Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-120-2014.pdf
PDF · 123.21 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/120/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom: Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279, proti žalovanému: O. D., D.. XX.X.XXXX, D. N.: M. X, XXX XX G., H. Č. D. D. O., R.Ý. P.: M.. A. W., S. Z. Ú. Okresného Z. G. -P., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie - pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", právne zastúpený JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, IČO: 35561734, o zaplatenie 2.781,56 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 238,85 €, na účet JUDr. Moniky Marjanovič, advokátky, so sídlom Advokátskej kancelárie Urbánkova 1562/6, Košice, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou došlou súdu dňa 24.6.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 2.781,56 € s ročným úrokom z omeškania vo výške 26,28 % zo sumy 1.906,55 € od 19.6.2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.2.2005 uzatvoril žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník úverovú zmluvu č. 5502001583, ktorou žalobca žalovanému poskytol úverový rámec vo výške 1.991,64 € za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu, s možnosťou navýšenia a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti boli určené v zmluve, pričom v jednotlivých splátkach bola zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a prípadne úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote žalobcovi nevrátil, čím porušil dohodnuté úverové podmienky. Dňa 24.4.2013 žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 2.247,55 € s upozornením jej vymáhania súdnou cestou. Poukázal na to, že dlh žalovaného činí sumu 2.781,56 €.
Žalovaný, resp. súdom ustanovený opatrovník sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.
Do konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník vstúpilo Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, ktorý sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním zo dňa 21.1.2015, v ktorom uviedol, že účastníci uzatvorili úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a používaní platobnej karty YES č. 5502001583 zo dňa 28.2.2005 a žalobca poskytol žalovanému úverový rámec
30.000,- Sk, t.j. 995,82 €, ktorý mal žalovaný splácať v mesačných splátkach vo výške 1.200,- Sk, t.j. 39,83 €. Vedľajší účastník uviedol, že žalovaný čerpal poskytnuté úverové prostriedky formou výberu z bankomatu, pričom prvý výber bol uskutočnený dňa 8.3.2005 a posledný výber dňa 31.8.2012. Výzvou zo dňa 24.4.2013 vyzval žalobca žalovaného na splatenie celého úveru, pričom poukázal na skutočnosť, že voči nemu uplatnil právo na splatenie celého čerpaného úveru v sume 2.781,56 €. Vedľajší účastník poukázal na to, že termín splatnosti mesačnej splátky bol dohodnutý k 20.dňu v mesiaci, pričom žalovaný bol povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, výška ktorých bola dohodnutá v úverovej zmluve s tým, že prvá splátka mala byť zaplatená v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Vedľajší účastník poukázal na to, že predmetná zmluva je zmluvou o revolvingovom úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a to bez ohľadu na právnu formu, ktorú si zmluvné strany zvolili, preto je irelevantná aj dohoda, že záväzkový vzťah zmluvných strán sa má riadiť Obchodným zákonníkom. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter danej zmluvy sú normy obchodného práva použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Uviedol, že žalobcovi mal v súlade s úverovými podmienkami, ktoré sú písané oveľa menším písmom ako samotný text zmluvy, vzniknúť nárok na zaplatenie úroku a poplatkov, pričom v samotnej zmluve takéto ustanovenie absentuje a ani zo znenia úverových podmienok nie je zrejmé aká bola úroková sadzba, ktorou žalobca úročil poskytnutý úver, aké poplatky a v akej výške bol žalovaný povinný v prospech žalobcu platiť v spojení s poskytnutým úverom. Nárok na zaplatenie úroku spôsobom uvedeným v Hlave 7 § 7 úverových podmienok a poplatkov v Hlave 7 § 10, nie je ani individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou, nakoľko časti zmluvy, resp. úverové podmienky sú uvedené menším písmom. Žalovaný nebol o výške úroku a poplatkov individuálne oboznámený a absentuje aj samotný úkon zo strany žalovaného, ktorý by tieto zmluvné podmienky akceptoval a prejavil súhlas s ich uplatnením. Vedľajší účastník poukázal na § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, taktiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 245/2010. Uviedol, že zmluvná podmienka týkajúca sa povinnosti žalovaného z poskytnutého úveru platiť úroky a poplatky je v rozpore s § 53, § 39 OZ, jedná sa o netransparentnú inkorporačnú doložku, a preto žalovanému nevznikla povinnosť úrok z úveru a poplatky platiť. Vedľajší účastník dodal, že žalovaný úverové podmienky nepodpísal, preto pri nedodržaní zákonom vyžadovanej písomnej formy nejde o platný právny úkon. Poukázal na § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. g), § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2006. Dodal, že z predloženého splátkového kalendára žalobcu vyplýva, že žalovaný čerpal prostredníctvom karty YES sumu 12.925,854 €, žalobca na istinu započítal splátky uhradené žalovaným v sume 13.410,9434 €, z čoho vyplýva, že žalovaný uhradil vyššiu sumu ako bola výška poskytnutých finančných prostriedkov. Žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s návrhom na začatie konania, s listinnými dôkazmi pripojenými v spise a zistil tento skutkový stav:
Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že účastníci konania uzatvorili dňa 28.2.2005 úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej úverovej karty YES, číslo zmluvy: 5502001583, v zmysle ktorej žalobca žalovanému poskytol úverový rámec vo výške 995,82 € a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach po 39,83 € vždy do 20.dňa v mesiaci, pričom žalovaný bol povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach s tým, že prvá splátka mala byť zaplatená v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Žalovaný čerpal poskytnuté úverové prostriedky formou výberu z bankomatu, pričom prvý výber bol uskutočnený dňa 8.3.2005, čo vyplýva z prehľadu čerpania úverového rámca žalovaným, posledný výber bol uskutočnený zo strany žalovaného dňa 31.8.2012. Žalovaný čerpal prostredníctvom karty YES sumu 12.925,8548 €, čo vyplýva z predloženého splátkového kalendára žalobcom. Súčasťou zmluvy boli aj úverové zmluvné podmienky žalobcu, z ktorých súd zistil a to z Hlavy 3 § 3, veta posledná, že celková výška poskytnutého úverového rámca je uvedená v úverovej zmluve alebo dohodnutá s klientom na základe oboma stranami podpísaného písomného dodatku k tejto úverovej zmluve. Z Hlavy 5 § 1 úverových zmluvných podmienok vyplýva, že na základe rozhodnutia spoločnosti bude klientovi zaslaná úverová karta, vydanie a používanie úverovej karty sa riadi úverovými podmienkami. Z Hlavy 7 § 1 úverových zmluvných podmienok vyplynulo, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, kde termín splatnosti a výška mesačnej splátky je určená v úverovej zmluve, na základe prideleného úverového rámca spoločnosťou podľa Hlavy 3 § 3 týchto úverových podmienok, pričom prvú splátku hradí klient v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky
a príslušná časť úverovej istiny. Z Hlavy 7 § 10 úverových podmienok vyplynulo, že klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku.
Z výpisu z účtu žalovaného vyplynulo, že žalobca žalovanému poskytol úverový rámec vo výške 995,82 €.
Listom zo dňa 23.4.2013 žalobca vyzval žalovaného na splatenie celého úveru čerpaného na základe úverovej zmluvy, dlh predstavoval sumu 2.247,55 €, na čo žalovaný nereagoval.
Z listinného dôkazu predloženého žalobcom súd zistil, že žalovaný žiadosťou zo dňa 18.3.2008 požiadal o zmenu výšky úverového rámca na 60.000,- Sk ( 1.991,64 € ), pričom z tejto žiadosti vyplýva, že bola schválená nová výška úverového rámca; dodatok k pôvodnej úverovej zmluve medzi účastníkmi uzavretý nebol.
Podaním zo dňa 11.3.2015 žalobca poukázal na charakter revolvingového úveru, t.j. skutočnosť, že žalobca ani žalovaný nemôžu vedieť a ani nevedia pri uzatváraní zmluvy určiť kedy a koľko z úveru bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, nakoľko pri takomto type úveru sa zásadne definuje len výška úverového rámca, ktorá v danom prípade bola pôvodne dohodnutá vo výške 995,82 € s pravidelnou mesačnou splátkou vo výške 39,83 €. Uviedol, že na základe písomnej žiadosti žalovaného o zmenu výšky úverového rámca zo dňa 18.3.2008, žalovaný požiadal žalobcu o navýšenie pôvodne dohodnutého úverového rámca o sumu 995,82 €, s ktorou žalobca vyslovil súhlas a nová výška úverového rámca tak bola dohodnutá vo výške 1.991,64 € s pravidelnou mesačnou splátkou vo výške 79,67 € počnúc dňom 20.4.2008. Termín splatnosti mesačnej splátky bol dohodnutý vždy k 20.dňu v kalendárnom mesiaci a poukázal na to, že z výpisu z úverového účtu k prvému čerpaniu revolvingového úveru zo strany žalovaného a teda k poskytnutiu revolvingového úveru došlo dňa 8.3.2005, pričom prvá mesačná splátka tak bola splatná dňa 20.4.2005. Uviedol, že z predloženého splátkového kalendára vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním dohodnutých splátok poskytnutého úveru a žalobca poukázal na § 2 Hlavy 9 s názvom: Ukončenie úverovej zmluvy ÚP, podľa ktorého klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že: a) klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením viacerých splátok, stal sa splatným celý zostatok čerpaného úveru, pričom ako vyplýva z predloženého splátkového kalendára a tiež z výzvy na splatenie celého úveru priloženej k žalobe, splatnosť nastala ku dňu 23.4.2013, kedy žalobca vyzval žalovaného na splatenie celého úveru. Poukázal na to, že dlžná suma (suma žalovaná) pozostáva - z istiny vo výške 1.906,55 €, čo je výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru, - z úroku vo výške 833,60 € (úrok z poskytnutej istiny; 96,73 € + 714,91 € + 21,96 €); kód 2 splátkového kalendára za hotovostné transakcie a kód 3 splátkového kalendára za bezhotovostné transakcie + dopočet ku dňu podania žaloby - ich súčet sa rovná jednému úroku pri úrokovej sadzbe 26,28 % ako vyplýva z úverovej zmluvy a sadzobníka, - zo zmluvnej pokuty vyčíslenej za použitia úrokovej sadzby 8 %, t.j. zmluvná pokuta podľa Hlavy 11 § 2 úverových podmienok vo výške 25,92 €, - z úroku z omeškania, t.j. úroku z omeškania do času zosplatnenia vo výške 6,55 €, pričom ide o úrok z omeškania v zákonnej úrokovej sadzbe stanovenej výpočtom ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. a - z poplatku za výpis z účtu vo výške 8,94 €. Žalobca poukázal na to, že voči žalovanému si uplatňuje aj nárok na zaplatenie úroku vo výške 26,28 % ročne z istiny, t.j. zo sumy 1.906,55 € od 26.6.2014 do zaplatenia a poukázal na to, že v danom prípade ide o úrok z poskytnutého úveru, nie o úrok z omeškania, od nasledujúceho dňa po podaní žaloby až do zaplatenia. Poukázal na § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za
úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Hlavný právny vzťah je však založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 258/2001 Z.z., ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľskom úvere, 2. Občiansky zákonník, 3. Obchodný zákonník) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka.
To znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.
Podľa § 879r veta prvá Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Predmetná zmluva nevznikla reálnym odovzdaním druhovej veci (peňazí) dlžníkovi, ale vznikla už dohodou zmluvných strán o jej obsahu, z ktorého vyplýval platný záväzok žalobcu poskytnúť v prospech dlžníka finančné plnenie formou úveru a zároveň záväzok dlžníka takto poskytnuté plnenie splácať v dohodnutých splátkach. Predmetnú zmluvu súd preto vyhodnotil ako zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov.
V prejednávanom prípade je potrebné na daný záväzkovoprávny vzťah aplikovať úpravu Občianskeho zákonníka v znení účinnom po 1.4.2004, ktorý obsahoval úpravu problematiky spotrebiteľských zmlúv v znení, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Z Obč. zákonníka by teda izolovaným výkladom nezohľadňujúc iné ustanovenia právnych predpisov bolo možné vyvodiť, že úverová zmluva ako absolútny obchod podľa § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka spotrebiteľskou zmluvou nie je (takýto názor bol prezentovaný aj niektorými právnymi teoretikmi). Treba však poukázať na to, že podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa - spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, bol verejnoprávnym predpisom pojem typová zmluva (synonymum neskôr zavedeného pojmu spotrebiteľská zmluva) podľa Obč. zákonníka rozšírený tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Obč. zákonníka, Obch. zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
O tejto otázke teda súd robí záver, že zmluva o úvere uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom bola napriek povahe tzv. absolútneho obchodu zmluvou typovou, teda spotrebiteľskou.
Z uvedeného vyplýva, že je právne irelevantný prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva spravuje, ale vychádzajúc z predchádzajúceho, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva upravená podľa Obč. zákonníka, Obch. zákonníka ako aj podľa ktoréhokoľvek iného zákona vyhovujúca vyššie uvedenej charakteristike. Je teda zrejmé, že ustanovenia Obč. zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv je nevyhnuté použiť aj v prípadoch, ak sa právny vzťah účastníkov konania tak ako je tomu v danom prípade, má spravovať Obch. zákonníkom, keď charakter spotrebiteľskej zmluvy má tzv. absolútna obchodná zmluva o úvere podľa Obch. zákonníka.
Súd sa taktiež zaoberal otázkou, či osobitný predpis - zákon o spotrebiteľských úveroch ( ďalej ZSÚ ) úpravou náležitostí spotrebiteľského úveru zaviedol osobitný zmluvný typ - spotrebiteľský úver. Po preskúmaní charakteru úpravy súd dospel k záveru, že spotrebiteľský úver nie je jeden zmluvný typ, ale osobitný subtyp zmluvných typov, ktorých kauzou je dočasné poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu (pôžička, úver, nájom), na úpravu ktorých sa majú použiť popri kogentnej či dispozitívnej zákonnej úprave jednotlivých zmluvných typov aj ďalšie kogentné právne normy, ktoré sú vymedzené v ZSÚ (lex specialis). Súd preto dospel k záveru, že nejde o samostatný zmluvný typ vylučujúci použitie ObZ.
V tejto súvislosti sa súd zaoberal aj otázkou, či zo samotnej skutočnosti, že ide o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva výlučná pôsobnosť OZ na daný vzťah. Takýto záver nemá žiadnu normatívnu oporu a prieči sa pravidlu lex specialis derogat lex generalis, pričom v tomto prípade lex specialis je § 261 ods. 3 písm. d) ObZ. Pri aplikácii rozhodných právnych noriem súd vychádzal z nasledujúcej hierarchie právnych predpisov: ako základný predpis pre riešenie otázok záväzkového práva je potrebné aplikovať v súlade s § 261 ods. 3 písm. d) ObZ tretiu časť ObZ (tento záver je rozhodujúci pri posudzovaní premlčania, úrokov z omeškania, uznania záväzku a ďalších inštitútov upravených dvojkoľajne v oboch kódexoch a pod.). Úpravu zmluvného typu v §§ 497 a nasl. ObZ je teda potrebné doplniť o derogujúce a dopĺňajúce ustanovenia ZSÚ. OZ ako lex generalis v zmysle § 1 ods. 2 ObZ je potrebné aplikovať na riešenie otázok neupravených v ObZ. Do tejto kategórie noriem je nutné v zmysle OZ a ZOS okrem iného zaradiť aj ustanovenia na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách (§§ 52 až 53 OZ).
Súd konštatuje, že charakter zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným má spotrebiteľský charakter a súčasne ide o zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, teda takzvaný absolútny obchod. Platná právna úprava v čase uzavretia zmluvy umožňuje vyvodiť právny záver, že zmluva o úvere bola napriek povahe takzvaného absolútneho obchodu zmluvou typovou, teda spotrebiteľskou a je preto právne irelevantný právny prameň, podľa ktorého sa príslušná zmluva spravuje. Vychádzajúc z predchádzajúceho, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva upravená podľa Občianskeho ale i Obchodného zákonníka, ako aj podľa ktoréhokoľvek iného zákona vyhovujúca vyššie uvedenej charakteristike, teda, že ide o zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, keď súčasne je zrejmé, že zmluvnými stranami je na jednej strane dodávateľ a na druhej
strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 25f zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej citovaný zákon ), ustanoveniami tohto zákona sa od 1. apríla 2015 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2015; vznik týchto vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 2015 sa však posudzujú podľa predpisov účinných pred 1. aprílom 2015, ak v odsekoch 2 až 6 nie je ustanovené inak.
Podľa § 25f ods. 6 citovaného zákona, zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené do 31. marca 2015 sa považujú za zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené podľa predpisu účinného od 1. apríla 2015.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa o a o zmene zákona o priestupkoch, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006 ( ďalej citovaný zákon ), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci konania uzatvorili dňa 28.2.2005 úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej úverovej karty YES, číslo zmluvy: 5502001583, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 995,82 €, ktorý mal žalovaný splácať v mesačných splátkach vo výške 39,83 €, termín splatnosti mesačnej splátky bol dohodnutý k 20.dňu v mesiaci, pričom žalovaný bol povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach s tým, že prvá splátka mala byť zaplatená v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Úverová zmluva okrem týchto údajov nič iné neobsahovala, teda neobsahovala výšku úroku, výšku poplatkov. Zmluva je vyhotovená na formulári vyhotovenom žalobcom a ktoré považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami s tým, že bezvýhradne súhlasí s ich obsahom. Bod 3 predmetnej zmluvy obsahoval dojednane pojednávajúce o tom, že táto úverová zmluva slúži zároveň aj ako dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka a v súlade s úverovými podmienkami spoločnosti. Z výpisu z úverového účtu predloženého žalobcom vyplynulo, že žalovaný čerpal prostredníctvom karty YES sumu 12.925,8548 €, žalobca na istinu započítal splátky uhradené žalovaným v sume 13.410,9434 €. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že v danom prípade sa jedná o zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a bez ohľadu na právnu formu, ktorú si zmluvné strany zvolili je irelevantná aj dohoda, že záväzkový vzťah zmluvných strán sa má riadiť Obchodným zákonníkom poukazujúc na to, že z obsahu úverových zmluvných podmienok (Hlava 10 § 11) je zrejmé, že zmluvné strany učinili dohodu o voľbe práva, v zmysle ktorej sa ich záväzkovoprávny vzťah mal spravovať Obchodným zákonníkom. Podľa názoru žalobcu mal mu vzniknúť aj nárok na zaplatenie úroku a poplatkov, pričom v samotnej zmluve takéto ustanovenie absentuje a súd je toho názoru, že ani zo znenia úverových podmienok nie je zrejmé, aká bola úroková sadzba, ktorou žalobca úročil poskytnutý úver, aké poplatky a v akej výške bol žalovaný povinný v prospech žalobcu platiť v spojení s poskytnutým úverom. Súd má za to, že nárok na zaplatenie úroku spôsobom uvedeným v Hlave 7 § 7 úverových podmienok a poplatkov v Hlave 7 § 10 nie je ani individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou, nakoľko časti zmluvy, resp. úverové podmienky sú uvedené menším písmom a spotrebiteľ sa môže domnievať, že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až taký dôležitý význam a takáto inkorporačná doložka môže privodiť závažné následky pre spotrebiteľa. Súd uzatvára, že žalovaný nebol o výške úroku a poplatkov individuálne oboznámený a absentuje aj samotný úkon zo strany žalovaného, ktorý by tieto zmluvné podmienky akceptoval a prejavil súhlas s ich uplatnením. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Účelom tejto právnej úpravy je bez akýchkoľvek pochybností poskytnutie ochrany spotrebiteľovi, spotrebiteľ má právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkov. Dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, ktorej nesplnenie je spojené so zákonnou sankciou nepriznania úrokov a poplatkov. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o revolvingovom úvere. Zmluvná podmienka týkajúca sa povinnosti žalovaného z poskytnutého úveru platiť úroky a poplatky je tak v rozpore s § 53 OZ, § 39 OZ, jedná sa o netransparentnú inkorporačnú doložku a preto žalovanému nevznikla povinnosť úrok z úveru a poplatky platiť. Žalovaný úverové podmienky nepodpísal.
Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že mal žalovanému na základe jeho žiadosti zo dňa 18.3.2008 poskytnúť nový úverový rámec vo výške 1.991,64 € s pravidelnou mesačnou splátkou vo výške 79,67 € počnúc dňom 20.4.2008. Poukazujúc na vyššie uvedené state o spotrebiteľských úveroch, na zákonné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a to na § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. V danom prípade tvrdenia žalobcu o navýšení úverového rámca hodnoverným listinným dôkazom preukázané neboli, t.j. žalobca nepreukázal aby v danom prípade bola uzatvorená medzi účastníkmi, či už nová úverová zmluva alebo zmluva o revolvingovom úvere, resp. dodatok k úverovej zmluve zo dňa 28.2.2005. V prejednávanom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere na poskytnutie úverového rámca 1.991,64 €, súd zhodnotiac vyššie zistený skutkový stav a vykonané dokazovanie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, vychádzal zo zmluvy zo dňa 28.2.2005, v zmysle ktorej bola žalovanému poskytnutá výška úverového rámca 995,82 €. Žalovaný čerpal prostredníctvom karty YES sumu 12.925,8548 €, čo vyplýva zo splátkového kalendára, žalobca na istinu započítal splátky uhradené žalovaným v sume 13.410,9434 €, z čoho vyplýva, že žalovaný uhradil vyššiu sumu ako bola výška poskytnutých finančných prostriedkov. Súd preto žalobu žalobcu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Súd o trovách konania rozhodol v súlade § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, na strane ktorého vystupoval vedľajší účastník a ktorý si uplatnil právo na náhradu trov konania v súlade s § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia z hodnoty sporu za 2 úkony právnej pomoci po 111,21 Eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - prevzatie a príprava zastúpenia zo dna 20.2.2014, vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 21.4.2015) + paušál 1 x 8,04 Eur + 1 x 8,39 Eur, t. j. 16,43 Eur (§ 15 písm. a), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ). Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 238,85 Eur a ktorú sumu je v konaní neúspešný žalobca povinný nahradiť právnej zástupkyni vedľajšieho účastníka v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p.
O trovách konania v konaní neúspešného žalobcu, ktorý si ich náhradu uplatnil v súlade s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. súd rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.)