Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7P-65-2016.pdf
PDF · 85.29 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-7P/65/2016
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. V. D., K.. X.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov matky: J. D., K.. X.X.XXXX, I. O. Q. W.S.U., občianka SR a otca: neznámy, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na nariadenie predbežného opatrenia o dočasnom zverení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, takto
rozhodol:
Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica na zastupovanie maloletého dieťaťa: F. V. D., K.. X.X.XXXX, v konaní o nariadenie predbežného opatrenia.
Súd n a r i a ď u j e toto predbežné opatrenie:
Súd d o č a s n e zveruje mal. dieťa: F. V. D., K.. X.X.2015 do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, do Detského domova, V. V. XX, XXX XX W..
Matka j e p o v i n n á platiť výživné na mal. dieťa: F. V. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Zb. v znení neskorších predpisov vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca na účet Detského domova, V. V. XX, XXX XX W., počnúc doručením tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica ( ďalej len „ÚP,SV a R ) doručil súdu dňa 27.5.2016 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne zverí mal. F. V. do Detského domova, V. V. XX, XXX XX W. (ďalej len „Detský domov“) a určí matke povinnosť platiť minimálne výživné do Detského domova. Návrh odôvodnil tým, že maloletý sa narodil J. D.V. B. B., pričom po narodení malo dieťa i matka v krvi pozitívne výsledky po amfetamíne. Orgán sociálnej starostlivosti dostal o tejto skutočnosti hlásenie. Otec dieťaťa nie je v rodnom liste uvedený. Matka dieťaťa bola vzatá do väzby a od tej doby sa dieťa nachádza v starostlivosti nositeľa pomoci deťom a mládeže vo B., Magistrát mesta B., Úrad pre mládež a rodinu , sociálna práca s rodinami. Od starej matky dieťaťa má úrad informáciu, že matka už nie je vo väzbe, zdržiava sa B. B., chce sa tam zamestnať. V súčasnosti ani jeden z príbuzných nemôže zabezpečiť starostlivosť o maloletého. Stará matka Q. D. navštevuje dieťa vo B.. Okresný súd X. B. vydal rozhodnutie č. k. 1Ps 304/15z-9 zo dňa 2.5.2016 k repatriácii maloletého . Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny určilo Detský domov B. W. z dôvodu rozvíjania citových väzieb medzi dieťaťom a starými rodičmi zo strany matky dieťaťa.
Podľa § 31 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom
navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
Vzhľadom k tomu, že žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, súd maloletému ustanovil na zastupovanie v konaní o nariadenie predbežného opatrenia Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica ako kolízneho opatrovníka.
Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu, rodným listom dieťaťa, správou Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave ( o určení zariadenia na umiestnenie dieťaťa), správou Magistrátu mesta B. -Úradu pre mládež a rodinu , sociálna práca s rodinami z 18.2.2016, uznesením Okresného súdu X. B. č. k. 1Ps 304/15z-9 zo dňa 2.5.2016.
Súd mal preukázané, že mal. F. V. pochádza z matky J. D., pričom pri narodení boli zistené v krvi ich oboch pozitívne výsledky po amfetamíne. Dieťa nemá nikoho ako biologického otca v rodnom liste uvedeného. Nakoľko bola J. na základe obchodovania z drogami zatknutá, vzatá do väzby a o dieťa nebola zabezpečená starostlivosť, Okresný súd X. B. B. odňal matke právo na starostlivosť o maloletého. Starostlivosť zároveň preniesol na Orgán sociálnej starostlivosti o deti a mladistvých. Maloletý má starú matku Q. D. žijúcu v obvode Okresného súdu Skalica, ktorá sa aktuálne osobne o dieťa starať nemôže a preto maloletého navštevuje len R. B.. Podľa poslednej správy matky už vo väzbe nie je, ale zdržiava sa vo B. v snahe nájsť si zamestnanie.
Predmetom konania je nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania vo veci samej.
Podľa § 81 ods. 1 O.s.p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.
Podľa § 74 ods. 1, 2, O.s.p., (1) pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. (2) Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.
Podľa § 75 ods. 1-5, 7,8 O.s.p., (1) Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. (2) Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh podľa § 75a musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia sociálnych služieb, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené, a musí byť z neho zrejmé, že navrhovateľ sa domáha vydania predbežného opatrenia podľa § 75a. Návrh podľa odseku 9 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. (3) Ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu. (4) O návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu a v prípade, keď nebol spolu s návrhom, ktorý má náležitosti podľa odseku 2 zaplatený súdny poplatok, do 30 dní od zaplatenia súdneho poplatku. (5) Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) a g), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. (7) Na rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa. (8) Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov.
Podľa § 76 ods. 1, 2, 3 O.s.p., (1) Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd; c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva. (2) Predbežným opatrením možno uložiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. (3) Súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Charakteristickým znakom predbežného opatrenia je jeho predbežný - dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že predbežným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom predbežných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Predbežné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Predbežné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.
Podľa § 28 Zákona o rodine, (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Podľa § 34 ods. 1 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu.
Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní..
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších zmien a doplnkov účinných od 1.7.2015 , za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm podľa písm. c) 90,42 eur mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. Predbežné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú i právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený, tiež je
potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie treba, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t.j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením.
Citované ustanovenie poskytuje len demonštratívny výpočet prípadov, kedy možno právne a faktické pomery účastníkov upraviť predbežným opatrením. Existencia ustanovenia § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. nevylučuje možnosť vydania predbežného opatrenia, na základe ktorého súd dočasne zverí dieťa do osobnej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. V tomto prípade, nejde o úpravu faktických, ale právnych pomerov účastníkov, ktoré odôvodňuje záujem maloletého dieťaťa, ktorý je smerodajný.
Doba trvania tohto predbežného opatrenia je viazaná na § 77 ods. 1 písm. b) alebo c) O.s.p.
Povinnosť plniť výživné určil súd odo dňa doručenia tohto uznesenia, nakoľko týmto dňom je predbežné opatrenie vykonateľné.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Súd v zmysle § 76 ods. 4 O.s.p. konštatuje, že keďže návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi podnetu, ďalšie dôvody v odôvodnení tohto uznesenia neuvádza. Záverom len konštatuje, že v zmysle§ 76 ods. 1, písm. b) O.s.p. súd môže nariadiť účastníkom ( v tomto prípade rodičom dieťaťa) povinnosť odovzdať dieťa do starostlivosti toho, koho určí súd. Teda súd sám neodovzdáva dieťa do starostlivosti v zmysle § 76 ods. 1, písm. b) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo. Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.