďalej namietal, že prvostupňový súd sa dostatočne nezaoberal, teda sa ani nevysporiadal s otázkou riadnej aplikácie ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p. na daný prípad, keďže všetky navrhovateľom predložené dôkazy v konaní zhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena a ďalšie dôkazy navrhované navrhovateľom odmietol vykonať. Konkrétne uviedol, že tvrdenie o neunesení dôkazného bremena vzhľadom na rozsiahlu dokumentáciu spočívajúcu v predložení dodávateľských faktúr, cien energií, predloženiu počtu nájomcov v danom období a rozúčtovanie nemôže v žiadnom aspekte pohľadu na predmet obstáť. Uviedol, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že napriek niekoľkým výzvam do spisu nedoložili požadované a vytýkané dokumenty, naposledy pod hrozbou poriadkovej pokuty. Tieto požadované dokumenty do spisu niekoľkokrát doložili, no súd sa s nimi vôbec neoboznámil a tieto dokumenty ani ako dôkazy bez ohľadu na to, akú váhy by im pripísal, vôbec nehodnotil. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca v písomnom stanovisku k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že napadnuté rozhodnutie navrhuje, ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že prílohou k navrhovateľovmu podanému návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol doručený súdu dňa 22.10.2012 sú faktúry, z obsahu ktorých vyplýva, že nájomné vrátane nákladov spojených z užívaním prenajatých priestorov, navrhovateľ fakturoval na základe nepodpísaných zmlúv č. 26ES1, 19EA, resp. dodatkov k nim alebo na základe vyúčtovaní,

ktoré nie sú a neboli prílohou navrhovateľom vystavených faktúr. Uviedol, že po zmene právneho dôvodu dňa 23.9.2014 neboli preukázané základné predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia, v časti nároku uplatneného titulom bezdôvodného obohatenia a v časti nároku uplatneného titulom nedoplatku na nájomnom, a nákladov spojených s užívaním nebytových priestorov. Akákoľvek dohoda o zmene výšky nájomného, výšky nákladov spojených s užívaním nebytových priestorov oproti zmluve o prenájme nebytových priestorov č. 33S1, v znení dodatku č. 1, ako ani preukázanie vyúčtovanie, ale najmä, ak nie je výlučne rozúčtovania nákladov spojených s užívaním priestorov, ktorá by preukazovala, tzv. nadspotrebu, a to všetko ani s odstupom vyše 2,5 roka odo dňa podania žalobného návrhu navrhovateľom a vedenia sporu medzi účastníkmi konania. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že povinnosťou účastníka konania tvrdiaceho určité rozhodujúce skutkové okolnosti je splniť si dôkaznú povinnosť a uniesť bremeno tvrdenia, a dôkazné bremeno. V danom prípade si navrhovateľ dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku nesplnil a z toho dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie, ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 609,55,- Eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p., ako vecne správne potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 39.645,97,- Eur s príslušenstvom.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že navrhovateľ si uplatnil podaným návrhom zaplatenie sumy 39.645,97,- Eur s príslušenstvom. Uplatnená suma sa týka vyúčtovaného nájomného za užívanie nebytových priestorov, na základe uzavretej nájomnej zmluvy č. 33S1 zo dňa 1.6.2007, ktorej predmetom bol prenájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v objekte č. XX Prevádzky sklady, na ulici Q. XX- XX v meste J.. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ si neuplatnil svoj nárok za obdobie, ktoré sa týkalo uzavretej nájomnej zmluvy. Ďalej mal za preukázané, že dlžné nájomné, ktoré bolo uplatnené, bolo už uhradené a rozúčtovanie ďalších nákladov zo strany navrhovateľa nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Z uvedeného dôvodu žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa v danej veci nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, ku ktorému došiel na základe vykonaného dokazovania, a to, že jediná platná zmluva medzi účastníkmi konania bola nájomná zmluva pod č. 33S1 zo dňa 1.6.2007 v znení dodatku zo dňa 23.5.2008, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.2008. V rámci vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že za priestory B10/2 a B10/6 odporca navrhovateľovi zaplatil dohodnutú cenu a táto skutočnosť nebola vyvrátená ani svedkom, pánom J..

Čo sa týka rozúčtovania nákladov, odvolací súd prisvedčil súdu prvého stupňa v tom, že ani v tomto prípade navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, aby preukázal uzatvorenie dohody, pre prípad inflácie na základe ktorej skutočnosti môže požadovať zvýšenie nájomného za predpokladu jeho oznámenia odporcovi.

Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p., ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 4 O. s. p., v zmysle ktorého o náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa.

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.