Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Co-16-2015.pdf
PDF · 81.4 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/16/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: D. L. K., a.s. R. XXXX/ XXX, S., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej G. C. nar. XX.X.lXXX, bytom A. XXXX/XX, Q., o zaplatenie 91,87 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 9C/248/2014-38 zo 16.9.2014 jednomyseľne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 0,63 eur s 5,15% ročným úrokom z omeškania od 11.9.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 91,87 eur s príslušenstvom. Žalobca (ako veriteľ) uzatvoril so žalovanou (ako dlžníkom) 2.2.2011 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 272,30 eur. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 18 pravidelných mesačných splátkach po 20,23 eur. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou svojho záväzku, bola žalobcom vyzvaná 28.8.2012 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostával z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky, zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok.
Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania (listinnými dôkazmi - úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti D. K., a.s., výzvou k splateniu celého úveru, poštovým podacím hárkom, výpisom čerpania splátok a úhrad) zistil, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka. Zmluva však neobsahuje náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm.k/ zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, t.j. sumu, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, preto v dôsledku absencie týchto údajov súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej konštatoval, že žalovaná na základe úverovej zmluvy čerpala finančné prostriedky v celovej výške 272,30 eur a na úhradu úveru zaplatila 271,67 eur, čiže neuhradený zostatok súd vyčíslil vo výške 0,63 eur.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 200ea ods. 1, § 115a ods. 2 O.s.p., § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zák.č. 129/2010 Zb. o spotrebiteľských úveroch) súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovel, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm.d) O.s.p.); že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.f) O.s.p.); že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm.a) O.s.p. v spojitosti s § 221 ods. 1 písm.h) a f) O.s.p.) a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm.b) O.s.p.).
V odvolaní žalobca opätovne poukázal na skutkový stav veci, ako aj na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pričom závery súdu prvého stupňa považuje za neuralgické body celého konania, absolútne sa s nimi nestotožnil a pokladá ich za nesprávne právne posúdenie veci.
Poukázal na skutočnosť, že tvrdenie súdu prvého stupňa o tom, že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm.k) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. sumu, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zo zásady iura novit curia (súd pozná právo) možno vyvodiť, že súd sa aj bez návrhu účastníka musí vyrovnať so všetkými relevantnými právnymi normami, aplikovateľnými na konkrétny prípad, z čoho je zrejmé, že súd prvého stupňa v danom prípade pochybil pri zohľadňovaní právnych noriem relevantných pre prípad (napr. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere). Poukazujúc na čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48/ES podotkol, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky, ak z údajov z úverovej zmluvy nevyplýva inak (HL 5 § 1). Takýto spôsob uvedenia podstatných obsahových náležitostí zmluvy považuje žalobca v súlade so znením vyššie uvedenej smernice; v súlade s princípom (ratio legis) celej právnej úpravy zákona a smernice, ktorý je ochrana spotrebiteľa prostredníctvom jeho informovanosti v stručnosti a jasnosti; v súlade s pojmovou nejednotnosťou zák.č. 129/2010 Z.z., ktorý stotožňuje pojmy výška, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa = výške, počtu a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a v súlade so znením úvodného odôvodnenia predmetnej smernice (ods. 19), ktorý prenecháva na veriteľa spôsob započítania úrokov z predmetného úveru v splátkach.
Súd prvého stupňa aplikoval právnu fikciu o „bezúročnosti“ a „bezpoplatkovosti“ obsiahnutú v § 11 ods. 1 písm.a/ na základe údajnej absencie obsahovej náležitosti zmluvy. Podľa žalobcu však neboli splnené všetky podmienky obsiahnuté v danej právnej norme, t.j. „Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,“. Aj keď súd prvého stupňa konštatoval, že zmluva neobsahuje obsahové náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm.k), podľa žalobcu musia byť v rovine hmotného práva kumulatívne splnené podmienky dané spojkou „a“ (zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.k)). Písomná forma právneho úkonu nikdy nebola spochybnená. Zákonodarca túto kumuláciu podmienok zmenil zák.č. 352/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný od 29.11.2012 bez toho, aby akokoľvek upravil retroaktivitu tejto novely, alebo bez toho, aby poukázal v dôvodovej správe na to, že danou novelou upravil akúkoľvek logickú chybu predchádzajúcej právnej úpravy. Súd prvého stupňa spojku „a“ v § 11 ods. 1 písm.a) vykladá bez akéhokoľvek odôvodnenia vo význame spojky „alebo“ čím do veľkej miery zmenil dosah tohto ustanovenia a navyše ani tento svoj pozmeňujúci výklad žiadnym spôsobom nezdôvodnil v predmetnom rozsudku. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 241/07 a č. II. ÚS 85/06.
Taktiež záver súdu prvého stupňa, že „Dlžnú sumu súd zaviazal žalovanú zaplatiť s 5,15% zákonným úrokom z omeškania ročne v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení, a to od 11.9.2014 (t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby s prílohami žalovanej) do zaplatenia“, považuje žalobca za nesprávny. Finančné plnenie bolo dohodnuté v splátkach a následne v zmysle Hlavy 7 úverovej zmluvy, bola žalovaná listom z 28.8.2012 vyzvaná k splateniu dlhu v lehote 15 dní od odoslania výzvy. To, že žalobca odoslal predmetnú výzvu na adresu žalovanej preukázal poštovým podacím hárkom. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca v návrhu uplatnil vo výške 8,25% ročne bola stanovená - základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. k 12.9.2012 (15-sty deň odo dňa odoslania výzvy) + 8 percentuálnych bodov a úrok z omeškania bol stanovený - úrok z omeškania vo výške 13,52 eur z čiastky 91,87 eur od 12.9.2012 do 25.6.2014 (t.j. deň vyhotovenia žalobného návrhu).
Žalobca má za to, že výzvu k splateniu celého úveru z 28.8.2012, je potrebné posudzovať v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 403/2010-42).
Záver súdu o tom, že „žalobca v konaní nepreukázal, že výzvu na plnenie resp. úhradu dlžnej sumy doručil žalovanému“ nemá oporu v ustanovení zákonov SR. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje, tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Teda k omeškaniu dlžníka došlo v deň po 15. dni odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru, a preto má žalobca za to, že uniesol bremeno tvrdenia.
Ani záver súdu prvého stupňa o tom, že „dlžnú sumu súd zaviazal žalovanú zaplatiť s 5,15% ... odo dňa 11.9.2014 (t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby s prílohami žalovanej)“, nemá podľa žalobcu oporu v základných princípoch hmotného práva a nie je v súlade s nálezom Ústavného súdu SR z 19.6.2013 sp.zn. I. ÚS 223/2013-56.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav a jeho právne závery sú v súlade so zákonom i s ustálenou súdnou praxou.
Preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v napadnutom rozsudku.
Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že spotrebiteľská zmluva, z ktorej žalobca uplatňuje nárok neobsahuje náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 písm.h/ zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, t.j. sumu, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov a z toho dôvodu tento úver treba považovať za bezúspešný a bez poplatkov.
Žalovaná už zaplatila 271,67 eur, napadnutým rozsudkom bola zaviazaná na zaplatenie 0,63 eur a teda je pokrytá celá pohľadávka 272,30 eur.
Tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní sú preto pre rozhodnutie odvolacieho súdu právne bezvýznamné. Týka sa to aj priznaných úrokov.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Žalobca v odvolacom konaní nemal úspech, žalovanej trovy nevznikli, a preto odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vyslovil, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.