Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/298/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov : 1. Y.. J. V., nar. XX.XX.XXXX, 2. Y.. F. V., nar. XX.XX.XXXX, obaja navrhovatelia bytom Q., V. XXXX/XX, zastúpení JUDr. Líviou Kňažikovou, advokátkou so sídlom Komárno, Nám. M.R. Štefánika 6, proti odporcovi: R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., U. XXX, o prikázanie rozostavanej stavby do BSM navrhovateľov, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 29. októbra 2013 č. k. -108 , takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Navrhovatelia podali na Okresnom súde v Komárne návrh, ktorým sa ako bezpodieloví spoluvlastníci pozemku, na ktorom sa nachádza neoprávnená stavba (rozostavaný rodinný dom), ktorá je vo vlastníctve odporcu, domáhali jej prikázania do ich bezpodielového spoluvlastníctva za náhradu podľa ust. § 135c ods.1,2 Obč. zákonníka. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom ich návrhu vyhovel a prikázal rozostavanú stavbu rodinného domu na par. č. 971/36 zast. plochy a nádvoria o výmere 141 m2 vedenú na Okresnom úrade V., katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. Q. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov- navrhovateľov v celosti za 8 600,- eur, ktorí sú povinní túto čiastku zaplatiť odporcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť trovy konania navrhovateľov v sume 1 144,27 eura do rúk advokátky JUDr. Lívie Kňažikovej do 3 dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a ustanovenia § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka majúc za preukázané, že navrhovatelia na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.09.2009 , ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Komárno č. 3116/09 dňa 17.09.2009, nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. Q. parc. č. 971/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 455 m2, a parc. č. 971/36 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 141 m2. Na parcele č. 971/36 sa nachádza rozostavaná stavba rodinného dumu, ktorý je vo vlastníctve odporcu. Odporcovi a jeho manželke E. N. bolo dňa 30.07.1982 bývalým Mestským národným výborom v Q. pod č. 748/82 vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu na parc. č. 971/4 ostatné plochy o výmere 596 m2 pre k. ú. Q.. Uvedená parcela im bola pridelená rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania č. zo dňa 24.09.1985. Odporcovi a jeho manželke tak vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní par. č. 971/4, avšak k uzavretiu dohody pre nezáujem odporcu nedošlo. Následne však začali s výstavbou rodinného domu, pričom stavba do dnešného dňa ukončená nebola a rozostavaný dom s vedomým odporcu je užívaný inými osobami. Výlučné vlastníctvo k rozostavanej stavbe odporca nadobudol po smrti manželky na základe osvedčenia o dedičstve č. , zo dňa 03.04.2009, právoplatným dňa 03.04.2009. Súd mal za preukázané, že navrhovatelia javili záujem o mimosúdne riešenie sporu s odporcom, avšak odporca odmietal sumu, ktorú mu navrhovatelia ponúkali za prevod vlastníctva k rozostavanému domu. Súd uviedol, že navrhovatelia svoj nárok opierali o § 135c z dôvodu, že pozemok je zastavaný neoprávnenou stavbou, v dôsledku čoho sú trvale obmedzení vo svojom práve. Zo znaleckého posudku K.. Y. T. (čl. 74 spisu) súd zistil, že všeobecná hodnota rozostavaného rodinného domu bola vyčíslená

na sumu 8 440,33 eura, vonkajšie schody - zadný vstup do rodinného domu na 15,99 eura, vonkajšie schody - predný vstup do rodinného domu na 111,81 eura, vonkajšie úpravy na 127,80 eura, teda všeobecná hodnota rodinného domu predstavuje celkovú sumu 8 600,- eur. Súd majúc za preukázané, že odporca nehnuteľnosť dlhé roky neužíva a nezabezpečil dokončenie stavby rodinného domu a jeho kolaudáciu, dospel k záveru, že danú situáciu je potrebné riešiť podľa ust. § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže navrhovatelia ako vlastníci pozemku majú záujem získať rodinný dom postavený na ich pozemku do vlastníctva prikázaním rozostavanej stavby za náhradu. Postup podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka vo forme odstránenia rozostavaného rodinného domu na náklady odporcu súd vyhodnotil ako neúčelný a súčasne za neúčelný považoval aj postup podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonník, a to zriadením vecného bremena, ktorý postup by mal za následok ďalšie nezhody medzi účastníkmi konania. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a rozostavanú stavbu rodinného domu prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov, ktorým súčasne uložil povinnosť odporcovi vyplatiť protihodnotu rozostavanej stavby v sume 8 600,- eur v súlade so znaleckým ohodnotením. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľom, ktorí boli v konaní úspešní, priznal náhradu trov konania vo výške 1.144,27 eura titulom trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby po 253,94 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie na súd, účasť na pojednávaní dňa 29.10.2013), jeden úkon po 63,49 eura (účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 13.04.2010). Ku každému úkonu priznal režijný paušál, ktorý bol v roku 2009 v sume 6,95 eura, v roku 2010 v sume 7,21 eura a v roku 2013 v sume 7,81 eura. Okrem toho priznal aj náhradu DPH v sume 190,71 eura. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Bol toho názoru, že súd pochybil pri aplikácii ust. § 135c OZ, pričom ak už aplikoval toto ustanovenie bolo potrebné vychádzať z ust. § 135c ods. 3 a nie podľa odseku 2. Ak súd postupoval v danej veci podľa ust. § 135c ods. 2 tak nesprávne určil výšku náhrady za prikázanie stavby. V tejto súvislosti poukázal na znalecký posudok Ing. Botlóovej č. 30/2010, ktorého podstatnú časť v prílohe pripojil a v ktorom sú uvedené úplne odlišné údaje ako v znaleckom posudku Ing. Pálovej. Odporca považoval návrh navrhovateľov za nedôvodný už aj s poukazom na to, že dom nestaval na cudzom pozemku, ale na svojom (§ 135c ods. 1 . Namietal, že súd sa neoboznámil s obsahom spisu stavebného konania o vydanie stavebného povolenia pre neho a jeho manželku. V opačnom prípade by bol zistil, že bol aj s manželkou v čase vydania stavebného povolenia spoluvlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádza sporný dom v podiele 1 a odpredal ho bývalému MsNV Hurbanovo kúpnou zmluvou zo dňa 08.02.1984 a napriek jeho žiadosti o odkúpenie pozemku, Mesto Hurbanovo odpredalo pozemok navrhovateľom, ktorí vedeli, že kupujú pozemok s domom v jeho vlastníctve. Z uvedeného je zrejmé, že nekonal v rozpore s ust. § 135c OZ, teda nezriadil stavbu na cudzom pozemku, ale na svojom. Záverom dodal, že dôvodom neužívania nehnuteľnosti v spornom čase je uzavretie kúpnej zmluvy s V. dňa 16.05.2011, ktorej vklad vlastníckeho práva povolený nebol. Vytkol súdu prvého stupňa, že z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, ako sa vysporiadal s možnosťou vzniku práva vecného bremena užívania pozemku nachádzajúceho sa pod sporným domom, ako aj prístupovej cesty vedúcej od domu k verejnej komunikácii podľa § 151o ods. 1 druhá veta OZ.

Navrhovatelia sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie .

Predmetom konania je návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali prikázania rozostavanej stavby do ich BSM s odôvodnením, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.09.2009 rozhodnutím Správy katastra Komárno č. V -3116/09 zo dňa 17.09.2009 bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. Q. parc. č. 971/4 zast. plochy a nádvoria o výmere 455 m2 a parc. č. 971/36 zast. plochy a nádvoria o výmere 141 m2. Okrem toho uviedli, že odporcovi a jeho manželke (zomr. dňa 02.09.1999) bolo dňa 30.07.1982 bývalým Mestským národným výborom v Hurbanove pod č. 748/2 vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu na parc. č. 971/4 ostatné plochy o výmere 596 m2, pre k. ú. Q.. Uvedená parcela im bola pridelená rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania č. zo dňa 24.09.1985 s právoplatnosťou dňa 24.10.1985. Odporcovi a jeho manželke vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní par. č. 971/4, avšak k uzavretiu dohody pre nezáujem odporcu a jeho manželky nedošlo. Stavbu rodinného domu začali v roku 1982 a do dnešného

dňa ukončená nebola a rozostavaný dom s vedomým odporcu užívajú iné osoby. Odporca sa po smrti manželky stal výlučným vlastníkom stavby na základe osvedčenia o dedičstve č. , zo dňa 03.04.2009 s právoplatnosťou dňa 03.04.2009. Navrhovatelia javili záujem o mimosúdne riešenie sporu s odporcom, ktorý to však odmietol, a preto navrhovatelia ako vlastníci pozemku žiadajú usporiadanie pomerov medzi účastníkmi prikázaním rozostavanej stavby do ich vlastníctva za finančnú náhradu.

Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

Podľa§ 135c ods. 2 pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa § 135c ods. 3 súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Ustanovenie § 135c upravuje problematiku neoprávnenej stavby na cudzom pozemku .Ide o osobitný prípad spracovania veci. O neoprávnenú stavbu ide vtedy, ak niekto zhotoví stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemal oprávnenie, nie je vlastníkom pozemku. Cudzím pozemkom je tak každý pozemok, ku ktorému nemal zhotoviteľ stavby alebo staviteľ vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo, prípadne iné právo umožňujúce výstavbu. Právo stavby možno zriadiť ako obligačný vzťah, pretože to zákon nezakazuje, aj keď v literatúre sa vyskytujú aj opačné názory. Z hľadiska neoprávnenej stavby nie je dôležité z akého dôvodu vznikla neoprávnená stavba (omyl stavebníka, úmyselné konanie). Ak stavebník zriadi stavbu na takomto pozemku, ide o neoprávnenú stavbu. Vlastníkom neoprávnenej stavby je od začiatku stavebník, ktorý sa však nestáva vlastníkom pozemku. Vlastníkom pozemku ostáva naďalej jeho pôvodný vlastník. Uvedený stav zodpovedá ust. § 120 ods. 2 OZ, kde je uvedené, že stavba nie je súčasťou pozemku (zásada superficies solo non cedit). Ustanovenie § 135c sa týka len prípadov stavieb, ktoré sú nehnuteľnosťami. Neoprávnená stavba je spravidla aj nepovolenou stavbou, t.j. stavbou, na ktorú nebolo v stavebnom konaní vydané povolenie podľa stavebno-právnych predpisov (zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov). Na druhej strane však treba uviesť, že výnimočne môže nastať aj prípad, že neoprávnenou v zmysle občianskoprávnych predpisov bude i stavba, na ktorú ma stavebník stavebné povolenie. Od neoprávnenej stavy preto treba odlišovať stavbu nepovolenú tzv. čiernu stavbu , ktorá vo väčšine prípadov bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore so stavebným povolením. Tieto otázky sa riešia v rámci stavebného konania a v súlade so stavebným zákonom (viď rozhodnutie R/1981). Vlastník neoprávnenej stavby na cudzom pozemku sa vystavuje nebezpečenstvu, že súd na návrh vlastníka pozemku usporiada pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. V takomto prípade vlastník stavby ostáva jej vlastníkom až do doby, pokým súd nerozhodne o jej vlastníctve, prípadne až do doby, keď sa vlastník pozemku a vlastník stavby nedohodnú inak (vyriešia tento spor mimosúdnou cestou).

Občiansky zákonník v ust. § 135c upravuje osobitné prípady vlastníckych žalôb, ktorými sa rieši situácia, ak niekto kto na to nie je oprávnený, postaví na cudzom pozemku stavbu. Tieto prípade nemožno riešiť na základe všeobecných vlastníckych žalôb o ochrane vlastníctva , ktoré sú uvedené v ust. § 126 OZ. Je tomu tak preto, že stavbou obvykle vznikla trvalá hodnota, ktorá má povahu nehnuteľnosti, ktorej odstránenie za každú cenu by nebolo spravodlivým riešením. Zákon v ust. § 135c upravuje tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Všetky tieto spôsoby sú viazané na návrh vlastníka pozemku, ktorý má v tomto prípade výlučnú aktívnu legitimáciu. Táto legitimácia neprislúcha stavebníkovi ani v prípade, ak by sa chcel domôcť vyrovnania vzájomných vzťahov podľa odseku 3.Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje zákon. Vlastník sa môže ochrany domáhať tak, že bude žalovať: a) o odstránenie stavby na jeho pozemku na náklady žalovaného neoprávneného stavebníka. Záver o použití tejto občianskoprávnej sankcie by sa mal opierať o zistenie zavinených hrubých porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom a o také isté zanedbanie povinností neoprávneného stavebníka s prihliadnutím na to, že stavba je nielen neoprávnená, ale aj nepovolená. Predpokladom na takýto záver je to, že odstránenie stavby je účelné; účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie;

b) o prikázanie stavby do jeho vlastníctva, ak odstránenie stavby by nebolo účelné ani so zreteľom na hodnotu a možnosť iného využitia pozemku, na ktorom bola zriadená neoprávnená stavba. Podaním takejto žaloby vlastník pozemku výslovne súhlasí s tým, aby sa stavba prikázala do jeho vlastníctva. Ak však žaluje o odstránenie stavby podľa odseku 1 a súd dôjde k záveru, že nie sú splnené podmienky na odstránenie, iba na vyrovnanie podľa odseku 2, t.j. prikázanie stavby vlastníkovi pozemku, je na to potrebný súhlas vlastníka. Prikázanie neoprávnenej stavby do vlastníctva vlastníkovi pozemku je nadobudnutím vlastníckeho práva na základe konštitutívneho rozhodnutia občianskoprávneho súdu, ktorým na jednej strane zaniká vlastnícke právo neoprávneného stavebníka k stavbe, a na druhej strane sa vlastník pozemku stáva aj vlastníkom tejto stavby. Súd musí súčasne rozhodnúť o náhrade patriacej neoprávnenému stavebníkovi z titulu zriadenia stavby. Táto náhrada sa musí opierať o cenové predpisy. V súčasnosti však nemožno vylúčiť ani náhradu, ktorú v súlade s § 3 určí súd s prihliadnutím na trhovú hodnotu stavby. Vlastník pozemku nemôže žalovať o spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a neoprávneným stavebníkom, ktorý vyplýva z ust. §135c ods. 3 OZ, ktoré ustanovenie sa musí použiť vtedy, keď nie sú splnené zákonné predpoklady na odstránenie stavby, ani na jej prikázanie vlastníkovi pozemkov. Táto dispozícia citovanej právnej normy je základom procesnej obrany neoprávneného stavebníka. Ak súd mieni usporiadať pomery podľa odseku 3, vychádza z toho, že vlastnícke vzťahy zostávajú zachované. Stavebník je naďalej vlastníkom neoprávnenej stavby a nemení sa ani vlastnícky vzťah k pozemkom. Súd teda v žiadnom prípade nemôže svojím rozhodnutím opierajúcim sa o § 135c ods. 3 zmeniť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam. Súd v takom prípade na základe geometrického plánu zriadi stavebníkovi vecné bremeno, ktoré je účelovo zamerané a súčasne aj obmedzené na nevyhnutný výkon vlastníckych práv neoprávneného stavebníka k stavbe. Tento nevyhnutný výkon vlastníckych práv je podobný nevyhnutnému výkonu týchto práv podľa ustanoveniu § 127 ods. 3 OZ. Vecné bremeno sa zriaďuje za náhradu, ktorú spravidla vyčísľuje znalec. Pre tento spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom je potrebné ustáliť, že odstránenie stavby nie je účelné, ako aj to, že vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním stavby za náhradu do jeho vlastníctva.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe čoho nevykonal všetky dôkazy potrebné na posúdenie rozhodujúcich skutočností. Záver súdu prvého stupňa, že v prípade rozostavanej stavby rodinného domu na par. č. 971/36 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 141 m2 vedená na Okresnom úrade V., katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. Q. vo výlučnom vlastníctve odporcu, ide o „neoprávnenú stavbu“ treba považovať za predčasný. Súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so základnou otázkou, či išlo v prípade sporného domu o neoprávnenú stavbu v zmysle ust. § 135c ods.1 t.j. či odporcom k postaveniu domu svedčil spôsobilý právny dôvod. V tomto smere si nepripojil jednak príslušný spis stavebného konania o vydanie stavebného povolenia odporcovi a jeho manželke, keďže na stavbu im bolo vydané stavebné povolenie Mestským národným výborom Q. dňa 30.07.1982 (č.l. 85 spisu) na stavbu rodinného domu na parc. č. 862/4 , LV č. XXXX, č. EL XXXX, k.ú. Q. a nezisťoval ani to, či v čase stavby mal odporca k pozemku, na ktorom dom staval nejaký právny titul( odporca tvrdí, že bol spoluvlastníkom pozemku). Zo znaleckého posudku vyplýva, že na rodinný dom nie je založený LV, nemá ani kolaudačné rozhodnutie. Stavba mala byť zahájená v roku 1982, v roku 1983 sa začala užívať v nedokončenom stave. V tejto súvislosti je potrebné zaberať sa tvrdením odporcu, že bol aj s manželkou v čase vydania stavebného povolenia, spoluvlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádza sporný dom a odpredal ho bývalému MsNV Hurbanovo kúpnou zmluvou zo dňa 08.02.1984. V danom prípade mal odporca vydané stavebné povolenie na stavbu domu , preto nejde o nepovolenú (čiernu stavbu), a danú vec v zmysle ust. § 135c ods. 1 musí súd posúdiť z hľadiska toho, či odporca ako staviteľ domu mal nejaké právo v čase stavby domu (vlastnícke, spoluvlastnícke, iné umožňujúce stavbu) k pozemku na ktorom je postavený sporný dom. Navrhovatelia nadobudli pozemok až po postavení domu odporcom, preto nemožno hovoriť o zriadení stavby odporcom na pozemku navrhovateľov. Až v prípade posúdenia podstatnej otázky, či ide o neoprávnenú stavbu, t.j. či odporca postavil sporný dom na cudzom pozemku, hoci na to nemal právo, je možné vec posúdiť podľa § 135c OZ. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že aj v prípade, ak vlastník stavby disponuje právom zriadiť stavbu na cudzom pozemku , je potrebné posúdiť či išlo o stavbu postavenú na základe časovo obmedzeného práva k pozemku alebo išlo o stavbu na základe časovo neobmedzeného práva k pozemku. V oboch prípadoch, ak by vlastník stavby disponoval právom k zriadeniu stavby na cudzom pozemku, je vylúčené posúdenie veci a postup podľa § 135c OZ. V prípade, ak ide o časovo obmedzené právo na zriadenie stavby na cudzom pozemku, má vlastník pozemku právo domáhať sa jej odstránenia podľa § 126 OZ. Na rozdiel od toho, ak ide o stavbu postavenú na základe časovo neobmedzeného práva k pozemku, ktoré neskôr prípade aj zaniklo, ide v tomto

prípade o konkurenciu relatívne dvoch samostatných a nezávislých režimov vlastníctva - vlastníctvo navrhovateľov k pozemku a vlastníctvo odporcu k stavbe stojacej na tomto pozemku. Tomu, aby tento stret bol vyriešený za použitia ust. § 126 bráni skutočnosť, že zásah do vlastníctva navrhovateľov resp. ich predchodcov by bol zásahom neoprávneným. Posúdenie veci podľa § 135c o neoprávnenej stavbe tak nie je možné . Rovnaká ochrana všetkých foriem vlastníctva, zavedená do nášho právneho poriadku ústavným zákonom č. 100/1990 Sb. a Listina základných práv a slobôd neumožňuje na vec v takomto prípade nahliadať tak , že by navrhovatelia ako vlastníci pozemku mali viac práv ako odporca , ako vlastník stavby na tomto pozemku. V tomto prípade ochrana vlastníctva tak pozemku svedčiaceho navrhovateľom ako aj stavby vo vlastníctve odporcu , požíva rovnakú ochranu. Vlastník sa žalobou podľa § 126 ods. 1 nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva proti tomu, kto do jeho práva zasahuje na základe svojho práva, ktoré môže byť vecným právom (vecné bremeno, záložné právo a zádržné právo), obligačným právom (napr. právo nájomné) alebo môže vyplývať zo zákona (napr. susedské práva). V tejto súvislosti sa hovorí o tzv. námietkach proti vlastníckym žalobám. Odvolací súd poukazuje na obdobnú problematiku riešenú v rozhodnutiach NS ČR, sp. zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. .

Súd prvého stupňa vychádzal zo skutkových záverov, nemajúcich oporu vo vykonanom dokazovaní a vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa bude postupovať vo vyššie uvedenom smere a následne až po dokazovaní v naznačenom smere opätovne rozhodne, pričom vo svojom rozhodnutí uvedie, ktoré skutočnosti mal za preukázané a na základe čoho, ktoré nemá za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Svoje rozhodnutie zdôvodní v intenciách § 157 ods. 2 OSP tak, aby bolo presvedčivé, jasné a zrozumiteľné. V novom konaní rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách celého konania vrátane tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP). Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.