Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-452-2015.pdf
PDF · 95.98 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/452/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci navrhovateľa: U. P. E. M.. N.., N. N. E. J. XX, XXX XX H., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, s miestom výkonu činnosti Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti odporcovi: I. S., J.. XX.XX.XXXX, G. L. - H. XX, XXX XX N., štátny občan SR, o zaplatenie 344,38 eur s prísl., takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Písomným návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 16.09.2015, sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 344,38 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 19.10.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že dňa 11.09.2009 bola medzi ním a odporcom uzavretá zmluva o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi celkovú sumu pôžičky 1.533,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal odporca splácať pôžičku v pravidelných 42 mesačných splátkach v sume 36,50 eur. Do dňa vyhotovenia návrhu uhradil odporca z vyššie uvedenej zmluvy sumu 1.241,- eur. Vzhľadom na to, že odporca porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, navrhovateľ dňa 26.09.2012 listom - predžalobnou upomienkou vyzval odporcu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do dňa vyhotovenia návrhu odporca dlžné splátky neuhradil. Navrhovateľ napokon uviedol, že celkový dlh odporcu ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 344,38 eur, pričom si zároveň uplatnil aj zákonné úroky z omeškania.
Odporca sa k návrhu na začatie konania a jeho prílohám, ktoré mu boli doručené náhradným spôsobom dňa 25.04.2016 v súdom určenej lehote písomne nevyjadril a zostal absolútne procesne nečinný.
Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. a ust. § 156 ods. 1 a 3 O.s.p., vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 31.05.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa 12.05.2016.
Súd, na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov, zistil nasledovný skutkový stav, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
Zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky Quatro č. XXXXXXX zo dňa 11.09.2009, uzavretou medzi navrhovateľom, ako veriteľom, a odporcom, ako dlžníkom, poskytol navrhovateľ odporcovi spotrebiteľský úver vo forme pôžičky vo výške 1.000,- eur. Celková suma pôžičky bola určená na sumu 1.533,- eur, ktorú mal odporca splatiť v 42 splátkach po 36,50 eur. RPMN bola v zmluve určená na 29,32 %, priemerná hodnota RPMN bola 37,93 % a ročná úroková sadzba činila 29,32 %. Termín konečnej splatnosti bol v zmluve určený na 42 mesiacov. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky.
Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.09.2012 navrhovateľ vyzval odporcu na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo v sume 299,30 eur, v lehote do 3 dní od doručenia tejto upomienky. Predžalobná upomienka bola odporcovi doručená náhradným spôsobom dňa 03.10.2012.
Z priloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporca doposiaľ uhradil na daný úverový prípad sumu 1.241,- eur.
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ust. § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20090101.html> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20090101.html>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20090101.html> a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20090101.html>, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20090101.html>.
Podľa ust. § 4 ods. 3 veta druhá ZoSÚ, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Navrhovateľ, ako veriteľ, v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Odporca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení ZoSÚ a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe zmluvy, uzavretej dňa 11.09.2009, je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.
Keďže súd ustálil, že zmluva, uzavretá s odporcom, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu ZoSÚ, súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 ZoSÚ.
Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
V zmluve nie je uvedený údaj o termínoch splatnosti jednotlivých splátok, nakoľko zmluva obsahuje len údaj o výške jednotlivých splátok (36,50 eur) a počte splátok (42). Údaj o tom, na ktorý konkrétny deň v kalendárnom mesiaci pripadá splatnosť jednotlivých splátok, zmluva neobsahuje, pričom nie je postačujúce, ak by túto informáciu obsahovali len všeobecné podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky, pretože zákon vyslovene vyžaduje, aby uvedené obligatórne náležitosti boli obsiahnuté priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere a nepripúšťa sa obsiahnutie náležitostí v akýchkoľvek vedľajších dokumentoch. V zmluve taktiež nie je nikde uvedená výška splátok istiny a úroku, t. j. aká časť každej mesačnej splátky v celkovej výške 36,50 eur mala zodpovedať sume, započítanej na splatenie istiny, a aká na splatenie úroku.
Súd konštatuje, že zmluva neobsahuje ani obligatórnu náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, a to uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
V zmluve sa uvádza len toľko, že lehota splatnosti je 42 mesiacov. Takéto dojednanie v zmluve nemožno podľa názoru súdu považovať za konformné so zmyslom a účelom, sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad, bez akýchkoľvek pochybností, presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však účastníkmi uzavretá zmluva neobsahovala. Naviac aj zákon používa pojem termín, čo znamená, že má byť presne uvedený termín (presný dátum), na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru.
V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ sa preto poskytnutý úver považuje z dôvodu absencie náležitostí, uvedených v ust. § 4 ods. 2 písm. g) a i), za bezúročný a bez poplatkov.
Vzhľadom na uvedené, súd vyhodnotil nárok navrhovateľa nasledovne:
Navrhovateľ poskytol odporcovi úver v celkovej sume istiny 1.000,- eur. Odporca doposiaľ uhradil sumu celkom vo výške 1.241,- eur. Vzhľadom na to, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať navrhovateľovi iba sumu nesplatenej istiny, bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov, po odpočítaní odporcom realizovaných platieb. Odporca však v tomto prípade uhradil viac, než na istine úveru vôbec obdržal, a keďže neexistuje nesplatená istina úveru, a teda niet istiny, ktorú by odporca mal navrhovateľovi zaplatiť, súd návrh v časti požadovanej istiny zamietol.
Nakoľko niet dlžnej istiny, ktorú by bol odporca povinný zaplatiť, súd zamietol aj na ňu sa viažuce príslušenstvo, titulom úrokov z omeškania.
Navrhovateľ si v rámci žalovanej sumy uplatňoval aj sumu 55,31 eur, čo súd vyvodil z predloženého prehľadu splátok a úhrad, z ktorého tiež zistil, že táto suma je vlastne zmluvnou pokutou podľa bodu 12.2 všeobecných podmienok. V tejto časti súd návrh považoval za nedôvodný.
Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že navrhovateľ sa v rámci žalovanej sumy domáha aj zaplatenia zmluvných pokút (stĺpček „pokuta“), ktorými sankcionoval omeškanie odporcu s úhradou splátok, pričom súd nepovažuje návrh za dôvodný ani v tejto časti, a to z nasledovných dôvodov:
Zmluvné pokuty sú upravené v čl. 12 všeobecných podmienok, konkrétne v bode 12.2, podľa ktorého spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky; v tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.
Podľa ust. § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Uvedená zmluvná pokuta nebola dohodnutá priamo v zmluve, ale bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok, pričom jej výška bola určená jednostranne veriteľom vo všeobecných obchodných podmienkach (č. l. 5 spisu). Pokiaľ teda zmluvná pokuta (ale aj akékoľvek iné sankcie, postihujúce dlžníka) nebola v zmluve obojstranne účastníkmi dohodnutá, od odporcu takúto sankciu nemožno vôbec požadovať. Pre bežného spotrebiteľa sú sankcie ťažko zistiteľné, nakoľko nie sú upravené priamo v zmluve, ale drobným písmom v obchodných podmienkach, s čím veriteľ už vopred kalkuluje, pričom veľkosť písma, ktorým sú písané obchodné podmienky, hraničí s čitateľnosťou a na to, aby sa účastník zmluvy mohol presne oboznámiť s ich znením, by bolo potrebné použiť optickú pomôcku. Naviac je celkom zrejmé, že sa s nimi spotrebiteľ môže len veľmi ťažko pri podpise zmluvy podrobne oboznámiť, nie je zrejmé, či vôbec tieto podmienky boli odporcovi predložené na oboznámenie, preto možno usudzovať aj na nedostatok vôle odporcu pristúpiť na „dohodu“ o zmluvnej pokute, a to podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne; inak je neplatný. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd sumu, uplatnenú titulom zmluvnej pokuty, s úrokom z omeškania taktiež zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Odporca, ako v plnom rozsahu úspešný účastník, by mal v konaní právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli, v súvislosti s účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti navrhovateľovi. Odporca si však právo na náhradu trov konania neuplatnil, resp. mu žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli, a preto súd rozhodol o trovách konania tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).