Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/210/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS, a. s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty č. 7, IČO: 35 717 769, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom A., N.. V. A. č. X, proti odporkyni: R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, A., t.č. A., ul. A. č. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 400 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -20 zo dňa 04. apríla 2016, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu v časti určenia lehoty na splnenie povinnosti p o t v r - d z u j e .

Vo výrokoch, ktorým odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 210 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 210 eur od 20.10.2014 až do zaplatenia, ktorým vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol a trovách konania, zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. -20 zo dňa 04.04.2016 odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 210 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 210 eur od 20.10.2014 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Konštatoval, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 09.12.2015 domáhal súdneho výroku, v ktorom by označeného odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť istinu 400 eur spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 400 eur od 05.05.2014 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že poskytol odporkyni ako dlžníčke peňažný úver zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 320131390 v sume 500 eur, za odplatu vo výške 190 eur, splatných v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 eur a v 10 mesačných splátkach po 68,25 eur. Odporkyňa do dňa podania návrhu uhradila časť svojho záväzku z úverovej zmluvy vo výške 290 eur, neuhradených doposiaľ zostalo 400 eur (690 eur- 290 eur). Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 15.10.2014 vyhlásil úver v jeho zostatku za predčasne splatným ku dňu 04.05.2014. Zároveň si uplatnil nárok na zákonnú sankciu na úrok z omeškania zo sumy istiny dlhu počnúc dňom nasledujúcom po dni, v ktorom sa zostatok úveru stal splatným v celom zvyšku, t.j od 05.05.2014. Odporkyňa sa k podanému návrhu vyjadrila. Uviedla, že nie je v jej finančnej situácii zaplatiť celú sumu naraz, žijú len z jedného príjmu, nakoľko manžel je nezamestnaný. Súd na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako tzv. typovú zmluvu, je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Mal zistené, že v zmluve nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky, bola len uvedená výška úroku 20 % z istiny, odmena 18 % z istiny, pričom celá suma 190 eur bola označená ako odplata. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákona č. 129/2010 Z. z.“), a to základné

náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k/, podľa ktorých zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Výška celkovej odplaty, aj keď bola v zmluve uvedená v sume 152 eur, však zahŕňala aj 20 % úrok z úveru, aj odmenu za poskytnutie úveru vo výške 18 %, teda nie je zrejmé, v akej výške v jednotlivých splátkach mali byť uhrádzané úroky a odmena. Dotknutá zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala náležitosti podľa citovaných ust. § 9 ods. 2 písm. f/, v zmluve sa nikde nenachádza údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ (v tomto prípade dlžník) musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však účastníkmi zmluvy uzavretá zmluva neobsahovala. Uvedené nedostatky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z. z. v ust. § 11 ods. 1 písm. b/ sankcionuje tým, že takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. a na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe takto dojednanej zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni peňažnú pôžičku vo výške 500 eur, ktorú sa zaviazala zaplatiť v 13 mesačných splátkach. V konaní bolo nesporné, že odporkyňou doposiaľ bola uhradená celkom suma 290 eur, a preto súd považoval nárok navrhovateľa za právne dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 210 eur. Túto zistil súd odpočítaním sumy realizovaných úhrad 290 eur a poskytnutého úveru 500 eur. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by ďalšie splátky boli uhradené, súd preto súd zaviazal odporkyňu na úhradu istiny vo výške 210 eur a vo zvyšku (o zaplatenie sumy 190 eur) návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľ si zároveň uplatnil i úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 05.05.2014 do zaplatenia, pričom oznámenie o zosplatnení záväzku vyhláseného k 04.05.2014 doručoval prostredníctvom pošty 17.10.2014. Podľa súdu preto až nasledujúcim dňom po doručení sa dostala odporkyňa do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu a preto ju zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 210 eur od 20.10.2014 (dva dni pre doručovanie) do zaplatenia podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov návrh zamietol. Pokiaľ odporkyňa vo svojom vyjadrení poukazovala na nepriaznivú finančnú situáciu a možnosť splátok, súd poznamenal, že pre úvahu súdu či má odporkyni, ktorej platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bola rozhodujúca najmä výška priznaného plnenia a tvrdené osobné pomery odporkyňa v konaní nepreukázala. Súd preto s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia (§ 1 ods. 1, § 2 písm. d/, § 9 ods. 2 písm. f/ a k/, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 210 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 210 eur od 20.10.2014 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti (o zaplatenie 152 eur - správne 190 eur - poznámka odvolacieho súdu) návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Súd navrhovateľovi priznal istinu 210 eur a podľa procesného výsledku v konaní priznaná suma predstavuje úspech navrhovateľa a v časti nepriznaných 190 eur predstavuje v danej veci táto suma neúspech navrhovateľa a úspech odporcu. Keďže navrhovateľ mal úspech len čiastočný a odporkyni však v súvislosti s konaním žiadne trovy preukázateľne nevznikli, súd pri aplikácii citovaného ustanovenia rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa. V odvolaní uviedla: „Na základe rozsudku zo dňa 04.04.2016 súd pred sudcom JUDr. Annou Majerikovou rozhodol, že som povinná zaplatiť sumu 210 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Avšak takúto sumu nie som schopná zaplatiť, preto žiadam o možnosť zaplatiť túto sumu v troch po sebe nasledujúcich mesačných splátkach. Nechcem sa zbytočne dostať do problémov, aby to išlo na exekúciu, čo by sa výrazne zvýšilo, preto prosím o vyhovenie mojej žiadosti. Splátky budem určite dodržiavať, nakoľko už mám skúsenosti s tým, čo nasleduje, ak by som to nedodržala.“

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z

dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu vo výroku o splatnosti pohľadávky podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, vo veci dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol podľa § 115a O. s. p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko vo veci išlo o drobný spor (t. j. predmet sporu nepresiahol sumu 1.000 eur), pričom o splatnosti uloženej povinnosti rozhodol podľa § 160 ods. 1 O. s. p. a odporkyni uložil povinnosť dlh a náhradu trov konania zaplatiť v lehote troch dní.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti určenia splatnosti priznaného nároku navrhovateľovi.

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z ust. § 160 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je v zásade lehota troch dní. Citované ustanovenie ale súdu umožňuje, vzhľadom na osobitné okolnosti každého prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom určí zároveň výšku splátok a podmienky splatnosti. Hľadiská pre úvahu súdu ak má priznať odporcovi, ktorého platobnú povinnosť určil, výhodu splátok, budú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť odporcu i v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť navrhovateľa domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania, skutočnosť, či by prípadné nedodržanie plnenia jednotlivých splátok nebolo vzhľadom k osobným pomerom príliš ťaživé a pod.

Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci nie sú na strane odporkyne splnené zákonné podmienky v zmysle ust. § 160 ods. 1 O. s. p., na základe ktorých by bolo dôvodné určiť, že peňažné plnenie môže vykonávať aj v splátkach.

Odporkyňa v konaní pred okresným súdom tvrdené skutočnosti ohľadom jej pomerov nepreukázala. V odvolaní síce na dôvodoch zotrvala ale taktiež nijakým spôsobom nepreukázala (potvrdenie o jej zárobku, o nezamestnanosti manžela, o prípadných vyživovacích povinnostiach, o výdavkoch). Vzhľadom na nepreukázanie platobnej neschopnosti odporkyňou, povahu prejednávanej veci a výšku priznaného plnenia (ktoré predstavuje 210 eur s prísl.), nepovažoval odvolací súd odvolanie odporkyne proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti určenia lehoty splatnosti plnenia priznaného navrhovateľovi za dôvodné. Odporkyňa pritom má naďalej možnosť (i po rozhodnutí súdu) požiadať navrhovateľa o umožnenie úhrady dlhu v splátkach v záujme predídenia navyšovania trov prípadným núteným výkonom rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, nakoľko nebol napadnutý odvolaním.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.