Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/628/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: K. C., nar. XX. K. XXXX, bytom T., J. XXX/ XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, Bratislava, Zámocká 36, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, zastúpeného advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, Bratislava, Zámocká 36, o 1.519,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 16. júna 2015 č. k. -49 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nepriznáva náhradu trov prvostupňového konania.

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti nepriznania náhrady trov konania žalovanému r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 326,71 eur a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 3, § 37 ods. 1, § 39, § 41. § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 451 ods. 1, § 544 ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), § 497 Obch. z. (zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonník v znení neskorších zmien a doplnení), § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 5, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších zmien a doplnení, § 4 ods. 8, § 5b ZoOS (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), § 57 ods. 1, § 82 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania, ktorá neobsahovala údaj o výške zmluvného úroku, výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (iné dojednania ako podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, boli obsiahnuté len v úverových podmienkach a nie v zmluve). Zmluva vykazovala znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto ju súd prvého stupňa posúdil aj podľa ustanovenia § 52 a nasl. O. z.. Predmetný úver kvalifikoval ako bezúročný a bez poplatkov (pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy). Vzniknuté bezdôvodné obohatenie preto mohlo spočívať len v prijatom plnení do výšky poskytnutého úveru. Žaloba bola podaná po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty 10. apríla 2014, keďže k zosplatneniu pohľadávky došlo 29. decembra 2011, premlčacia lehota začala plynúť nasledujúcim dňom a uplynula 30. decembra 2013. O trovách

konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a hoci žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, vznikol nárok na náhradu trov konania, náhrada trov mu nebola priznaná, s poukazom na neuplatnenie si tejto náhrady. Vedľajšiemu účastníkovi na strane úspešného žalovaného priznal náhradu trov konania, predstavujúce trovy právneho zastúpenia (odmena za tri úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k veci, účasť na pojednávaní 16. júna 2015 á 71,37 eur, režijný paušál á 8,39 eur, náhrada za stratu času 13,98 eur/pol hodina za 2 hodiny, t. j. 4 x 13,98, spolu 55,92 eur, cestovné z Bratislavy do Trnavy a späť vozidlom Toyota RAV 4, 2,2D EČ BL 068 EI, spotreba 7,1 l/100 km, PHM 1,249 eur/l, 116 km, amortizácia 21,23 eur, spotrebované pohonné hmoty 10,29 eur), kvalifikované ako účelne vynaložené náklady.

Proti napádanému rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu v napadnutej časti, nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Odvolanie obsahovo odôvodnila nesprávnosťou právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, ako i nepreskúmateľnosťou rozhodnutia. Z hľadiska výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu v konaní žiaden vzťah (z právneho predpisu nevyplýva spôsob usporiadania vzťahov medzi účastníkmi konania alebo žalovaným a vedľajším účastníkom). Preto zásadu úspechu v konaní nie je možné aplikovať pri rozhodovaní o náhrade trov vedľajšieho účastníka (jeho postavenie sa rozhodnutím vo veci samej nezmenilo). Žalobkyňa namietala absenciu odôvodnenia kritéria účelnosti v súvislosti s rozhodnutím o náhrade trov konania. Nespochybňuje právo na zastúpenie právnickej osoby advokátom, avšak špecifickosť združenia na ochranu spotrebiteľa spočíva v tom, že sa mu na základe a v súvislosti s jeho činnosťou priznávajú aj osobitné práva a postavenie. Vychádza sa pritom z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti a dosahovanie proklamovaných cieľov. Vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovanému, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Nemal žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usúdil, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia do konaní zbytočne navyšuje trovy a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. V prípade trov vedľajšieho účastníka tak nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na bránenie práva. Žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) z 19. marca 2014 sp. zn. , v zmysle ktorého trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. Právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Ak súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Procesný úspech žalovaného objektívne nezávisel od intervencie vedľajšieho účastníka. Potrebu vyjadrenia súhlasu účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho strane konštatovalo aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 62/2014. Občianske združenie ani nemôže mať procesné postavenie vedľajšieho účastníka, keďže s účinnosťou od 1. januára 2015 bola zákonom stanovená povinnosť predložiť súhlas účastníka, na strane ktorého má vystupovať (inak sa na takýto subjekt neprihliada) a takáto podmienka nebola splnená.

Proti napádanému rozsudku v časti týkajúcej sa nepriznania náhrady trov konania žalovanému podal včas odvolanie žalovaný, s návrhom na jeho zmenu uložením povinnosti žalobkyni zaplatiť žalovanému trovy prvostupňového konania vo výške 326,71 eur (a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane 159,52 eur). Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Trovy právneho zastúpenia si uplatnil v písomnom vyjadrení z 29. apríla 2015, ako aj na pojednávaní 16. júna 2015, pričom zaslal aj vyúčtovanie trov (v konaní vystupoval aj vedľajší účastník zastúpený rovnakým právnym zástupcom, ktorý si uplatnil trovy konania 159,52 eur). Súd prvého stupňa mal preto správne rozhodnúť o trovách žalovaného, ako i vedľajšieho účastníka. Žalovaný vo vyjadrení z 29. apríla 2015 poukázal na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní, ako aj absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a neplatnosť zmluvy podľa § 39 O. z.. Práve na základe argumentácie žalovaného bola žaloba zamietnutá. Keďže jeho právne argumenty boli opodstatnené, úkony právnej služby boli účelne vynaložené a preto prislúcha žalovanému aj náhrada trov právneho zastúpenia. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -27 z 15. októbra 2014 (v zmysle ktorého trovy

konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde). Vo výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, mohlo by ísť o trovy, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Trovy právneho zastúpenia si vedľajší účastník hradí samostatne, nezaťažuje nimi žalobkyňu ani žalovaného, ich náhradu dosiahne len v prípade, ak bude žalovaný v konaní úspešný. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaloženie musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo ako procesná obrana proti tvrdenému nároku. Žalovaný poukázal na definíciu účelnosti ako vlastnosti procesu, spočívajúcej v sledovaní cieľa. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Aj podľa odbornej literatúry každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej skutkovej a právne menej zložitej veci, bol zastúpený advokátom. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia, pričom zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14. septembra 2011, rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. ).

Vedľajší účastník na strane žalovaného poukázal na odvolanie žalovaného, odôvodňujúce vznik trov a správnosť ich výšky.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas žalobkyňa proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach odvolania žalobkyne (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd prvého stupňa správne aplikoval zásadu úspechu, v zmysle ktorej žalovanému, ktorý bol v plnom rozsahu úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania, ako aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane žalovaného.

Od práva účastníka (vedľajšieho účastníka) obrátiť sa na súd prostredníctvom právneho zástupcu, ktoré odvolací súd nespochybňuje, je však potrebné odlíšiť právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Náhrada trov konania je obmedzená len na náhradu trov účelne vynaložených (na uplatňovanie alebo bránenie práva). Posúdenie účelnosti je závislé od konkrétnych okolností danej veci. Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom naplnenia legitímneho cieľa, ktorým je ochrana spotrebiteľa. Predstavuje subjekt plne spôsobilý poskytovať ochranu vo veciach sporu občana - spotrebiteľa v súdnych, ako aj mimosúdnych sporoch. Procesná ochrana spotrebiteľa v sporovom konaní napĺňa zmysel a účel vzniku združenia práve v tom, aby spotrebiteľ nebol odkázaný na poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom právneho zástupcu - advokáta. Ak vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa využije svoje procesné právo na zastupovanie v konaní právnym zástupcom - advokátom, súčasne nesie aj procesnú zodpovednosť spojenú s posudzovaním účelnosti vynaložených trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Priznať možno len náhradu trov potrebných (nevyhnutných) na účelné bránenie práva, ktoré sa objektívne považujú za vynaložené účelne.

Ustanovenie § 5b ZoOS s účinnosťou od 1. mája 2014 zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný alebo či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Uvedené zákonné ustanovenie zahŕňa povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti ) preskúmavať a prihliadať na všetky neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu C-240/98 až C 244/98 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-168/05 Mostaza Claro). Na vyrovnanie zdanlivej (formálnej) zmluvnej rovnováhy zákonodarca reagoval legislatívnymi zmenami, konkrétne aj právnou úpravou procesného postavenia združenia, ktoré ako právnická osoba môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaní pred štátnymi orgánmi (§ 25 ods. 2 ZoOS), ako aj dotknutým

ustanovením § 5b uvedeného zákona a aktuálnou úpravou vedľajšieho účastníctva združenia v súdnom konaní (§ 93 ods. 3 veta druhá O. s. p.).

Ak sa vedľajší účastník na strane žalovaného za uvedeného platného právneho stavu rozhodol udeliť plnomocenstvo na svoje zastupovanie v súdnom konaní právnemu zástupcovi - advokátovi, nesie dôsledky s tým spojené a to v podobe vyhodnotenia neúčelného charakteru vynaložených trov právneho zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka. Z dôvodu, že súd prvého stupňa ex offo (z úradnej povinnosti) prihliadal na všetky zákonné prekážky brániace priznať žalobkyni plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovanému v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nákladov na právne zastupovanie. S poukazom na to uplatňované trovy právneho zastúpenia občianskym združením prostredníctvom právneho zástupcu nesledujú legitímny cieľ, ktorým je nastolenie rovnováhy medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby, ale samoúčelné vytváranie trov. Podľa § 2 O. s. p. je súd povinný dbať, aby nedochádzalo k zneužívaniu práv na úkor fyzických alebo právnických osôb. Zákaz zneužitia práva (na ktorý poukazovalo aj rozhodnutie ústavného súdu označené vedľajším účastníkom) zabezpečuje, aby aj uplatňovanie náhrady trov konania nepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem procesného práva. Ak si vedľajší účastník uplatnil trovy právneho zastúpenia, predstavujúce odmenu za činnosť právneho zástupcu, ktorý musel žalobný návrh a jeho prílohy náležite preštudovať a posúdiť z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv a následne podať v danej veci konkrétne kvalifikované vyjadrenie, nemožno mu náhradu takýchto trov priznať. Rovnaká povinnosť totiž už prislúchala s poukazom na vyššie uvedené súdu (ex offo) a vynaložené trovy právneho zastúpenia v súvislosti so zastupovaním vedľajšieho účastníka nemožno kvalifikovať ako potrebné, t.j. nevyhnutné (na účelné bránenie práva) a teda ich náhrada nemohla byť vedľajšiemu účastníkovi priznaná. Nebolo možné prehliadať ani samotný cieľ združenia, ktorým je aktivita združenia v konaní pred súdmi na strane spotrebiteľa, čo zahŕňa aj aspekt uplatňovania práv spotrebiteľa vrátane poskytovanie poradenstva so zameraním na neprijateľné zmluvné podmienky a všeobecnú ochranu práv spotrebiteľa (ako to vyplýva už z názvu združenia). V prípade akceptovania účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, združenie by predstavovalo len pasívny subjekt, ktorý existuje sám pre seba.

Vyššie uvedená argumentácia sa vzťahuje na uplatnené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v celom rozsahu, ktoré z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné priznať vôbec.

Odvolací súd sa však nestotožnil s odvolacou námietkou žalobkyne týkajúcou sa povinnosti predložiť súhlas účastníka konania so vstupom vedľajšieho účastníka do konania v zmysle novej právnej úpravy (zákon č. 353/2014 Z. z.). Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. (v znení účinnom do 31. decembra 2014) súčasťou oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka nemusel byť (nevyžadoval sa) súhlas účastníka, popri ktorom sa vedľajší účastník zúčastňuje na konaní. Z dôvodu, že združenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámilo svoj vstup do konania ešte 30. decembra 2014 (teda za účinnosti právnej úpravy, ktorá nevyžadovala súhlas účastníka konania ako súčasť oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe) a nebolo preukázané, že žalovaný so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho strane nesúhlasil, boli naplnené zákonom stanovené podmienky pre vznik vedľajšieho účastníctva v predmetnom konaní.

Časovú pôsobnosť novej právnej úpravy zásadne riešia tzv. intertemporálne ustanovenia. Vzhľadom k tomu, že O. s. p. predstavuje normu procesného práva, pre ktorú platí pravidlo o okamžitej aplikovateľnosti, nová právna úprava pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky spory prebiehajúce na súdoch. Obvykle však zákon stanovuje pravidlo o zachovaní účinkov úkonov (ako aj plynutia lehôt, prípadne ďalších skutočností). Z dôvodu, že v danom prípade sa tak nestalo, je potrebné vyvodiť uvedené pravidlo z ústavno-konformného výkladu, rešpektujúceho pravidlo o zachovaní účinkov už neúčinnej právnej úpravy, odvodené od ústavných princípov právnej istoty, ochrany nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní, ako aj zákazu retroaktivity. S poukazom na uvedené, procesné účinky oznámenia vedľajšieho účastníka - združenia, že vstupuje do konania na strane žalovaného nastali a ostali zachované.

Odvolací súd podľa § 220 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zmenil spôsobom vyplývajúcim z prvej vety výroku tohto uznesenia (odvolacieho súdu).

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p., keď žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, žalobkyňa nepodala návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania.

Odvolanie podal včas aj žalovaný proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) a odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach odvolania žalovaného (§ 212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Súd prvého stupňa napriek tomu, že žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný (žaloba bola zamietnutá), nepriznal mu náhradu trov konania (hoci správne poukázal na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., upravujúce zásadu úspechu pri rozhodovaní o náhrade trov konania, v zmysle ktorej žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania). Dôvodom bolo jeho nesprávne konštatovanie o neuplatnení práva na náhradu trov konania žalovaným, hoci žalovaný tak urobil, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, konkrétne v písomnom vyjadrení z 29. apríla 2015, doručeným súdu 4. mája 2015 (č. l. 36), v ktorom trovy aj vyčíslil sumou 159,52 eur, ako i na pojednávaní 6. júna 2015 (následne podaním zo 16. júna 2015, doručeným súdu prvého stupňa 17. júna 2015, písomne vyčíslil právny zástupca žalovaného uplatnené trovy konania spočívajúce v náhrade trov právneho zastúpenia, náhrade hotových výdavkov a náhrade za stratu času).

V dôsledku uvedeného rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti žalovaným postráda akúkoľvek skutkovú i právnu argumentáciu, týkajúcu sa uplatnených trov konania, ktorú by odvolací súd mohol preskúmať, teda chýbal argumentačný základ preskúmateľný v odvolacom konaní.

Porušením práva na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom.

Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom).

Úplná absencia odôvodnenia má povahu tzv. základných vád, ktoré judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje ako dôvod pre zrušenie aj právoplatných rozhodnutí za účelom nápravy týchto vád. Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu, týkajúci sa dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2016 sp. zn. ).

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nedal odpoveď vo vzťahu k nároku žalovaného (ktorý si reálne uplatnil) na náhradu trov konania, neodôvodnil v uvedenom smere svoje rozhodnutie (zásadným vysvetlením dôvodov relevantných pre rozhodnutie).

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. odvolací súd preto zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa uplatneným nárokom žalovaného na náhradu trov konania a následne uviesť vo svojom rozhodnutí dostatočne relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie (o nároku žalovaného na náhradu trov konania) založil a ktoré sa musia týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodovania (v odôvodnení súdneho rozhodnutia bude súd prvého stupňa dostatočným spôsobom informovať účastníka konania o skutkových zisteniach a právnych záveroch, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol).

Ak súd prvého stupňa dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami z hľadiska základu pre toto rozhodnutie, bude rozhodnutie súdu považované za arbitrárne a teda rozporné s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (sp. zn. ). Jednou z požiadaviek čl. 6 Dohovoru o ľudských právach je, aby sa súdy zaoberali aj najdôležitejšími argumentami vznesenými účastníkmi konania, ako i uviedli dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Vetrenko v. Moldavsko z 18. mája 2010). Súd prvého stupňa je preto povinný náležite sa vysporiadať aj s námietkami a tvrdeniami účastníkov konania v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. v danej veci.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní navrhol zmenu v druhej časti výroku napádaného rozsudku, bolo potrebné vychádzať z vymedzeného rozsahu odvolania podaného žalovaným (v ktorom uviedol, že odvolanie podáva proti tretiemu výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, o nepriznaní mu náhrady trov konania), pričom k podaniu odvolania proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka by žalovaný nebol ani subjektívne legitimovaný.

Podľa § 224 ods. 3 O. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a vráti mu vec na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.